Podcasts about putinovu

Koniec dodávok ruského plynu, ropy či jadrového paliva. Európska únia predstavila plán, ako sa chce odtrhnúť od ruských fosílnych palív a prestať financovať Putinovu vojnu na Ukrajine. Práve cez nákup ropy či plynu totiž únia Putinovi len minulý rok poslala vyššie čiastky než bola samotná pomoc Ukrajine. Premiér Robert Fico však plán únie vehementne odmieta a tvrdí, že ide proti zdravému rozumu. Zároveň sa odvoláva na to, že členské štáty sa nikdy nezaviazali k úplnému zastaveniu dovozu fosílnych palív z Ruska, ale len k postupnému znižovaniu závislosti na nich. Energo analytik Radovan Potočár tvrdí, že ide len o slovičkárenie. „Ako keby sa žiaci a učiteľka počas triednickej hodiny na niečom dohodli a potom, keď sa dohoda začne vykonávať, jeden zo žiakov začne hľadať kľučky a slovíčka, čo by sa dalo spochybniť a prečo dohoda neplatí,“ opisuje s tým, že sme v štvrtom roku plnoformátovej vojny a my stále platíme Rusku za dovozy energií. Ako opodstatnené nevidí ani obavy premiéra z toho, že by sme ako Európa ostali závislí na inej krajine mimo Ruska, napríklad Spojených štátoch, ktoré sú už dnes najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do Európy. „Žiadna závislosť nie je dobrá, ale taká miera, akej sme boli svedkami pri ruskom plyne, tu určite nevzniká. Dodávky LNG získavame na globálnom trhu vďaka terminálom na príjem tankerov, nie vďaka potrubiu, ktoré má jeden začiatok a jeden koniec. Znamená to menšiu odkázanosť na jednom konkrétnom zdroji,“ dodáva Potočár. Iná je aj situácia čo sa týka jadrového paliva. Je pravda, že všetky fungujúce reaktory na Slovensku sú ruského typu, a teda využívajú ruské palivo, prípadné alternatívy sa však riešia už dlhšie. Zmluvy s americkým Westinghousom a francúzskym Framatomom Slovensko podpísalo už počas minulých rokov a podobnú trajektóriu sledujú aj ďalšie jadrové mocnosti. „Z roka na rok sa to uskutočniť nedá, ale v priebehu dlhšieho obdobia áno. A toto by malo byť dostatočné časové obdobie na to, aby sa to podarilo,“ dodáva. Ako má koniec nákupu fosílnych palív od Ruska vyzerať, nakoľko je niečo také reálne? A čo reči Roberta Fica o tom, že takéto niečo je nepredstaviteľné a čisto politické rozhodnutie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. ​V rozhovore sa dozviete: 2:00 Pôvod stopnutia ruských fosílnych palív ​​​​​​​3:25 Ako sa chce Európa odtrhnúť od závislosti na Rusku 6:45 Slovenský kontrakt s Gazspromom 10:29 Vedela by EÚ prežiť bez ruského plynu? 14:03 Hrozba ďalšej závislosti na inom štáte 17:58 Čo je tieňová flotila 20:17 Potenciálni zákazníci pre Putinove palivá v Európe 23:02 Obavy z vysokých cien plynu 26:10 Slovensko a iná ako ruská ropa 31:05 Alternatívne jadrové palivá 37:48 Bude môcť Fico plán únie vetovať? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V pondělí představilo své lídry do sněmovních voleb hnutí Stačilo. Základ tvoří Komunistická strana a řada zájmů v pozadí. Je jasné, že Stačilo bylo primárně budováno jako záchranný kruh pro tonoucí KSČM. Zároveň se hnutí profiluje jako B tým Andreje Babiše, ochotný s ním kdykoli vstoupit do vládní koalice. Mezi hlavní sponzory patří zemědělští agrobaroni, kteří v minulých volbách stáli za Tomiem Okamurou. Vlivnou skupinou je také uhelná lobby, za jejíž zájmy se europoslankyně Konečná celá léta staví. Spojujícím znakem je ovšem strategická orientace na Rusko a jeho podpora invaze na Ukrajinu. Je to paradox, protože Česká komunistická strana se neorientuje na podobné strany západní Evropy nebo ruské komunisty, ale na Putinovu garnituru, která v Rusku zavedla autoritativní oligarchický systém pod dohledem tajné služby FSB. KSČM v tomto kontextu není ani komunistická ve smyslu zavádění socialismu, ani česká a moravská, protože hájí ruské zájmy. Velkou otázkou také bude, jak dopadne volební souboj v Moravskoslezském kraji, kde proti sobě půjdou Andrej Babiš, Tomio Okamura a Kateřina Konečná. Tři kapři v jednom rybníku, kdo půjde z kola ven?

„V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí ukrajinská študentka architektúry Nadiezhda Ratskova. Pre Putinovou vojnou musela utiecť z Buče. Na jednej strane návrh „okamžitého prímeria“, na druhej prístup „áno, ale…“. Na tej prvej Trum a Zelenskyj (a svet), na druhej Vladimír Putin. A ak je v hre ukončenie hroznej vojny so stovkami tisíc mŕtvych a miliónmi utečencov, druhá strana stola je aj o sýtení dobyvačnosti obyvateľa Kremľa, ktorý napriek tomu, že prímerie slovne víta, vojnovú mašinériu naďalej nevypína z pohybu. Táto diplomacia vojny a mieru však nemá len svojich vonkajších a nezainteresovaných pozorovateľov. Ale aj tých, ktorých vyhnala z domovov, potrhala rodiny, vzťahy...urobila z nich vyhnancov či utečencov v cudzom svete. Ako sa im pozerá na Putinovu nechuť po mieri? Či na produkciu koaličných lídrov: Andrej Danko sa napríklad teší z „faciek“ Donalda Trumpa „zelenému mužíčkovi“ Volodymyrovi Zelenskému; či čerstvý a opakovaný „ani cent“ na vojenskú pomoc Ukrajine z úst premiéra Fica. Pýtať sa budem Nadiezhdy Ratskovej, študentky architektúry, ktorá pred agresiou Putinovej vojny utiekla z pekla ukrajinskej Buče. „V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí Nadiezhda. „Chcem veriť, že obeť, ktorú prinášajú ľudia na Ukrajine – či už v podobe utrpenia, bojov, strádania, ušlého detstva – prinesie ovocie. Že skôr či neskôr budeme žiť v slobode“, dodáva. Nadiezhda rozpráva, že vojna mení priority v hodnotách človeka. „Vnímaš ich úplne inak“, tvrdí. „Uvedomuješ si, že život vôbec nie je samozrejmosťou a je veľmi neistou hodnotou“, dodáva. Do popredia sa dostávajú vzťahy. „Jediné, na čo sa vieš spoľahnúť, sú tí druhí“, rozpráva. A hovorí pritom o úlohe ukrajinských vojakov, ktorí dávajú krajine nádej. „To sú obyčajní ľudia, ktorí robia zázraky každý deň“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí ukrajinská študentka architektúry Nadiezhda Ratskova. Pre Putinovou vojnou musela utiecť z Buče. Na jednej strane návrh „okamžitého prímeria“, na druhej prístup „áno, ale…“. Na tej prvej Trum a Zelenskyj (a svet), na druhej Vladimír Putin. A ak je v hre ukončenie hroznej vojny so stovkami tisíc mŕtvych a miliónmi utečencov, druhá strana stola je aj o sýtení dobyvačnosti obyvateľa Kremľa, ktorý napriek tomu, že prímerie slovne víta, vojnovú mašinériu naďalej nevypína z pohybu. Táto diplomacia vojny a mieru však nemá len svojich vonkajších a nezainteresovaných pozorovateľov. Ale aj tých, ktorých vyhnala z domovov, potrhala rodiny, vzťahy...urobila z nich vyhnancov či utečencov v cudzom svete. Ako sa im pozerá na Putinovu nechuť po mieri? Či na produkciu koaličných lídrov: Andrej Danko sa napríklad teší z „faciek“ Donalda Trumpa „zelenému mužíčkovi“ Volodymyrovi Zelenskému; či čerstvý a opakovaný „ani cent“ na vojenskú pomoc Ukrajine z úst premiéra Fica. Pýtať sa budem Nadiezhdy Ratskovej, študentky architektúry, ktorá pred agresiou Putinovej vojny utiekla z pekla ukrajinskej Buče. „V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí Nadiezhda. „Chcem veriť, že obeť, ktorú prinášajú ľudia na Ukrajine – či už v podobe utrpenia, bojov, strádania, ušlého detstva – prinesie ovocie. Že skôr či neskôr budeme žiť v slobode“, dodáva. Nadiezhda rozpráva, že vojna mení priority v hodnotách človeka. „Vnímaš ich úplne inak“, tvrdí. „Uvedomuješ si, že život vôbec nie je samozrejmosťou a je veľmi neistou hodnotou“, dodáva. Do popredia sa dostávajú vzťahy. „Jediné, na čo sa vieš spoľahnúť, sú tí druhí“, rozpráva. A hovorí pritom o úlohe ukrajinských vojakov, ktorí dávajú krajine nádej. „To sú obyčajní ľudia, ktorí robia zázraky každý deň“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Z úradu vlády sa opäť ozvali obavy zo štátneho prevratu. Opäť na nich premiér, minister vnútra a šéf tajnej služby vinili opozíciu, občiansky sektor a najnovšie aj gruzínsku národnú légiu a jej veliteľa. Z prípravy prevratu. A opäť len pár hodín pred ďalšou sériou protestov. Naviac – a čo je podstatné – bez predloženia dôkazov. A že prečo takto, bez dôkazov…? Vysvetlením má byť príklad, ktorým reaguje šéf SIS Pavol Gašpar. „Nemôžem byť konkrétny, použijem teda príklad. Ak viem, že niekto sa večer chystá vykradnúť obchod s byciklom a dám na ten obchod nápis - Viem, že nás idete vykradnúť – myslíte si, že ho niekto pôjde vykradnúť? Pochopili ste tú prevenciu informovanie?“.Ak sa teda z úradu vlády, z bezpečnostnej rady, od hlavy štátu a od koaličných politikov opakujú obavy z organizovaného štátneho prevratu, a ak máme opakované mediálne výstupy považovať za obrazný oznam – vieme o vás, že ho pripravujete – v logike povedaného je nateraz zažehnaný. To obrazné: zlodej nás dnes nevykradne.A keď si noviári len robia svoju prácu a na chýbajúce dôkazy sa pýtajú a opakovane, reakciou je podráždenie. Premiérovo: „Nebudeme sa s vami kašľať“Premiér hovorí, že jeho vláde vlastne ide o to, aby krajinu uchránila od pripravovaných násilností. „My robíme všetko preto, aby ľudia ak protestujú, nech protestujú v kľude“. Doterajšie protesty sa však obišli bez násilností.Plynové alternatívyNamiesto ruského plynu nám Ukrajina ponúka tranzit z Azerbajdžanu. Ak mal ten ruský financovať Putinovu vojnu, ktorá Ukrajinu ničí, bude ten azerbajdžanský naozaj „neruský“ – s tým, že Putinovi nebude plniť vojnovú mašinériu? Naviac – Financial Times zachytil šumy, že viac ruského plynu v Európe by mohlo pomôcť mierovým rokovaniam. A priniesť pokles jeho cien a reštart brzdenej ekonomike. Úvahy Nemecka a Maďarska, s ktorými koketuje aj slovenský premiér, však vyvolávajú odpor u najbližších spojencov Ukrajiny. Európska komisia úvahy rovno odmieta. „Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami“, odkomunikovala. Je ruský plyn jedinou cestou na znižovanie energetického zaťaženia a pákou na zdražovanie v Európe? Aký potenciál má prípadná plynová konkurencia? Témy pre Radovana Potočára z Energie portálu. „Každý dodatočný kubík, ktorý môže do Európy pritiecť, znižuje napríklad závislosť od dovozov skvapalneného zemného plynu, znižuje napätie na trhu, pretože zvyšuje ponuku plynu a môže pomôcť upokojiť situáciu. Takže aj keď Azerbajdžan sám osebe nevyrieši problémy, ktoré má s plynom Európa, je ďalším dielom do skladačky. Je to ďalší dodávateľ, ktorý ak by dokázal dostať do Európy viac plynu, situácii to len pomôže“, vysvetľuje analytik. Pred pandémiou a pred vojnou predstavovali ruské dodávky plynu do Európy 150 až 200 mld kubíkov ročne. Azerbajdžan má síce zvyšujúcu ťažbu plynu, pri ktorej dosiahne ročne približne 50 mld kubíkov ročne. „To znamená, že ak aj teoreticky Azerbajdžan sám nič nespotreboval a všetok plyn predal len do štátov EÚ, je to stále rádovo menej, ako do EÚ exportovalo Rusko. Zjavne tak Azerbajdžan nevie nahradiť Rusko“, hovorí Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Z úradu vlády sa opäť ozvali obavy zo štátneho prevratu. Opäť na nich premiér, minister vnútra a šéf tajnej služby vinili opozíciu, občiansky sektor a najnovšie aj gruzínsku národnú légiu a jej veliteľa. Z prípravy prevratu. A opäť len pár hodín pred ďalšou sériou protestov. Naviac – a čo je podstatné – bez predloženia dôkazov. A že prečo takto, bez dôkazov…? Vysvetlením má byť príklad, ktorým reaguje šéf SIS Pavol Gašpar. „Nemôžem byť konkrétny, použijem teda príklad. Ak viem, že niekto sa večer chystá vykradnúť obchod s byciklom a dám na ten obchod nápis - Viem, že nás idete vykradnúť – myslíte si, že ho niekto pôjde vykradnúť? Pochopili ste tú prevenciu informovanie?“.Ak sa teda z úradu vlády, z bezpečnostnej rady, od hlavy štátu a od koaličných politikov opakujú obavy z organizovaného štátneho prevratu, a ak máme opakované mediálne výstupy považovať za obrazný oznam – vieme o vás, že ho pripravujete – v logike povedaného je nateraz zažehnaný. To obrazné: zlodej nás dnes nevykradne.A keď si noviári len robia svoju prácu a na chýbajúce dôkazy sa pýtajú a opakovane, reakciou je podráždenie. Premiérovo: „Nebudeme sa s vami kašľať“Premiér hovorí, že jeho vláde vlastne ide o to, aby krajinu uchránila od pripravovaných násilností. „My robíme všetko preto, aby ľudia ak protestujú, nech protestujú v kľude“. Doterajšie protesty sa však obišli bez násilností.Plynové alternatívyNamiesto ruského plynu nám Ukrajina ponúka tranzit z Azerbajdžanu. Ak mal ten ruský financovať Putinovu vojnu, ktorá Ukrajinu ničí, bude ten azerbajdžanský naozaj „neruský“ – s tým, že Putinovi nebude plniť vojnovú mašinériu? Naviac – Financial Times zachytil šumy, že viac ruského plynu v Európe by mohlo pomôcť mierovým rokovaniam. A priniesť pokles jeho cien a reštart brzdenej ekonomike. Úvahy Nemecka a Maďarska, s ktorými koketuje aj slovenský premiér, však vyvolávajú odpor u najbližších spojencov Ukrajiny. Európska komisia úvahy rovno odmieta. „Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami“, odkomunikovala. Je ruský plyn jedinou cestou na znižovanie energetického zaťaženia a pákou na zdražovanie v Európe? Aký potenciál má prípadná plynová konkurencia? Témy pre Radovana Potočára z Energie portálu. „Každý dodatočný kubík, ktorý môže do Európy pritiecť, znižuje napríklad závislosť od dovozov skvapalneného zemného plynu, znižuje napätie na trhu, pretože zvyšuje ponuku plynu a môže pomôcť upokojiť situáciu. Takže aj keď Azerbajdžan sám osebe nevyrieši problémy, ktoré má s plynom Európa, je ďalším dielom do skladačky. Je to ďalší dodávateľ, ktorý ak by dokázal dostať do Európy viac plynu, situácii to len pomôže“, vysvetľuje analytik. Pred pandémiou a pred vojnou predstavovali ruské dodávky plynu do Európy 150 až 200 mld kubíkov ročne. Azerbajdžan má síce zvyšujúcu ťažbu plynu, pri ktorej dosiahne ročne približne 50 mld kubíkov ročne. „To znamená, že ak aj teoreticky Azerbajdžan sám nič nespotreboval a všetok plyn predal len do štátov EÚ, je to stále rádovo menej, ako do EÚ exportovalo Rusko. Zjavne tak Azerbajdžan nevie nahradiť Rusko“, hovorí Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rychlý mír nečekejme. Je nutné úplně zakázat dovoz plynu a LNG do zemí EU. Jinak dotujeme Putinovu válku na Ukrajině. Magie vánočních betlémů: Tradice, umění a duchovní odkaz Francie. Dávky nemohou nahradit problémy, které nahromadila dlouhodobě mizerná rozpočtová politika. Konec zimního spánku. Snižujte úroky! Mlha v EvropěVšechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Deset zemí EU vyzvalo celou Evropskou unii, aby úplně zakázala dovoz plynu a také zkapalněného plynu (LNG) z Ruska. Sedmadvacítka nyní jedná o 16. balíčku sankcí namířených proti Rusku, který má být přijat na konci února, tedy právě tři roky po začátku ruského útoku na Ukrajinu.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vitajte pri 37. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Slovensko opäť požiadalo o predĺženie výnimky na export výrobkov z ruskej ropy. Tentokrát na šesť mesiacov. V tohto týždňovom newslettri sa preto na dôvody slovenskej vlády, ale aj na to, aký dôraz kladieme na vedu a výskum, pozrieme bližšie. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nakoľko hrozí odchod Slovenska zo slobodného sveta? Čo znamená rozhovor premiéra pre Putinovu televíziu? Kam smeruje vláda po podpise strategického partnerstva s komunistickou Čínou? Ako sa zmení náš život, ak sa pridáme k Rusku a Číne? Kto tomu ešte stále môže zabrániť? Hosť: Rastislav Káčer, bývalý minister zahraničných vecí

v podcaste si vypočujete aj: - Prečo nevieme oslavovať vznik Československa - Čo nám odkázal český prezident - Robert Fico vládnutie nezvláda a v ruskej televízii spieva Putinovu pieseň-

Jeden z politických vězňů Putinova režimu, jeden z těch, kteří byli osvobozeni díky Západu Vladimir Kara-Murza na první tiskové konferenci řekl: „Kremelská propaganda chce navodit dojem, že všichni lidé v naší zemi podporují putinovskou diktaturu a podporují Putinovu agresivní válku na Ukrajině. To je lež. Nedovolte, aby vás přesvědčovali, že tato kremelská lež má alespoň nějaký vztah k realitě.“

Jeden z politických vězňů Putinova režimu, jeden z těch, kteří byli osvobozeni díky Západu Vladimir Kara-Murza na první tiskové konferenci řekl: „Kremelská propaganda chce navodit dojem, že všichni lidé v naší zemi podporují putinovskou diktaturu a podporují Putinovu agresivní válku na Ukrajině. To je lež. Nedovolte, aby vás přesvědčovali, že tato kremelská lež má alespoň nějaký vztah k realitě.“Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nedivil bych se, pokud by vláda zvedla v budoucnu daně. Miliardová sekera státu půjde za běžným občanem.  Debata o návrhu státního rozpočtu na příští rok byla v minulých letech v tuto dobu v plném proudu. Kabinet Petra Fialy ale v rámci konsolidačního balíčku změnil rozpočtová pravidla a technický návrh rozpočtu se nemusí schvalovat ani zveřejňovat. Podle hlavního ekonoma Trinity Bank Lukáše Kovandy je to ale chyba. „Vyvolává to celou řadu debat a kontroverzí a vláda si je vědoma toho, že opět nesplní to, k čemu se zavázala před volbami, kdy chtěla ozdravit veřejné finance. Jenže když máte schodek přes 200 miliard, tak to příliš z hlediska veřejnosti jako ozdravování veřejných financí nevypadá,“ myslí si Kovanda. Podle něj je vláda přesvědčena, že čím méně se o rozpočtu bude hovořit v médiích, tím méně bude příležitostí k ostré kritice, zejména z opozičních lavic. "I takový matador jako Miroslav Kalousek tento postup kritizuje. Já si myslím, že to je docela objektivní názor, že v tomto by měla být vláda transparentnější", dodává ekonom.  „Vláda se chce vyhnout tomu, že bude ostřelována, nejenom z opozičních lavic. A proto, čím méně se o tom bude mediálně zpravovat, tím méně bude příležitosti k jejímu ostřelování. Proto zkrátka předloží až ten nějaký finální schodek jako hotovou věc s tím, že doufá, že to zaujme co nejkratší možnou dobu," vysvětlil Kovanda. Tento postup podle něj není správný a může vést k dalším problémům s důvěrou veřejnosti. „Návrh rozpočtu je natolik důležitou věcí, že by měla být komunikace v této věci transparentní,“ dodal. Přitom podle Kovandy je o co se zajímat, byť stát v tuto chvíli zpracovává "pouze" technický návrh rozpočtu na základě makroekonomické predikce. Už je proto, že meziroční růst ekonomiky byl jen o 0,4 % a je jeden z nejslabších v Evropě. Podle Kovandy „je to skutečně doklad toho, že česká ekonomika se jako jedna z mála nezmátořila z úderů covidu a z inflační vlny". Zároveň se na formě české ekonomiky nepřímo podepsal i konflikt na Ukrajině: "Bohužel se nevyvíjí směrem k rychlému vyřešení, což má přímé dopady na ceny energií,“ varoval Lukáš Kovanda. Vysoké ceny plynu a ropy komplikují situaci nejen u nás, ale v celé Evropě. „Nyní jsme závislí na drahém zkapalněném plynu z různých koutů světa, což se dříve, když jsme měli stabilní dodávky z Ruska, nedělo,“ uvedl. Podle Kovandy jde o značný problém, který zvyšuje náklady na energie a tím i tlak na celou ekonomiku. Lukáš Kovanda v rozhovoru zmiňuje i to, že Česká republika stále dováží velkou část ropy z Ruska. „V loňském roce dokonce 58 % dovezené ropy do Česka bylo z Ruska,“ popsal. Přestože se vláda snaží postupně snižovat tuto závislost, otázkou zůstává, zda je to z dlouhodobého hlediska udržitelné. „Hodnotově je správné, že se snažíme nefinancovat Putinovu válku na Ukrajině, ale drahé energie oslabují naši ekonomiku a přenášejí výrobní kapacity do zemí jako je Čína,“ dodal. „Tím, že si zdražujeme energie, oslabujeme naši ekonomiku a dáváme Číně větší prostor k posilování své pozice.“ Podle Kovandy by měla vláda hledat rovnováhu mezi hodnotovou politikou a ekonomickou stabilitou: "Už v éře sovětského svazu, v době studené války, i západní Německo, i Rakousko, i Francie odebírali sovětský zemní plyn. My jsme ideologičtější, než v době studené války, když se nad tím zamyslíte", říká Kovanda. 

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.eš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Umocňuje to proruské postoje vlády mocňujeme pocit, že Slovensko je proruské (podcast)Demeš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Čítam to ako snahu vlády ukázať, ze s Ruskom napriek vojne udržiavame vzťahy

To, čo francúzsky prezident nazýva „šancou na znovu potvrdenie jednoty a odhodlania poraziť Putinovu agresiu“, slovenský premiér nazýva „bojovou poradou“. Ak Emanuel Macron do Paríža pozýva spojencov, Robert Fico predtým zvoláva bezpečnostnú radu štátu, vládu a koaličných partnerov. A bez náznaku podrobností špekuluje, že by mohol prísť o funkciu premiéra – pre svoj postoj, že urobí všetko preto, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.Nezodpovedné strašenie, odvádzanie pozornosti, či zavádzanie. Na premiéra reagujú politici, analytici či bývalý šéf diplomacie. Generál vo výslužbe Pavel Macko dokonca zvažuje trestné podanie. „Vyvoláva vo verejnosti dojem, ako keby krajiny Európskej únie chceli vyhlásiť vojnu Rusku a nútili ho – dokonca pod hrozbou, že ho záhadným spôsobom zbavia premiérskej funkcie – že má poslať slovenských vojakov na Ukrajinu“, tvrdí. Robert Fico podľa bývalého šéfa diplomacie Rastislava Káčera „vyčleňuje Slovensko zo spojeneckých zväzkov, znižuje jeho dôveryhodnosť, vykresľuje nás ako totálne nespoľahlivú totálne deviantnú krajinu, ktorá ja strane Putina. Robí z nás tak ľahký terč“. Prečo to premiér robí? Odpovede budeme hľadať aj s politickým komentátorom portálu Aktuality.sk Petrom Bárdym. Budete počuť aj odpoveď na otázku, či svojím postupom premiér Fico len neprekrýva iné témy, napríklad personálne obsadzovanie tajnej služby.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

To, čo francúzsky prezident nazýva „šancou na znovu potvrdenie jednoty a odhodlania poraziť Putinovu agresiu“, slovenský premiér nazýva „bojovou poradou“. Ak Emanuel Macron do Paríža pozýva spojencov, Robert Fico predtým zvoláva bezpečnostnú radu štátu, vládu a koaličných partnerov. A bez náznaku podrobností špekuluje, že by mohol prísť o funkciu premiéra – pre svoj postoj, že urobí všetko preto, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.Nezodpovedné strašenie, odvádzanie pozornosti, či zavádzanie. Na premiéra reagujú politici, analytici či bývalý šéf diplomacie. Generál vo výslužbe Pavel Macko dokonca zvažuje trestné podanie. „Vyvoláva vo verejnosti dojem, ako keby krajiny Európskej únie chceli vyhlásiť vojnu Rusku a nútili ho – dokonca pod hrozbou, že ho záhadným spôsobom zbavia premiérskej funkcie – že má poslať slovenských vojakov na Ukrajinu“, tvrdí. Robert Fico podľa bývalého šéfa diplomacie Rastislava Káčera „vyčleňuje Slovensko zo spojeneckých zväzkov, znižuje jeho dôveryhodnosť, vykresľuje nás ako totálne nespoľahlivú totálne deviantnú krajinu, ktorá ja strane Putina. Robí z nás tak ľahký terč“. Prečo to premiér robí? Odpovede budeme hľadať aj s politickým komentátorom portálu Aktuality.sk Petrom Bárdym. Budete počuť aj odpoveď na otázku, či svojím postupom premiér Fico len neprekrýva iné témy, napríklad personálne obsadzovanie tajnej služby.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Za jakých okolností zemřel ve vězení předák ruské opozice Alexej Navalnyj? Jak reaguje na tuto zprávu ruská společnost? A jak může Navalného smrt ovlivnit vztah k Putinovu režimu v zahraničí i v samotném Rusku?

Za jakých okolností zemřel ve vězení předák ruské opozice Alexej Navalnyj? Jak reaguje na tuto zprávu ruská společnost? A jak může Navalného smrt ovlivnit vztah k Putinovu režimu v zahraničí i v samotném Rusku?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Někteří politici vyzývají k míru za cenu ústupků Putinovu režimu. Jakou spoluzodpovědnost tím nesou za zločiny, které diktátor páchá? Proč se mnozí lídři neumí odtrhnout od závislosti na Rusku? A jak se na sebe mohou podívat do zrcadla? Filip Titlbach se ptá novinářky Ekateriny Kanakové ze zakázané ruské rozhlasové stanice Echo Moskvy.

Brutální teroristický útok Hamásu a následné masivní izraelské bombardování Pásma Gazy způsobily jedno: od 7. října se zrak celého světa upírá především na Blízký východ. Na Ukrajině se ale dál bojuje o osud této země a nejspíš i Evropy. Zapomínáme na Putinovu válku? A jak si teď napadená země vede? Hostem Filipa Titlbacha je politický geograf Michael Romancov.

Keď pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“.Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách. „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu,“ vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať,“ opakuje. Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič,“ reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna,“ dopĺňa. Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne. „Musím byť na strane obetí“Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“. Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorú tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?„Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí,“ odpovedá. Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorí si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť. „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí. O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“. Väčšina mlčí, lebo sa bojí„Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho,“ rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja,“ opakuje. Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legitimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať,“ vysvetľuje Sedov. Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.Nie informovanie, ale otrasná propagandaOd začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram,“ hovorí mladý ruský protivojnový aktivista. „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda,“ rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole. Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do RuskaKeď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu...

Keď pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“.Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách. „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu,“ vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať,“ opakuje. Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič,“ reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna,“ dopĺňa. Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne. Vypočujte si reprízu Ráno Nahlas s Filippom Sedovom:EMBED OBJEKTvertical_align_centerCentermore_vert„Musím byť na strane obetí“Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“. Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorú tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?„Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí,“ odpovedá. Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorí si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť. „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí. O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“. Väčšina mlčí, lebo sa bojí„Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho,“ rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja,“ opakuje. Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legitimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať,“ vysvetľuje Sedov. Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.Nie informovanie, ale otrasná propagandaOd začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram,“ hovorí mladý ruský protivojnový aktivista. „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda,“ rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole. Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku:...

Ruští investigativní novináři z webu Projekt několik měsíců hledali odpověď na nepříjemnou a důležitou otázku: kdo a jak platí za Putinovu válku na Ukrajině? Vytvořili tak asi zatím nejúplnějšího průvodce ruskou oligarchií a jejího provázání s ruskou agresí. Čí peníze tedy financují zabíjení ukrajinských civilistů? A kdo na válce vydělává? Vítek Svoboda mluví v podcastu se zahraniční reportérkou Deníku N Petrou Procházkovou.

Kolem třetí hodiny ranní uslyšeli lidé v autech mířících přes Krymský most k vytouženým černomořským břehům první výbuch. Vzápětí druhý. A bylo po dovolené. Jak moc ovlivní poškození mostu Putinovu válku na Ukrajině? Filip Titlbach se ptá válečné reportérky Deníku N Petry Procházkové.

Posledních devět let je Kreml velmi aktivní v Africe. Natolik, že ruská média nadšeně hovoří o velkolepém návratu Moskvy na černý kontinent v duchu Sovětského svazu. Je to značně nadsazené, na africkou politiku dob SSSR, kdy Kreml financoval nejrůznější místní režimy, současné Rusko nemá dost prostředků. Nicméně nejpozději od roku 2014 je v Africe Moskva velmi aktivní. Není to náhodou, bylo to totiž po anexi Krymu a zavedení prvních sankcí proti Putinovu režimu.

Jakou podporu získal pro Ukrajinu prezident Zelenskyj při své návštěvě České republiky? A jaké zájmy má Česko na Ukrajině? Kdy a za jakých podmínek se Ukrajina může stát členem NATO? Co jí může Severoatlantická aliance v současné době nabídnout? Jak se v Česku daří zmrazit majetek Rusů podporujících Putinovu válku?

Pusťte si celý podcast na https://echoprime.cz/ • Poslední vydání Porady Echa před letními prázdninami zastihlo komentátory na debatou o valné hromadě energetické firmy ČEZ a jejím dopadu na státní rozpočet. Politici teď budou hlavně řešit, komu vzít peníze. Jak se nový ministr zemědělství popasuje s dotačním byznysem? Útok Pirátů na Alianci pro rodinu. Je potřeba konzervativce zadupat jako plevel? A co vlastně znamenala sobotní akce Jevgenije Prigožina a jeho wagnerovců?

  Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa.   Globsec 18 ročný „Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí.   Bezpečnosť zoširoka „Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“.   Ako na bezprecedentnú nestabilitu? Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine.   Ak mier tak len spravodlivý Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“.   Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu.   Slovensko na chvoste podpory Ukrajine Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám.   Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina.   „Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa.   Globsec 18 ročný „Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí.   Bezpečnosť zoširoka „Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“.   Ako na bezprecedentnú nestabilitu? Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine.   Ak mier tak len spravodlivý Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“.   Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu.   Slovensko na chvoste podpory Ukrajine Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám.   Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina.   „Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čtení s Respektem #4: O slavné novele, další tvorbě předního ruského prozaika i současném Rusku

Ruská inteligence se po více než roce probudila. Někteří její představitelé se na sjezdu v Berlíně dohodli na společném postoji k ruské válce proti Ukrajině. V přijaté Deklaraci ruských demokratických sil označili Putinovu válku za zločinnou, váleční zločinci podle nich patří před soud. Má jejich prohlášení vůbec nějaký význam? Proč jim to trvalo tak dlouho? A co na to Putin? Filip Titlbach mluví ve Studiu N s válečnou reportérkou Petrou Procházkovou.

Na sociální síti Telegram přibývá českých anonymních kanálů, které šíří konspirace, dezinformace a Putinovu propagandu. Skupiny mají tisíce odběratelů. Jazyk některých z nich poukazuje na přímé propojení s Ruskem. Ukázala to analýza mezinárodního týmu investigativních novinářů, která zkoumala sociální sítě ve střední a východní Evropě. Aktivní je Rusko s kremelskou propagandou i na Facebooku. Například na Slovensku je účet velvyslanectví Ruské federace suverénně nejaktivnější ze všech v Evropské unii. Kde jsou slabá místa v internetovém prostoru, která příznivci Putinova režimu využívají? Filip Titlbach se ptá datového novináře Josefa Šlerky z webu Investigace.cz a Karin Kőváry Sólymos z Investigativního centra Jána Kuciaka. Sledovat nás můžete také na Instagramu.

Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“. Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.   „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu“, vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať“, opakuje.   Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič“, reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna“, dopĺňa.   Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne.   „Musím byť na strane obetí“   Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“.   Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorý tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?   „Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí“, odpovedá.   Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorý si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť.   „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí.   O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“.   Väčšina mlčí, lebo sa bojí   „Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho“, rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja“, opakuje.   Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať“, vysvetľuje Sedov.   Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.   Nie informovanie, ale otrasná propaganda   Od začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram“, hovorí mladý ruský protivojnový aktivista.   „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda“, rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole.   Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do Ruska   Keď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova.   „Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite...A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“   Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “   V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je“, tvrdí.   Rusko bez Putina   Na Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018“, rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin, na hlasovací lístok napísal: Rusko bez Putina. Rovno si to aj odfotil.   „O pár minút prišiel za mnou policajt, ktorý sa začal pýtať na môj pas. Keď som sa spýtal, na čo to potrebuje, on mi hovorí, že chce dať moje meno na zoznam teroristov a extrémistov“. Filipp zdôrazňuje, že tento policajný postup bol len preto, čo napísal.   Filipp verí vo víťazstvo Ukrajiny. Berie to ako „predpoklad toho, že diktátorský režim v Rusku padne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“. Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.    „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu“, vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať“, opakuje.   Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič“, reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna“, dopĺňa.   Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne.   „Musím byť na strane obetí“   Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“.   Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorý tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?   „Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí“, odpovedá.   Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorí si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť.   „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí.   O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“.   Väčšina mlčí, lebo sa bojí   „Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho“, rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja“, opakuje.   Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať“, vysvetľuje Sedov.   Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.   Nie informovanie, ale otrasná propaganda   Od začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram“, hovorí mladý ruský protivojnový aktivista.   „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda“, rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole.   Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do Ruska   Keď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval...

Cesta Volodymyra Zelenského po Evropě měla několik cílů: zatlačit na západní lídry, aby Ukrajině poskytli účinnější zbraně proti ruským okupantům, zásadně urychlili sbližování jeho země s Evropskou unií a přijali tvrdší sankce vůči Putinovu režimu. Dostane ukrajinský lídr vše, co potřebuje k vítězství ve válce? Vítek Svoboda mluví s politickým geografem Michaelem Romancovem.

Putinovu agresiu má oslabiť séria embárg. Po stopke na dovoz jeho ropy po mori a následných cenových stropoch prinácha najnovšie embargo na produkty z jeho ropy. S logickým dôsledkom tlaku na ceny pohonných látok.   Možné dôsledky nového embarga rozoberieme s analytikom Radovanom Potočárom. „Bude opäť parametrom, ktorý bude vstupovať do celej bilancie tak, že ceny potlačí hore“, tvrdí analytik portáluenergie.   Embargo na ropné produkty z ruskej ropy rieši aj Slovnaft, hovorí pritom o novej a drahej „závislosti“ od ropovodu Adria z Chorvátska. Budeme počuť Antona Molnára, hovorcu Slovnaftu.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na ničivé zemetrasenie, ktoré zasiahlo Turecko a Sýriu a zaznamenali ho aj zariadenia u nás. So geológom Jánom Madarásom z SAV.   "Je to v oblasti, kde takéto zemetrasenia sa v podstate s periódou možno desiatich rokov vyskytujú pravidelne. Je to daň za to, akú geologickú stavbu má celá táto oblasť," hovorí v podcaste geológ Madarás.  Podľa neho môžeme v najbližších hodinách očakávať ďalšie dotrasy Zeme v tejto oblasti. "Ide o to, že sa veľmi významne pohla veľmi významná časť východo-anatolského zlomu, ktorý má dĺžku okolo 600 kilometrov, z toho tých 300 kilometrov je v zóne tohto súčasného zemetrasenia, takže dajú sa tam očakávať rôzne prekvapenia v tom negatívnom slova zmysle."   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Putinovu agresiu má oslabiť séria embárg. Po stopke na dovoz jeho ropy po mori a následných cenových stropoch prinácha najnovšie embargo na produkty z jeho ropy. S logickým dôsledkom tlaku na ceny pohonných látok.   Možné dôsledky nového embarga rozoberieme s analytikom Radovanom Potočárom. „Bude opäť parametrom, ktorý bude vstupovať do celej bilancie tak, že ceny potlačí hore“, tvrdí analytik portáluenergie.   Embargo na ropné produkty z ruskej ropy rieši aj Slovnaft, hovorí pritom o novej a drahej „závislosti“ od ropovodu Adria z Chorvátska. Budeme počuť Antona Molnára, hovorcu Slovnaftu.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na ničivé zemetrasenie, ktoré zasiahlo Turecko a Sýriu a zaznamenali ho aj zariadenia u nás. So geológom Jánom Madarásom z SAV.   "Je to v oblasti, kde takéto zemetrasenia sa v podstate s periódou možno desiatich rokov vyskytujú pravidelne. Je to daň za to, akú geologickú stavbu má celá táto oblasť," hovorí v podcaste geológ Madarás.  Podľa neho môžeme v najbližších hodinách očakávať ďalšie dotrasy Zeme v tejto oblasti. "Ide o to, že sa veľmi významne pohla veľmi významná časť východo-anatolského zlomu, ktorý má dĺžku okolo 600 kilometrov, z toho tých 300 kilometrov je v zóne tohto súčasného zemetrasenia, takže dajú sa tam očakávať rôzne prekvapenia v tom negatívnom slova zmysle."   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.  

Jaké jsou životní podmínky ve velkochovech hospodářských zvířat? Měli Ukrajinci jinou možnost než odmítnout Putinovu nabídku vánočního příměří? A co nebo kdo stojí za nečekaným úspěchem české hokejové dvacítky na mistrovství světa?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Není sporu, že rok 2022 byl pro Fialovu vládu drsnou sérií nečekaných a zapeklitých krizí. Přitom lze s úlevou konstatovat, že v reakci na Putinovu bestiální válku, na její bezpečnostní, ekonomické i sociální dopady, koalice pěti stran přes mnohá tápání a někdy až chaoticky napravované přehmaty drží a dál naplňuje své státnické poslání. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Čo boli úspechy a čo pády roka? Kam sa posunula vláda a kam opozícia? Ako Slovensko zvládlo Putinovu vojnu a ako sa postavilo k vražde na Zámockej? Kam smeruje táto krajina? Hostia: František Mikloško, Peter Zajac

Česko chce kromě evropského sankčního seznamu využít i vlastní sankční seznam. Jeho vytvoření umožní nový sankční zákon, který už je v Senátu a platit by mohl od příštího roku. Stát tak chce jít i nad rámec unijních sankcí. Dostat by se na něj měli také ti, kteří pomáhají Putinovu režimu. V součanosti také v Česku přibývá případů, kdy se lidé napojení na sankcionované ruské podnikatele nebo politiky zbavují majetku. https://www.ceskatelevize.cz/porady/11412378947-90-ct24/222411058131124/

Putinova agresia voči Ukrajine a niekdajší najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO. Čo môže ukončiť vojnu? Je jadrový naratív odstrašovacím manévrom či reálnou možnosťou? A vojenské dodávky Západu možnou zámienkou na globálny konflikt či totálnu vojnu? Nakoľko veriť najnovším deklaráciam Moskvy o „pripravenosti na diplomatické riešenie“. Témy pre generála vo výslužbe Pavla Macka.   „Rusi vojnu začali a môžu ju aj pri svojom neúspechu aj ukončiť“, tvrdí Macko. „Stačí jeden rozkaz prezidenta Vladimíra Putina a ruské vojská sa môžu začať sťahovať a môžeme rokovať o mieri“, pokračuje. „Ale vynútiť si mier tým, že prídem ako silný chlap do krčmy, udriem dvoch chlapíkov a pošlem ich k zemi a poviem, že ja som tu najsilnejší a vy sa mi musíte podriať, je neakceptovateľné“.   Pavel Macko reaguje na vyjadrenia ruskej strany, že je „pripravené na rýchle diplomatické riešenia ukrajinskej otázky, no nie na úkor svojej bezpečnosti“. Pochádzajú z rozhovoru podsekretára ruskej bezpečnostnej rady Alexandra Venedikova.   Svetové spoločenstvo musí podľa generála Macka vyslať jasný signál. Putinovu agresiu už jednoznačne odsúdil svet. Formalizované je to aj výsledkom hlasovania valného zhromaždenia OSN, ktoré odsúdilo nedávnu anexiu ďalších území Ukrajiny. 143 krajín podporilo Kyjev, s Rusmi zostali len štyri krajíny: Bielorusko, Nikaragua, Severná Kórea a Sýria.   Generál Macko predpokladá dva scenáre ďalšieho vývoja: Alebo sa oligarchovia dohodnú a vinu za neúspech na Ukrajine zvalia na Putina a vymenia ho. „A to už do konca tohto roka“, tvrdí. Ak nie, konflikt sa bude naťahovať až do momentu, keď sa všetci „vysilia“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Putinova agresia voči Ukrajine a niekdajší najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO. Čo môže ukončiť vojnu? Je jadrový naratív odstrašovacím manévrom či reálnou možnosťou? A vojenské dodávky Západu možnou zámienkou na globálny konflikt či totálnu vojnu? Nakoľko veriť najnovším deklaráciam Moskvy o „pripravenosti na diplomatické riešenie“. Témy pre generála vo výslužbe Pavla Macka.   „Rusi vojnu začali a môžu ju aj pri svojom neúspechu aj ukončiť“, tvrdí Macko. „Stačí jeden rozkaz prezidenta Vladimíra Putina a ruské vojská sa môžu začať sťahovať a môžeme rokovať o mieri“, pokračuje. „Ale vynútiť si mier tým, že prídem ako silný chlap do krčmy, udriem dvoch chlapíkov a pošlem ich k zemi a poviem, že ja som tu najsilnejší a vy sa mi musíte podriať, je neakceptovateľné“.   Pavel Macko reaguje na vyjadrenia ruskej strany, že je „pripravené na rýchle diplomatické riešenia ukrajinskej otázky, no nie na úkor svojej bezpečnosti“. Pochádzajú z rozhovoru podsekretára ruskej bezpečnostnej rady Alexandra Venedikova.   Svetové spoločenstvo musí podľa generála Macka vyslať jasný signál. Putinovu agresiu už jednoznačne odsúdil svet. Formalizované je to aj výsledkom hlasovania valného zhromaždenia OSN, ktoré odsúdilo nedávnu anexiu ďalších území Ukrajiny. 143 krajín podporilo Kyjev, s Rusmi zostali len štyri krajíny: Bielorusko, Nikaragua, Severná Kórea a Sýria.   Generál Macko predpokladá dva scenáre ďalšieho vývoja: Alebo sa oligarchovia dohodnú a vinu za neúspech na Ukrajine zvalia na Putina a vymenia ho. „A to už do konca tohto roka“, tvrdí. Ak nie, konflikt sa bude naťahovať až do momentu, keď sa všetci „vysilia“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Väčšina z nás si podľa prieskumu Focusu želá víťazstvo Ukrajincov. Prečo sú však stále takí, ktorý by radi aby Putinovu krvavú vojnu vyhrali Rusi? A prečo je to zvyšku jedno? Hlas a Smer vedú podľa prieskumov preferencie politických strán na Slovensku. Čo drží strany bývalých premiérov tak vysoko? Ako to vyzerá za nimi a ako by to teda vyzeralo, ak by sa voľby do parlamentu konali teraz? Čo si ľudia myslia o vládnych a opozičných politikoch a čo od nich čakajú? A ako budeme voliť už o chvíľu v komunálnych a župných voľbách? Braňo Závodský sa rozprával so sociológom a riaditeľom agentúry Focus Martinom Slosiarikom.

Prvé dni horko ťažko otvorenej schôdze parlamentu ukázali paradoxnú vec. Koalíciu v menšine pomáha udržať pri živote nie bývalý partner SaS, ktorý už má podpisy na odvolávanie financmajstra Igora Matoviča, ale úhlavný nepriateľ Obyčajných ľudí – Robert Fico a jeho Smer. A Matovič priznáva, že mu to vlastne až tak neprekáža, pretože, ako sám vyhlásil, na poslancov Smeru sa môže, na rozdiel od liberálov, spoľahnúť, že dodržia dohody. Smeráci sa zasa môžu spoľahnúť na pomoc Borisa Kollára, ktorý zatiaľ úspešne pretláča novelu ústavy o skrátení volebného obdobia a aj s pomocou jedného poslanca OĽaNO sa mu podarilo zablokovať zmenu sporného paragrafu 363, ktorý s obľubou, najmä pri obvinených politikoch, ich nominantoch a oligarchoch používa generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten zasa pomáhal ruskej propagande, keď chcel preverovať zničenie vojenského cintorína, ktorý v skutočnosti nikto nezničil. V tomto podcastovom politickom prehľade týždňa s komentátorom denníka Pravda Mariánom Repom nemôžeme vynechať ani udalosť týchto dní zo zahraničia, veľkú Putinovu mobilizáciu Rusov. Tí sa v reakcii snažia po tisíckach utiecť z krajiny, alebo otvorene protestujú proti vojne v uliciach.   #pocuvajtepravdu

Prvé dni horko ťažko otvorenej schôdze parlamentu ukázali paradoxnú vec. Koalíciu v menšine pomáha udržať pri živote nie bývalý partner SaS, ktorý už má podpisy na odvolávanie financmajstra Igora Matoviča, ale úhlavný nepriateľ Obyčajných ľudí – Robert Fico a jeho Smer. A Matovič priznáva, že mu to vlastne až tak neprekáža, pretože, ako sám vyhlásil, na poslancov Smeru sa môže, na rozdiel od liberálov, spoľahnúť, že dodržia dohody. Smeráci sa zasa môžu spoľahnúť na pomoc Borisa Kollára, ktorý zatiaľ úspešne pretláča novelu ústavy o skrátení volebného obdobia a aj s pomocou jedného poslanca OĽaNO sa mu podarilo zablokovať zmenu sporného paragrafu 363, ktorý s obľubou, najmä pri obvinených politikoch, ich nominantoch a oligarchoch používa generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten zasa pomáhal ruskej propagande, keď chcel preverovať zničenie vojenského cintorína, ktorý v skutočnosti nikto nezničil. V tomto podcastovom politickom prehľade týždňa s komentátorom denníka Pravda Mariánom Repom nemôžeme vynechať ani udalosť týchto dní zo zahraničia, veľkú Putinovu mobilizáciu Rusov. Tí sa v reakcii snažia po tisíckach utiecť z krajiny, alebo otvorene protestujú proti vojne v uliciach.   #pocuvajtepravdu

Paradoxně na Světový den míru oznámil ruský prezident Putin částečnou mobilizaci. Zdůvodnil ji obranou před Západem. Mobilizace se má týkat 300 tisíc ruských občanů v záloze a s vojenskou zkušeností. Cíl ruské operace na Ukrajině se podle Putina nezměnil, je jím „osvobození“ Donbasu. Jak velkým zlomem to pro další vývoj konfliktu může být? A jaká atmosféra zavládla v Moskvě bezprostředně po Putinovu projevu?

Paradoxně na Světový den míru oznámil ruský prezident Putin částečnou mobilizaci. Zdůvodnil ji obranou před Západem. Mobilizace se má týkat 300 tisíc ruských občanů v záloze a s vojenskou zkušeností. Cíl ruské operace na Ukrajině se podle Putina nezměnil, je jím „osvobození“ Donbasu. Jak velkým zlomem to pro další vývoj konfliktu může být? A jaká atmosféra zavládla v Moskvě bezprostředně po Putinovu projevu? Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V předchozích dílech jsme postupně prošli Putinovy lidské peněženky, kamarády, co za něj vlastní majetky, člověka na špinavou práci Prigožina a Putinovu širší rodinu. V minulém díle jsme Vám představili jeho nejbližší rodinu, jeho dcery, manželku, milenky… a taky nově odhalené majetky, které můžeme vysledovat až k Putinovi. Nepřímo, ale přece. Tento, pátý a poslední díl, věnujeme Uniklým datům spojeným s neveřejnou doménou LLCInvest.ru. Pátý díl série Bohatství a nepotismus Vladimíra Putina je tu. Podcasty vznikají za podpory Nadačního fondu nezávislé žurnalistiky. Autor grafiky: James O´Brien, OCCRP

Sice jsme se nějaký čas neslyšeli, ruská invaze na Ukrajinu ale stále trvá. Ruský diktátor Vladimir Putin a jeho nejbližší se ohání termínem speciální vojenská operace, což jim většina světa pochopitelně nežere, my musíme ale uznat, že něco na tom označení přeci jenom bude. “Speciální” manévr to totiž jistojistě je, jenom ne možná v tom slova smyslu, jak si Putin představuje. Ono totiž protáhnout třídenní vpád na zatím půl roku chce mimořádného strategického fištróna. Speciální vojenská operace je tedy v tomto případě jako když skočíte nazí placáka do záhonku s kaktusy. Jasně, můžete s tím machrovat před kámošema a je to bez debat něco speciálního, ale jinak je to naprostá hloupost. Proto vítejte u 4. dílu nepravidelné podcastové série nazvané Bohatství a nepotismus Vladimira Putina. V rámci ní si postupně představujeme Putinovy příbuzné a přátele, které využívá nebo zneužívá ke svým pletichám. Popisujeme, jak může nevlastnit téměř nic a přesto být dost možná nejbohatší muž na planetě. A kdy jindy je vhodnější doba na další díl než přesně půl roku a jeden týden po vpádu ruských vojsk na území Ukrajiny? V předchozích dílech jsme postupně prošli jeho lidské peněženky, kamarády, co za něj vlastní majetky, člověka na špinavou práci Prigožina a Putinovu širší rodinu. Tento díl bude velmi osobní. Ne pro nás, pro Putina. Představíme vám totiž jeho nejbližší rodinu, jeho dcery, manželku, milenky… a taky nově odhalené majetky, které můžeme vysledovat až k Putinovi. Nepřímo, ale přece. Čtvrtý díl ze série Bohatství a nepotismus Vladimira Putina je tu. Podcasty vznikají za podpory Nadačního fondu nezávislé žurnalistiky.

Drobná a usměvavá výtvarnice Věra Nováková (*1928) zažila vzestupy i konce dvou velkých diktatur 20. století - nacistické a komunistické. A nepochybuje, že pád čeká i tu dnešní, Putinovu. Konflikt se silami, jež chtějí lidstvo porobit a zničit, je součástí jejího uvažování o vlastní umělecké dráze, která trvá už sedm desetiletí. Osud dopřál Věře Novákové nakonec i možnost komentovat s odstupem také dobu, kdy v socialistickém Československu nesměla vystavovat. "To zlé nakonec vždy ztratí půdu pod nohama," formuluje své životní přesvědčení i generační zkušenost.

Nepotismus, neboli zvýhodňování nebo prosazování příbuzných z pozice svého postavení. V tomto díle se zaměříme na Putinovu rodinu. Jak na tu oficiální, tak i tu… no, neoficiální. Většina Putinových příbuzných totiž zvláštní shodou náhod vyhrává státní zakázky, obsazuje důležité pozice ve státní správě, nebo i přes skrovný plat vlastní majetek v hodnotě několika miliard. Třetí díl ze série Bohatství a nepotismus Vladimira Putina. - Podcasty vznikají za podpory Nadačního fondu nezávislé žurnalistiky.

Evropská unie se dohodla na šestém balíku protiruských sankcí, které obsahují částečné embargo dovozu ruské ropy. „Šestý balík sankcí není úspěch. Embargo přichází příliš pozdě a má mnoho výjimek,“ uvádí v Pro a proti komentátor Deníku Luboš Palata. Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V slovenskom parlamente rozprával prezident Zelenský. Extrémisti s Ficom a jeho poslancami si ho nevypočuli. Parlament odhlasoval uznesenie, ktoré odmieta Putinovu vojnu a vojnové zločiny. Opäť bez Fica a extrémistov. Koalícia navonok utlmila svoje ostré hádky. Znamená to, že vládna koalícia už opäť nie je tesne pred rozpadom? Ako dopadne Krajniakov rodičovský dôchodok a Matovičov miliardový balíček pre rodiny s deťmi? Ustúpi SaS extra zdaňovaniu vybraných firiem? Čo za to bude chcieť a čo na to opozícia? Braňo Závodský sa rozprával s poslankyňou a šéfkou klubu strany Sloboda a Solidarita Annou Zemanovou a nezaradeným poslancom parlamentu, podpredsedom strany Hlas – SD Matúšom Šutajom-Eštokom.

Evropská unie hledá alternativní zdroje zemního plynu a ropy poté, co Rusko zastavilo dodávky Polsku a Bulharsku. Měla by se EU jednotně Rusku postavit a sama jeho dodávky odmítnout? „Není reálné se v krátkém horizontu odstřihnout. Bylo byl to drtivým dopadem pro evropskou ekonomiku,“ nesouhlasí europoslanec Ondřej Knotek (ANO). Naopak Marcel Kolaja (Piráti), kvestor Evropského parlamentu, odstřižení Unie od ruských zdrojů jednoznačně podporuje.

Evropská unie hledá alternativní zdroje zemního plynu a ropy poté, co Rusko zastavilo dodávky Polsku a Bulharsku. Měla by se EU jednotně Rusku postavit a sama jeho dodávky odmítnout? „Není reálné se v krátkém horizontu odstřihnout. Bylo byl to drtivým dopadem pro evropskou ekonomiku,“ nesouhlasí europoslanec Ondřej Knotek (ANO). Naopak Marcel Kolaja (Piráti), kvestor Evropského parlamentu, odstřižení Unie od ruských zdrojů jednoznačně podporuje.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nie ruskému uhliu, rope a plynu ako hrádza na pokračujúcu Putinovu vojnu na Ukrajine. Embargo navrhuje Európska komisia, podporil ho europarlament, členské štáty však zatiaľ hľadajú odpoveď. A ukrajinský prezident Zelenskyj súri: Moska podľa neho zarába na vývoze ropy toľko, že nemusí brať mierové rozhovory vážne. Čo by Európu a nás stále odstrihnutie sa od ruských energií? A v akom horizonte je to možné? Téma pre Jozefa Badidu z portálu energieprevas.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na ubúdajúce zásoby pomoci Ukrajincom. Chýbajú najmä potraviny. S reportážnym mikrofónom sme zašli do centra pomoci v bratislavskom Auparku.   Podcast pripravili Peter Hanák, Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Prezident Spojených států Joe Biden poprvé od začátku ruské invaze na Ukrajinu nazval ruského diktátora Vladimira Putina válečným zločincem. Takovému výrazu se doposud americká administrativa vyhýbala. Co se změnilo? A jak Američané vnímají válku na Ukrajině? Hostem Vítka Svobody je zpravodajka Deníku N v USA Jana Ciglerová.

Putinova válka s Ukrajinou pokračuje a kromě jejího odsouzení většinou světa se nad ní zamýšlí i ruští intelektuálové. Reportérka Deníku N Petra Procházková s několika z nich mluvila a přinesla zásadní rozhovory, které odhalují, jak na konflikt ruská inteligence nahlíží. Co se z nich dozvídáme o současném Rusku i vlastních chybách? Filip Titlbach si s Petrou povídá ve Studiu N.

„Všichni v Evropě neseme částečně spoluvinu za ten dlouhý appeasement, který jsme dělali směrem k Putinovu režimu. Žijeme dlouho v pohodlném a bezpečném světě a svým způsobem dál věříme, že ho můžeme ochránit před tím, co se děje kdekoli ve světě,“ uvažuje lidskoprávní aktivista. dokumentarista a zakládající člen organizace Člověk v tísni Igor Blaževič.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nie vojne, ktorá devastuje Ukrajinu. Nie vojne, kde sa barbarsky zabíjajú deti, nevinní ľudia a bezpranní civilisti; niet žiadnych strategických dôvodov, ktoré by pri nej obstáli. Verzus: Donbas ako územie s násilným vnucovaní popierania Boha a jeho pravdy – a konkrétne cez presadzovanie gay pridov.   Pápež František verzus moskovský pravoslávny patriarcha Kirill.   Ak prvý vojnu na Ukrajine čoraz ostrejšie odsudzuje, druhý bol dlho ticho a keď prehovoril, tak Putinovu „špeciálnu operáciu“ spojil s témou homosexuálnej loby.   Obaja lídri pritom vychádzajú z rovnakého prameňa – Biblie. Prečo ten diametrálny rozdiel? Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu.   „Čo je v tejto situácii podstatné, je úplné prepojenie ruskej pravoslávnej cirkvi so štátom, ktorý je stelesnený osobou Vladimíra Putina“, tvrdí analytik. „Nejde pritom o rovnocenný vzťah, ale o podriadenosť, kde cirkev je tou submisívnou“, dopĺňa Gazda.   Ktorým správam z vojny môžeme veriť? Odpoveď je jasná - tým overeným. V Aktualitách správy z Ukrajiny overuje najmä náš investigatívny reportér Peter Sabo. V druhej téme podcastu nám podrobne vysvetlí, ako sa u nás overujú správy.    Na podcaste spolupracovali Peter Hanák a Jaroslav Barborák.

V rannom podcaste Startitup Ranné Kakao sa dozvieš všetko dôležité zo sveta biznisu, ale aj to, čo sa udialo za posledné dni a nemal by si prehliadnuť. V dnešnej epizóde sa dozvieš: Poriadna Hanba. Harabin obhajoval Putinovu vojnu na propagandistickom webe Kremľa. Nájdeš tam aj Fica v deň invázie Ak ukoristíš ruský tank, je tvoj, odkazuje vláda Ukrajincom. Obrnené vozidlá nemusia ani uvádzať v majetkovom priznaní Wellness trend roka 2022. Vypnúť tok myšlienok má obrovské benefity. Za zrodom GPS stojí Slovák. Vynálezom sa rozhodol chrániť ľudí aj pred nacistami Svetové podniky ako Apple miznú z Ruska. BMW, Adidas či Coca-Cola tvrdo zakročili. Europoslanec Uhrík dnes urobil Slovensku svetovú hanbu. Vyžrať mu to dali aj jeho kolegovia Ruské štátne televízne kanály boli „hacknuté”. Startitup odomyká všetky PREMIUM články o vojne na Ukrajine – prečítaš si ich bezplatne na našom webe

Sankce, které Západ uvaluje na Rusko, sice míří na celou společnost, citelně se ale dotýkají i oligarchů a vládnoucích elit včetně Vladimira Putina. Podle novináře Ondřeje Soukupa z Hospodářských novin je ale vliv těchto bohatých Rusů na Putinovu vládu malý. „Když současný ruský prezident nastoupil, tak s nimi uzavřel jakousi společenskou smlouvu: Stát nebude zkoumat, jak oligarchové své majetky získali, ale oni nebudou zasahovat do politiky,“ přibližuje novinář.Všechny díly podcastu Speciál můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Putin už hrozí aj jadrovými zbraňami a jeho vojaci a žoldnieri útočia aj na civilné ciele. Slovensko posiela Ukrajine pomoc za milióny eur, zatiaľ čo naše hranice prekračujú tisíce vojnových utečencov. Kam to celé zájde? Pomôžu rokovania na bieloruských hraniciach? Čím ešte môže pomôcť Ukrajine prežiť a zastaviť Putinovu agresiu Slovensko a Európska únia? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom vlády Slovenskej republiky Eduardom Hegerom.

Téma Plus Libora Dvořáka se zaměří na sovětské a poté ruské pokusy o hospodářské reformy, a to počínaje dobou perestrojky až po dnešek. Přestože se především v devadesátých letech ledacos podařilo, byly změny často polovičaté a v Putinově epoše se ekonomika překlopila do jakéhosi svébytného státního kapitalismu na ruský způsob, socialistické metody hospodaření se do značné míry podařilo potlačit. Poslechněte si pořad Libora Dvořáka v repríze.

Krajiny zatvárajú vzdušný priestor pre ruské lietadlá. Sankčné zoznamy sa rozšírili o Putinovo meno a niektoré ruské banky budú odpojené od systému SWIFT. Každým dňom sa represie voči Rusku, ktoré vojensky vtrhlo na Ukrajinu, pritvrdzujú. No sú tieto kroky dostatočné a môžu Putina zastaviť? V mimoriadnom Dobrom ráne sa o aktuálnej situácii na Ukrajine a o sankciách voči Rusku rozprávajú šéf zahraničného oddelenia denníka SME Matúš Krčmárik a moderátorka Jana Maťková. Zdroj zvukov: Sky News –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Situáciou na Ukrajine, po tom čo ruský prezident požehnal uznanie separatistov, sa dnes zaoberal aj brannobezpečnostný výbor. V podcaste budete počuť, ako zvýšila naša armáda stupeň pohotovosti a ako sme pripravený na prípadny nápor utečencov. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus vysvetlí aj najnovšie sankcie voči Rusku. Na tie sa pozrieme aj v druhej téme podcastu - zatiaľ jedinou konkrétnou odvetou na Putinov ťah uznať separatistické štáty a spochybniť tak územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá je suverénnym štátom, je široká zhoda západných štátov na sankciách. Nakoľko môžu ochromiť Putinovu ekonomiku a ako na druhej strane môže zasiahnuť nás minimálne veľká plynová a ropná závislosť na Rusku? Téma pre energoexperta Karla Hirmana. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.  

USA uvalily zatím nejtvrdší sankce vůči Rusku. Navzdory tomu zůstává pozice Vladimira Putina coby lídra neochvějná. Vzhledem k novým úpravám ruské ústavy a všeobecné oblíbenosti prezidenta se zdá, že tu s námi ‚car‘ Vladimir bude ještě dlouho. Kdo jsou jeho politické vzory? Jak vnímají Putinovu legitimitu zejména mladí Rusové? Jak si před volbami do Státní dumy stojí ruská opozice? Šéf zahraniční rubriky LN Robert Schuster mluví s korespondentem Jiřím Justem o situaci v izolované Ruské federaci.