Podcasts about akoby

Richard Lintner je bývalý úspešný slovenský hokejista, majster sveta, ktorý má aj svoju televíznu show Citronáda. Richarda jednoducho poznajú nielen fanúšikovia hokeja. Sám o sebe tvrdí, že nie je extra veľkým fanúšikom áut, ale napriek tomu nám v každej odpovedi v rozhovore vyrozprával krásny príbeh. Moderátor Ďuro Sabo preto začal otázkou, na čo všetko má Richard svoj vodičský preukaz.Na čo všetko? Ja mám na motorku do 50 kubických centimetrov a na auto. Nemám na traktor alebo na nákladné auto.(pozn. editora: v súčasnosti možno na vodičské oprávnenie na vozidlá skupiny B šoférovať aj motocykle s automatickou prevodovkou s max. objemom motora 125 cm³ a s max. výkonom 11 kW)Nikdy si nechcel šoférovať autobus alebo niečo podobne veľké?Raz som na parkovisku jazdil na autobuse. To bolo v Rige na majstrovstvách sveta, keď sme čakali na chalanov.Ty ako aktívny hokejista si povedal vodičovi autobusu “Požičaj mi to tu na parkovisku?”Presne tak. Zopár chalanov už bolo v autobuse, tak som ich povozil okolo štadióna. Je to náročnejšie ako sa zdá, ale bavilo ma to. Len to malo jednu chybu. Vždy ma na vodičoch autobusov fascinovalo, ako sa za jazdy pozdravia, keď sa míňajú, ale na tom parkovisku som nemal koho pozdraviť. O túto príležitosť som prišiel.Neviem koľko si mal rokov, keď si odišiel hrať hokej do USA. Kde si si vlastne robil vodičský preukaz? Ja som si robil vodičák v Trenčíne, ale ešte raz som si ho robil aj v Amerike. Boli sme štyria chalani z Európy, robili sme si papiere ako bežní americkí občania, ale musím povedať, že tá pani policajtka nám pri tých testoch pomáhala. Niektoré predpisy sú tam iné ako u nás a boli zhovievaví.V NHL je starosť o hráčov na vysokej úrovni, hráč sa venuje len hokeju a o všetko ostatné sa stará klub. Je to aj pri kúpe auta?Za tie roky sa to už asi zmenilo, ale klub sa o také veci nestará. Je to na hráčoch, že idú do nejakého showroomu. V rámci tímu sú chalani, ktorí sa o autá zaujímajú a tí svojim spoluhráčom pomôžu. Ale mne moje prvé "americké" auto pomohol kúpiť môj agent.Kúpil si si nejaké “žihadlo” alebo bežné auto? Prvé auto, ktoré som mal v Amerike, bol Volkswagen Golf. Kúpil som si takého čierneho a príliš veľa ľudí tam na Golfoch nejazdilo. Zaujímavé je, že Ľubo Bartečko, ktorý bol na farme neďaleko, si kúpil tiež Golfa. Tak sme po Massachusetts jazdili my dvaja na golfíkoch.Ty si spomenul prvé auto, koľko áut si za morom vystriedal?Človek keď postupne mení tímy aj geograficky sa presúva, tak mení aj autá. Potom som mal Jeep, to sme boli v Milwaukee, tam bola zima. A ďalšie auto som mal zas Volkswagen, kúpil som si Passat kombi. Na mojich autách bolo evidentné, že som bol z Európy.V čom si ako mladý šofér mal najväčšiu neistotu pri šoférovaní?Ja som mal neistotu hlavne v tom, že keď som mal prvé auto, tak to auto dobre nebrzdilo. Ono malo taký problém, že keď som prvýkrát stlačil brzdu, tak ona prepadla a chytila sa až na druhýkrát. Keď som prišiel do servisu, tak ten chlapec v servise mi hovorí: „Akoby som vám to povedal pán Lintner. Vy ste neprišli do servisu o päť minút dvanásť, ale vy ste prišli o štvrť na jednu." Čudoval sa, že som bol ešte živý. Odvtedy si dávam pozor na to, aby auto, ktoré mám, bolo v čo najlepšom technickom stave.V minulosti si bol určite manuál a teraz si manuál alebo automat?Na toto mám výbornú príhodu. V Amerike po Passate som kupoval ďalšie auto, znova to bol VW, v New Yorku som si kúpil Volkswagen Jetta a kúpil som si ho ako manuál. To bolo asi jediné auto v celom New York City, ktoré jazdilo na manuál, hlavne v tých zápchach, ktoré tam boli. A myslím si, že toho predajcu, ktorý mi to auto predal, určite vyhlásili ako predajcu mesiaca,...

Osobnosť svojho otca delila na dve polovice, akoby jeho láskavá a starostlivá časť nemala nič spoločné s človekom, ktorý z času na čas nekontrolovateľne pil. Barbora Grič hovorí v podcaste Terapia slovom o pocitoch strachu o rodičov, o otcovom alkoholizme aj o nervozite z mlčania a tichej domácnosti. Opisuje pocity viny, ktoré cítia deti alkoholikov, stavy úzkosti, ktoré sa u nej v dospelosti rozvinuli a aj to, ako jej psychoterapia pomohla emočne dozrieť a budovať kvalitnejšie vzťahy.

Živé podujatie s Danielom Mačovským: 14.5.2025 https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/odznova-daniel-macovsky-ako-nepodlahnut-manipulacii-44009/Potichu sa dejú čudné veci. Akoby nekoordinovane. Môžu zmeniť celé fungovanie ľudí i zvierat na mnohých miestach. Emočne, energeticky i zdravotne. Nie, nekonšpirujem... Viac v rozhovore s Danielom Máčovským o tom, čo sa (asi) skrýva za udalosťami na Slovensku aj v Čechách...Skupina na FB k veterným parkom aj s linkami: https://www.facebook.com/groups/674365535089075Budúci web (este nefunguje) http://www.zapravdu.sk/ Díky, že ste tu so mnou a že podporujete tvorbu podcastu ODznova.Aj vďaka vám vzniká tento obsahChcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznovaPrekročili sme prvú 300ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...)Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujemAlebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcastAk nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/Martina Valachová

V posledných týždňoch sa zdá, že zahraničná politika Spojených štátov amerických mení smer. Prezident Trump preberá rétoriku ruskej dezinformačnej scény a dostáva sa do konfliktov s dlhoročnými americkými spojencami. Čo to znamená pre nový svetový poriadok? A aké to má dôsledky pre Slovensko? O tejto téme diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Univerzity Komenského, doc. Erikom Lášticom.Veronika Frankovská poukázala na fenomén tzv. trumpflácie – Trump totiž mnohé svoje nepravdivé tvrdenia opakuje a dokonca ešte pritvrdzuje. „Novinári to pozorujú opakovane,“ uviedla Frankovská.V podcaste rozobrala aj Trumpov status z 19. februára, v ktorom uviedol množstvo nepresností o vojne na Ukrajine. „Asi najšokujúcejšie na tom je, že ide o vyjadrenie amerického prezidenta, ktorý deklaruje snahu vyjednať mier, a pritom šíri nepravdivé informácie a opakuje ich,“ vysvetlila. Príkladom je podľa nej tvrdenie o pomoci Ukrajine, kde Trump výrazne nadhodnotil objem americkej podpory.Politológ Erik Láštic poukázal na to, že ráznejší prístup Donalda Trumpa súvisí s meniacou sa štruktúrou ľudí v jeho okolí. „Počas jeho prvého obdobia vo vláde tam bola významná skupina ľudí, ktorí prešli dekádami v republikánskej strane, radili predchádzajúcim republikánskym prezidentom a boli súčasťou politického establishmentu. V konečnom dôsledku zohrávali rolu 'dospelých v miestnosti', ktorí Trumpa usmerňovali. To sa však zmenilo, pretože Donald Trump dokázal výrazne pretvoriť republikánsku stranu,“ vysvetlil Láštic.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Today's episode is about the history of town Banská Štiavnica in Slovakia. In the Slovak lesson, you'll learn some new words from my legend. You will also learn how to say “You are my treasure!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my legend about two little lizards.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the history of town Banská Štiavnica in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some new words from my legend. You will also learn how to say “You are my treasure!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my legend about two little lizards.Slovak lesson1.    nekonečná divočina (endless wilderness)2.    šepkajúce lesy (whispering forests)3.    slnečné lúky (sunny meadows)4.      zabudnuté dedinky (forgotten villages)5.    čarovný kraj (magical land)6.    drevená píšťalka (wooden whistle)7.    nádherný výhľad (beautiful view)8.    neobyčajné jašteričky (unusual lizards)9.    roztavené zlato (molten gold)10. vyleštené striebro (polished silver)11. nevídaný poklad (unseen treasure)12. Ty si môj poklad. (You are my treasure.)Legend:Povesť o žiarivých jašteričkáchNiekde vo svete je svetadiel Európa. Niekde v tej Európe je malá krajina Slovensko. A na tom Slovensku, priamo v centre, je krajina objímaná zelenými kopcami Sitna, a v nej sa rozprestiera nekonečná divočina. Dávno v minulosti, husté, šepkajúce lesy pokrývali krajinu a len občas ich prerušovali maličké, slnečné lúky. Dym zo zabudnutých dediniek sa vznášal k oblohe, označujúc miesta, kde ľudia žili potichu v harmónii s prírodou. Vzduch voňal sladko, potôčiky sa trblietali ako strieborné stuhy a celá krajina pulzovala prastarým pokojom. V tomto čarovnom kraji žil skromný pastier Ján. Bol známy svojim dobrým srdcom a melódiami, ktoré dokázal vyčarovať na drevenej píšťalke. Jedného teplého, zlatistého rána viedol svoje stádo na stráň. Ako kráčal, hral veselé tóny a jeho prsty sa obratne preháňali po dierkach píšťalky. Radostné melódie sa niesli vzduchom a volali lesných obyvateľov z ich úkrytov. Vtáčiky čvirikali v súlade a zvedavé veveričky zastali, aby si vypočuli jeho hudbu. Ján stúpal vyššie a vyššie, až prišiel na slnkom zaliatu stráň s nádherným výhľadom na údolie pod sebou. Posadil sa na machom porastený kameň a obdivoval krásu okolo seba. Zrazu však uvidel niečo zvláštne. Na veľkej skale neďaleko sa vyhrievali dve jašteričky. Ale tieto jašteričky neboli obyčajné! Ich šupiny sa trblietali kúzelným svetlom – jedna sa leskla ako roztavené zlato a druhá žiarila ako vyleštené striebro. Akoby v sebe niesli svetlo samotného slnka. Jánovi srdce poskočilo od úžasu. Ticho sa priblížil, aby si ich prezrel zblízka, no skôr, než sa k nim dostal, jašteričky zmizli pod veľkým balvanom. Pastiera zachvátila zvedavosť. Rozhodol sa odvaliť kameň a zistiť, kam sa jašteričky schovali. . . Timestamps00:35 Intro to the episode02:30 History of Banská Štiavnica05:30 Fun fact 107:35 Fun fact 208:34 Fun fact 311:48 Fun fact 413:10 Slovak lesson 19:20 Legend in Slovak24:05 Translation of the legend29:15 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Pozývame vás do sochárskeho ateliéru k renomovanému slovenskému sochárovi Jánovi Ťapákovi. Jeho diela obdivujú doma i vo svete, ocenili ho aj Krištáľovým krídlom a ako on sám hovorí – so socharinou žijem 33 rokov; ona mi dovolila myslieť srdcom a cítiť rozumom. Vypočujte si viac o unikátnej knihe Ťapák.  Hostia podcastu: sochár Ján Ťapák autor textu Ľudovít Petránsky grafická dizajnérka Barbara Baloghová Lubo Špirko, ktorý vytvoril 18 videí a QR kódov do knihy Luxusnú verziu nájdete na www.LuxusnaKniznica.sk.  

Vyštudovaná historička a filozofka Jana Jablonická Zezulová sa venuje téme rodovej rovnosti. V súčasnosti pracuje ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy. Dlhodobo sa zaujíma o životné podmienky a príbehy žien, históriu feminizmu a rodové štúdiá. Spolu sa zhovárame o živote a diele Hany Gregorovej – výnimočnej ženy, ktorá bojovala za práva žien na Slovensku. Gregorová však nebola "len" feministkou. Bola predovšetkým uvedomelým človekom, scestovaným, zvedavým a otvoreným. Ľudácky režim ju nazval "protislovenskou a štvavou" pretože tvrdila, že milovať svoju krajinu a svojich ľudí neznamená nenávidieť tých druhých. Aj vďaka Hane Gregorovej je dnes možnosť vysokoškolského štúdia pre ženy v našej krajine bežnou záležitosťou, hoci kedysi tomu tak rozhodne nebolo. Aj preto sa s Janou zhovárame aj o tom, ako vyzerá feminizmus na Slovensku dnes, prečo je o týchto témach dôležité hovoriť, a aké príbehy ju pri jej práci najviac fascinujú. 

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Slovensko malo v novodobej histórii zatiaľ 6 prezidentov, vrátane toho nového, Petra Pellegriniho. Len jeden jediný z nich bol prezidentom dve funkčné obdobia, teda desať rokov. Paradoxne bol najdlhšie slúžiacim prezidentom ten, ktorého takmer všetci opisujú ako najnevýraznejšieho. Niektorí dokonca ako najhoršieho prezidenta v histórii Slovenska. Toto je nová podcastová miniséria denníka SME Prezidenti. Tretí diel je o prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. - Zdroje zvukov: STVR, SME, TV JOJ, Česká televize, KOŠICE DNES, TV Markíza, Youtube/Peter Strýček, Východoslovenská televízia, Elán, AP, M1, Youtube/Jaroslav Polaček. Produkcia: Zuzana Kovačič Hanzelová, Marek Franko, Jana Maťková – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Akoby leto nebolo dosť horúce, politici prihadzovali polienka do ohňa.Pani Šimkovičová s pánom Machalom odvolávali, pán Kuffa prerušoval divadelné predstavenie. Pán Susko uvádzal do života novelu noviel trestného zákona a prerušil trest odsúdenému skorumpovanému bývalému špeciálnemu prokurátorovi, ktorý sa tak dostal z väzenia. Opozícia sa oboch ministrov pokúsila odvolať. Smer a SNS chcú zas odvolať opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, Hlas zatiaľ váha.Prečo je vo vlastnostiach dokumentu autorom návrhu na odvolanie šéf tajnej služby? Čo nás čaká na jeseň? Bude to už ten pokoj, ktorý sľubuje prezident Pellegrini, ktorý sa chce rozprávať s lídrami politických strán? Aké plány má opozícia? Čo chystá ak jej odvolajú podpredsedu parlamentu? A čo chce líder opozície povedať prezidentovi?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Progresívneho Slovenska a (ešte stále) podpredsedom Národnej rady Michalom Šimečkom.

1. Šimečkom neprekryjú všetko. 2. SIS už zrejme zase ide po opozícii. 3. O vyšetrovaní atentátu máme prvé relevantné informácie.

Marek, Djuro a Miša spomínali na deväťdesiatky, ich detstvo a prenosne prehrávače. Vtedy fungovalo pirátstvo, stolové kalendáre a žili mamuty... žartujeme. Ale veď si vypočujte, ako a čo kedysi počúvali naši moderátori.

*Podporte Vertigo aj ďalšie podcasty SME v súťaži podcast roka na https://podcastroka.sk/ *Podporte podcast Vertigo v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravertigo V dnešnej epizóde Vertiga sa podrobne pozrieme do našich premiérových kinosál, ale aj na streamovacie služby. Na filmových plátnach nájdete výborný francúzsky film Deti tých druhých, ale aj dôležitý a oči otvárajúci česko-slovenský dokument Hranice Európy. Ak nestíhate kino, doma si môžete pozrieť scenáristické sci-fi béčko Atlas, ale aj dva kvalitatívne pozoruhodné seriály - Gentleman v Moskve a Eric. Podcast Vertigo a našu prácu môžete podporiť cez aplikáciu Toldo na sme.sk/extravertigo a dostanete sa tak aj k bonusovému obsahu. V Tolde nájdete každý týždeň predĺžené epizódy, čiže o nejaké dve/tri odporúčania na filmy či seriály navyše, alebo rozsiahlejšie spracovanie konkrétnej témy. V extra obsahu pre predplatiteľov si tentoraz priblížime fenomén japonského anime a to v súvislosti s filmom o láske k volleyballu Haikyuu!! The Dumpster Battle, ktorý nájdete v kinách. A máme ešte jednu príjemnú správu, za ktorú ďakujeme hlavne vám. V súťaži Podcast roka 2024 sme získali nomináciu v umeleckej kategórii Ateliér. Budeme veľmi radi, ak nám dáte svoj hlas a to aj ďalším podcastom z veľkej rodiny SME. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:28) Deti tých druhých / Les enfants des autres  (10:04) Hranice Európy  (18:21) Atlas  (26:48) Gentleman v Moskve / A Gentleman in Moscow  (30:56) Eric (34:58) Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Kto vlastne riadi Hlas? 2. V koalícii sú spory, odložili aj voľbu ústavného sudcu. 3. Absurdity pokračujú.

Herec Richard Stanke hovorí, ako sa mu žije na Slovensku za vlády Roberta Fica, prečo nevystúpil na opozičných protestoch, či ako vníma útoky politikov na LGBTI+ komunitu. V rozhovore s Veronikou Folentovou opisuje, aká je situácia v Slovenskom národnom divadle, ale aj to, na akú inscenáciu by pozval ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.

„V demokracii ľudia nielen môžu, ale rovno majú hovoriť politikom do ich práce“, hovorí sociológ Martin Bútora. Sociológ, spisovateľ, diplomat, ale i prezidentský kandidát. Po sovietskej okupácii zostal v nemilosti komunistickej moci. Odsúdil Antichartu, na dvanásť rokov skončil ako terapeut v protialkoholickej poradni. Po Novembri'89 bol jedným zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu a spoluautor toho, čo zaznievalo na námestiach. Neskôrší poradca prezidenta Václava Havla, sám prezident Inštitútu pre verejné otázky s kritickými správami o stave spoločnosti, ktoré nastavovali zrkadlo mocným. Potom diplomatický zástupca Slovenska v Spojených štátoch. A tiež prezidenský kandidát. Už roky je jeho hlas dôležitý vo verejného diskurze. Ako sa pozerá na krajinu, ktorá opäť vychádza na námestia? Na štát, v ktorom má svoj špecifický význam zrazený semafór, podržtaška či zrážanie špeciálnej prokuratúry a výkonu samotnej spravodlivosti? Demokracia podľa neho predpokladá, že „ľudia sa do toho vložia a prídu so svojim pohľadom na kvality štátu, a to aj kriticky“.„V mojich očiach je to tak, že títo ľudia pomáhajú, aby sa krajina a štát vyvíjali lepším, kvalitnejším spôsobom“, rozpráva. „Rozumný štát a rozumní politici tomu načúvajú a niektorí si z toho aj niečo zoberú“, dodáva. Má to však predpoklad – štát a politikov s kvalitami rozumnosti. Spôsoby Roberta Fica mu politikou kupovania voličov pripomínajú sčasti socialistického prezidenta Antonína Novotného s jeho výrokom: „Maso bude!“ „Svojim voličom bez výraznejšej ekonomickej gramotnosti sľubuje silný štát bez dosahov napríklad na udržateľnosť verejných financií “, ilustruje. „Takto si ich chce kupovať a zneužíva ich“, tvrdí Bútora. Ficovo prirovnanie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP) k prokurátorom komunistického Československa z päťdesiatych rokov označuje až za programový kalkul s tým, že ľudia zabúdajú a súčasný premiér to zneužíva. „Akoby zabúdal, že tá komunistická strana, ktorej sám bol členom, tá strana sa v päťdesiatych rokoch dopúšťala nielen prenasledovania ľudí s odlišným názorom, nepovoľovala nič, čo by sa odlišovalo od vtedajšej politiky, ale tá strana zavraždila 250 ľudí a dvesto tisíc odsúdila a poslala do väzení“, ilustruje Martin Bútora. Za neprimerané označuje rovnako Ficovo uctenie si pamiatky Gustáva Husáka, niekdajšieho prvého muža komunistickej strany a prezidenta socialistického štátu. Na otázku, či nejde zo strany Roberta Fica rovno k programovému zavádzaniu a klamaniu, reaguje:„Pôsobí to tak.“ V rozhovore sa dotkneme aj autonehody Andreja Danka, zo správania ktorého má Martin Bútora „trpký, smutný až groteskný“ pocit. Rovnako miery, do akých podrobností by sa mali „obnažiť“ prezidentskí kandidáti pred voličmi. Ak Andrej Danko avizuje, že sa bude zaujímať o „orientáciu“ Petra Pellegriniho, Martin Bútora hovorí, že otázka je namieste v prípade, „ak sa zo zatajovanej sexuálnej orientácie môže stať dôvod na vydieranie“. Rozhovor s osemdesiatnikom Martin Bútorom bude však aj o „radostnom prístupe k životu“ či o „poctivej drine, z ktorej ide radosť“, ktorá ovplyvňuje bezprostredné okolie a má potenciál meniť spoločnosť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V demokracii ľudia nielen môžu, ale rovno majú hovoriť politikom do ich práce“, hovorí sociológ Martin Bútora. Sociológ, spisovateľ, diplomat, ale i prezidentský kandidát. Po sovietskej okupácii zostal v nemilosti komunistickej moci. Odsúdil Antichartu, na dvanásť rokov skončil ako terapeut v protialkoholickej poradni. Po Novembri'89 bol jedným zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu a spoluautor toho, čo zaznievalo na námestiach. Neskôrší poradca prezidenta Václava Havla, sám prezident Inštitútu pre verejné otázky s kritickými správami o stave spoločnosti, ktoré nastavovali zrkadlo mocným. Potom diplomatický zástupca Slovenska v Spojených štátoch. A tiež prezidenský kandidát. Už roky je jeho hlas dôležitý vo verejného diskurze. Ako sa pozerá na krajinu, ktorá opäť vychádza na námestia? Na štát, v ktorom má svoj špecifický význam zrazený semafór, podržtaška či zrážanie špeciálnej prokuratúry a výkonu samotnej spravodlivosti? Demokracia podľa neho predpokladá, že „ľudia sa do toho vložia a prídu so svojim pohľadom na kvality štátu, a to aj kriticky“.„V mojich očiach je to tak, že títo ľudia pomáhajú, aby sa krajina a štát vyvíjali lepším, kvalitnejším spôsobom“, rozpráva. „Rozumný štát a rozumní politici tomu načúvajú a niektorí si z toho aj niečo zoberú“, dodáva. Má to však predpoklad – štát a politikov s kvalitami rozumnosti. Spôsoby Roberta Fica mu politikou kupovania voličov pripomínajú sčasti socialistického prezidenta Antonína Novotného s jeho výrokom: „Maso bude!“ „Svojim voličom bez výraznejšej ekonomickej gramotnosti sľubuje silný štát bez dosahov napríklad na udržateľnosť verejných financií “, ilustruje. „Takto si ich chce kupovať a zneužíva ich“, tvrdí Bútora. Ficovo prirovnanie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP) k prokurátorom komunistického Československa z päťdesiatych rokov označuje až za programový kalkul s tým, že ľudia zabúdajú a súčasný premiér to zneužíva. „Akoby zabúdal, že tá komunistická strana, ktorej sám bol členom, tá strana sa v päťdesiatych rokoch dopúšťala nielen prenasledovania ľudí s odlišným názorom, nepovoľovala nič, čo by sa odlišovalo od vtedajšej politiky, ale tá strana zavraždila 250 ľudí a dvesto tisíc odsúdila a poslala do väzení“, ilustruje Martin Bútora. Za neprimerané označuje rovnako Ficovo uctenie si pamiatky Gustáva Husáka, niekdajšieho prvého muža komunistickej strany a prezidenta socialistického štátu. Na otázku, či nejde zo strany Roberta Fica rovno k programovému zavádzaniu a klamaniu, reaguje:„Pôsobí to tak.“ V rozhovore sa dotkneme aj autonehody Andreja Danka, zo správania ktorého má Martin Bútora „trpký, smutný až groteskný“ pocit. Rovnako miery, do akých podrobností by sa mali „obnažiť“ prezidentskí kandidáti pred voličmi. Ak Andrej Danko avizuje, že sa bude zaujímať o „orientáciu“ Petra Pellegriniho, Martin Bútora hovorí, že otázka je namieste v prípade, „ak sa zo zatajovanej sexuálnej orientácie môže stať dôvod na vydieranie“. Rozhovor s osemdesiatnikom Martin Bútorom bude však aj o „radostnom prístupe k životu“ či o „poctivej drine, z ktorej ide radosť“, ktorá ovplyvňuje bezprostredné okolie a má potenciál meniť spoločnosť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Ako Fico oslabuje sám seba, lebo inak to nevie 2. Ako Danko oslabuje úplne všetkých. 3. Ako sa v tom Pellegrini pokúša prežiť.

1. Akoby toho nebolo dosť, ešte je aj konšpirátor. 2. Aj tak žijú v hriechu.

Týždeň v politike 30/23 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika/hrabko-slusne-slovensko-dospelo-do-s/741908-clanok.html . Slušné Slovensko po viac ako troch rokoch vládnutia dospelo do štádia zúrivej predvolebnej kampane, s akou sme v histórii Slovenska doteraz konfrontovaní neboli. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. . Fyzický konflikt medzi lídrom OĽANO Igorom Matovičom a predstaviteľmi Smeru-SSD na ich tlačovej konferencii k problému migrácie z 13. septembra podľa neho viedol v nasledujúcich dňoch k ďalším potýčkam. „Akoby to nemalo odstrašujúci účinok. K fyzickým kontaktom prichádza viac,“ upozornil...

Beznohý "kameňožrút" po operácii. Zdravotníci - najkomplikovanejší pacienti. Zresuscitovaná pacientka nevydržala komplikácie z neevidovaných chorôb. NEXT? ORÁL A GRCAČKA  https://open.spotify.com/episode/5NvA8q8l73CRhwXgP67L59?si=gFNsPMXHS1eVWRjm25bHIw  * Užite si 2 večery True Crime naplno! 1 príbeh 2 miesta! Podcasty Vražedné Psyché a Profil Zločinu s Kristínou Kövešovou NAŽIVO! Poprad – 23. 8. o 19:00 / Kino Tatran a Prešov – 24. 8. o 19:00 / Čierny Orol  www.zapotour.sk  * Produkcia @doktormafilipaofficial by ZAPO @zapoofficial  

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý vysielame v repríze.Slovensko si na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov, kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní?Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala no a najmä: Sme vôbec schopní, ale predovšetkým ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla?Aktuálny, tohtoročný, prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič. No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS.No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová.Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý dnes vysielame v repríze.Slovensko si na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov, kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní?Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala no a najmä: Sme vôbec schopní, ale predovšetkým ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla?Aktuálny, tohtoročný, prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič. No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS.No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová.Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dokáže zahrať smutnú vŕbu, mokré steblo trávy aj veselú vdovu. Autenticky. Akoby mala v duši všetky emócie sveta. Krásna aj rozpoltená. Tichá aj rozjašená. Priam sa žiada spýtať: Spoznáva cez herecké úlohy samú seba? Maľuje ešte krajinky? Pozná svoje limity? Dovolí nám nahliadnuť do svojho sveta herečka SND Ivana Kuxová? Do Nočnej pyramídy ju pozval Stano Ščepán. | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Poznáme ju ako princeznú Dianu z rozprávky Zázračný nos, ako dcéru Tomáša Maštalíra a Zuzany Fialovej zo skvelého filmu Čiara a momentálne najmä ako Evu, prísnu riaditeľku nemocnice v seriáli Mama na prenájom. Majo, Miša a Adriana sa rozprávali s herečkou Kristínou Kanátovou.

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?

Michalovce ako fenomén čerstvej predvolebnej kampane? Pred týždňom miestami nevyberaná až vulgárna konfrontácia názorovej alternatívy, podporujúcej Putina, pričom na druhej strane stáli ministri obrany a diplomacie Jaroslav Naď a Rastislav Káčer.   S odstupom siedmich dní prišla Matovičova kritika Káčerovej kritiky ukričaných. Rovnako sa v Michalovciach miestami nepočul, no vstúpil do „horúceho kotla“. Zožal v ňom podporu aj výsmech. Akoby refrénom jeho vystúpenia však bola kritika šéfa diplomacie.   Na čo je „zamiesené“, ak sa verejne v predvolebnom čase kritizujú ešte nedávni partneri? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.   „Igor Matovič je ten, kto si jedného dňa môže povedať: vzkriesil som Roberta Fica“, tvrdí. Ak chce súčasná pravica v jesenných voľbách uspieť, Matoviča by mala zo svojich kalkulov spolupráce vynechať. „On hrá len na seba“, vysvetľuje. „Pre Slovensko by bolo najlepšie, ak by skončil ako líder mimoparlamentnej opozície a ideálne so ziskom, ktorý mu nezaručí ani len príspevok zo štátneho rozpočtu, teda pod tri percentá“, tvrdí politológ Štefančík.   Príbeh migov stále bez koncovky   Uzemnené slovenské migy zatiaľ nie sú bližšie ukrajinskému nebu. Vláda síce o nich rokovala, no iba neformálne. Minister obrany však potvrdil zámer darovať ich spolu s Poľskom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

  Michalovce ako fenomén čerstvej predvolebnej kampane? Pred týždňom sa stali miestom nevyberanej až vulgárnejkonfrontácie názorovej alternatívy, podporujúcej Putina, pričom na druhej strane stáli ministri obrany a diplomacie Jaroslav Naď a Rastislav Káčer.   S odstupom siedmich dní prišla Matovičova kritika Káčerovej kritiky ukričaných. Rovnako sa v Michalovciachmiestami nepočul, no vstúpil do „horúceho kotla“. Zožal v ňom podporu aj výsmech. Akoby refrénom jeho vystúpenia však bola kritika šéfa diplomacie.   Na čo je „zamiesené“, ak sa verejne v predvolebnom čase kritizujú ešte nedávni partneri? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.   „Igor Matovič je ten, kto si jedného dňa môže povedať: vzkriesil som Roberta Fica“, tvrdí. Ak chce súčasná pravica v jesenných voľbách uspieť, Matoviča by mala zo svojich kalkulov spolupráce vynechať. „On hrá len na seba“, vysvetľuje. „Pre Slovensko by bolo najlepšie, ak by skončil ako líder mimoparlamentnej opozície a ideálne so ziskom, ktorý mu nezaručí ani len príspevok zo štátneho rozpočtu, teda pod tri percentá“, tvrdí politológ Štefančík.   Príbeh migov stále bez koncovky   Uzemnené slovenské migy zatiaľ nie sú bližšie ukrajinskému nebu. Vláda síce o nich rokovala, no iba neformálne. Minister obrany však potvrdil zámer darovať ich spolu s Poľskom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Ukrajinci urputne bránia mesto Bachmut. Aj za cenu veľkých strát. Ešte väčšie straty však vraj majú ruskí agresori. Svetom tiež letí video, na ktorom podľa všetkého Rusi popravia ukrajinského zajatca s jeho poslednými slovami Sláva Ukrajine. Slovensko medzi tým pripravuje Migy a čaká na rozhodnutie, či ich pošle na Ukrajinu. Prečo je boj o Bachmut taký dôležitý a čo sa tam práve deje? Čo bude znamenať ak mesto padne? Mal by svet aj Slovensko pomáhať ešte viac aby Ukrajinci zastavili Rusov a bol zasa mier? Sú v tom podstatné aj naše stíhačky? Pošleme ich Kyjevu? Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom zahraničného výboru parlamentu Františkom Šebejom.

Je to už päť rok rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zavraždení boli pre pravdu. Pre snahu o spravodlivejšie a slušnejšie Slovensko. Do ulíc vtedy vyšlo za slušné Slovensko veľa ľudí. Ich vrahovia dnes sedia za mrežami. Objednávatelia tohto ohavného činu však stále odsúdený nie sú. Je teda dnes Slovensko spravodlivejšie a slušnejšie, ako pred tým? Čo sa za tých päť rokov zmenilo v rodinách Jána a Martiny? Aký život majú? A ako sme sa medzitým zmenili my a celé Slovensko? Braňo Závodský sa rozprával so Zlaticou Kušnírovou a Janou a Jozefom Kuciakovcami.

"Keď každého označujete za fašistu, tak nakoniec fašistom nie je zdanlivo nikto. Keď sa pokúšate niektoré pojmy ako mafia aplikovať neustále na všetkých svojich nepriateľov, ktorí vás kritizujú, tak to stratí svoj skutočný význam. Je to veľký problém dnešného sveta. Akoby to obrovské hromadenie informácií, ktoré neustále zažívame, ľudí miatlo. Máme čoraz rozvinutejšie technológie, ale naša psychika zostáva prakticky na úrovni lovcov a zberačov. Naše inštitúcie a cirkvi sú skoro ako v stredoveku. V spoločnosti vzniká nezdravý rozpor medzi tým, aké technológie máme a akí sme my ako ľudia," hovorí spisovateľ Michal Hvorecký. "Nenaučili sme sa za tých 30 rokov samostatného Slovenska tolerovať iný názor a vnímať to, že niekto môže mať úplne iný životný štýl ako my a napriek tomu je plnohodnotným členom našej spoločnosti. Alebo že sme rozdielni, hádame sa, ale napriek tomu to môže byť pre niečo prospešné. Podľa mňa je to základ toho, aby sme spolu vedeli debatovať, riešiť konflikty a posúvať sa dopredu. Naozaj môžeme začať od literatúry až po parlament. Takže pestrosť, ktorú máme, by nemala byť vnímaná negatívne. Mala by to byť veľká výhoda našej spoločnosti," dodáva Hvorecký. Akú literatúru teraz číta? A akú ukrajinskú literatúru objavil? Máme krízu hodnôt? A ako si spomína na rozdelenie Československa? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so spisovateľom Michalom Hvoreckým. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

„To tu ešte nebolo, ten fenomén si musíme všimnúť: skončila sa éra, v ktorej biskup akoby mohol povedať čokoľvek a bez odozvy“ – František Mikloško, disident, bývalý politik a jedna z tvárí Novembra'89 hodnotí, čo sa stalo v kauze „obežníka“ trnavského arcibiskupa Jána Oroscha.   „Kto som ja, aby som súdil“ verzus „nesúhlasím, že ide o nevinné obete“. Dva postoje, dva odlišné svety. Pápež František, arcibiskup Ján Orosch. Obaja hovoria o LGBTI+ ľuďoch, ten druhý naviac o nič netušiacich obetiach zločinu z nenávisti! Reakcie? Pobúrenie, odsúdenie, petícia „Nehovoril v našom mene“, dokonca výzvy na odchod z cirkvi či opätovné volanie po odluke od štátu. Nakoniec Oroschovo ospravedlnenie sa rodinám Matúša a Juraja. Čo to Slovensko zažilo za posledné dni? A ako s tým naložiť, aby to spoločnosť posunulo ďalej bez ďalšieho delenia?   „Akoby sme tu mali nový začiatok: všetko v cirkvi bude mať odozvu. A to nielen v občianskej spoločnosti, ale v samotnej katolíckej cirkvi“, tvrdí Mikloško. „A biskupi si na to budú musieť zvyknúť.“   Oroschov obežník je podľa neho prejavom „už ľudskej necitlivosti“. Mikloško naviac hovorí aj o protirečení: „Oroschovo nič sme sa o nich nedozvedeli, no on ich súdi. Tak to je smiešne“, tvrdí.   Reakcie na obežník označil za závan novej éry. „Najťažšie je vytvoriť precedens, preraziť cez múr a ukázať, že aj takto sa to dá“, vysvetľuje.   Poukazuje na skúsenosť z prednovembrových čias, keď dvestotisícový zástup mladých ľudí vypískal na púti na Velehrade v roku 1985 predstaviteľov komunistickej moci na čele s ministrom kultúry, zodpovedným za veci cirkevné. „Komunisti sa tam vtedy nedostali k slovu. To bol precedens, kde si uvedomili, že kde je masa, oni sa už nepohnú“, spomína František Mikloško.   „Na tej mase potom padli v Novembri'89“, konštatuje bývalý disident, ktorý stál za Sviečkovou manifestáciou a neskôr prešiel do štruktúr revolučnej Verejnosti proti násiliu.   Precedencom v aktuálnom prípade je otvorená reakcia niektorých kňazov a tiež petícia „Nehovorí v našom mene“, pod ktorou je už viac ako tri tisíc podpisov veriacich katolíkov.   František Mikloško si všíma, že Oroscha sa paradoxne zastal len Ficov Smer-SD. „Považujem to až za smiešne. Chcú si hladiť katolícku cirkev, no v tomto prešvihli“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj to, či by mal Orosch odstúpiť, alebo nakoľko je pre Slovensko aktuálna odluka cirkvi od štátu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„To tu ešte nebolo, ten fenomén si musíme všimnúť: skončila sa éra, v ktorej biskup akoby mohol povedať čokoľvek a bez odozvy“ – František Mikloško, disident, bývalý politik a jedna z tvárí Novembra'89 hodnotí, čo sa stalo v kauze „obežníka“ trnavského arcibiskupa Jána Oroscha.   „Kto som ja, aby som súdil“ verzus „nesúhlasím, že ide o nevinné obete“. Dva postoje, dva odlišné svety. Pápež František, arcibiskup Ján Orosch. Obaja hovoria o LGBTI+ ľuďoch, ten druhý naviac o nič netušiacich obetiach zločinu z nenávisti! Reakcie? Pobúrenie, odsúdenie, petícia „Nehovoril v našom mene“, dokonca výzvy na odchod z cirkvi či opätovné volanie po odluke od štátu. Nakoniec Oroschovo ospravedlnenie sa rodinám Matúša a Juraja. Čo to Slovensko zažilo za posledné dni? A ako s tým naložiť, aby to spoločnosť posunulo ďalej bez ďalšieho delenia?   „Akoby sme tu mali nový začiatok: všetko v cirkvi bude mať odozvu. A to nielen v občianskej spoločnosti, ale v samotnej katolíckej cirkvi“, tvrdí Mikloško. „A biskupi si na to budú musieť zvyknúť.“   Oroschov obežník je podľa neho prejavom „už ľudskej necitlivosti“. Mikloško naviac hovorí aj o protirečení: „Oroschovo nič sme sa o nich nedozvedeli, no on ich súdi. Tak to je smiešne“, tvrdí.   Reakcie na obežník označil za závan novej éry. „Najťažšie je vytvoriť precedens, preraziť cez múr a ukázať, že aj takto sa to dá“, vysvetľuje.   Poukazuje na skúsenosť z prednovembrových čias, keď dvestotisícový zástup mladých ľudí vypískal na púti na Velehrade v roku 1985 predstaviteľov komunistickej moci na čele s ministrom kultúry, zodpovedným za veci cirkevné. „Komunisti sa tam vtedy nedostali k slovu. To bol precedens, kde si uvedomili, že kde je masa, oni sa už nepohnú“, spomína František Mikloško.   „Na tej mase potom padli v Novembri'89“, konštatuje bývalý disident, ktorý stál za Sviečkovou manifestáciou a neskôr prešiel do štruktúr revolučnej Verejnosti proti násiliu.   Precedencom v aktuálnom prípade je otvorená reakcia niektorých kňazov a tiež petícia „Nehovorí v našom mene“, pod ktorou je už viac ako tri tisíc podpisov veriacich katolíkov.   František Mikloško si všíma, že Oroscha sa paradoxne zastal len Ficov Smer-SD. „Považujem to až za smiešne. Chcú si hladiť katolícku cirkev, no v tomto prešvihli“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj to, či by mal Orosch odstúpiť, alebo nakoľko je pre Slovensko aktuálna odluka cirkvi od štátu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zvolený župan Banskobystrického kraja Ondrej Lunter v rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom opisuje, ako špinavá bola kampaň na strednom Slovensku. Ponúka inšpiráciu na porážku kotlebovcov v ich vlastných baštách a zároveň vysvetľuje, prečo považuje spoluprácu s Hlasom v Banskobystrickej župe za príklad pre národnú politiku.

Strana SaS v stredu nepodporila otvorenie parlamentnej schôdze, takže koalícia nemala dosť poslancov na riadne fungovanie. Nasledovali výčitky, obvinenia z obštrukcie, minister obrany Naď dokonca rozprával o drzosti a trápnosti. Akoby trojkoalícia zabudla, že SaS je už v opozícii, takže im to Sulíkovci pripomenuli tým, že pracujú na návrhu na odvolanie Igora Matoviča. Na čo zase opozičný Hlas povedal, že za to nezahlasuje, alebo len vtedy, ak sa SaS následne nevráti do vlády. Ak ste mali náhodou pocit, že tento slovenský politický bizár rozpadom štvorkoalície skončil, mýlili ste sa. Tomáš Prokopčák sa o ňom rozpráva s Petrom Tkačenkom. Zdroje zvukov: SME, TV Markíza, TA3, OĽaNO, SaS Odporúčanie: Mojim dnešným odporúčaním je podcast Pravidelná dávka. Spustili totiž svoje zvedochtivé čítanie a herec činohry SND Alexander Bárta v ňom číta knihu O zmysle ľudského života biochemika Ladislava Kováča. Ak vás tiež zaujíma, v čom spočíva hodnota ľudského života, v jeho krátkodobosti aj pominuteľnosti, odporúčam. https://tech.sme.sk/t/8255/pravidelna-davka-vzdelavaci-podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Nie je to tak dávno, kedy v BBSK panovala ĽSNS. Akoby ľudia zabudli na to, že Banská Bystrica a jej okolie bolo centrom SNP.  "Oslavy" sa na župnom úrade prejavovali vyvesením čiernej vlajky. Predseda BBSK škrtal rozpočty divadlám, kultúrnym inštitúciám. Rušil divadelné predstavenia.    BBSK je rozlohou najväčší kraj na Slovensku. Patrí doň mnoho miest a obcí, ktoré dnes írečito nazývame hladovými dolinami. Od 13. do 16. júla sme ním tretíkrát prechádzali s memoriálom STOPAMI UKRÝVANÝCH DETÍ.    Ako sa darí prežiť umeniu a kultúre v tomto kraji a čo si pamätá?    Aj o tom sa sme sa rozprávali s Karin Kilíkovou, spoluautorkou a riaditeľkou programovej rady projektu Prepni na Revúcu (Revúca - Hlavné mesto kultúry 2022/2023) a s Marošom Pavúkom z breznianskej Bombury.    Moderuje Sandra Polovková.    Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

Učitelia, školníci a ostatní zamestnanci školstve, ale aj ošetrovatelia, úradníci či policajti. Menovaní a aj ostatní zamestnanci štátnej a verejnej správy dostanú na jeseň jednorazový 500 eurový príspevok a budúci rok by im mali narásť platy o stovky eur. Podľa šéfa školských odborov Pavla Ondeka napríklad u kuchárok dôjde k navýšeniu platov o 130 eur mesačne. U učiteľov v priemere o 300 eur mesačne. Štrajkovať už preto nebudú. Dobrá správa pre učiteľov, zlá pre udržateľnosť verejných financií, hodnotí v podcaste denníka Pravda tento krok analytik Róbert Chovanculiak. #pocuvajtepravdu

Učitelia, školníci a ostatní zamestnanci školstve, ale aj ošetrovatelia, úradníci či policajti. Menovaní a aj ostatní zamestnanci štátnej a verejnej správy dostanú na jeseň jednorazový 500 eurový príspevok a budúci rok by im mali narásť platy o stovky eur. Podľa šéfa školských odborov Pavla Ondeka napríklad u kuchárok dôjde k navýšeniu platov o 130 eur mesačne. U učiteľov v priemere o 300 eur mesačne. Štrajkovať už preto nebudú. Dobrá správa pre učiteľov, zlá pre udržateľnosť verejných financií, hodnotí v podcaste denníka Pravda tento krok analytik Róbert Chovanculiak. #pocuvajtepravdu

Štyri zápasy, dve víťazstva a dve prehry. To je zlá bilancia Slovákov z tohto asociačného termínu. Naše šance na postup z C-divízie Ligy národov sú už len v rovine teórie. Naši futbaloví reprezentanti nezvládli ani druhý zápas s Kazachstanom. V Nur-Sultane prehrali 1:2 a znova sklamali fanúšikov. Ich júnovým výkonom v Lige národov sa budeme venovať v našom dnešnom podcaste.

Štyri zápasy, dve víťazstva a dve prehry. To je zlá bilancia Slovákov z tohto asociačného termínu. Naše šance na postup z C-divízie Ligy národov sú už len v rovine teórie. Naši futbaloví reprezentanti nezvládli ani druhý zápas s Kazachstanom. V Nur-Sultane prehrali 1:2 a znova sklamali fanúšikov. Ich júnovým výkonom v Lige národov sa budeme venovať v našom dnešnom podcaste.

Trojky sú od lásky vzdialené státisíce slnečných rokov, avšak pre niekoho je práve toto forma tej najvyššej dôvery a sexuálneho zážitku. Ako niekoľkokrát v podcaste spomíname, nie - nie je to zrejme pre každého, avšak nejakých fanúšikov sme našli :D Veď čo poteší viac, ako vernostná kartička do swingers klubu, chlap, ktorého máš oslovovať šľachtic, či gynekologické kreslo s kozušinou, na ktorom môžeš predviesť svoje najtajnejšie erotické sny :D Jediné, čo si neviete predstaviť, že mať trojku s Braňom Mojsejom..ok...to si nevieme ani my :D

Hostia: Prof. Yvetta Macejková (Katedra plávania a športov v prírode Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave), Ladislav Križan (riaditeľ STARZ) Aj vy ste si všimli ako veľa ľudí v mori, alebo v jazere len tak postáva? Akoby sa im ani nechcelo plávať. Alebo nevedia? Mnohé deti majú problém zdolať vo vode 25 metrovú dĺžku. Dnešné Kontakty budú o tom „Ako nepotopiť plaveckú gramotnosť Slovákov a ako udržať plavárne nad vodou“. Moderuje: Petra Strižková Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ani sám Hamlet by nevedel správne odpovedať. Preto sme sa rozhodli túto odvekú záhadu vyriešiť my a pomocou vašich skúseností sme sa dozvedeli, že áno - na veľkosti záleží... a nehovoríme o veľkosti jeho bankového účtu. V najnovšom podcaste sme rozoberali všakovaké tvary, hrúbky, centimetre...aj metre a slová ako hadica, chrumka, kladivo, zákruta či vatová tyčinka pre nás nabrali úplne nový zmysel. Avšak, jedna múdrosť na záver - ani z krásnej misky sa nenaješ, ani z "veľkého" sa nemusíš spraviť :D...a ešte jedna múdrosť od erudovanej odborníčky, docentky Ivet - na každú pošvu existuje meč :D

Hosť podcastu: LADISLAV KUŽELA, gastroenterológ Rozprávame sa o jeho knihe Zdravie bez liekov, ktorá patrí v posledných mesiacoch medzi najpredávanejšie. Znamená to, že začíname chápať, že aj bez liekov sa dá byť zdravý? Funguje terapia jedlom? Každé sústo je dôležité... Prečo toľko veríme rôznym stravovacím bludom, hoci máme množstvo dôveryhodných informácií a faktov? Zalepí vám častá konzumácia vyprážaného syra črevá? Ako je to s črevnými chrobákmi v našich črevách? Prečo je rastlinná strava taká liečivá a nevyhnutná pre naše zdravie? Skutočne sú pre nás polotovary, šunky, údeniny, klobásky... také škodlivé? Oplatí sa obmedziť konzumáciu mäsa a jesť viac rastlinných jedál? Až 70% našej imunity je v črevách, čiže ako kŕmime svoj mikrobióm, takí sme zdraví. Mikróby v črevách ovplyvňujú aj našu psychiku, náladu, potláčajú alebo živia depresie ap. Čo je to nutričná psychiatria a ako ju vieme využiť pre zdravší mozog a dušu? Raňajky – sú podstatné alebo nie? Voda počas jedla – áno či nie? Aj o tom hovoríme.  Ďalšie knižné tipy: Sústreď sa na vraždu, mix čiernej komédie a krimi, predstaví autor Karsten Dusse o svojom temnom psychotrileri Smrtiaca posadnutosť hovorí autorka Alex Dahl Záhada zavretej schránky s Herculom Poirotom Svet gastronómie približuje autor Andrej Šulka návod, ako udržať svoju hmotnosť pod kontrolou - Kód štíhlosti Sirtfood diéta + Kniha vyše 100 receptov Escobarov syn - skutočná pravda o mojom otcovi Po celý čas - príbeh o nepravdepodobnej láske, ktorá sa stane osudovou Romantický príbeh o láske života Keď sa vrátil Nová Danielle Steelová - dojímavý a silný príbeh Tichá noc Sirota z Varšavy od Kelly Rimmerovej, inšpirované skutočnosťou Príbuzní: Život, láska, smrť a umenie neandertálcov nádherne ilustrovaná kniha Som tu pre teba: Denník lesného dievčaťa Jeff Kinney o svojej 16.knihe série Denník odvážneho bojka: Veľká šanca Úryvky z kníh čítajú Robo Roth, Vlado Kobielsky a Dado Nagy.

Prinášame ti najnovšiu epizódu Ranného Kakaa plnú informácií, ktoré by si nemal prehliadnuť. V dnešnom podcaste sa dozvieš: Pandemické opatrenia sa od pondelka výrazne uvoľňujú. Do prevádzok už majú prístup všetci. Respirátor naďalej ostáva v platnosti K Putinovmu „Z“ sa hlásia prví extrémisti už aj na Slovensku.„Zrejme sa ešte rozšíri,“ hovorí expert rezortu vnútra Kultovému produktu zmenili vizáž aj receptúru. Dnes chce jedinečné džemy Slovákov Dubaj Predával ukradnutý benzín, dnes patrí medzi najbohatších mužov. Roman Abramovič, kamoš Putina Ľudia platia za ubytovanie, ktoré nikdy nenavštívia. Airbnb rozdáva ukrajine 15-tisíc jedál denne Spolu šesť medailí získali slovenskí športovci. O všetky sa postarali reprezentanti v paraalpskom lyžovaní Po hlavných správach je vypnutý aj hlavný denník Ruskému oligarchovi zadržali najväčšiu jachtu sveta. Gigant stojí 578 miliónov dolárov Rusko už začalo blokovať Instagram. Instagram v Rusku končí po tom, čo miestna vláda označila spoločnosť Meta za extrémistickú. Kňažko: Žilinka by mal zakročiť proti Blahovi a jemu podobným Strýco Filip: Od 1 do 10 by som tomuto vietnamskému bistru udelil 147 bodov. Je šialene chutné Nezabudni sa prihlásiť do nášho NEWSLETTRA

„Niet pochýb o tom, že žena na tróne v mužovi prebúdza vrodené rytierstvo, zapaľuje v ňom dobrodružného ducha a ženie ho k väčším úspechom.“ Aj tieto slová britského novinára Richarda Dimblebyho uviedli na britský trón mladú len 25 ročnú ženu, princeznú Lilibet, z ktorej sa pred 70. rokmi stala Alžbeta II. Od tých čias je práve tvár Alžbety II. neoddeliteľnou súčasťou našej epochy a to aj napriek tomu, že v dramatickom a po mnohých stránkach prevratnom 20. či 21. storočí stále symbolizuje tradíciu, noblesu, disciplínu a krásu starobylých hodnôt. V pamätnom roku 1953, keď bol jej nástup na trón potvrdený aj korunováciou vo Westminsterskom opátstve, sa s úctou a uspokojením k nej obracal aj dosluhujúci legendárny premiér Winston Churchil. A hoci veľké Britské impérium medzitým prestalo existovať, neprestala žiť britská monarchia. Akoby bola stelesnením túžby po stálosti navzdory plynúcemu času. Ako vyzeral začiatok tohto príbehu, akou krajinou bolo Spojené kráľovstvo pred siedmimi desaťročiami a akým spôsobom vstúpil do života Alžbety II. i do života monarchie princ Philip, vojvoda z Edinburghu so svojim humorom, bystrým postrehom a zmyslom pre to, čomu sa hovorí Common sense? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Júliou Čížovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

1. Slušnejšia politická tvár vyzerá inak ako Hlas. 2. Poór stavil na ďalšieho koňa. 3. Opáskovanie osád nepreskúmajú.

Akoby nestačilo, že nedávno vyšiel nový album Katarzie, tento rok nás zrejme čaká aj vojna. Budeme na výlet na východ našej republiky potrebovať ruské víza? Pýtali sme sa rodeného Košičana Arpáda Soltésza. Lucia Ďuriš Nicholsonová nám prezradila pravú identitu Milana Uhríka, ktorý sa u nás hrá na Spider-mana, ale len čo prekročí hranice, všetko je inak. A pred prezidentským palácom bol zase bašavel, Fico si láskyplne hrkútal s Hlasom a z hlbín vyliezol aj Andrej Danko. No a naši neonacisti mali zase zlý týždeň a my sa z toho tešíme. A vy by ste mali tiež. Tragédom sa tentokrát stala celá krajina, v ktorej sa budú konať olympijské hry. Prečo? To nám prezradili len za tri gastráče Dávid Tvrdoň a Ondrej Podstupka z podcastu Klik. - Ešte stále nás môžete podporiť (ak chcete): patreon.com/piatocek - Náš Discord nebol nikdy lepší: bit.ly/piatockaren - A najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu: instagram.com/piatocek_podcast

"Už neplatí, že päť, desať, dvadsať študentov odíde študovať na Harvard alebo inam do zahraničia, lebo sú naozaj kvalitní. Je to „masovka“. Keď si uvedomíme, že 30 percent študentov ide do Česka a do ďalších krajín, tak to zabolí. Nie je to iba z pohľadu, že tu nebudú tvoriť nejakú hodnotu, ale je to presne tá skupina ľudí, ktorá dokáže, aj vo sfére spoločnosti, urobiť veľa. Strácame veľký potenciál a niekedy sa hádame o úplné banality," hovorí viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. "Akoby hlas rozumu postupne zanikal. Máme tu chaotické riadenie mnohých procesov a chýba tomu hlava a päta. To bola frustrácia. Pokojný a frustrovaný sa nemusí vylučovať, ale v poslednom čase viac vnímam negatíva ako pozitíva," dodáva ekonóm Ódor. "Máme pomerne veľa lekárov v dôchodkovom veku a platí to najmä pri všeobecných lekároch. Sestry idú do zahraničia. Teraz dostali obrovský nápor. Naivne som si myslel, že zdravotníctvo bude víťazom covidu. Že sa doň viac investuje, a že sa zlepšia procesy. Zatiaľ sa to nedeje. Ak to budú pociťovať aj zamestnanci tohto sektora, je veľké riziko, že bude obrovský problém pritiahnuť na Slovensko zdravotníkov a sestry z iných krajín. Najmä preto, že od nás budú odchádzať aj pre pracovné podmienky, nielen pre platy," hovorí o zdravotníctve Ľudovít Ódor. Ako sa pozerá na daňovo-odvodovú reformu Igora Matoviča? Dáva očkovací bonus pre ľudí nad 60 rokov zmysel? A môžeme si dovoliť len tak rozdávať stovky miliónov? Ako dopadnú reformy a plán obnovy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s viceguvernérom Národnej banky Slovenska Ľudovítom Ódorom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Čo vyvolalo agresiu smerovanú voči vedeckej komunite a aký vplyv to bude mať na budúcnosť vedy na Slovensku? To sa dozviete v novej epizóde podcastu, v ktorom bola hostkou sociologička a politologička Silvia Miháliková zo Slovenskej akadémie vied. So sociologičkou sme sa rozprávali aj o: tom, či zažila útoky antivaxerov na vlastnej koži, tom, čo podnietilo útoky voči vedeckej komunite, úlohe Facebooku v šírení agresie voči vedcom, tom, prečo ľudia veria alternatívnym zdrojom informácií, tom, ako komunikovať s ľuďmi s opačným názorom.

Správ o bitkách na policajných staniciach, o súdoch, kde sudcovia kričia na Rómov a odmietajú im dať tlmočníka, je veľa. No aj tak sa väčšina z nich do médií nikdy ani len nedostane. Na Slovensku totiž platí jedna vec - rómske osady sú zóny bezprávia. Akoby sa tam mohlo diať čokoľvek, čo štát, polícia ani súdy nemusia riešiť - domáce násilie, sexuálne násilie, úžera, vykorisťovanie, volebná korupcia, policajné razie. Podcast Odsúdení na neúspech vám prináša denník sme v spolupráci s Človekom v ohrození. Siedmy diel je o tom, že hoci si väčšina Slovenska hovorí, že pre Rómov neplatia rovnaké pravidlá, pravda je oveľa horšia. Pre Rómov na Slovensku neexistuje rovnaká spravodlivosť, a často sa na Slovensku nedomôžu pomoci ani na súdoch. Zuzana Kovačič Hanzelová vám v podcaste Odsúdení na neúspech postupne ukáže, že vymaniť sa z generačnej chudoby rómskych osád na Slovensku je takmer nemožné. Tento podcast je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

List Galatským, 5. kapitola. List Galatským je krátky list. Má len 6 kapitol. Keď im budeme dobre rozumieť a vezmeme si ich za svoje, nemusíme sa báť, či obstojíme pred Bohom. V 5. kapitole listu kresťanom do Galácie píše Pavol o tom, aby sme žili život, ktorý je v súlade s našou vierou. Ale niektorí kritici hovoria: Pavol, ako chceš dosiahnuť, že budú veriaci žiť krásny život? Vo svojej zvesti dávaš silný dôraz na milosť a vieru a takmer žiaden dôraz na zákon. Veď len zákon dokáže človeka udržať v strehu a v tom, aby žil pred Bohom dobrý a morálny život. Keď už nad človekom nebude zákon, len milosť, bude si robiť čo chce. Majú kritici pravdu? Je možný dobrý život bez zákona? Skutočne dobrý Boh Predstavte si, že sme na návšteve u kráľa. Sme v jednom z domov, ktoré vlastní. Sme vo vnútri a všetko okolo nás je vzácne. Každá izba, každá stena, každý stôl, stolička, dekorácie, doplnky. Ako tak kráčame tým domom, nešťastne zvalíme obrovskú nádhernú vázu, ktorá má nevyčísliteľnú hodnotu. Kráľ to vidí a povie: „Keby si mal vyplatiť tú vázu, nemal by si šancu. Prišiel by si o všetok majetok a pre veľký dlh by si skončil aj tak vo väzení. Ale dohodnime sa. Každý deň budeš na tomto dome pracovať. Starať sa, kopať, robiť údržbu, budeš to robiť celý život, aby si všetko splatil. Každý mesiac ti stiahnem rovnako vysokú sumu z tvojho platu a vyhneš sa väzeniu.“ Vy si poviete: „Uf, ako dobre, že stále môžem žiť svoj život a byť s rodinou.“ Ale keď už 10 — 20 rokov pracujete, aby ste splácali, tak už toho máte dosť. Kráľ vám odpustil, ale ten život je ťažký. Už by ste sa aj vzbúrili. Už sa vám nechce. Jedna chyba v živote, a tak sa to s vami ťahá. Nakoniec už máte kráľa plné zuby. A mnohí si takto predstavujú Boha. Že nám odpustil, ale stále Mu musíme niečo splácať. Sme ako otroci, sme Mu stále mnoho dlžní. Ale predstavte si, že ten kráľ povie: „Zvalil si vázu nevyčísliteľnej hodnoty. Nemáš šancu ju splatiť, ale odpúšťam ti. A v skutočnosti v tomto dome potrebujem správcu. Nasťahuj sa sem so svojou rodinou, aby nechátral, ale sa zveľaďoval.“ A tak sa tam s rodinou nasťahujete a ste v dome, o akom sa vám nikdy ani nesnívalo. Zo začiatku ani neviete, či si môžete sadnúť do tých krásnych kresiel. Jasné, že nenecháte ten dom schátrať. Jasné, že sa oň staráte. Ale nie preto, že musíte, že ste to dostali príkazom. Ale preto, že ste vďační, že si to vážite. Je tam krásne a vždy je dom pripravený, keď príde na návštevu kráľ. Ten príklad je o tom, že zákon, príkazy a splácanie dlhu nás nakoniec vždy povedú len k frustrácii a vzbure. Nikdy nie k radostnej a vďačnej práci na Božom kráľovstve. Len Božia dobrota a milosť dokážu vytvoriť spontánnu, vďačnú, radostnú odozvu v srdci a v praktickom konaní. Je to, akoby Boh silným a nádherným oslobodzujúcim hlasom zakričal do ľudského srdca svoju dobrotu a to srdce sa rozochveje v tom istom rytme a tú istú dobrotu, lásku a kreativitu produkuje ďalej. Ale zákon a príkazy nikdy srdce nerozochvejú k láske a kráse. Srdce sa len zasekne a robí, čo musí. Tak ako sú odpustenie a milosť jedinou skutočnou cestou, ako obstojíme pred Bohom, tak sú odpustenie a milosť jedinou skutočnou cestou ku krásnemu životu. Zo zákona nie je ani ospravedlnenie, ani posvätenie. Takže jedinou udržateľnou cestou k peknému životu nie je zákon, nie sú príkazy, ale milosť. A na tom základe nás Pavol v 5. kapitole vyzýva k dvom veciam: 1. Keď už máme odpustenie, milosť a slobodu, tak ich nestraťme. 2. Keď už máme odpustenie, milosť a slobodu, tak ich nezneužime. Nestraťme slobodu, ktorú máme v Kristovi Vo verši 1. Pavol píše: „Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva!“ Inými slovami: Nestraťte slobodu, ktorú máte v Kristovi. A podporuje to ďalšími slovami: „ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje. Úplne ste odlúčení od Krista, ktorí chcete byť ospravedlnení zo zákona; vypadli ste z milosti.“ Pavol v 3. kapitole hovorí, že keď sme veriaci, keď máme vieru, je to, akoby sme si Krista obliekli. Akoby sme dostali nové krásne biele šaty. A teraz v 5. kapitole akoby nám chcel povedať, že keď už máme na sebe nové krásne šaty, tak v nich choďme. Nevyzliekajme si ich. Neskúšajme si obliecť staré šaty otroka. Len tieto nové sú vstupenkou do neba. Tieto nám dal Boh. V skutočnosti ten náš ďalší život veľmi závisí na tom, ako vnímame Boha. Je pre nás dobrý Otec, ako nám to vysvetlil Pavol, alebo je pre nás stále Sudca, ktorého sa ešte musíme báť? Sudcovi ide o našu nevinnosť, o to, aby sme zlé nespravili. Otcovi ide o náš rast a našu zrelosť. Sudca nás, keď niečo zlé spravíme, trestá. Otec nás, keď niečo zlé spravíme, zdvíha. Spravme si malý test toho, ako vnímame Boha: Keď sa niečo zlé deje, alebo keď v živote zlyháme, čo vtedy robíme? Utekáme od Boha? Alebo utekáme k Nemu? Keď utekáme od Boha, je pre nás Sudca, ktorého sa bojíme, ktorého ani nechceme. Keď utekáme k Nemu, je pre nás Otec, vieme, že nám rozumie, že nás nezavrhne, že nám pomôže. A vtedy sa deje niečo v našom vnútri, lebo si uvedomujeme, že aj napriek všetkému nás miluje. Nezneužime slobodu, ktorú máme v Kristovi Vo verši 13. Pavol píše: „Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia. Len aby sloboda nebola zámienkou pre telesnosť, ale navzájom si slúžte v láske.“ Pavol nás vyzýva, aby sme slobodu a Božiu milosť nebrali na ľahkú váhu. Keď už bývame v tom krásnom Božom dome, tak sa tak aj správajme. Zároveň je realista. Vie, že sme v zápase a ten zápas je ťažký. Vo verši 17 píše: „Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli.“ A vo verši 16 hovorí: „Žite podľa Ducha a nebudete vykonávať žiadosti tela.“ Možno sa v živote silno zameriame na to, aby sme sa zbavili skutkov tela. A snažíme sa. Ale predstavme si veľkú priesvitnú nádobu. V nej sú naše skutky tela. Sú ako pingpongové loptičky. A snažíme sa ich vyberať. A zápasiť. A nejde to. Padajú nám späť. Ale namiesto toho, aby sme sa snažili ich vyberať vlastnými silami, napĺňajme tú nádobu čistou vodou — Božou milosťou, ktorá prirodzene zdvíha loptičky vyššie, až nakoniec vypadávajú von. Aj to je jeden z významov toho, že keď kráčame podľa Ducha, nebudeme vykonávať žiadosti tela. Náš život nie je len o odstraňovaní jednotlivých hriechov, ale je viac o tom, že v našom srdci stále silnejšie znie Boží hlas. Naše srdce sa chveje a otáča smerom k Nemu, tým smerom kráča a prináša dobré ovocie. My všetci veriaci, kým sme na tomto svete, sme v zápase. Boh to vie a rozumie tomu. Ak sa na ten zápas pozeráme z pohľadu tela, skutkov a snaženia, je to zápas, ktorý nemôžeme nikdy vyhrať. Ale keď sa na ten zápas pozeráme očami milosti a viery, je to zápas, ktorý už nemôžeme nikdy prehrať. Lebo Ježiš za nás zaplatil. Zhrnutie: Nestraťme slobodu, ktorú máme v Kristovi. Boh už nie je náš Sudca, od ktorého v strachu utekáme preč. On je náš Otec, ku ktorému, aj keď padneme, s dôverou prichádzame. A On nás zdvíha opäť a opäť. Už keď v Neho veríme, nič nesplácame, už sme správcami toho, čo nám zveril. Náš život je radostnou odozvou na to, aký dobrý je Boh. Sme v zápase. Ale už to nie je zápas, ktorý nemôžeme nikdy vyhrať. Je to zápas, ktorý nemôžeme nikdy prehrať. Lebo Ježiš za nás zaplatil Otázky na premýšľanie: Keď sa niečo deje, utekáme od Boha, alebo utekáme k Nemu? Teraz keď veríme, je nám v živote ľahšie? Chveje sa nám srdce radosťou ako odozva na Jeho dobrotu? S čím v živote najviac zápasíš? Je niekto, s kým sa o tom môžeš rozprávať?

Vo vzťahoch ľudia veria najrôznejším veciam. Napríklad, že len jedna láska je tá pravá, že svadba a deti vzťah utužia a posunú ho do lepšej úrovne a že nevera zákonite znamená koniec vzťahu. Časopisy aj dobre mienené rady od staršej generácie alebo priateľov sú nezriedka plné vlastných dojmov, neprenosných a špecifických skúseností a mýtov. Ako sa vyznať v náročnej spleti tvrdení o pravej láske a v zaručených radách na šťastné partnerstvo? "Je to akoby ste mali zlú mapu a vynakladali obrovské úsilie dostať sa na nejaké miesto a vždy skončíte niekde inde," vysvetľuje psychologička, psychoterapuetka a vysokoškolská pedagogička Júlia Halamová, ako škodlivé mýty kazia vzťahy. Vo svojej praxi sa pritom pravidelne stretáva s ľuďmi, ktorí ich majú vžité, prinášajú si ich z rodinného prostredia alebo ich vyčítali v magazínoch. Medzi najbežnejšie mýty patria podľa odborníčky napríklad predstavy, že vzťahy majú byť ľahké a fungovať samé do seba alebo že sa v nich naopak treba obetovať. "V zdravom vzťahu je vždy veľa pozitívnych a relatívne aj dosť negatívnych vecí. No zároveň v nich funguje rovnováha a ľudia v nich majú pocit, že sa im v tom vzťahu oplatí byť." Terapeutka sa snaží zbúrať aj mýtus, že v zdravých vzťahoch neexistuje priestor pre pochybnosti či tajomstvá. "Podľa výskumov sa ukazuje, že ak človek pociťuje 70 percentnú istotu a asi 30 percentnú neistotu, je to na zdravé fungovanie vo vzťahu úplne dostatočné." V podcaste sa ďalej dozviete aj to, či boli vzťahy v minulosti naozaj šťastnejšie, či je v poriadku cítiť vo vzťahu neistotu a prečo veríme tomu, že druhý nás musí ľúbiť rovnako, ako my jeho. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na sona.janosova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Daniel Lipšic ozrejmuje dôvody napätia s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a hovorí o vývoji najväčších káuz.

„Bola to absolútna hlúposť, niektorí naši poslanci sa zachovali neprofesionálne. Akoby ich ovládla emócia, pričom si neuvedomili, za čo hlasujú. Som z toho rozčarovaný,“ povedal v relácii NA ROVINU predseda branno-bezpečnostného výboru NR SR Juraj Krúpa. Čo sa okrem iného dozviete v rozhovore s Jurajom Krúpom: – či vládne Heger alebo Fico s Pellegrinim a Kotlebom, – dokedy bude OľaNO ustupovať Borisovi Kollárovi, – prečo sa pri odvolávaní nezastali Márie Kolíkovej, – či ju majú právo kritizovať po korupčnom škandále v SPF, – či je štát v rozklade, keď sa jeho špičky stretli v sídle SIS, – či premiér nenaletel mocensko-spravodajskej hre Sme rodina.

„Bola to absolútna hlúposť, niektorí naši poslanci sa zachovali neprofesionálne. Akoby ich ovládla emócia, pričom si neuvedomili, za čo hlasujú. Som z toho rozčarovaný,“ povedal v relácii NA ROVINU predseda branno-bezpečnostného výboru NR SR Juraj Krúpa. Čo sa okrem iného dozviete v rozhovore s Jurajom Krúpom: – či vládne Heger alebo Fico s Pellegrinim a Kotlebom, – dokedy bude OľaNO ustupovať Borisovi Kollárovi, – prečo sa pri odvolávaní nezastali Márie Kolíkovej, – či ju majú právo kritizovať po korupčnom škandále v SPF, – či je štát v rozklade, keď sa jeho špičky stretli v sídle SIS, – či premiér nenaletel mocensko-spravodajskej hre Sme rodina.

Pozrime sa dnes na krásu toho konkrétneho iného, ktorého máme vedľa seba a skúsme s ním byť jedno v láske. Dnešné denné povzbudenie si pre vás pripravil katolícky kňaz, Martin Ďuračka.

Nenechajte si ujsť stretnutie so starými známymi z tieňoloveckého sveta v druhej časti Najstarších kliatob! Magnus Bane a Alec Lightwood majú skvelý život. Bývajú v úžasnom podkrovnom byte, ich bosorácky syn Max sa práve učí chodiť a v uliciach New Yorku vládne ticho a pokoj - teda aspoň také ticho a pokoj ako zvyčajne. Všetko sa zmení, keď sa do Magnusovho bytu vlámu dvaja starí známi a ukradnú mocnú Bielu knihu. Magnus a Alec ju musia za každú cenu získať späť, a preto prenasledujú zlodejov až do Šanghaja. Akoby to nestačilo, Magnus utŕžil zranenie zvláštnou magickou zbraňou, takže majú ešte o jednu starosť navyše. Našťastie im na pomoc príde Clary, Jace, Isabelle a nový Tieňolovec Simon. V Šanghaji však zistia, že nad nimi visí oveľa temnejšia hrozba. Magnusova mágia je čoraz nestabilnejšia, a ak nedokážu zastaviť démonov, čo zaplavujú mesto, budú ich musieť nasledovať až k zdroju - do samotnej ríše mŕtvych. Číta: Dado Nagy

Veľkonočné ráno je oslavou radostnej správy. Ten, koho nespravodlivo odsúdili a položil život za mnohých, žije. Vstal. Smrť nad ním nezvíťazila. Markova správa o týchto udalostiach ukazuje len ženy, ktoré spod kríža neutiekli ale, ktoré prázdny hrob vyľakal. Ráno prichádzali, aby vzdali svojmu majstrovi ešte úctu. Akoby vôbec nerátali s možnosťou, že vstane, tak ako to za života sľúbil. Udalosti okolo nich mali rýchly spád. Mk 16, 1 - 8.

„Due ore di macchina da Bratislava“ - Dve hodiny cesty autom od Bratislavy. Veta, ktorú len pred niekoľkými dňami vyslovil pápež František. Tie dve hodiny sa vzťahujú na cestu autom z Budapešti. Práve tam má ísť v septembri a nahlas tak vyslovil svoju vôľu navštíviť aj Slovensko. Prekvapivým bol spôsob, ako svoj zámer pápež ohlásil. Akoby len tak mimochodom spomenul Bratislavu s tým, že „prečo nenavštíviť Slovákov?“, keď už bude tak blízko v susednej Budapešti. Dodal pritom, že „neviem….aj tak začínajú veci“. Šlo o pápežov momentálny nápad, alebo čo mohlo byť za ním? Publicista a hlavný koordinátor poslednej z návštev Jána Pavla II. na Slovensku Marián Gavenda hovorí, že Františka síce sprevádza povesť „neriadenej strely“, ale v prípade zahraničných ciest existuje detailné plánovanie, zvlášť v aktuálnej pandemickej dobe. Za voľbou Bratislavy môže byť nedávna návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej a viac ako dobrý dojem, ktorý vo Vatikáne zanechala; rovnako pápežova skúsenosť s pútnikmi od nás, ktorých bolo počas generálnych audiencií vo Vatikáne „vždy živo počuť“. A v neposlednom rade je tiež fakt, že v bezprostrednom pápežovom okolí sú dvaja Slováci, ktorí sa starajú o jeho verejné liturgické slávnosti. Ako sa pripravujú pápežské cesty? A na aké Slovensko František v septembri môže prísť? Vzhľadom na aktuálne polemiky – či už príslušnosti ku konkrétnym cirkvám vrámci sčítania obyvateľov, alebo voľbu možnosti bez vyznania; otváranie otázky nedokončenej odluky cirkvi od štátu či ďalšie vstupovanie do potratovej legislatívy. Pápež František pri prípadnej návšteve vystaví Slovensko podľa Mariána Gavendu „skúške evanjeliom“. „Cirkev tu vyžila, aj keď štát dával veľké peniaze na jej likvidáciu“, dodáva. Moderuje Jaroslav Barborák.

„Due ore di macchina da Bratislava“ - Dve hodiny cesty autom od Bratislavy. Veta, ktorú len pred niekoľkými dňami vyslovil pápež František. Tie dve hodiny sa vzťahujú na cestu autom z Budapešti. Práve tam má ísť v septembri a nahlas tak vyslovil svoju vôľu navštíviť aj Slovensko. Prekvapivým bol spôsob, ako svoj zámer pápež ohlásil. Akoby len tak mimochodom spomenul Bratislavu s tým, že „prečo nenavštíviť Slovákov?“, keď už bude tak blízko v susednej Budapešti. Dodal pritom, že „neviem….aj tak začínajú veci“. Šlo o pápežov momentálny nápad, alebo čo mohlo byť za ním? Publicista a hlavný koordinátor poslednej z návštev Jána Pavla II. na Slovensku Marián Gavenda hovorí, že Františka síce sprevádza povesť „neriadenej strely“, ale v prípade zahraničných ciest existuje detailné plánovanie, zvlášť v aktuálnej pandemickej dobe. Za voľbou Bratislavy môže byť nedávna návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej a viac ako dobrý dojem, ktorý vo Vatikáne zanechala; rovnako pápežova skúsenosť s pútnikmi od nás, ktorých bolo počas generálnych audiencií vo Vatikáne „vždy živo počuť“. A v neposlednom rade je tiež fakt, že v bezprostrednom pápežovom okolí sú dvaja Slováci, ktorí sa starajú o jeho verejné liturgické slávnosti. Ako sa pripravujú pápežské cesty? A na aké Slovensko František v septembri môže prísť? Vzhľadom na aktuálne polemiky – či už príslušnosti ku konkrétnym cirkvám vrámci sčítania obyvateľov, alebo voľbu možnosti bez vyznania; otváranie otázky nedokončenej odluky cirkvi od štátu či ďalšie vstupovanie do potratovej legislatívy. Pápež František pri prípadnej návšteve vystaví Slovensko podľa Mariána Gavendu „skúške evanjeliom“. „Cirkev tu vyžila, aj keď štát dával veľké peniaze na jej likvidáciu“, dodáva. Moderuje Jaroslav Barborák.

Akoby to boli dva celkom odlišné svety. Dva týždne po chaose, násilí a pokuse o prevrat, sa Kapitol zmenil na slávnostné pokojné miesto, z ktorého zneli najmä slová plné nádeje a povzbudenia. Spojené štáty americké majú nového prezidenta, ktorý sa v politike pohybuje veľmi dlho a prvýkrát v histórii aj ženu na viceprezidentskom poste. Od oboch sa v týchto mimoriadnych časoch očakávajú významné kroky vedúce k zotaveniu krajiny. Či sa im to podarí, sa pokúsime zodpovedať s Braňom Ondrášikom, ktorý americké politické dianie v denníku SME komentuje. Zdroj zvukov: NBC News, CNN, YT Biden Inaugural Committee Odporúčanie: Ako som prežila čínsky reedukačný tábor pre Ujgurov. To je moje dnešné odporúčanie na mrazivé čítanie z The Guardian. Okrem toho odporúčame naše ostatné podcasty. Peter Stach sa v Modrej vlne zamýšľa nad tým, či by mali byť sociálne siete a digitálne platformy prísnejšie regulované, Pravidelná dávka pátra po tom, ako urobiť geneticky upravené baktérie bezpečnými, v sobotu vychádza klasicky Klik a tiež Mimóza, no a v nedeľu sa Jaro Valent v Dejinách rozpráva so šéfkou SNG Alexandrou Kusou o socialistickom realizme ako umeleckom smere. Článok z The Guardian nájdete na tomto odkaze: https://www.theguardian.com/world/2021/jan/12/uighur-xinjiang-re-education-camp-china-gulbahar-haitiwaji – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Akoby to boli dva celkom odlišné svety. Dva týždne po chaose, násilí a pokuse o prevrat, sa Kapitol zmenil na slávnostné pokojné miesto, z ktorého zneli najmä slová plné nádeje a povzbudenia. Spojené štáty americké majú nového prezidenta, ktorý sa v politike pohybuje veľmi dlho  a prvýkrát v histórii aj ženu na viceprezidentskom poste. Od oboch sa v týchto mimoriadnych časoch očakávajú významné kroky vedúce k zotaveniu krajiny. Či sa im to podarí, sa pokúsime zodpovedať s Braňom Ondrášikom, ktorý americké politické dianie v denníku SME komentuje. Zdroj zvukov: NBC News, CNN, YT Biden Inaugural Committee Odporúčanie: Ako som prežila čínsky reedukačný tábor pre Ujgurov. To je moje dnešné odporúčanie na mrazivé čítanie z The Guardian. Okrem toho odporúčame naše ostatné podcasty. Peter Stach sa v Modrej vlne zamýšľa nad tým, či by mali byť sociálne siete a digitálne platformy prísnejšie regulované, Pravidelná dávka pátra po tom, ako urobiť geneticky upravené baktérie bezpečnými, v sobotu vychádza klasicky Klik a tiež Mimóza, no a v nedeľu sa Jaro Valent v Dejinách rozpráva so šéfkou SNG Alexandrou Kusou o socialistickom realizme ako umeleckom smere.  Článok z The Guardian nájdete na tomto odkaze: https://www.theguardian.com/world/2021/jan/12/uighur-xinjiang-re-education-camp-china-gulbahar-haitiwaji –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno. 

Utorok po 33. nedeli v cezročnom období. Káže br. Šimon OP. https://dominikani.sk/ podcast@dominikani.sk

1. Nemáme Bradáčovú, ale zato sme mali Kováčika. 2. Fico chce odstaviť Matoviča v parlamente, na ulici aj cez referendum. 3. Ďalšie kolo zápasu Matovič : SaS.

1. Improvizácia do poslednej chvíle. 2. Nevedno, kto je za čo zodpovedný. 3. Prezidentka kritizuje vládu.

Akoby sa narodil na vode. Hoci ho dokáže poriadne vyžmýkať, nevie bez nej žiť. Desaťnásobný majster sveta Erik Vlček štartoval už na piatich olympijských hrách.Náš najúspešnejší rýchlostný kanoista prezradí o sebe viac v Nočnej pyramíde. Moderuje Stano Ščepán. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Rozhovor, interview vedie moderátor, hosť nemusí byť len „celebrita“. Respondent môže byť z najrôznejších oblastí, ako napr. umenie, kultúra, film, veda, šport, technika.

Mojou dnešnou hostkou je Bronislava Svrčková. Broňa sa venuje koučinku a v rámci toho aj vzťahom, niekedy aj toxickým. Ako o sebe hovorí: „Pomáham ľudom k Dobrému životu. Som Dobrý kouč.“ Pýtala som sa jej aj... Čo je to vlastne toxický vzťah? Ako to s týmto typom vzťahov je? Žijú ľudia v toxických vzťahoch dobrovoľne? Dnes sú vzťahy veľmi krátke. Aspoň ja to tak vnímam. Príchody a odchody. Akoby ľudia nemali ochotu skúmať, hľadať a pestovať. Ako to vnímaš v tvojej praxi ty? Poviem príklad. Ľudia spolu žijú. Majú deti. Deti odrastú a títo partneri sa často rozídu. Akoby sa naplnilo to, prečo spolu boli. Ako to vnímaš v praxi? Prispieva syndróm opusteného hniezda k toxicite vzťahu? Hovorí sa, že je lepšie sa hádať, ako byť vo vzťahu ticho. Ako vnímaš emócie vo vzťahoch vo svojej praxi ty? Vzťah je vlastne práca. A to neznie až tak sexi. Veď pracujeme stále. Ako sa dívaš na pestovanie vzťahu? Môžu k toxicite vo vzťahu prispievať aj sociálne siete? Nie je výnimočné vidieť pár pri večeri. Ona aj on pozerá do mobilu. Kedysi to tak nebolo. Ako sa s tým dá pracovať? A čo manipulácia a manipulátori? Budem teraz trochu osobná. Žiješ vo vzťahu? Alebo len mudruješ a užívaš si single život? Čo by si poradila ľuďom, kde jeden v páre cíti, že to nie je ono a ten druhý nerozumie tomu, o čom ten prvý točí? Je dobré vyhľadať odbornú pomoc? Viac o práci a koučingu sa dozviete tu: https://www.linkedin.com/in/bronislavasvrckova/

V najnovšom rozhovore Becca vyspovedala českého youtubera Vláďu, ktorý sa momentálne pripravuje na svoj prvý MMA zápas. Postaví sa proti Explovi vo Vojne Youtuberov, ktorú organizuje Oktagon.

Akoby sa jej vojna ani netýkala – tak zvykli hovoriť o Bratislave príležitostní návštevníci spoza hraníc až nepríjemne blízkej nacistickej Tretej ríše. Zatiaľ čo na nemecké mestá už druhý rok dopadali bomby zo spojeneckých náletov, naše hlavné mesto akoby stále žilo v ľahkomyseľnej letargii. Všetko sa zmenilo 16. júna 1944, keď sa krátko po 10 hodine predpoludním po celom meste začali rozliehať mocné detonácie z rafinérie Apollo. Nálet amerických bombardérov natrvalo vyradil tento kľúčový priemyselný závod, no nielen to. O život prišli desiatky ľudí, Bratislava a s ňou i celá krajina sa prebudila do vojnovej reality. Za týmto prvým bombardovaním Bratislavy bola pritom dômyselná domáca odbojová špionáž a príbeh ako z najlepšieho hollywoodskeho filmu. Hlavnú postavu by v ňom hrala mladá a pôvabná dievčina Beatrix Pospíšilová, alias agentka Trixie, ktorá informácie strategického významu prepašovala v podväzkovom páse. Špeciálnu edíciu podcastu Dejiny otvárame rozhovorom s historikom Martinom Poschom z Historického ústavu SAV a s Jurajom Čelkom, synom statočnej ženy Beatrix Pospíšilovej – Čelkovej. ________________ Táto špeciálna edícia podcastu Dejiny, venovaná 75. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny, vychádza v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku. V šiestich špeciálnych dieloch sa venujeme príbehom z nášho slovenského či československého prostredia, ale aj najdôležitejším udalostiam zo záveru vojny. Pripravuje ju Jaro Valent z časopisu Historická revue, každý druhý utorok sa preto spolu s hosťami pozrie na jedinečný vojnový príbeh.

Matúš 5:3 Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo. V knihe Philipa Yanseya „Ježíš, jak jsem ho neznal“ som pred rokmi objavil zoznam desiatich vlastností chudobných ľudí v porovnaní s bohatými a odvtedy sa k nemu sporadicky vraciam. Štvrtá z týchto vlastností znie: Očakávajú len málo od súťaženia, ale veľa od spolupráce. Myslím, že ani netreba odhaľovať túto vlastnosť bohatých: stále sa porovnávajú s inými (či už s vnútornou potrebou vyniknúť, alebo so závisťou a svojou vlastnou vnútornou nespokojnosťou). Bohatí súťažia, porovnávajú sa, vedú boj, ukazujú prstom, súdia iných. Akoby im vedomie ich silnej stránky dávalo mandát súdiť iných. http://proroctvo.blogspot.com/2011/02/iv-chudobni-duchom.html

Pandémia testuje vzájomnú solidaritu členských štátov - teda to, do akej miery si dokážu navzájom pomáhať. Jeden uhol pohľadu na túto solidaritu ukazuje Úniu, ktorá poskytuje logistickú podporu pre efektívnejšie koordinovanie vzájomnej pomoci členských štátov. Je tu však ešte aj druhá rovina solidarity, rovina ekonomická. Ekonomické šoky môžu mať rôznu „geometriu“, to znamená, že ekonomika sa s nimi môže vyrovnať rôznymi spôsobmi. Geometria v tvare „V“ znamená, že po odchýlení sa od rastovej trajektórie sa krivka vráti naspäť, pretože vďaka vyššiemu rastu dobehne výpadok spôsobený krízou. Neprišlo k hlbšiemu kolapsu a vďaka tomu sa zachovala pracovná sila, predišlo sa oslabeniu pracovných schopností a tým pádom sa zachovala efektivita. Druhým scenárom je takzvaná „U“-geometria – náhly pokles rastu spôsobený krízou sa už nikdy nevráti do pôvodnej predkrízovej trajektórie. Tempo rastu sa po čase obnoví na pôvodnú úroveň, ale skutočne dosiahnutá hodnota rastu zostane nižšia, než pôvodne očakávaný rast ekonomiky, teda ak by neprišla kríza. U-geometria znamená, že kríza negatívne zasiahla pracovnú silu a efektivitu. Posledný, tretí scenár vystihuje písmeno „L“. Je to najhorší scenár, pretože ekonomika sa v ňom po kríze nielenže nedokázala vrátiť na pôvodnú trajektóriu rastu, ako by to bolo pri „V“-geometrii, ale na rozdiel od „U“ geometrie sa spomalilo aj tempo jej rastu. To znamená, že rozdiel medzi pôvodnou rastovou trajektóriou a reálne dosiahnutou hodnotou HDP sa časom ďalej zväčšuje. Graf v podobe písmena „L“ znamená, že ekonomika utrpela štrukturálne škody na strane vstupov, či už ide o kapitál, prácu alebo produktivitu. Príkladom krajiny, ktorej ekonomika sa po kríze uberá podľa tohto posledného scenára, je Grécko po nedávnej finančnej kríze. Ekonomické opatrenia, ktoré dnes prijímajú všetky európske vlády, majú za cieľ predísť tomu, aby škody spôsobené koronavírom vyvolali negatívne štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov Únie. Inými slovami, ide o to, či sa Európa a jej ekonomiky budú uberať podľa scenára „V“ alebo „U“. A v prípade Talianska a Grécka možno aj o to, aby sa vyhli scenáru „L“. Je v záujme Európy ako celku, aby súčasná ekonomická kríza vyvolaná ochorením COVID-19 systémovo nepoškodila ekonomiky Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, a už vôbec nie Francúzska. Ich oslabenie by viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti, sociálnym nepokojom, tlakom na opustenie eura ako spoločnej meny a v konečnom dôsledku k rozpadu Európskej únie. Asi najlepšie vystihol podstatu problému článok nazvaný „Holé emócie a nezaplatiteľný dlh vynášajú na povrch bublajúci konflikt medzi Severom a Juhom EÚ“, ktorý vyšiel 8. apríla v novinách The Telegraph: „Základná otázka - skutočná federácia alebo návrat k post-euro suverenite? – sa musí vyriešiť tak alebo onak skôr, ako táto pandémia skončí. Projekt EÚ môže prežiť jednu hospodársku depresiu na potupenom juhu. Nemôže prežiť dve.“ Predstava, že dlhy Talianov, Grékov a Španielov by mali byť aj našimi dlhmi, je slovenskému chápaniu sveta veľmi vzdialená. Ale možno by stálo za pokus pozrieť sa na to z iného konca. Nielen bezpečnosť, ale dokonca aj miesto na slnku niečo stojí. Nie je zadarmo. Ak chceme mať toto miesto na slnku a volať ho Slovensko aj o 20, 30, 50, 100 rokov, musíme sa začať k Talianom, Španielom, Grékom, Francúzom správať, akoby to boli tiež „naši“. Akoby ich dejiny boli aj našimi dejinami, ich kultúra aj našou kultúrou, ich budúcnosť aj našou budúcnosťou – a ich dlhy aj našimi dlhmi. Lebo alternatívou je len to, že dlhy Číny alebo Ruska budú aj našimi dlhmi, ale naše miesto na slnku už jednoducho nebude. Celý prepis podcastu je na stránke www.modravlna.eu. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message

Dňa 30. septembra 1938 došlo k podpísaniu Mníchovskej Dohody medzi Nemeckom, Francúzskom, Talianskom a Veľkou Britániou, o postúpení pohraničných území Československej republiky Nemecku. Táto dohoda bola vyvrcholením snáh Adolfa Hitlera o rozbitie Československa. Akoby však dopadol československý národ keby nepristúpil na tzv. mníchovský diktát? V dnešnom podcaste sa budem snažiť odpovedať na azda najčastejšiu alternatívu našich dejín: Mali sme sa v 1938 brániť?

Atmosféru Vianoc vnímame na rôznych miestach už niekoľko týždňov. No predsa sa nám môže zdať, že "toto" nie je celkom ono. Akoby pravé Vianoce boli od nás vzdialené. Dnes máme množstvo technických nástrojov na prekonávanie vzdialenosti, ale vzdialenosť medzi nami a Svetlom nádeje a radosti sa nám môže javiť ako príliš veľká. Muž menom Abrahám, hoci od Vianoc vzdialený stovky rokov, predsa "videl a zaradoval sa". Ako to je možné?

Atmosféru Vianoc vnímame na rôznych miestach už niekoľko týždňov. No predsa sa nám môže zdať, že "toto" nie je celkom ono. Akoby pravé Vianoce boli od nás vzdialené. Dnes máme množstvo technických nástrojov na prekonávanie vzdialenosti, ale vzdialenosť medzi nami a Svetlom nádeje a radosti sa nám môže javiť ako príliš veľká. Muž menom Abrahám, hoci od Vianoc vzdialený stovky rokov, predsa "videl a zaradoval sa". Ako to je možné?

Marek 6, 7-34, Maurizio Tiezzi, Fondazione Cantonuovo, Siena, 6.9.2017, www.cantonuovo.org V tretej kapitole evanjelia podľa Marka si Yeshua vybral svojich 12 učeníkov, aby prebývali s ním, pretože mal v úmysle vyslať ich hlásať Jeho učenie, vyzbrojených mocou vyháňať démonov. Táto skupina tvorená najbližšími učeníkmi nasledovala Yeshuu s cieľom pripraviť sa na misiu, ktorá im bola zverená. Počúvali ho, keď zástupy učil pokyny pre život, rozprával podobenstvá o nebeskom kráľovstve a im samým vysvetľoval hlboký zmysel svojho učenia. Videli, ako príkazom utišuje búrku, ako oslobodzuje ľudí vážne sužovaných zlými duchmi, ktorí sa pred ním triasli, pretože ich už len Jeho prítomnosť trápila. Učeníci ho nasledovali, keď uzdravoval ľudí trpiacich nevyliečiteľnými chorobami a dokonca aj keď vzkriesil dievča, ktoré zomrelo. Yeshua ich učil tým, že s ním jednoducho prežívali každodenné skúsenosti. Mohli ho vidieť ako koná a mali od neho aj osobné ​​vysvetlenia týchto skúseností. Boli s ním tiež vtedy, keď Ním jeho rodina v Nazarete opovrhla, pretože ich údiv sa zmenil k pohoršeniu z neviery. V kapitole 6 evanjelia podľa Marka, po krátkom, ale intenzívnom tréningu, bolo týchto 12 učeníkov, ktorých si vybral a vycvičil, pripravených ísť ako jeho vyslanci-emisári. Poslal ich po dvoch. Dal ich moc nad nečistými duchmi aj nejaké praktické odporúčania. Napríklad, zastaviť sa len tam, kde boli vítaní a vypočutí. Oni šli a vyzývali ľudí vrátiť sa k Bohu celým srdcom, vyháňali mnohých démonov a uzdravovali chorých. Bolo to, ako keby bol Ježiš stále s nimi, vlastne ho videli ako koná skrze niech. Každý učeník je povolaný aby prebýval s učiteľom, učil sa od neho, nechal sa trénovať a potom išiel medzi ľuďí, robiac to isté, čo videl konať učiteľa. Je potrebné prebývať s ním a zostať v intimite s ním. Akoby dýchať Jeho život, aby sa stal našim dychom. Vidieť ho, ako koná, a nájsť odvahu žiť ako on. Byť si vedomí toho, že dokonca máme moc vyháňať nečistých duchov. Dôverovať jeho tréningu a tiež v jeho nepretržitú prítomnosť. V tejto kapitole Marek tiež rozpráva príbeh o zabití Jána krstiteľa. Politické a rodinné intrigy v paláci Herodesa Antipa, spolu so zlobou a zbabelosťou zainteresovaných postáv, určili koniec pozemského života muža, o ktorom Ježiš povedal, že niet väčšieho medzi tými, čo sa narodili zo ženy.

Ak neviete, ako rozprávať o vede, poviete čosi o prepisovaní učebníc. Akoby učebnice vlastne tak trochu neprepisovali všetky objavy. Ale teda keď už sme pri tom: kedysi sme hovorievali, že moderní ľudia sa vybrali z Afriky niekedy pred 60- až 80-tisíc rokmi. Dnes tak trochu tušíme, že to nie je pravda. A zrejme sa teda z Afriky vydali do zvyšku svet viackrát. Napríklad už pred viac ako 200-tisíc rokmi, len sa im akosi nepodarilo prežiť. Lepšie životy by však mohli mať pacienti s vírusom HIV. Vedcom sa totiž podaril veľký prelom v liečbe Tento týždeň v podcaste ZOOM zistíme, ako sucho pomohlo archeológom, ako sa skomplikoval príbeh okolo našich prapredkov i aká veľká vec sa udiala v medicíne. Krátke správy z vedy Boj proti následkom zmeny klímy môže byť drahý a ak sa zvolí nesprávny postup, takéto akcie môžu dokonca spôsobiť viac problémov ako riešení. Nový výskum ale ukázal, že klimatická zmena je väčším rizikom pre globálny rozvoj ako takéto nepremyslené akcie. Ak by sme raz chceli teraformovať Mars a spraviť z neho obývateľnú planétu, mohol by nám pomôcť aerogél, ktorý by na červenej planéte regionálne kopíroval skleníkový efekt. Predstavte si to teda ako akési habitaty obklopené práve takouto vrstvou materiálu. Viac ako polovicu aktívnych sopiek na našej planéte poriadne nesledujeme. Vedci teraz navrhli nový spôsob, ako tieto vulkány potenciálne nebezpečné aj pre ľudí monitorovať: a pomôcť by mohla umelá inteligencia. Sledovala by satelitné zábery a pomáhala s varovaním ľudí. Nové merania Hubblovej konštanty záhadu okolo rozpínania sa kozmu nezmenšujú, skôr naopak. Aj nové meranie naznačuje, že priestor medzi galaxiami sa naťahuje rýchlejšie, ako naše vedecké modely predpokladajú.

Juraj Hnilica má za sebou koncertnú šnúru s Tomášom Klusom. "Akoby som stretol svojho dvojníka", prezradil Juraj. Čo ďalšie pripravuje, a kde ho budeme môcť najbližšie vidieť? A ako vznikol jeho najnovší singel Ďuripavián? Vypočujte si rozhovor Evy Lacovej s Jurajom.

Dnešná 93. časť Sprievodcu Manažéra bude o tíme, ktorý má dlhú históriu bez Manažéra a Manažérovi, ktorý prišiel do tohto tímu z externého prostredia. Chodbové reči hovoria, že tím iba čaká, dokedy nový Manažér vydrží, pretože tí predchádzajúci dvaja vydržali každý po 6 mesiacov. Akoby sa manažér mal zachovať a čo ne/robiť poradia Gabriel Galgóci & Juraj Surma.

Michal Pastier – zakladateľ reklamnej agentúry Zaraguza – patrí medzi najkreatívnejších ľudí v našich končinách. Ak vás na československom internete pobavila nejaká kampaň, je dosť pravdepodobné, že v nej mal prsty. Michala som navštívil v jeho novom kráľovstve – v jurte Anu Azu kúsok od Bratislavy. A prvú otázku som mu položil v ľadovej vode. V rozhovore sa bavíme o otužovaní, budúcnosti reklamy, ale aj o tom, prečo naliehavé veci víťazia nad podstatnými. Ako vyzerá jeho kreatívny proces? Čo mu pomáha, keď sa zasekne a nevie sa s nápadom pohnúť z miesta? Prečo by mali ľudia z reklamy čítať Nový čas? A prečo je zberateľ screenshotov? Rozhovor nájdete i v podcastovej verzii dole pod článkom, na iTunes a na Spotify. Quotes z rozhovoru: 01:06 – “Veľa ľudí sa nerozprávajú, ale chcú hovoriť. Najskôr treba byť ticho a počúvať. Pretože keď začnete hovoriť, tak ovplyvňujete strašne veľa. Potlačiť svoje ego, neriešiť, spracovať a potom sa pýtať.” 2:55 – Lifehack na ľadové sprchy? Neprestať ani jeden deň. Aj keď sa cítiš zle, tak si nemôžeš dať teplú sprchu. 3:50 – Kto je Michal Pasier? 7:58 – “Ľudia niekedy dlhšie vyberajú stoličku než názov firmy.”8:22 – “Žijeme v zvláštnej dobe. Akoby pracovať bola […]

Magnetické pole našej planéty sa v poslednom čase správa čudne. A slovo čudne je eufemizmus: v skutočnosti sa severný magnetický pól čoraz rýchlejšie presúva preč zo svojej aktuálnej podoby. A to nehovoríme, že našu planétu zrejme znovu čaká prepolóvanie. Zajace to však medzičasom vyriešili po svojom. Zdá sa totiž, že tieto milé, huňaté, priateľské stvorenia až také priateľské nie sú. Nuž, v skutočnosti sú kanibalmi, minimálne niektoré. Tento týždeň sa v Zoome pozrieme na magnetizmus našej planéty, na zvláštne správanie sa zajacov počas zimných mesiacov a vyberieme sa aj na Veľkonočný ostrov, kde niektorí vedci znovu tvrdia, že rozlúštili záhadu slávnych obrovských sôch. Ďalšie správy z vedy: Vedci predstavili nový druh pohonu, ktorý by raz mohli využívať vesmírne sondy: a jeho podstatou je para. Vodu ako palivo by misia mohla získavať z asteroidov a para by sondu poháňala medzi jednotlivými telesami. Chemici vytvorili komplexnú molekulu, ktorá sa dokáže spontánne skladať podobne ako bielkoviny. V prírode sa niektoré proteíny takto spontánne prispôsobujú, aby mohli vykonávať rôzne funkcie. To sa vedcom podarilo úspešne napodobniť. Keď si chceme vyvolať spomienky, naše mozgy používajú zvláštny mechanizmus. Akoby minulú skúsenosť rekonštruujú v obrátenom poradí, ukazuje nový výskum. A myseľ sa sústredí najskôr na podstatu, až následne na jednotlivé detaily. Na palube čínskej vesmírnej sondy na odvrátenej strane Mesiaca vyklíčila prvá rastlina. Je to dôležitý pokus, pretože testuje možnosť pestovania stravy pre budúce mesačné základne priamo na našej prirodzenej družici. Fyzici z CERNu začínajú premýšľať o novom urýchľovači. Nahradiť by mal známy experiment LHC pod zemou na francúzsko-švajčiarskych hraniciach. Vedci totiž potrebujú ešte väčší urýchľovač, ktorý by nám možno pomohol nájsť nový fyziku.

Filip Jančík pochádza z Popradu. Na husliach hrá od svojich šiestich rokov. Keď mal šestnásť, odišiel študovať do Viedne. Cvičí veľa a poctivo. Má za sebou viacero úspechov, ktoré teraz motivujú aj malých huslistov, ktorí chcú byť ako on. Keď sa Filip počas svojho štúdia vybral za kamarátmi do USA, zahral si s hudobníkmi na ulici. Neznáma žena si od neho vypýtala vizitku, a o desať minút zistil, že dostal spoluprácu s Avril Lavigne. Po tomto úspechu sa neskôr pridali ďalšie. Fili si zahral aj s Karlom Gottom, hral v Kuvajtskom národnom divadle či v priestoroch Dánskeho národného rozhlasu. Filip hovorí jednu dôležitú vec: “Musíš byť vždy pripravený a byť najlepší. Akoby tvoj najväčší deň mal prísť hneď zajtra, lebo ten deň príde a ty ho musíš využiť.” Vypočujte si Filipov úspešný príbeh. Celý článok: https://www.expres.sk/156478/mlady-slovensky-huslista-filip-jancik-uz-vystupoval-s-avril-lavigne-aj-karlom-gottom/

(2.2.2018) Sezóna odštartovala už aj na európskom kontinente a Alejandro Valverde je od začiatku v správnej prevádzkovej teplote. Akoby sa minulý rok nič nestalo. Austrálske leto pokračuje a na programe je Herald Sun Tour. Hlavným chodom víkendu však budú majstrovstvá sveta v cyklokrose v holandskom Valkenburgu. Všetko nasvedčuje tomu, že uvidíme reprízu súbojov z ostatného ročníka. Ukážu tentoraz chrbát Holanďania Belgičanom? Foto: facebook.com/kuurnebrusselkuurne

V podcaste Dilemy z dielne MONO.sk diskutujeme o každodenných problémoch, ktoré trápia vás i nás. Pošlite nám tie svoje na otazky@mono.sk. V tomto diele podcastu sme diskutovali o týchto otázkach: • Zavolám si taxík a v telefóne mi povedia, že príde o 10minút. Vonku je zima a prší a po piatich minútach predo mnou zastaví iný taxík, ktorý je voľný. Môžem sa ním odviezť alebo by som mala počkať na ten, ktorý som si zavolala? • Mám rád nemainstreamový filmový žáner, ktorý sa do našich kín ani filmových klubov spravidla nedostáva. Pri absolútnej väčšine titulov žiaľ platí, že neexistuje ani žiadny legálny spôsob, ako si ich pozrieť online. Autorov pravidelne oslovujem s otázkou, či svoje dielo neplánujú v platenej podobe uverejniť online aj so zoznamom webov, cez ktoré sa to dá jednoducho zrealizovať. Rád by som za pozretie zaplatil, ale pri týchto požiadavkách mám veľmi malú úspešnosť. Je morálne, ak si po vyčerpaní vymenovaných možností dokument stiahnem zo stránok typu warez a pozriem aj tak? Alebo sa mám zmieriť s tým, že napriek 21. storočiu a dostupným technológiám žijem v časti sveta, kam sa dokumenty tohto typu nikdy nedostanú? • Nemal som hlasovací preukaz a nemohol som byť v mieste trvalého bydliska. Bolo by nemorálne požiadať kamarátku, o ktorej viem, že voliť nepôjde, aby hlasovala akoby za mňa? Diskutovali: Anna Remišová, Fero Paulíny, Veronika Pizano Produkcia: Veronika Pizano Hudba a strih: Marián Jaslovský Štúdio: http://jaslovsky.sk Podcast Dilemy vám prinieslo http://www.MONO.sk