Podcasts about krvav

V osmém díle videopodcastu týdeníku Respekt Dělníci kultury spolu Pavel Turek, Jan H. Vitvar a výjimečně Pavel Kroulík debatují o tom, co je v uplynulém týdnu v kultuře zaujalo či zklamalo a o své aktuální práci. Tentokrát došlo na: - duet Dua Lipa s Ewou Farnou - znovuotevření Kasáren Karlín - seriál Krvavý král- skladatele Jeremyho Dutchera - výstavy Ženy, mistryně, umělkyně 1300-1900 (Národní galerie Praha) a Ladislava Gažiová: Čekání (Museum Kampa) - knihy Miloše Hrocha Šeptej nahlas (Paseka), Františka Matouška Obrazy a kytka (GAVU Cheb), Jacoba Mikanowského Sbohem, východní Evropo: Intimní dějiny rozdělené země (Host) a Douglase Stuarta Mladej Mungo (Paseka)Když už člověk jednou je, tak má sledovat kulturu v Respektu.

Nová pamětní deska v Kostelci nad Orlicí na Rychnovsku připomene zahradnické učně, kteří byli před 80 lety zastřeleni členy Říšské pracovní služby. Vzpomínka na Jindřicha Marka a Jiřího Hanyka bude umístěna v Masarykově ulici poblíž místní sokolovny.

Výtah Respektu: Souhrn dne a rozhovor s Tomášem Brolíkem

Na svoje päťdesiate narodeniny sa vyberie do hôr, kde prežil celý život. No to, čo sa spočiatku zdá ako pokojnÁ vychádzka lesom, sa pomaly mení na znepokojujúce putovanie tmou, spomienkami a niečím… čo tam nemalo byť.Príbeh o hranici medzi realitou a preludom. O otcovi, dcére… a o mieste, ktoré možno nebolo celé naše.

Příběhy, které si vyprávíme o protektorátu, většinou líčí, jak moc jsme trpěli, jak jsme se statečně zúčastňovali záškodnických akcí a kolik lidí za odboj zaplatilo životem. Skutečnost je trochu jiná. Historikové uvádějí, že v důsledku okupace zemřelo asi tři sta tisíc občanů Československa, přibližně 260 tisíc z nich ale byli Židé, jejichž situace se od jiných obětí radikálně lišila. Asi o čtyřiceti až šedesáti tisících mrtvých lze mluvit jako o obětech protinacistického odporu a odboje. Počet kriminalizovaných, kteří přežili, byl ale několikanásobně vyšší. Německá strategie vůči Čechům byla rozdílná například oproti jejich chování v Polsku. Poláci byli vystaveni mnohem brutálnějším represím. Takových Lidic a Ležáků bylo na východ od nás desítky, spíše stovky. Válka zde byla mnohem krutější, jak ostatně líčí Timothy Snyder ve své knize Krvavé země. Češi byli pro Němce již částečně germanizovaní, a proto s námi měli jiné plány. V protektorátu se mělo vyrábět pro německou armádu. Proto se také vyráběly filmy, které měly dát zapomenout na temnou současnost a které si často užíváme dodnes – Kristián s Oldřichem Novým měl premiéru v září 1939, 1941 Burianův Přednosta stanice, 1939 Eva tropí hlouposti s Natašou Gollovou.

Pomůžete nám pochopit, jak lidé vnímají influencery? Vyplňte nám, prosím, krátký dotazník. :) Dostanete se na něj pomocí tohoto odkazu: ⁠⁠⁠http://pvw1.2.vu/infzvsf⁠⁠⁠Řešíme témata všeho druhu, zajímavosti i nedůležitosti. Proč? Na to asi přijdete spíš vy než my...Technická: Témata rozebíráme bez hluboké přípravy a jakéhokoli scénáře, aby byl rozhovor autentický, tak nečekejte naprostou vědeckou přesnost. Detaily můžete vždycky vyhledat v odkazech níže v popisku. Děkujeme za pochopení :)Nový kofeinový nápoj a standardní povzbuzovací kapsle najdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠http://www.alchemistr.cz/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Jedná se o zvukový záznam z YouTube relace Zvědátoři. Ta může obsahovat informační opravy v obraze, které neuslyšíte. Ke každému dílu je připojeno datum vysílaní i zdroje (některé už nefungují - proto nejsou přidány).⁠........................Zdrojové video........................⁠Martinův hlavní kanál: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠NaprostoRetardovany⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Patrikův kanál: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Patrik Kořenář⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Společný kanál: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Zvědátoři⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠----------------------------------------⁠Zdroje k dalšímu šťourání 1⁠⁠Zdroje k dalšímu šťourání 2⁠Zdroje k dalšímu šťourání 3⁠Zdroje k dalšímu šťourání 4⁠Zdroje k dalšímu šťourání 5⁠Zdroje k dalšímu šťourání 6Zdroje k dalšímu šťourání 7Pár super knih k tématu"Informační válka", Karel Řehka, Academia 2017"Jsme Bellingcat", Eliot Higgins, Edice N 2021"Povaha změny", Bára, Kovář, Foltýn a další, Vyšehrad 2015"LikeWar", P. W. Singer a Emerson T. Brooking, 2018"Krvavé země", Timothy Snyder, Paseka Prostor 2013

Peklo ve východním Kongu. Rebelové drancují kus džungle, aby ovládli doly na vzácné nerosty. Krvavé události ve středu Afriky už řeší i Rada bezpečnosti OSN. Nehrozí, že válkou vzplane celý region? Otázka na afrikanistku a členku Expedice Z101 Lindu Piknerovou. Ptá se Matěj Skalický.

Peklo ve východním Kongu. Rebelové drancují kus džungle, aby ovládli doly na vzácné nerosty. Krvavé události ve středu Afriky už řeší i Rada bezpečnosti OSN. Nehrozí, že válkou vzplane celý region? Otázka na afrikanistku a členku Expedice Z101 Lindu Piknerovou. Ptá se Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hostia: Peter Tajkov - výtvarný teoretik a archeológ , Martin Pekár- historik Do akej miery určujú náš osud rozhodnutia veľmocí, alebo ich prítomnosť ? Sú hranice civilizácie aj hranicami kolektívneho odhodlania a vôle, sme navždy fatálnym spôsobom určovaní nie tým, čo chceme a dokážeme, ale politickými, kultúrnymi a náboženskými hranicami?

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš, neprežiješ“,...

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš,...

Kde rozprávky končia a skutočné hrôzy sa rodia. Zabudnite na Červenú čiapočku. V tejto epizóde Krvavého Dobšinského sa červený plášť stáva bránou do temného rituálu, ktorý volá po novej obeti. Vstúpte do Volkovského lesa, kde stromy dýchajú, korene šepkajú skryté tajomstvá a krvavé tiene kričia po pomste. Pripravte sa na jazdu plnú

"Tvoje máma mi sežrala psa!" Legendární splatterovou pecku Braindead - živí mrtví, která definitivně vynesla novozélandského režiséra Petera Jacksona mezi světovou filmařskou elitu, rozebíráme v MovieZone Live Speciál s jedním z jejích největších fanoušků. Marty "Řezník" Pohl právě uvádí do kin svou novou bláznivou komedii Na plech a protože už o svých inspiracích vydatně mluvil v Na pivu s Civalem, tentokrát se připojil k rozjímání nad jedním z filmů, které ho nejvíc inspirovaly. Snad si tenhle netradiční speciál užijete tak jako oba protagonisté.

V historickej NP sa vrátime do roku 1915, kedy zúrila Veľká vojna. Krvavá boje sa nevyhli ani nášmu územiu. Bojovalo sa na východe Slovenska, v Karpatoch či v Humennom. Časy prvej svetovej vojny tam pripomína aj socha vojaka Švejka pri tamojšej železničnej stanici. Historik, spisovateľ aj editor Rádia Regina Západ Juraj Červenka bude vysvetľovať aj to, prečo niektoré lokality u nás boli strategicky významné. | Historická NP: 1. svetová vojna, rok 1915 - boje v Karpatoch; | Hosť: Juraj Červenka (historik). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Na scéně Stavovského divadla v Praze má ve čtvrtek 23. ledna, premiéru Médea od italského skladatele Luigiho Cherubiniho. Toto dílo inspirované Eurípidovou tragédií ve své době proslavila legendární sopranistka Maria Callas. Nová pražská inscenace je společným dílem německého režiséra Rolanda Schwaba a hudebního ředitele Opery Národního divadla, dirigenta Roberta Jindry.Všechny díly podcastu Mozaika můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Odkiaľ prichádzajú námety a inšpirácia na tvorbu príbehov? Ide naozaj o príbehy, ktoré sa stali? Čo je v príbehoch založené na faktoch a čo je dofabulované? Prečo radi počúvame strašidelné príbehy a prečo nás fascinujú udalosti, ktoré sa stali v dávnej minulosti? Prečo nás aj v súčasnej dobe dokáže ovládať iracionálny strach? Prečo je počúvanie true crime a mystery príbehov zdraviu prospešné a prílišna racionalita nám môže škodiť? Vytráca sa zo sveta magickosť? Odpovede nielen na tieto otázky vám dajú dramaturgička Diana Kacárová a podcast produkčná Simona Mičová. Hostkou tretej špeciálnej epizódy je psychologička a scenáristka Veronika Kolejáková. PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #29 Pôstne dievča | #34 Krvavé šenky | #36 Čierny sneh | #49 Sivý kameň.Knihy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať: Populárne spisy I. - III. (Holuby Ľudevít Jozef Dr.). Žitkovské bohyne (Kateřina Tučková). Svätyne (Dominika Madro). Šeptuchy (Alena Sábuchová). Dom pre jeleňa (Dominika Moravčíková). Nepriateľ zvnútra (Tatiana Bužeková).Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu.

Izraelski premier Benjamin Netanjahu je sporočil, da je z Donaldom Trumpom od njegove vnovične izvolitve za ameriškega predsednika govoril že trikrat, osrednja tema pa je bila nadaljnja ameriška podpora Izraelu. Izraelski predsednik Isaac Herzog in njegov ameriški kolega Joe Biden bosta po napovedih v torek govorila tako o razmerah v Gazi kot v Libanonu. V izraelskih napadih na Gazo je bilo samo danes ubitih že več kot 40 ljudi. Največ v Džabaliji na severu enklave, od tega 13 otrok. Ob tem je slišati opozorila, da intenzivnost napadov na sever enklave kaže na etnično čiščenje območja. Izrael krepi tudi napade na Libanon. Odmeva pa tudi odločitev Katarja, ki je sporočil, da se umika iz mirovnih pogajanj med Izraelom in Hamasom. V oddaji tudi: - Rusija in Ukrajina izvedla obsežne medsebojne napade z droni. - V naftno bogatem Azerbajdžanu jutri začetek 29. podnebne konference. - V Stožicah nogometni derbi med Olimpijo in Mariborom.

V bonusovém materiálu k podcastu Na Východ! si Josef Pazderka, Ondřej Soukup a Jan Fingerland vyměňují tipy na dobré knížky o dějinách emigrace do Izraele, jako jsou třeba Krvavé země od Timothyho Snydera. Upozorňují i na další bohaté kulturní vazby mezi těmito dvěma zeměmi, které mají dlouhou tradici. Zahraje vám k tomu krátce Šumař na střeše.

Byl to z dnešního pohledu velmi symbolický akt, když filmový festival v Cannes v roce 1994 vyhrál film Pulp Fiction: Historky z podsvětí Quentina Tarantina. A když hlavní cenu vybrala porota pod vedením amerického herce a režiséra Clinta Eastwooda.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Výročí krvavého útoku Hamásu — Vláda by měla podle opozice požádat o důvěru — Předsedou KDU-ČSL chce být Jurečka a Výborný — Zítra začne stávka justičních zaměstnanců — Osmdesáté výročí karpatsko-dukelské operace Pořadem provázela Vanda Kofroňová

V reprezentaci dlouhé roky tvoří úspěšnou dvojku, naposledy spolu získali zlato v Praze. Obránci Tomáš Kundrátek z Třince a Michal Kempný ze Sparty, hvězdy extraligy, se v rozhovoru pro iSport TV a Sport Magazín otevřeně vrací i k bitce, při níž v play off tekla krev. Popisují navíc zákulisí zlatého tažení. Kompletní rozhovor najdete také v pátečním vydání Sport Magazínu, který se kompletně věnuje extralize.

Celé epizody včetně videa a bonusové části najdeš na www.herohero.co/vyhonitdabla  Podcastové aplikace nám nic neplatí. Moc vám děkujeme za odběry, díky nim můžeme fungovat.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. 22. júla 1941 sa na východnom fronte odohrala bitky o Lypovec- najťažšia a najkrvavejšia bitka Slovenskej armády bojujúcej po boku nacistického Nemecka s vojskami Červenej armády, armády Sovietskeho zväzu. Táto bitka je však len najviditeľnejšou súčasťou dejín ťaženia slovenskej armády na ukrajinskom území. V čase jej výročia si preto zopakujeme podcast, v ktorom sme si približili pôsobenie slovenských vojakov na tomto, slovami historika Timothyho Snydera, známom krvavom území. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kyjeva či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľvov – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Záporožie – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť, ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon, ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. Bohunka Koklesová v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. A práve o týchto fotografiách bude dnes reč. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Protivládní protesty v Bangladéši pokračují, a to navzdory tomu, že rezignovala tamní premiérka Hasína Vadžídová a opustila zemi. Jen v pondělí během nepokojů zemřelo nejméně 109 lidí. Co se v zemi nechvalně známé otřesnými pracovními podmínkami v textilních továrnách děje?Host: Martin Hříbek - Ústav asijských studií FF UK Sledujte nás na sociálních sítích X (Twitter), Instagram nebo Threads. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Začátek července už tradičně zastihuje Čelisti ve festivalovém švungu. Aleš rozdává úvody před projekcemi a verbální údery po čáře, Vít shání výběrovou kávu a nové zuby, Tomáš káže za výčepy své za studena chmelené evangelium. I Šárka nechala svůj nově nabitý vinohrad na pár dnů ležet ladem a před Thermálem zaparkovala svůj zahradní traktor. Vary jsou prostě plné filmu a my nemůžeme chybět.Všechny díly podcastu Čelisti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Začátek července už tradičně zastihuje Čelisti ve festivalovém švungu. Aleš rozdává úvody před projekcemi a verbální údery po čáře, Vít shání výběrovou kávu a nové zuby, Tomáš káže za výčepy své za studena chmelené evangelium. I Šárka nechala svůj nově nabitý vinohrad na pár dnů ležet ladem a před Thermálem zaparkovala svůj zahradní traktor. Vary jsou prostě plné filmu a my nemůžeme chybět.

V istú septembrovú noc roku 1989 v malom mestečku na dalmátskom pobreží zmizne dievča. Po sedemnásťročnej Silve akoby sa zľahla zem a policajné pátranie neprináša nijaké výsledky. Naposledy ju videli na miestnej rybárskej zábave, a hoci existuje viacero teórií a podozrivých, Silvin prípad zatienia politické a spoločenské udalosti v Chorvátsku – ekonomický kolaps, zmena režimu, vojna. Poslední, ktorí sa ešte nevzdali nádeje, sú jej najbližší a mladý vyšetrovateľ Gorki Šain poverený prípadom. Uplynie takmer tridsať rokov a Silva je stále nezvestná. Životy ľudí v mestečku pokračujú ďalej, poznačené nevyriešenou záhadou a temnou stránkou chorvátskej reality. Nakoniec sa predsa len vynorí stopa, ktorá všetko zmení. Kam zmizla Silva Vela a čo sa s ňou stalo? Preklad: Alica Kulihová Audiokniha: Krvavá voda Autor: Jurica Pavičić Interpret: Milo Kráľ Dĺžka: 12:05 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Krvavá voda na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Krvavá voda na webe Publixing (MP3 CD)

Legenda o Alžbete Báthoryovej, neslávne známej ako Krvavá grófka, koluje našimi dejinami už niekoľko stáročí. Podľa legendy sa mala kúpať v krvi mladých dievčat, aby omladla. Táto legenda vznikla až 115 rokov po jej smrti. Ako celá legenda vznikla porozprávala historička Tünde Lengyelová. V rozhovore sa dozviete: -čím bola Alžbeta Báthoryová významná a aké mala manželstvo (2:52) -ako Alžbeta panovala, keď bol jej muž v boji (13:11) -kedy vznikla o nej legenda ako o Krvavej grófke (16:52) -kto a ako spopularizoval legendu o Báthoryčke (28:05)

jaká je tato sbírka morytátů navazující na předchozí úspěšnou knihu Krvavý Bronx? V recenzní části se mimo jiné podíváme na novinku české spisovatelky Ivy Hadj Moussy Těžké duše, román ze současnosti s podtitulem O čem sní stárnoucí bílí muži. A na řadu přijde i pravidelná soutěž. Moderuje Karolína Koubová.

Aj na vidieku, kde čas plynie pomalšie a sused si pozná suseda, sa odohrávajú príbehy s tragickým koncom. Pred viac ako 20 rokmi takýto osud zasiahol viaceré české obce, ktoré sa sledom odohraných udalostí navždy zapísali do dejín českej a slovenskej kriminalistiky. Všetky obce mali spoločného menovateľa – manželský pár, ktorý okrem toxickej lásky spájali aj série vrážd. V rokoch 2001 až 2002 Jaroslavovi a Dane za obeť padlo osem ľudí v dôchodkovom veku, ktorých lúpežne prepadávali. Prípad sériových vrahov verejnosťou otriasol najmä z dôvodu, že manželia pred spravodlivosťou utekali pridlho. Prispela k tomu aj skutočnosť, že polícia a súdni patológovia úmrtia dôchodcov považovali za nehody, samovraždy či nešťastné náhody. Jaroslav a Dana sú dodnes symbolom toxického vzťahu. To, či by vraždili, aj keby sa nikdy nestretli, je dnes už len predmetom špekulácií a dohadov. Jedno je však isté. V ich prípade platilo heslo: "Pokiaľ vás smrť nespojí".CREDITS - Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Martin Kaprálik | Psychologička: Sylvia Dančiaková | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová*Nasledujúci príbeh vychádza z verejne dostupných informácií a oficiálnych zdrojov, ktoré sú spracované do beletrizovanej podoby a preto okrem faktických informácií obsahuje aj tvorivé prvky dotvárajúce celkový príbeh.

Vodstvo Združenih narodov, članice Varnostnega sveta ter številne druge države so obsodile včerajšnji strelski napad v koncertni dvorani na obrobju Moskve, v katerem je bilo ubitih najmanj 60 ljudi, 145 je ranjenih. Odgovornost je prevzela skrajna skupina Islamska država. Napadalci so uporabili tudi eksplozivna telesa, ob tem je v stavbi izbruhnil večji požar. Druge teme oddaje: - Vlada privolila v dogovor za mediacijo s sindikatom Fides - Izrael za kopenski vdor v Rafo, tudi brez ameriške podpore - Po slavju Petra Prevca danes v Planici ekipna tekma

Mala som len 17, keď má znásilnil “kamarát”. Zmenilo mi to život. Roky som neznášala sex, nechápala som, čo na tom ľudia vidia. Teraz som prehovorila, lebo viem, že sú nás stovky… neveriace útoky od ľudí zvládam až po terapii. NEXT? Žilina po druhýkrát zažije elektrizujúcu atmosféru Vražedného Psyché NAŽIVO a premiérovo sa predstaví aj úspešný podcast zo sveta realít Ľahkosť Bytia. 25. marca o 18:30 v Dome Odborov. Elektrina jednoducho a výhodne. Tento týždeň vám ZAPO podcasty prináša SPP  https://www.spp.sk/domacnosti/elektrina/elektrina-pre-domacnosti/  Podcasty by ZAPO môžeš počúvať už aj na Youtube a nezabudni nám dať odber  https://www.youtube.com/@ZAPOTV   Hard produkcia @profilzlocinu by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/ 

Krvavá a ničivá ruská agresia v Ukrajine, hneď za našimi hranica, trvá už dva roky. To, čo sa zdalo neskutočné je už viac ako 700 dní realitou.Ako to zmenilo svet a ako to zmenilo Slovensko a naše ozbrojené sily, ktoré nutné potrebujú modernizáciu? Kúpime od Američanov útočné vrtuľníky a máme kam zaparkovať stíhačky, z ktorých prvé tri kusy priletia onedlho na Slovensko? A máme vôbec dostatok a dobre vycvičených a vyzbrojených vojakov? Sme aj my občania štátu pripravený v prípade potreby sa brániť ako Ukrajinci? A sme stále dôveryhodný partner pre našich západných spojencov? Braňo Závodský sa rozprával s náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl SR generálom Danielom Zmekom.

Statisíce živností skončilo. Je to signál neudržitelných poměrů? Proč si zmrzlá Iowa vybrala Trumpa. Sociální sítě za vrcholem. Povinné psychotesty pro držitele zbraní. Krvavý diktátor na ikoně. Hvížďala: Bělohradský aneb Nikdy nebudu váš.

Svatý obraz, na němž je jednou z postav sovětský hrůzovládce Stalin, působí v našich zeměpisných šířkách jistě překvapivě a máme-li s ohledem na téma užít církevního slovníku, až svatokrádežně.

Statisíce živností skončilo. Je to signál neudržitelných poměrů? Proč si zmrzlá Iowa vybrala Trumpa. Sociální sítě za vrcholem. Povinné psychotesty pro držitele zbraní. Krvavý diktátor na ikoně. Hvížďala: Bělohradský aneb Nikdy nebudu váš.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Svatý obraz, na němž je jednou z postav sovětský hrůzovládce Stalin, působí v našich zeměpisných šířkách jistě překvapivě a máme-li s ohledem na téma užít církevního slovníku, až svatokrádežně.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Je chladné decembrové ráno v roku 2020. Dievčatá v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch práve prichádzajú na raňajky. Väčšina z nich má za sebou ťažký život s rodinnými traumami, drogami a chudobou. Po prepustení na slobodu dúfajú v lepší život. Ale jedno z odsúdených dievčat sa od ostatných líši. Pôsobí jemne, pôvabne a kultivovane. Je zo slušnej rodiny, vzdelaná, dobre vychovaná a inteligentná. Jej vystreté ramená a držanie tela napovedajú, že sa už od detstva venuje športu. A práve ona si tu odpykáva trest sa najťažší zločin – vraždu, za ktorú ju odsúdili na dvanásť rokov za mrežami. Ide o takmer najvyšší možný trest, aký môže mladistvá na Slovensku dostať. Polícia hľadala motív vraždy, pracovala aj s verziou, že za brutálnou vraždou stojí záhadný elektrikár, no nad tým, čo sa naozaj stalo, dodnes visí rúško tajomstva. Jediný, kto vie, čo sa naozaj v osudný deň udialo, je dievča. Avšak to mlčí a opakuje, že je nevinné.Podcast Kriminálne spisy obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. CREDITS - Námet a dramaturgia: Diana Kacarová / Hlas: Martin Kaprálik / Psychologička: Sylvia Dančiaková / Vizuálna grafika: Nikolas Kysela / Zvuková produkcia: Miroslav Baričič / Podcast produkcia: Simona Mičová

Dedina Krvavé Šenky, v blízkosti Nitry, niesla kedysi meno Huszár Majer. Hoci dedina už načisto vymrela, celé desaťročia ľuďom naháňala strach. Okrem zopár lovcov senzácií tu nikto nechce stráviť minútu navyše. Videli tu duchov, zem vydala mŕtve telá nevinných obetí niekoľkých vrážd, rozdeľovali sa tu peniaze z najväčšej bankovej lúpeže v slovenskej histórii a na ceste cez dedinu vyhasli životy pri hrozivých dopravných nehodách. Najzaujímavejší je ale príbeh o hostinci, pod ktorým sa ťahala ľudožrútska chodba. Pocestní, ktorí do hostinca vstúpili, si tu doslova vychutnali svoju poslednú večeru.Scenár: Veronika Kolejáková / Námet a dramaturgia: Diana Kacarová / Hlas: Marek Majeský / Zvuková produkcia: Miroslav Baričič / Podcast produkcia: Simona Mičová / Vizuálna grafika: Nikolas KyselaPonorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Krvavá ruská invázia na Ukrajine trvá už skoro 600 dní. Ukrajina pokračuje v protiofenzíve a pomaly získava späť svoje územia okupované ruskými agresormi. Má za sebou úspešné útoky na ruskú čiernomorskú flotilu aj jej veliteľstvo.Kedy sa dá očakávať v protiofenzíve zásadný prielom? Čo sa na bojiskách deje práve teraz? Ako podporu od spojencov Ukrajina potrebuje a čo znamenali poľské odkazy o zastavení dodávok zbraní? A ako bude Slovensko vidieť Ukrajinu po voľbách? Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Adapt Inštitútu a bezpečnostným analytikom Matejom Kandríkom.

Všichni máme rádi ucelené příběhy, kde má něco začátek a konec, příčinu a následek. Tahle lidská tendence se promítá do zkoumání historie obzvlášť. Lidé chtějí vědět, co udělalo ze Stalina to krvavé monstrum, kterým se nakonec stal. Ale má vůbec tenhle “záporák” svou “origin story”?

Kožná alergia priamo nezabíja. Nožíkom do pečene sa nechcete bodnúť! Čo tí lekári na urgente toľko píšu?! Anamnézy. Ako sa "pečie" diagnóza. Agresívnejšie kliešte síce sú, ale hlavička im po odtrhnutí nedorastie. NEXT?  OD PORNHUBU CEZ THAJSKO K DARKWEBU #affiliatemarketing  https://open.spotify.com/episode/6kPo4ZzI7GdTv0EYdv1vuR?si=FVOfDzQfQ82WtojElCEckg  * Zlatý Bažant už nie je to, čo býval. Je iný, lepší, horkejší!  https://zlatybazant.sk/slovensky-leziak  * Moderné Kúpele Turčianske Teplice  https://royalpalace.therme.sk/aktualne-ponuky/royal-4-you.html  https://www.therme.sk/  Produkcia @doktormafilipaofficial by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/   

V Súdánu pokračují prudké boje mezi súdánskou armádou a polovojenskými Jednotkami rychlé podpory. Mohou za to neshody dvou nejvyšších představitelů vojenského vedení země. Boje mají závažné dopady na civilisty, kteří prchají ze země ve velkém. Co vedlo k současné krizi? A jak to může v Súdánu dopadnout? Filip Titlbach mluví ve Studiu N s Lenkou Varadzinovou, egyptoložkou z Filozofické fakulty Karlovy Univerzity.

Krvavá ruská agresia sa za posledné dní a týždne veľmi neposunula. Ukrajinci stále odolávajú. Medzitým sa špekuluje, čo sú zač tie uniknuté americké tajné dokumenty a čo znamenajú pre vývoj vojny. Čo sa mení rozšírením NATO o Fínsko a kedy tam vstúpia aj Švédi? A čo u nás doma v politike? Čo znamená spojenie Maďarského fóra Zsolta Simona s Mackovou ODS? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom mimoparlamentnej ODS Pavlom Mackom.

Napriek odpáleným mostom, riziku obkľúčenia a nedostatku munície sa Ukrajina nechystá stiahnuť z mesta Bachmut. Sedem mesiacov trvajúce boje si pritom vyžiadali desaťtisíce životov nielen na strane Ruska, ale o tisícky vojakov prišla aj Ukrajina. Krvavé boje o Bachmut preto vyvolávajú debatu o tom, či má pre Ukrajinu zmysel naďalej držať menšie a úplne zničené mesto na Donbase. Kyjev popiera, že by v tejto otázke dochádzalo medzi vedením armády a prezidentom Zelenským ku konfliktu. Cieľom má byť vyčerpať a naviazať na mesto čo najviac ruských jednotiek. Ukrajinu v pondelok šokovalo tiež video, na ktorom neozbrojeného ukrajinského vojaka a zajatca po slovách „Sláva Ukrajine!“ zastrelia zrejme ruskí vojaci. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

"Vždy, keď správy prinesú informáciu o bombardovaní alebo okupovaní konkrétneho ukrajinského mesta, vybavia sa mi obrazy toho istého mesta z čias druhej svetovej vojny," píše historička umenia Bohunka Koklesová, ktorá v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kijiva, či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľviv – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Zaporižžia – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou umenia Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Volat, psát, surfovat, sledovat, poslouchat, číst, kupovat, hrát si, fotit nebo nahrávat. To všechno pravděpodobně umí i váš mobilní telefon. Nejste na něm závislí? Nestávají se z vás mobilní zombie? A proč se mluví o krvavých diamantech, a ne krvavých mobilech? Odpovídá mimořádný host - Jussi Parikka, mediální teoretik a profesor digitální estetiky a kultury z Aarhuské univerzity v Dánsku.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.