Podcasts about akoby

Dnes je to o tom, kto v tejto vojne dlhšie vydrží a preto má podpora Ukrajiny zmysel. Pre Európu je najvýhodnejšie pomôcť Ukrajine a udržať tým ruského agresora čo najďalej od našich hraníc, hovorí pri príležitosti 4. výročia ruskej agresie analytik Andrej Žiarovský. Ako sa zmenila tvár vojny, ako zmenila nás samotných a máme sa báť i jadrového zúčtovania? „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, súčasťou celku. Smrť každého človeka umenšuje mňa, lebo som súčasťou ľudstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“Tieto známe slová alžbetínskeho básnika Johna Donna v predvečer štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine, nadobúdajú dnes desivo hmatateľný a až neuveriteľne krvavý rozmer.Od chvíle, kedy prvé ruské rakety dopadli na spiace ukrajinské mestá, uplynuli presne 4 roky. Je to 208 týždňov, 1 461 dní alebo viac ako 35 000 hodín. Počas každej jednej z nich sa náš svet postupne - kúsok po kúsku, život po živote, zmenšoval o obete, ktoré umreli v troskách Mariupola, v pivniciach Buče či v uliciach Irpiňa.Za každou jednou minútou tohto času je nejaká konkrétne ľudská tragédia - nevinných detí, bezbranných žien či nevládnych starcov ak stareniek, ktorých osudy - či dokonca i umieranie, sledujeme v až hrozivo chladne presnom HD rozlíšení. Deň čo deň, už po celé štyri roky. Sme svedkami konfliktu, ktorý sa nás bytostne dotýka - a to nielen jeho až bezprostrednou blízkosťou, ale aj tým, ako radikálne predefinoval samotné metódy i stratégie vojny.Tradičné mohutné tankové bitky či hrozivé roje bombardovacích zväzov - alebo zvuky delestreleckej bubnovej paľby vystriedali počítačové algoritmy, autonómne drony s umelou inteligenciou ako i neviditeľný elektronický boj, ktorý paralyzuje celé mestá či regióny. Vojna sa tak presunula zo zákopov priamo na naše obrazovky, kde sa krvavé a kruté zabíjanie stalo interaktívnym a všadeprítomným obsahom sociálnych sietí. Smrť, krv, krutosť, bolesť i zabíjanie tak môžeme sledovať priamo z pohodlia našich bezpečných obývačiek. Akoby to nebolo o nás.Na Ukrajine sme sa akoby vrátili k zákopom prvej svetovej vojny, vojna sa transformovala na opotrebovávací konflikt, kde rozhoduje ako ekonomika, tak i vôľa k víťazstvu. Na rozdiel od zákopov Verdunu však tento krvavý konflikt dnes môžeme sledovať doslova v priamom prenose. Ukrajinský konflikt sa zmenil na opotrebovávajúcu vojnu, zvíťazí silnejšia ekonomika, ale najmä to, kto bude mať silnejšiu vôľu, hovorí analytik Andrej Žiarovský.O tom, ako sa v celom tomto digitálnom pekle zmenila tvár moderného boja, čo to spravilo s našim vnímaním vojny, ale aj o tom, ako zásadne sa posunul vývoj moderných zbraní - ako aj taktík a stratégií vedenia vojny, budeme hovoriť s analytikom Andrejom Žiarovským. Stal sa dron kráľom bojiska a máme sa báť jadrovej “mŕtvej ruky”?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnes je to o tom, kto v tejto vojne dlhšie vydrží a preto má podpora Ukrajiny zmysel. Pre Európu je najvýhodnejšie pomôcť Ukrajine a udržať tým ruského agresora čo najďalej od našich hraníc, hovorí pri príležitosti 4. výročia ruskej agresie analytik Andrej Žiarovský. Ako sa zmenila tvár vojny, ako zmenila nás samotných a máme sa báť i jadrového zúčtovania? „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, súčasťou celku. Smrť každého človeka umenšuje mňa, lebo som súčasťou ľudstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“Tieto známe slová alžbetínskeho básnika Johna Donna v predvečer štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine, nadobúdajú dnes desivo hmatateľný a až neuveriteľne krvavý rozmer.Od chvíle, kedy prvé ruské rakety dopadli na spiace ukrajinské mestá, uplynuli presne 4 roky. Je to 208 týždňov, 1 461 dní alebo viac ako 35 000 hodín. Počas každej jednej z nich sa náš svet postupne - kúsok po kúsku, život po živote, zmenšoval o obete, ktoré umreli v troskách Mariupola, v pivniciach Buče či v uliciach Irpiňa.Za každou jednou minútou tohto času je nejaká konkrétne ľudská tragédia - nevinných detí, bezbranných žien či nevládnych starcov ak stareniek, ktorých osudy - či dokonca i umieranie, sledujeme v až hrozivo chladne presnom HD rozlíšení. Deň čo deň, už po celé štyri roky. Sme svedkami konfliktu, ktorý sa nás bytostne dotýka - a to nielen jeho až bezprostrednou blízkosťou, ale aj tým, ako radikálne predefinoval samotné metódy i stratégie vojny.Tradičné mohutné tankové bitky či hrozivé roje bombardovacích zväzov - alebo zvuky delestreleckej bubnovej paľby vystriedali počítačové algoritmy, autonómne drony s umelou inteligenciou ako i neviditeľný elektronický boj, ktorý paralyzuje celé mestá či regióny. Vojna sa tak presunula zo zákopov priamo na naše obrazovky, kde sa krvavé a kruté zabíjanie stalo interaktívnym a všadeprítomným obsahom sociálnych sietí. Smrť, krv, krutosť, bolesť i zabíjanie tak môžeme sledovať priamo z pohodlia našich bezpečných obývačiek. Akoby to nebolo o nás.Na Ukrajine sme sa akoby vrátili k zákopom prvej svetovej vojny, vojna sa transformovala na opotrebovávací konflikt, kde rozhoduje ako ekonomika, tak i vôľa k víťazstvu. Na rozdiel od zákopov Verdunu však tento krvavý konflikt dnes môžeme sledovať doslova v priamom prenose. Ukrajinský konflikt sa zmenil na opotrebovávajúcu vojnu, zvíťazí silnejšia ekonomika, ale najmä to, kto bude mať silnejšiu vôľu, hovorí analytik Andrej Žiarovský.O tom, ako sa v celom tomto digitálnom pekle zmenila tvár moderného boja, čo to spravilo s našim vnímaním vojny, ale aj o tom, ako zásadne sa posunul vývoj moderných zbraní - ako aj taktík a stratégií vedenia vojny, budeme hovoriť s analytikom Andrejom Žiarovským. Stal sa dron kráľom bojiska a máme sa báť jadrovej “mŕtvej ruky”?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetko máme v očiach. A niektorí ľudia pohľad na oko vedia využiť aj na diagnostiku. Iris diagnostika a TČM? ❤Prof. Horáková

Duševné príčiny chorôb. Psychosomatika. ( pozrite aj ❤Link na živé podujatia: https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Link na vychytávky a zľavy: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Existujú alebo je to výmysel? A ak existujú, čo si všímať? A má vplyv na nás a medziľudské vzťahy dátum narodenia? Dnes sa budem rozprávať s manželmi Bělousovými a som rada, že som mohla za nimi prísť po roku opäť do Brna. Libuška, Peter vitajte...Priatelia, ak vás to dnes zaujme, manželov nájdete aj na https://www.belousovi.cz

1. Vládna koalícia potrebuje Vianoce 2. Keď rozostavia Slovensko, môže aj Bratislavu 3. Babiš, špiny a škvŕn sa zbavíš

Zachariáš 5,1-11 1 Znovu som zodvihol zrak, pozrel som a videl som letiaci zvitok. 2 Spýtal sa ma: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím letiaci zvitok, jeho dĺžka je dvadsať lakťov a šírka desať lakťov.“ 3 Povedal mi: „To je kliatba, ktorá vychádza na celú krajinu; každý zlodej a každý, kto krivo prisahá, ňou bude odtiaľto odstránený. 4 Vyvediem ju,“ znie výrok Hospodina zástupov, „vojde do domu zlodeja a do domu toho, kto krivo prisahá v mojom mene; usadí sa v jeho dome a úplne ho zničí — jeho trámy aj jeho kamene.“ 5 Potom vyšiel anjel, ktorý hovoril so mnou, a povedal mi: „Zodvihni zrak a pozri, čo to vychádza!“ 6 Spýtal som sa: „Čo je to?“ Odpovedal: „To sa ukazuje efa.“ A pokračoval: „To je zjav celej krajiny.“ 7 Vtom sa zdvihla olovená pokrievka a jedna žena sedela uprostred efy. 8 Povedal: „Toto je bezbožnosť.“ Sotil ju do efy a jej otvor zakryl oloveným poklopom. 9 Zodvihol som zrak, pozrel som a videl som prichádzať dve ženy: vietor im dvíhal krídla — mali totiž krídla podobné krídlam bociana —, zdvihli efu medzi zem a nebo. 10 Vtedy som sa spýtal anjela, ktorý hovoril so mnou: „Kam berú tú efu?“ 11 Odpovedal mi: „Chcú jej postaviť dom v krajine Šinár. Keď ho pripravia, tam ju položia na jej podstavec.“ Zvláštne videnia – varovanie pre hriešnikov. Dnes tu máme šieste a siedme videnie „malého“ proroka Zachariáša. To šieste nám hovorí o tvrdom treste (úplné zničenie ich domov) pre zlodejov a tých, čo zneužívajú meno Božie. Ide o prekročenie dvoch Božích prikázaní, pričom je každé z inej dosky zákona: „Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije!“ – to je napísané na prvej tabuli, teda ide o náš vzťah voči Bohu. Boží Syn tieto prvé prikázania zhrnul do jedného – ako to „veľké a prvé prikázanie: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou“ (Mt 22,37-38). Naproti tomu „Nepokradneš“ je z druhej tabule zákona, ktorá sa týka našich povinností voči človeku. Pán Ježiš Kristus (aj apoštol Pavol) tieto stručne zhrnul takto: „Miluj blížneho ako seba samého“ (Lk 10,27; Rim 13,9). Preto je možné, že aj tieto dve skupiny hriešnikov (zlodeji a krivoprísažníci) nám symbolicky ukazujú na náš celkový nedostatok lásky voči Bohu a ľuďom. Je ešte zaujímavé, že ten letiaci zvitok má presne také rozmery, aké mala predsieň pred chrámom (1Kral 6,3). Akoby nám aj to pripomínalo, že tá hrozba trestu prichádza priamo od Boha. Berme ju preto vážne. – – Podobne rieši Boh v siedmom videní aj vinu celej krajiny – bezbožnosť. Modlitba: Odpusť mi, Pane náš, že bez Tvojej pomoci nedokážem plniť ani to Tvoje veľké a prvé prikázanie o neobmedzenej láske voči Tebe, ani to druhé podobné – milovať svojho blížneho ako seba. Ty sám mi prosím pomôž, aby moja láska k Tebe i blížnemu bola taká, akú ju Ty chceš mať. Vďaka, že si na kríži zaplatil plnú cenu aj za všetky moje hriechy. Tvoj Svätý Duch ma preto iste rád naplní všetkým, čo by si u mňa rád mal. Amen. Pieseň: ES 284 Autor: Mikuláš Lipták Ty sa teda navráť k svojmu Bohu, zachovávaj milosrdenstvo a spravodlivosť, dychtivo očakávaj svojho Boha bez prestania! Ozeáš 12,7 Pavol píše: „Ježiš Kristus prišiel na svet spasiť hriešnikov. Ja som prvý z nich. Ale dostalo sa mi milosrdenstva preto, aby na mne ako na prvom Ježiš Kristus ukázal celú Svoju zhovievavosť, aby to slúžilo ako príklad pre tých, čo v Neho uveria, a aby tak získali večný život.“ 1.Timotejovi 1,15-16 Izaiáš 25,1-5 • Modlíme sa za: Holíč (MyS)

Odovzdáva živnosť a ide slobodne hospodáriť! Odovzdá aj občiansky? Živý človek v podnikaní?!( ❤INFO: Podujatia - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK - https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Nedávno som spracovala tému živý človek. A teraz je to téma slobodného hospodárenia. Akoby živý človek v podnikaní. Ako sa to dá, aby človek neskončil vo väznici? Odpovedal odhodlaný Ján Hubinský. Pozýva aj na podujatie, kde prídu ľudia, ktorí už takto dlhé roky existujú... Pozrite si rozhovor. Mňa z Janovho odhodlania až mrazilo a zároveň sa oňho bojím. Aj som mu to povedala... Onedlho prinesiem aj rozhovor s právničkou o právnych aspektoch takéhoto konania. A prosím každého z vás, aby ste vždy najprv premysleli každý jeden krok. Aj keď, ako povedal Jan, zatvoriť nemôžu všetkých. 5 miliónov miest vo väznici nemajú... Nuž...Príjemné sledovanie a premýšľanie...*********************************************************Ďakujem, že ma podporujete na Herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o. z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach ... ( ❤INFO: Podujatia - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK - https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Buďte zdraví Martina Valachová

Investovanie už dávno nie je len pre bohatých. Ako sa v investičných fondoch darí Slovákom? V Ekonomických Analýzach moderátor JOJ 24 Lukáš Dzivý privítal výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie správcovských spoločností Romana Vlčka a generálneho riaditeľa Partners Investments Maroša Ovčarika.

Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili… Asi každý veriaci človek pozná tento text z Matúšovho evanjelia. Hovorí o súde, kde veľmi veľkú úlohu zohrávajú skutky človeka. Akoby viera a spasenie z milosti, boli nepodstatné. Je to nejaká chyba? Zle to zaznamenal evanjelista Matúš? Alebo by sme mali trochu poopraviť učenie cirkvi? Nemyslím si. Len si to pozornejšie prečítajme ten text.

„Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného.“ (1K 2:2) Keď bol anglikánsky biskup Beveridge na smrteľnej posteli, už nepoznal ani priateľov ani príbuzných. Ale keď sa jeden z prítomných spýtal: „Beveridge, poznáš Pána Ježiša?“ Akoby ho požehnané meno náhle zobudilo zo sna, povedal: „Ježiša Krista? Ó, […] MUDr. Viera Roháčková

Od únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. uplynulo presne 30 rokov a vinníci sú stále nepotrestaní. "Únos štátu pokračuje. Existuje tu nejaké dno a dá sa tomuto štátu veriť?" Pýta sa novinárka Ľuba Lesná. Aké sú dôkazy o účasti premiéra Mečiara na únose?Najprv uniesli štát, potom aj syna prezidenta. Únos Michala Kováča mladšieho, z ktorého je dôvodne podozrivá Mečiarova tajná služba, naplno obnažil aroganciu moci voči svojim vlastným občanom.30 rokov, ktoré od Kováčovho únosu uplynulo, preukázalo, že tento štát nie je schopný - a zjavne ani ochotný, vyvodiť za tento akt brachiálneho násilia a doslova štátneho terorizmu žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Namiesto toho aby vinníci čelili súdu, dočkali sa zatiaľ len opakovaných amnestii z rúk toho, ktorý mohol byť do únosu sám zapletený - teda vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. No a pozemská spravodlivosť Tak tá je pre páchateľov stále v nedohľadne.Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. je tak jedna z našich ďalších "hrubých čiar", ktoré si zamieňajú roly vinníkov a obetí, relativizujú hodnoty právneho štátu a zásadne oslabujú našu dôveru k tomu, čo sa tu nazýva štátom - a ktoré si tu v mene vlastného pohodlia, už celé dlhé desaťročia tak radi hromadne pestujeme. Principiálna otázka pritom znie: Ak tu tento štat nie je pre obete únosu občana štátnym orgánom, tak pre koho vlastne takýto štát je a prečo mu vôbec máme veriť? Ak neboli potrestaní páchatelia, ktorých obžaloba identifikovala ako príslušníkov tajnej služby, kde máme záruku, že sa k násiliu a hrubej nezákonnosti neuchýli naša tajná služba aj dnes -zas a znova? Ako teda veriť SIS s jej takto dlhými a najmä temnými tieňmi jej vlastnej minulosti a akú hodnotu tu má občan - a jeho ľudské práva? Stál za únosom vtedajší premiér Mečiar a čo ho k tomu mohlo viesť? Má SIS, ktorá je dôvodne podozrivá zo štátneho terorizmu ešte nejakú zmysluplnú budúcnosť alebo sa jej máme báť i dnes? Kam nás zavedie politika "hrubých čiar" a ako sa z nej vymaniť? No a napokon, čo o Slovensku táto 30 ročná kauza vlastne vypovedá? Tu sa to hrá na občiansku rezignáciu. Zneisťujú sa autority ako SAV či kultúrna obec alebo ombudsman a mimovládky. Vidíme postupný, ale cieľavedomý rozklad spoločnosti. Akoby tu bol plán rozložiť spoločnosť. Neviem si predstaviť, kde sa to skončí. Nemôžeme mať dôveru v takýto štát, varuje novinárka Ľuba Lesná. Podľa nej je teraz jedinou možnou odpoveďou vzbura občianskej spoločnosti voči týmto praktikám.Témy pre dlhoročnú novinárku a autorku kníh "Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby" či "Únos demokracie. Zo zákulisia slovenskej tajnej služby," Ľubu Lesnú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. uplynulo presne 30 rokov a vinníci sú stále nepotrestaní. "Únos štátu pokračuje. Existuje tu nejaké dno a dá sa tomuto štátu veriť?" Pýta sa novinárka Ľuba Lesná. Aké sú dôkazy o účasti premiéra Mečiara na únose?Najprv uniesli štát, potom aj syna prezidenta. Únos Michala Kováča mladšieho, z ktorého je dôvodne podozrivá Mečiarova tajná služba, naplno obnažil aroganciu moci voči svojim vlastným občanom.30 rokov, ktoré od Kováčovho únosu uplynulo, preukázalo, že tento štát nie je schopný - a zjavne ani ochotný, vyvodiť za tento akt brachiálneho násilia a doslova štátneho terorizmu žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Namiesto toho aby vinníci čelili súdu, dočkali sa zatiaľ len opakovaných amnestii z rúk toho, ktorý mohol byť do únosu sám zapletený - teda vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. No a pozemská spravodlivosť Tak tá je pre páchateľov stále v nedohľadne.Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. je tak jedna z našich ďalších "hrubých čiar", ktoré si zamieňajú roly vinníkov a obetí, relativizujú hodnoty právneho štátu a zásadne oslabujú našu dôveru k tomu, čo sa tu nazýva štátom - a ktoré si tu v mene vlastného pohodlia, už celé dlhé desaťročia tak radi hromadne pestujeme. Principiálna otázka pritom znie: Ak tu tento štat nie je pre obete únosu občana štátnym orgánom, tak pre koho vlastne takýto štát je a prečo mu vôbec máme veriť? Ak neboli potrestaní páchatelia, ktorých obžaloba identifikovala ako príslušníkov tajnej služby, kde máme záruku, že sa k násiliu a hrubej nezákonnosti neuchýli naša tajná služba aj dnes -zas a znova? Ako teda veriť SIS s jej takto dlhými a najmä temnými tieňmi jej vlastnej minulosti a akú hodnotu tu má občan - a jeho ľudské práva? Stál za únosom vtedajší premiér Mečiar a čo ho k tomu mohlo viesť? Má SIS, ktorá je dôvodne podozrivá zo štátneho terorizmu ešte nejakú zmysluplnú budúcnosť alebo sa jej máme báť i dnes? Kam nás zavedie politika "hrubých čiar" a ako sa z nej vymaniť? No a napokon, čo o Slovensku táto 30 ročná kauza vlastne vypovedá? Tu sa to hrá na občiansku rezignáciu. Zneisťujú sa autority ako SAV či kultúrna obec alebo ombudsman a mimovládky. Vidíme postupný, ale cieľavedomý rozklad spoločnosti. Akoby tu bol plán rozložiť spoločnosť. Neviem si predstaviť, kde sa to skončí. Nemôžeme mať dôveru v takýto štát, varuje novinárka Ľuba Lesná. Podľa nej je teraz jedinou možnou odpoveďou vzbura občianskej spoločnosti voči týmto praktikám.Témy pre dlhoročnú novinárku a autorku kníh "Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby" či "Únos demokracie. Zo zákulisia slovenskej tajnej služby," Ľubu Lesnú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„… ale vás zase uvidím, a vaše srdce sa bude radovať, a vašej radosti nevezme nikto od vás.“ (J 16:22) Cudzinec prišiel ku krásnej vile na brehu jazera ďaleko od cesty a zaklopal na bránu záhrady. Starý záhradník otvoril ťažkú závoru a pozval ho dnu. Zdalo sa, že starý človek je rád, keď ho vidí […] MUDr. Viera Roháčková

Richard Lintner je bývalý úspešný slovenský hokejista, majster sveta, ktorý má aj svoju televíznu show Citronáda. Richarda jednoducho poznajú nielen fanúšikovia hokeja. Sám o sebe tvrdí, že nie je extra veľkým fanúšikom áut, ale napriek tomu nám v každej odpovedi v rozhovore vyrozprával krásny príbeh. Moderátor Ďuro Sabo preto začal otázkou, na čo všetko má Richard svoj vodičský preukaz.Na čo všetko? Ja mám na motorku do 50 kubických centimetrov a na auto. Nemám na traktor alebo na nákladné auto.(pozn. editora: v súčasnosti možno na vodičské oprávnenie na vozidlá skupiny B šoférovať aj motocykle s automatickou prevodovkou s max. objemom motora 125 cm³ a s max. výkonom 11 kW)Nikdy si nechcel šoférovať autobus alebo niečo podobne veľké?Raz som na parkovisku jazdil na autobuse. To bolo v Rige na majstrovstvách sveta, keď sme čakali na chalanov.Ty ako aktívny hokejista si povedal vodičovi autobusu “Požičaj mi to tu na parkovisku?”Presne tak. Zopár chalanov už bolo v autobuse, tak som ich povozil okolo štadióna. Je to náročnejšie ako sa zdá, ale bavilo ma to. Len to malo jednu chybu. Vždy ma na vodičoch autobusov fascinovalo, ako sa za jazdy pozdravia, keď sa míňajú, ale na tom parkovisku som nemal koho pozdraviť. O túto príležitosť som prišiel.Neviem koľko si mal rokov, keď si odišiel hrať hokej do USA. Kde si si vlastne robil vodičský preukaz? Ja som si robil vodičák v Trenčíne, ale ešte raz som si ho robil aj v Amerike. Boli sme štyria chalani z Európy, robili sme si papiere ako bežní americkí občania, ale musím povedať, že tá pani policajtka nám pri tých testoch pomáhala. Niektoré predpisy sú tam iné ako u nás a boli zhovievaví.V NHL je starosť o hráčov na vysokej úrovni, hráč sa venuje len hokeju a o všetko ostatné sa stará klub. Je to aj pri kúpe auta?Za tie roky sa to už asi zmenilo, ale klub sa o také veci nestará. Je to na hráčoch, že idú do nejakého showroomu. V rámci tímu sú chalani, ktorí sa o autá zaujímajú a tí svojim spoluhráčom pomôžu. Ale mne moje prvé "americké" auto pomohol kúpiť môj agent.Kúpil si si nejaké “žihadlo” alebo bežné auto? Prvé auto, ktoré som mal v Amerike, bol Volkswagen Golf. Kúpil som si takého čierneho a príliš veľa ľudí tam na Golfoch nejazdilo. Zaujímavé je, že Ľubo Bartečko, ktorý bol na farme neďaleko, si kúpil tiež Golfa. Tak sme po Massachusetts jazdili my dvaja na golfíkoch.Ty si spomenul prvé auto, koľko áut si za morom vystriedal?Človek keď postupne mení tímy aj geograficky sa presúva, tak mení aj autá. Potom som mal Jeep, to sme boli v Milwaukee, tam bola zima. A ďalšie auto som mal zas Volkswagen, kúpil som si Passat kombi. Na mojich autách bolo evidentné, že som bol z Európy.V čom si ako mladý šofér mal najväčšiu neistotu pri šoférovaní?Ja som mal neistotu hlavne v tom, že keď som mal prvé auto, tak to auto dobre nebrzdilo. Ono malo taký problém, že keď som prvýkrát stlačil brzdu, tak ona prepadla a chytila sa až na druhýkrát. Keď som prišiel do servisu, tak ten chlapec v servise mi hovorí: „Akoby som vám to povedal pán Lintner. Vy ste neprišli do servisu o päť minút dvanásť, ale vy ste prišli o štvrť na jednu." Čudoval sa, že som bol ešte živý. Odvtedy si dávam pozor na to, aby auto, ktoré mám, bolo v čo najlepšom technickom stave.V minulosti si bol určite manuál a teraz si manuál alebo automat?Na toto mám výbornú príhodu. V Amerike po Passate som kupoval ďalšie auto, znova to bol VW, v New Yorku som si kúpil Volkswagen Jetta a kúpil som si ho ako manuál. To bolo asi jediné auto v celom New York City, ktoré jazdilo na manuál, hlavne v tých zápchach, ktoré tam boli. A myslím si, že toho predajcu, ktorý mi to auto predal, určite vyhlásili ako predajcu mesiaca,...

Osobnosť svojho otca delila na dve polovice, akoby jeho láskavá a starostlivá časť nemala nič spoločné s človekom, ktorý z času na čas nekontrolovateľne pil. Barbora Grič hovorí v podcaste Terapia slovom o pocitoch strachu o rodičov, o otcovom alkoholizme aj o nervozite z mlčania a tichej domácnosti. Opisuje pocity viny, ktoré cítia deti alkoholikov, stavy úzkosti, ktoré sa u nej v dospelosti rozvinuli a aj to, ako jej psychoterapia pomohla emočne dozrieť a budovať kvalitnejšie vzťahy.

Živé podujatie s Danielom Mačovským: 14.5.2025 https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/odznova-daniel-macovsky-ako-nepodlahnut-manipulacii-44009/Potichu sa dejú čudné veci. Akoby nekoordinovane. Môžu zmeniť celé fungovanie ľudí i zvierat na mnohých miestach. Emočne, energeticky i zdravotne. Nie, nekonšpirujem... Viac v rozhovore s Danielom Máčovským o tom, čo sa (asi) skrýva za udalosťami na Slovensku aj v Čechách...Skupina na FB k veterným parkom aj s linkami: https://www.facebook.com/groups/674365535089075Budúci web (este nefunguje) http://www.zapravdu.sk/ Díky, že ste tu so mnou a že podporujete tvorbu podcastu ODznova.Aj vďaka vám vzniká tento obsahChcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznovaPrekročili sme prvú 300ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...)Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujemAlebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcastAk nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/Martina Valachová

V posledných týždňoch sa zdá, že zahraničná politika Spojených štátov amerických mení smer. Prezident Trump preberá rétoriku ruskej dezinformačnej scény a dostáva sa do konfliktov s dlhoročnými americkými spojencami. Čo to znamená pre nový svetový poriadok? A aké to má dôsledky pre Slovensko? O tejto téme diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Univerzity Komenského, doc. Erikom Lášticom.Veronika Frankovská poukázala na fenomén tzv. trumpflácie – Trump totiž mnohé svoje nepravdivé tvrdenia opakuje a dokonca ešte pritvrdzuje. „Novinári to pozorujú opakovane,“ uviedla Frankovská.V podcaste rozobrala aj Trumpov status z 19. februára, v ktorom uviedol množstvo nepresností o vojne na Ukrajine. „Asi najšokujúcejšie na tom je, že ide o vyjadrenie amerického prezidenta, ktorý deklaruje snahu vyjednať mier, a pritom šíri nepravdivé informácie a opakuje ich,“ vysvetlila. Príkladom je podľa nej tvrdenie o pomoci Ukrajine, kde Trump výrazne nadhodnotil objem americkej podpory.Politológ Erik Láštic poukázal na to, že ráznejší prístup Donalda Trumpa súvisí s meniacou sa štruktúrou ľudí v jeho okolí. „Počas jeho prvého obdobia vo vláde tam bola významná skupina ľudí, ktorí prešli dekádami v republikánskej strane, radili predchádzajúcim republikánskym prezidentom a boli súčasťou politického establishmentu. V konečnom dôsledku zohrávali rolu 'dospelých v miestnosti', ktorí Trumpa usmerňovali. To sa však zmenilo, pretože Donald Trump dokázal výrazne pretvoriť republikánsku stranu,“ vysvetlil Láštic.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Today's episode is about the history of town Banská Štiavnica in Slovakia. In the Slovak lesson, you'll learn some new words from my legend. You will also learn how to say “You are my treasure!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my legend about two little lizards.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the history of town Banská Štiavnica in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some new words from my legend. You will also learn how to say “You are my treasure!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my legend about two little lizards.Slovak lesson1.    nekonečná divočina (endless wilderness)2.    šepkajúce lesy (whispering forests)3.    slnečné lúky (sunny meadows)4.      zabudnuté dedinky (forgotten villages)5.    čarovný kraj (magical land)6.    drevená píšťalka (wooden whistle)7.    nádherný výhľad (beautiful view)8.    neobyčajné jašteričky (unusual lizards)9.    roztavené zlato (molten gold)10. vyleštené striebro (polished silver)11. nevídaný poklad (unseen treasure)12. Ty si môj poklad. (You are my treasure.)Legend:Povesť o žiarivých jašteričkáchNiekde vo svete je svetadiel Európa. Niekde v tej Európe je malá krajina Slovensko. A na tom Slovensku, priamo v centre, je krajina objímaná zelenými kopcami Sitna, a v nej sa rozprestiera nekonečná divočina. Dávno v minulosti, husté, šepkajúce lesy pokrývali krajinu a len občas ich prerušovali maličké, slnečné lúky. Dym zo zabudnutých dediniek sa vznášal k oblohe, označujúc miesta, kde ľudia žili potichu v harmónii s prírodou. Vzduch voňal sladko, potôčiky sa trblietali ako strieborné stuhy a celá krajina pulzovala prastarým pokojom. V tomto čarovnom kraji žil skromný pastier Ján. Bol známy svojim dobrým srdcom a melódiami, ktoré dokázal vyčarovať na drevenej píšťalke. Jedného teplého, zlatistého rána viedol svoje stádo na stráň. Ako kráčal, hral veselé tóny a jeho prsty sa obratne preháňali po dierkach píšťalky. Radostné melódie sa niesli vzduchom a volali lesných obyvateľov z ich úkrytov. Vtáčiky čvirikali v súlade a zvedavé veveričky zastali, aby si vypočuli jeho hudbu. Ján stúpal vyššie a vyššie, až prišiel na slnkom zaliatu stráň s nádherným výhľadom na údolie pod sebou. Posadil sa na machom porastený kameň a obdivoval krásu okolo seba. Zrazu však uvidel niečo zvláštne. Na veľkej skale neďaleko sa vyhrievali dve jašteričky. Ale tieto jašteričky neboli obyčajné! Ich šupiny sa trblietali kúzelným svetlom – jedna sa leskla ako roztavené zlato a druhá žiarila ako vyleštené striebro. Akoby v sebe niesli svetlo samotného slnka. Jánovi srdce poskočilo od úžasu. Ticho sa priblížil, aby si ich prezrel zblízka, no skôr, než sa k nim dostal, jašteričky zmizli pod veľkým balvanom. Pastiera zachvátila zvedavosť. Rozhodol sa odvaliť kameň a zistiť, kam sa jašteričky schovali. . . Timestamps00:35 Intro to the episode02:30 History of Banská Štiavnica05:30 Fun fact 107:35 Fun fact 208:34 Fun fact 311:48 Fun fact 413:10 Slovak lesson 19:20 Legend in Slovak24:05 Translation of the legend29:15 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Pozývame vás do sochárskeho ateliéru k renomovanému slovenskému sochárovi Jánovi Ťapákovi. Jeho diela obdivujú doma i vo svete, ocenili ho aj Krištáľovým krídlom a ako on sám hovorí – so socharinou žijem 33 rokov; ona mi dovolila myslieť srdcom a cítiť rozumom. Vypočujte si viac o unikátnej knihe Ťapák.  Hostia podcastu: sochár Ján Ťapák autor textu Ľudovít Petránsky grafická dizajnérka Barbara Baloghová Lubo Špirko, ktorý vytvoril 18 videí a QR kódov do knihy Luxusnú verziu nájdete na www.LuxusnaKniznica.sk.  

Vyštudovaná historička a filozofka Jana Jablonická Zezulová sa venuje téme rodovej rovnosti. V súčasnosti pracuje ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy. Dlhodobo sa zaujíma o životné podmienky a príbehy žien, históriu feminizmu a rodové štúdiá. Spolu sa zhovárame o živote a diele Hany Gregorovej – výnimočnej ženy, ktorá bojovala za práva žien na Slovensku. Gregorová však nebola "len" feministkou. Bola predovšetkým uvedomelým človekom, scestovaným, zvedavým a otvoreným. Ľudácky režim ju nazval "protislovenskou a štvavou" pretože tvrdila, že milovať svoju krajinu a svojich ľudí neznamená nenávidieť tých druhých. Aj vďaka Hane Gregorovej je dnes možnosť vysokoškolského štúdia pre ženy v našej krajine bežnou záležitosťou, hoci kedysi tomu tak rozhodne nebolo. Aj preto sa s Janou zhovárame aj o tom, ako vyzerá feminizmus na Slovensku dnes, prečo je o týchto témach dôležité hovoriť, a aké príbehy ju pri jej práci najviac fascinujú. 

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Slovensko malo v novodobej histórii zatiaľ 6 prezidentov, vrátane toho nového, Petra Pellegriniho. Len jeden jediný z nich bol prezidentom dve funkčné obdobia, teda desať rokov. Paradoxne bol najdlhšie slúžiacim prezidentom ten, ktorého takmer všetci opisujú ako najnevýraznejšieho. Niektorí dokonca ako najhoršieho prezidenta v histórii Slovenska. Toto je nová podcastová miniséria denníka SME Prezidenti. Tretí diel je o prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. - Zdroje zvukov: STVR, SME, TV JOJ, Česká televize, KOŠICE DNES, TV Markíza, Youtube/Peter Strýček, Východoslovenská televízia, Elán, AP, M1, Youtube/Jaroslav Polaček. Produkcia: Zuzana Kovačič Hanzelová, Marek Franko, Jana Maťková – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Akoby leto nebolo dosť horúce, politici prihadzovali polienka do ohňa.Pani Šimkovičová s pánom Machalom odvolávali, pán Kuffa prerušoval divadelné predstavenie. Pán Susko uvádzal do života novelu noviel trestného zákona a prerušil trest odsúdenému skorumpovanému bývalému špeciálnemu prokurátorovi, ktorý sa tak dostal z väzenia. Opozícia sa oboch ministrov pokúsila odvolať. Smer a SNS chcú zas odvolať opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, Hlas zatiaľ váha.Prečo je vo vlastnostiach dokumentu autorom návrhu na odvolanie šéf tajnej služby? Čo nás čaká na jeseň? Bude to už ten pokoj, ktorý sľubuje prezident Pellegrini, ktorý sa chce rozprávať s lídrami politických strán? Aké plány má opozícia? Čo chystá ak jej odvolajú podpredsedu parlamentu? A čo chce líder opozície povedať prezidentovi?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Progresívneho Slovenska a (ešte stále) podpredsedom Národnej rady Michalom Šimečkom.

1. Šimečkom neprekryjú všetko. 2. SIS už zrejme zase ide po opozícii. 3. O vyšetrovaní atentátu máme prvé relevantné informácie.

*Podporte Vertigo aj ďalšie podcasty SME v súťaži podcast roka na https://podcastroka.sk/ *Podporte podcast Vertigo v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravertigo V dnešnej epizóde Vertiga sa podrobne pozrieme do našich premiérových kinosál, ale aj na streamovacie služby. Na filmových plátnach nájdete výborný francúzsky film Deti tých druhých, ale aj dôležitý a oči otvárajúci česko-slovenský dokument Hranice Európy. Ak nestíhate kino, doma si môžete pozrieť scenáristické sci-fi béčko Atlas, ale aj dva kvalitatívne pozoruhodné seriály - Gentleman v Moskve a Eric. Podcast Vertigo a našu prácu môžete podporiť cez aplikáciu Toldo na sme.sk/extravertigo a dostanete sa tak aj k bonusovému obsahu. V Tolde nájdete každý týždeň predĺžené epizódy, čiže o nejaké dve/tri odporúčania na filmy či seriály navyše, alebo rozsiahlejšie spracovanie konkrétnej témy. V extra obsahu pre predplatiteľov si tentoraz priblížime fenomén japonského anime a to v súvislosti s filmom o láske k volleyballu Haikyuu!! The Dumpster Battle, ktorý nájdete v kinách. A máme ešte jednu príjemnú správu, za ktorú ďakujeme hlavne vám. V súťaži Podcast roka 2024 sme získali nomináciu v umeleckej kategórii Ateliér. Budeme veľmi radi, ak nám dáte svoj hlas a to aj ďalším podcastom z veľkej rodiny SME. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:28) Deti tých druhých / Les enfants des autres  (10:04) Hranice Európy  (18:21) Atlas  (26:48) Gentleman v Moskve / A Gentleman in Moscow  (30:56) Eric (34:58) Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Kto vlastne riadi Hlas? 2. V koalícii sú spory, odložili aj voľbu ústavného sudcu. 3. Absurdity pokračujú.

Herec Richard Stanke hovorí, ako sa mu žije na Slovensku za vlády Roberta Fica, prečo nevystúpil na opozičných protestoch, či ako vníma útoky politikov na LGBTI+ komunitu. V rozhovore s Veronikou Folentovou opisuje, aká je situácia v Slovenskom národnom divadle, ale aj to, na akú inscenáciu by pozval ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.

„V demokracii ľudia nielen môžu, ale rovno majú hovoriť politikom do ich práce“, hovorí sociológ Martin Bútora. Sociológ, spisovateľ, diplomat, ale i prezidentský kandidát. Po sovietskej okupácii zostal v nemilosti komunistickej moci. Odsúdil Antichartu, na dvanásť rokov skončil ako terapeut v protialkoholickej poradni. Po Novembri'89 bol jedným zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu a spoluautor toho, čo zaznievalo na námestiach. Neskôrší poradca prezidenta Václava Havla, sám prezident Inštitútu pre verejné otázky s kritickými správami o stave spoločnosti, ktoré nastavovali zrkadlo mocným. Potom diplomatický zástupca Slovenska v Spojených štátoch. A tiež prezidenský kandidát. Už roky je jeho hlas dôležitý vo verejného diskurze. Ako sa pozerá na krajinu, ktorá opäť vychádza na námestia? Na štát, v ktorom má svoj špecifický význam zrazený semafór, podržtaška či zrážanie špeciálnej prokuratúry a výkonu samotnej spravodlivosti? Demokracia podľa neho predpokladá, že „ľudia sa do toho vložia a prídu so svojim pohľadom na kvality štátu, a to aj kriticky“.„V mojich očiach je to tak, že títo ľudia pomáhajú, aby sa krajina a štát vyvíjali lepším, kvalitnejším spôsobom“, rozpráva. „Rozumný štát a rozumní politici tomu načúvajú a niektorí si z toho aj niečo zoberú“, dodáva. Má to však predpoklad – štát a politikov s kvalitami rozumnosti. Spôsoby Roberta Fica mu politikou kupovania voličov pripomínajú sčasti socialistického prezidenta Antonína Novotného s jeho výrokom: „Maso bude!“ „Svojim voličom bez výraznejšej ekonomickej gramotnosti sľubuje silný štát bez dosahov napríklad na udržateľnosť verejných financií “, ilustruje. „Takto si ich chce kupovať a zneužíva ich“, tvrdí Bútora. Ficovo prirovnanie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP) k prokurátorom komunistického Československa z päťdesiatych rokov označuje až za programový kalkul s tým, že ľudia zabúdajú a súčasný premiér to zneužíva. „Akoby zabúdal, že tá komunistická strana, ktorej sám bol členom, tá strana sa v päťdesiatych rokoch dopúšťala nielen prenasledovania ľudí s odlišným názorom, nepovoľovala nič, čo by sa odlišovalo od vtedajšej politiky, ale tá strana zavraždila 250 ľudí a dvesto tisíc odsúdila a poslala do väzení“, ilustruje Martin Bútora. Za neprimerané označuje rovnako Ficovo uctenie si pamiatky Gustáva Husáka, niekdajšieho prvého muža komunistickej strany a prezidenta socialistického štátu. Na otázku, či nejde zo strany Roberta Fica rovno k programovému zavádzaniu a klamaniu, reaguje:„Pôsobí to tak.“ V rozhovore sa dotkneme aj autonehody Andreja Danka, zo správania ktorého má Martin Bútora „trpký, smutný až groteskný“ pocit. Rovnako miery, do akých podrobností by sa mali „obnažiť“ prezidentskí kandidáti pred voličmi. Ak Andrej Danko avizuje, že sa bude zaujímať o „orientáciu“ Petra Pellegriniho, Martin Bútora hovorí, že otázka je namieste v prípade, „ak sa zo zatajovanej sexuálnej orientácie môže stať dôvod na vydieranie“. Rozhovor s osemdesiatnikom Martin Bútorom bude však aj o „radostnom prístupe k životu“ či o „poctivej drine, z ktorej ide radosť“, ktorá ovplyvňuje bezprostredné okolie a má potenciál meniť spoločnosť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V demokracii ľudia nielen môžu, ale rovno majú hovoriť politikom do ich práce“, hovorí sociológ Martin Bútora. Sociológ, spisovateľ, diplomat, ale i prezidentský kandidát. Po sovietskej okupácii zostal v nemilosti komunistickej moci. Odsúdil Antichartu, na dvanásť rokov skončil ako terapeut v protialkoholickej poradni. Po Novembri'89 bol jedným zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu a spoluautor toho, čo zaznievalo na námestiach. Neskôrší poradca prezidenta Václava Havla, sám prezident Inštitútu pre verejné otázky s kritickými správami o stave spoločnosti, ktoré nastavovali zrkadlo mocným. Potom diplomatický zástupca Slovenska v Spojených štátoch. A tiež prezidenský kandidát. Už roky je jeho hlas dôležitý vo verejného diskurze. Ako sa pozerá na krajinu, ktorá opäť vychádza na námestia? Na štát, v ktorom má svoj špecifický význam zrazený semafór, podržtaška či zrážanie špeciálnej prokuratúry a výkonu samotnej spravodlivosti? Demokracia podľa neho predpokladá, že „ľudia sa do toho vložia a prídu so svojim pohľadom na kvality štátu, a to aj kriticky“.„V mojich očiach je to tak, že títo ľudia pomáhajú, aby sa krajina a štát vyvíjali lepším, kvalitnejším spôsobom“, rozpráva. „Rozumný štát a rozumní politici tomu načúvajú a niektorí si z toho aj niečo zoberú“, dodáva. Má to však predpoklad – štát a politikov s kvalitami rozumnosti. Spôsoby Roberta Fica mu politikou kupovania voličov pripomínajú sčasti socialistického prezidenta Antonína Novotného s jeho výrokom: „Maso bude!“ „Svojim voličom bez výraznejšej ekonomickej gramotnosti sľubuje silný štát bez dosahov napríklad na udržateľnosť verejných financií “, ilustruje. „Takto si ich chce kupovať a zneužíva ich“, tvrdí Bútora. Ficovo prirovnanie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP) k prokurátorom komunistického Československa z päťdesiatych rokov označuje až za programový kalkul s tým, že ľudia zabúdajú a súčasný premiér to zneužíva. „Akoby zabúdal, že tá komunistická strana, ktorej sám bol členom, tá strana sa v päťdesiatych rokoch dopúšťala nielen prenasledovania ľudí s odlišným názorom, nepovoľovala nič, čo by sa odlišovalo od vtedajšej politiky, ale tá strana zavraždila 250 ľudí a dvesto tisíc odsúdila a poslala do väzení“, ilustruje Martin Bútora. Za neprimerané označuje rovnako Ficovo uctenie si pamiatky Gustáva Husáka, niekdajšieho prvého muža komunistickej strany a prezidenta socialistického štátu. Na otázku, či nejde zo strany Roberta Fica rovno k programovému zavádzaniu a klamaniu, reaguje:„Pôsobí to tak.“ V rozhovore sa dotkneme aj autonehody Andreja Danka, zo správania ktorého má Martin Bútora „trpký, smutný až groteskný“ pocit. Rovnako miery, do akých podrobností by sa mali „obnažiť“ prezidentskí kandidáti pred voličmi. Ak Andrej Danko avizuje, že sa bude zaujímať o „orientáciu“ Petra Pellegriniho, Martin Bútora hovorí, že otázka je namieste v prípade, „ak sa zo zatajovanej sexuálnej orientácie môže stať dôvod na vydieranie“. Rozhovor s osemdesiatnikom Martin Bútorom bude však aj o „radostnom prístupe k životu“ či o „poctivej drine, z ktorej ide radosť“, ktorá ovplyvňuje bezprostredné okolie a má potenciál meniť spoločnosť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Ako Fico oslabuje sám seba, lebo inak to nevie 2. Ako Danko oslabuje úplne všetkých. 3. Ako sa v tom Pellegrini pokúša prežiť.

1. Akoby toho nebolo dosť, ešte je aj konšpirátor. 2. Aj tak žijú v hriechu.

Beznohý "kameňožrút" po operácii. Zdravotníci - najkomplikovanejší pacienti. Zresuscitovaná pacientka nevydržala komplikácie z neevidovaných chorôb. NEXT? ORÁL A GRCAČKA  https://open.spotify.com/episode/5NvA8q8l73CRhwXgP67L59?si=gFNsPMXHS1eVWRjm25bHIw  * Užite si 2 večery True Crime naplno! 1 príbeh 2 miesta! Podcasty Vražedné Psyché a Profil Zločinu s Kristínou Kövešovou NAŽIVO! Poprad – 23. 8. o 19:00 / Kino Tatran a Prešov – 24. 8. o 19:00 / Čierny Orol  www.zapotour.sk  * Produkcia @doktormafilipaofficial by ZAPO @zapoofficial  

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý vysielame v repríze.Slovensko si na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov, kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní?Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala no a najmä: Sme vôbec schopní, ale predovšetkým ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla?Aktuálny, tohtoročný, prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič. No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS.No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová.Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý dnes vysielame v repríze.Slovensko si na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov, kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní?Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala no a najmä: Sme vôbec schopní, ale predovšetkým ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla?Aktuálny, tohtoročný, prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič. No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS.No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová.Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?

Michalovce ako fenomén čerstvej predvolebnej kampane? Pred týždňom miestami nevyberaná až vulgárna konfrontácia názorovej alternatívy, podporujúcej Putina, pričom na druhej strane stáli ministri obrany a diplomacie Jaroslav Naď a Rastislav Káčer.   S odstupom siedmich dní prišla Matovičova kritika Káčerovej kritiky ukričaných. Rovnako sa v Michalovciach miestami nepočul, no vstúpil do „horúceho kotla“. Zožal v ňom podporu aj výsmech. Akoby refrénom jeho vystúpenia však bola kritika šéfa diplomacie.   Na čo je „zamiesené“, ak sa verejne v predvolebnom čase kritizujú ešte nedávni partneri? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.   „Igor Matovič je ten, kto si jedného dňa môže povedať: vzkriesil som Roberta Fica“, tvrdí. Ak chce súčasná pravica v jesenných voľbách uspieť, Matoviča by mala zo svojich kalkulov spolupráce vynechať. „On hrá len na seba“, vysvetľuje. „Pre Slovensko by bolo najlepšie, ak by skončil ako líder mimoparlamentnej opozície a ideálne so ziskom, ktorý mu nezaručí ani len príspevok zo štátneho rozpočtu, teda pod tri percentá“, tvrdí politológ Štefančík.   Príbeh migov stále bez koncovky   Uzemnené slovenské migy zatiaľ nie sú bližšie ukrajinskému nebu. Vláda síce o nich rokovala, no iba neformálne. Minister obrany však potvrdil zámer darovať ich spolu s Poľskom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

  Michalovce ako fenomén čerstvej predvolebnej kampane? Pred týždňom sa stali miestom nevyberanej až vulgárnejkonfrontácie názorovej alternatívy, podporujúcej Putina, pričom na druhej strane stáli ministri obrany a diplomacie Jaroslav Naď a Rastislav Káčer.   S odstupom siedmich dní prišla Matovičova kritika Káčerovej kritiky ukričaných. Rovnako sa v Michalovciachmiestami nepočul, no vstúpil do „horúceho kotla“. Zožal v ňom podporu aj výsmech. Akoby refrénom jeho vystúpenia však bola kritika šéfa diplomacie.   Na čo je „zamiesené“, ak sa verejne v predvolebnom čase kritizujú ešte nedávni partneri? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.   „Igor Matovič je ten, kto si jedného dňa môže povedať: vzkriesil som Roberta Fica“, tvrdí. Ak chce súčasná pravica v jesenných voľbách uspieť, Matoviča by mala zo svojich kalkulov spolupráce vynechať. „On hrá len na seba“, vysvetľuje. „Pre Slovensko by bolo najlepšie, ak by skončil ako líder mimoparlamentnej opozície a ideálne so ziskom, ktorý mu nezaručí ani len príspevok zo štátneho rozpočtu, teda pod tri percentá“, tvrdí politológ Štefančík.   Príbeh migov stále bez koncovky   Uzemnené slovenské migy zatiaľ nie sú bližšie ukrajinskému nebu. Vláda síce o nich rokovala, no iba neformálne. Minister obrany však potvrdil zámer darovať ich spolu s Poľskom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Ukrajinci urputne bránia mesto Bachmut. Aj za cenu veľkých strát. Ešte väčšie straty však vraj majú ruskí agresori. Svetom tiež letí video, na ktorom podľa všetkého Rusi popravia ukrajinského zajatca s jeho poslednými slovami Sláva Ukrajine. Slovensko medzi tým pripravuje Migy a čaká na rozhodnutie, či ich pošle na Ukrajinu. Prečo je boj o Bachmut taký dôležitý a čo sa tam práve deje? Čo bude znamenať ak mesto padne? Mal by svet aj Slovensko pomáhať ešte viac aby Ukrajinci zastavili Rusov a bol zasa mier? Sú v tom podstatné aj naše stíhačky? Pošleme ich Kyjevu? Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom zahraničného výboru parlamentu Františkom Šebejom.

Je to už päť rok rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zavraždení boli pre pravdu. Pre snahu o spravodlivejšie a slušnejšie Slovensko. Do ulíc vtedy vyšlo za slušné Slovensko veľa ľudí. Ich vrahovia dnes sedia za mrežami. Objednávatelia tohto ohavného činu však stále odsúdený nie sú. Je teda dnes Slovensko spravodlivejšie a slušnejšie, ako pred tým? Čo sa za tých päť rokov zmenilo v rodinách Jána a Martiny? Aký život majú? A ako sme sa medzitým zmenili my a celé Slovensko? Braňo Závodský sa rozprával so Zlaticou Kušnírovou a Janou a Jozefom Kuciakovcami.

"Keď každého označujete za fašistu, tak nakoniec fašistom nie je zdanlivo nikto. Keď sa pokúšate niektoré pojmy ako mafia aplikovať neustále na všetkých svojich nepriateľov, ktorí vás kritizujú, tak to stratí svoj skutočný význam. Je to veľký problém dnešného sveta. Akoby to obrovské hromadenie informácií, ktoré neustále zažívame, ľudí miatlo. Máme čoraz rozvinutejšie technológie, ale naša psychika zostáva prakticky na úrovni lovcov a zberačov. Naše inštitúcie a cirkvi sú skoro ako v stredoveku. V spoločnosti vzniká nezdravý rozpor medzi tým, aké technológie máme a akí sme my ako ľudia," hovorí spisovateľ Michal Hvorecký. "Nenaučili sme sa za tých 30 rokov samostatného Slovenska tolerovať iný názor a vnímať to, že niekto môže mať úplne iný životný štýl ako my a napriek tomu je plnohodnotným členom našej spoločnosti. Alebo že sme rozdielni, hádame sa, ale napriek tomu to môže byť pre niečo prospešné. Podľa mňa je to základ toho, aby sme spolu vedeli debatovať, riešiť konflikty a posúvať sa dopredu. Naozaj môžeme začať od literatúry až po parlament. Takže pestrosť, ktorú máme, by nemala byť vnímaná negatívne. Mala by to byť veľká výhoda našej spoločnosti," dodáva Hvorecký. Akú literatúru teraz číta? A akú ukrajinskú literatúru objavil? Máme krízu hodnôt? A ako si spomína na rozdelenie Československa? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so spisovateľom Michalom Hvoreckým. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

„To tu ešte nebolo, ten fenomén si musíme všimnúť: skončila sa éra, v ktorej biskup akoby mohol povedať čokoľvek a bez odozvy“ – František Mikloško, disident, bývalý politik a jedna z tvárí Novembra'89 hodnotí, čo sa stalo v kauze „obežníka“ trnavského arcibiskupa Jána Oroscha.   „Kto som ja, aby som súdil“ verzus „nesúhlasím, že ide o nevinné obete“. Dva postoje, dva odlišné svety. Pápež František, arcibiskup Ján Orosch. Obaja hovoria o LGBTI+ ľuďoch, ten druhý naviac o nič netušiacich obetiach zločinu z nenávisti! Reakcie? Pobúrenie, odsúdenie, petícia „Nehovoril v našom mene“, dokonca výzvy na odchod z cirkvi či opätovné volanie po odluke od štátu. Nakoniec Oroschovo ospravedlnenie sa rodinám Matúša a Juraja. Čo to Slovensko zažilo za posledné dni? A ako s tým naložiť, aby to spoločnosť posunulo ďalej bez ďalšieho delenia?   „Akoby sme tu mali nový začiatok: všetko v cirkvi bude mať odozvu. A to nielen v občianskej spoločnosti, ale v samotnej katolíckej cirkvi“, tvrdí Mikloško. „A biskupi si na to budú musieť zvyknúť.“   Oroschov obežník je podľa neho prejavom „už ľudskej necitlivosti“. Mikloško naviac hovorí aj o protirečení: „Oroschovo nič sme sa o nich nedozvedeli, no on ich súdi. Tak to je smiešne“, tvrdí.   Reakcie na obežník označil za závan novej éry. „Najťažšie je vytvoriť precedens, preraziť cez múr a ukázať, že aj takto sa to dá“, vysvetľuje.   Poukazuje na skúsenosť z prednovembrových čias, keď dvestotisícový zástup mladých ľudí vypískal na púti na Velehrade v roku 1985 predstaviteľov komunistickej moci na čele s ministrom kultúry, zodpovedným za veci cirkevné. „Komunisti sa tam vtedy nedostali k slovu. To bol precedens, kde si uvedomili, že kde je masa, oni sa už nepohnú“, spomína František Mikloško.   „Na tej mase potom padli v Novembri'89“, konštatuje bývalý disident, ktorý stál za Sviečkovou manifestáciou a neskôr prešiel do štruktúr revolučnej Verejnosti proti násiliu.   Precedencom v aktuálnom prípade je otvorená reakcia niektorých kňazov a tiež petícia „Nehovorí v našom mene“, pod ktorou je už viac ako tri tisíc podpisov veriacich katolíkov.   František Mikloško si všíma, že Oroscha sa paradoxne zastal len Ficov Smer-SD. „Považujem to až za smiešne. Chcú si hladiť katolícku cirkev, no v tomto prešvihli“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj to, či by mal Orosch odstúpiť, alebo nakoľko je pre Slovensko aktuálna odluka cirkvi od štátu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„To tu ešte nebolo, ten fenomén si musíme všimnúť: skončila sa éra, v ktorej biskup akoby mohol povedať čokoľvek a bez odozvy“ – František Mikloško, disident, bývalý politik a jedna z tvárí Novembra'89 hodnotí, čo sa stalo v kauze „obežníka“ trnavského arcibiskupa Jána Oroscha.   „Kto som ja, aby som súdil“ verzus „nesúhlasím, že ide o nevinné obete“. Dva postoje, dva odlišné svety. Pápež František, arcibiskup Ján Orosch. Obaja hovoria o LGBTI+ ľuďoch, ten druhý naviac o nič netušiacich obetiach zločinu z nenávisti! Reakcie? Pobúrenie, odsúdenie, petícia „Nehovoril v našom mene“, dokonca výzvy na odchod z cirkvi či opätovné volanie po odluke od štátu. Nakoniec Oroschovo ospravedlnenie sa rodinám Matúša a Juraja. Čo to Slovensko zažilo za posledné dni? A ako s tým naložiť, aby to spoločnosť posunulo ďalej bez ďalšieho delenia?   „Akoby sme tu mali nový začiatok: všetko v cirkvi bude mať odozvu. A to nielen v občianskej spoločnosti, ale v samotnej katolíckej cirkvi“, tvrdí Mikloško. „A biskupi si na to budú musieť zvyknúť.“   Oroschov obežník je podľa neho prejavom „už ľudskej necitlivosti“. Mikloško naviac hovorí aj o protirečení: „Oroschovo nič sme sa o nich nedozvedeli, no on ich súdi. Tak to je smiešne“, tvrdí.   Reakcie na obežník označil za závan novej éry. „Najťažšie je vytvoriť precedens, preraziť cez múr a ukázať, že aj takto sa to dá“, vysvetľuje.   Poukazuje na skúsenosť z prednovembrových čias, keď dvestotisícový zástup mladých ľudí vypískal na púti na Velehrade v roku 1985 predstaviteľov komunistickej moci na čele s ministrom kultúry, zodpovedným za veci cirkevné. „Komunisti sa tam vtedy nedostali k slovu. To bol precedens, kde si uvedomili, že kde je masa, oni sa už nepohnú“, spomína František Mikloško.   „Na tej mase potom padli v Novembri'89“, konštatuje bývalý disident, ktorý stál za Sviečkovou manifestáciou a neskôr prešiel do štruktúr revolučnej Verejnosti proti násiliu.   Precedencom v aktuálnom prípade je otvorená reakcia niektorých kňazov a tiež petícia „Nehovorí v našom mene“, pod ktorou je už viac ako tri tisíc podpisov veriacich katolíkov.   František Mikloško si všíma, že Oroscha sa paradoxne zastal len Ficov Smer-SD. „Považujem to až za smiešne. Chcú si hladiť katolícku cirkev, no v tomto prešvihli“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj to, či by mal Orosch odstúpiť, alebo nakoľko je pre Slovensko aktuálna odluka cirkvi od štátu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Strana SaS v stredu nepodporila otvorenie parlamentnej schôdze, takže koalícia nemala dosť poslancov na riadne fungovanie. Nasledovali výčitky, obvinenia z obštrukcie, minister obrany Naď dokonca rozprával o drzosti a trápnosti. Akoby trojkoalícia zabudla, že SaS je už v opozícii, takže im to Sulíkovci pripomenuli tým, že pracujú na návrhu na odvolanie Igora Matoviča. Na čo zase opozičný Hlas povedal, že za to nezahlasuje, alebo len vtedy, ak sa SaS následne nevráti do vlády. Ak ste mali náhodou pocit, že tento slovenský politický bizár rozpadom štvorkoalície skončil, mýlili ste sa. Tomáš Prokopčák sa o ňom rozpráva s Petrom Tkačenkom. Zdroje zvukov: SME, TV Markíza, TA3, OĽaNO, SaS Odporúčanie: Mojim dnešným odporúčaním je podcast Pravidelná dávka. Spustili totiž svoje zvedochtivé čítanie a herec činohry SND Alexander Bárta v ňom číta knihu O zmysle ľudského života biochemika Ladislava Kováča. Ak vás tiež zaujíma, v čom spočíva hodnota ľudského života, v jeho krátkodobosti aj pominuteľnosti, odporúčam. https://tech.sme.sk/t/8255/pravidelna-davka-vzdelavaci-podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Nie je to tak dávno, kedy v BBSK panovala ĽSNS. Akoby ľudia zabudli na to, že Banská Bystrica a jej okolie bolo centrom SNP.  "Oslavy" sa na župnom úrade prejavovali vyvesením čiernej vlajky. Predseda BBSK škrtal rozpočty divadlám, kultúrnym inštitúciám. Rušil divadelné predstavenia.    BBSK je rozlohou najväčší kraj na Slovensku. Patrí doň mnoho miest a obcí, ktoré dnes írečito nazývame hladovými dolinami. Od 13. do 16. júla sme ním tretíkrát prechádzali s memoriálom STOPAMI UKRÝVANÝCH DETÍ.    Ako sa darí prežiť umeniu a kultúre v tomto kraji a čo si pamätá?    Aj o tom sa sme sa rozprávali s Karin Kilíkovou, spoluautorkou a riaditeľkou programovej rady projektu Prepni na Revúcu (Revúca - Hlavné mesto kultúry 2022/2023) a s Marošom Pavúkom z breznianskej Bombury.    Moderuje Sandra Polovková.    Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

Učitelia, školníci a ostatní zamestnanci školstve, ale aj ošetrovatelia, úradníci či policajti. Menovaní a aj ostatní zamestnanci štátnej a verejnej správy dostanú na jeseň jednorazový 500 eurový príspevok a budúci rok by im mali narásť platy o stovky eur. Podľa šéfa školských odborov Pavla Ondeka napríklad u kuchárok dôjde k navýšeniu platov o 130 eur mesačne. U učiteľov v priemere o 300 eur mesačne. Štrajkovať už preto nebudú. Dobrá správa pre učiteľov, zlá pre udržateľnosť verejných financií, hodnotí v podcaste denníka Pravda tento krok analytik Róbert Chovanculiak. #pocuvajtepravdu

Vo vzťahoch ľudia veria najrôznejším veciam. Napríklad, že len jedna láska je tá pravá, že svadba a deti vzťah utužia a posunú ho do lepšej úrovne a že nevera zákonite znamená koniec vzťahu. Časopisy aj dobre mienené rady od staršej generácie alebo priateľov sú nezriedka plné vlastných dojmov, neprenosných a špecifických skúseností a mýtov. Ako sa vyznať v náročnej spleti tvrdení o pravej láske a v zaručených radách na šťastné partnerstvo? "Je to akoby ste mali zlú mapu a vynakladali obrovské úsilie dostať sa na nejaké miesto a vždy skončíte niekde inde," vysvetľuje psychologička, psychoterapuetka a vysokoškolská pedagogička Júlia Halamová, ako škodlivé mýty kazia vzťahy. Vo svojej praxi sa pritom pravidelne stretáva s ľuďmi, ktorí ich majú vžité, prinášajú si ich z rodinného prostredia alebo ich vyčítali v magazínoch. Medzi najbežnejšie mýty patria podľa odborníčky napríklad predstavy, že vzťahy majú byť ľahké a fungovať samé do seba alebo že sa v nich naopak treba obetovať. "V zdravom vzťahu je vždy veľa pozitívnych a relatívne aj dosť negatívnych vecí. No zároveň v nich funguje rovnováha a ľudia v nich majú pocit, že sa im v tom vzťahu oplatí byť." Terapeutka sa snaží zbúrať aj mýtus, že v zdravých vzťahoch neexistuje priestor pre pochybnosti či tajomstvá. "Podľa výskumov sa ukazuje, že ak človek pociťuje 70 percentnú istotu a asi 30 percentnú neistotu, je to na zdravé fungovanie vo vzťahu úplne dostatočné." V podcaste sa ďalej dozviete aj to, či boli vzťahy v minulosti naozaj šťastnejšie, či je v poriadku cítiť vo vzťahu neistotu a prečo veríme tomu, že druhý nás musí ľúbiť rovnako, ako my jeho. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na sona.janosova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Akoby to boli dva celkom odlišné svety. Dva týždne po chaose, násilí a pokuse o prevrat, sa Kapitol zmenil na slávnostné pokojné miesto, z ktorého zneli najmä slová plné nádeje a povzbudenia. Spojené štáty americké majú nového prezidenta, ktorý sa v politike pohybuje veľmi dlho a prvýkrát v histórii aj ženu na viceprezidentskom poste. Od oboch sa v týchto mimoriadnych časoch očakávajú významné kroky vedúce k zotaveniu krajiny. Či sa im to podarí, sa pokúsime zodpovedať s Braňom Ondrášikom, ktorý americké politické dianie v denníku SME komentuje. Zdroj zvukov: NBC News, CNN, YT Biden Inaugural Committee Odporúčanie: Ako som prežila čínsky reedukačný tábor pre Ujgurov. To je moje dnešné odporúčanie na mrazivé čítanie z The Guardian. Okrem toho odporúčame naše ostatné podcasty. Peter Stach sa v Modrej vlne zamýšľa nad tým, či by mali byť sociálne siete a digitálne platformy prísnejšie regulované, Pravidelná dávka pátra po tom, ako urobiť geneticky upravené baktérie bezpečnými, v sobotu vychádza klasicky Klik a tiež Mimóza, no a v nedeľu sa Jaro Valent v Dejinách rozpráva so šéfkou SNG Alexandrou Kusou o socialistickom realizme ako umeleckom smere. Článok z The Guardian nájdete na tomto odkaze: https://www.theguardian.com/world/2021/jan/12/uighur-xinjiang-re-education-camp-china-gulbahar-haitiwaji – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.