POPULARITY
4 episodes with donaldom trumpom
3 episodes with donaldom trumpom
2 episodes with donaldom trumpom
3 episodes with donaldom trumpom
2 episodes with donaldom trumpom
2 episodes with donaldom trumpom
2 episodes with donaldom trumpom
2 episodes with donaldom trumpom
2 episodes with donaldom trumpom
Ukrajinska in ruska stran sta se na danajšnjih pogajanjih v Carigradu dogovorili o izmenjavi vojnih ujetnikov. Medtem ko je Rusija izrazila zadovoljstvo s pogajanji, je Ukrajina ruske pogoje za premirje označila za nesprejemljive. Na vrhu Evropske politične skupnosti v Tirani so se s tem strinjali tudi francoski predsednik Emmanuel Macron, nemški kancler Friedrich Merz, britanski premier Keir Starmer in poljski premier Donald Tusk, o tem pa so se danes po telefonu pogovarjali tudi z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom.
„Bude zaujímavé sledovať pápežov vzťah s Donaldom Trumpom. Môže sa stať, že najsilnejšia kritika amerického prezidenta bude prichádzať z Vatikánu a bude veľmi počúvaná,“ tvrdia komentátori denníka Postoj v redakčnej debate.
V tejto časti relácie Cashflow sme sa rozprávali s Mariánom Kočišom, makroekonomickým analytikom Slovenskej sporiteľne. Ten hovorí o pozadí obchodnej vojny s Donaldom Trumpom. Ako clá ovplyvnia Slovákov a ako im vieme čeliť? Kto vyhrá obchodnú vojnu s USA a sú clá len prostriedok na vyjednávanie? Odpovedá Marián Kočiš.
Začele so veljati nove ameriške carine, še dodatne pa več držav, tudi Evropsko unijo, čakajo prihodnji teden. Italija je zaradi dobrih odnosov premierke Giorgie Meloni z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom upala, da se jim bo izognila, vendar se to ni zgodilo. Premierka ob tem svari, da je treba vztrajati pri dialogu in pogajanjih. Meni, da si je treba prizadevati za odpravo vseh tarif in ne za njihovo povečanje. V oddaji tudi: - Pred vseameriškim protestom proti Trumpu shodi tudi v Evropi - V Posočju kritični do visokih cen dovolilnic za kajakaše - V sklopu prostovoljskega Dneva za spremembe največ čistilnih akcij
Melinda Liu je novinarka, ki že od leta 1980 živi v Pekingu. Dela za ameriški tednik Newsweek. Pojasni bliskovit vzpon Kitajske in razloge za optimizem navkljub slabšim gospodarskim kazalcem. Zakaj Kitajci sramežljivo občudujejo Elona Muska in kako bi z Donaldom Trumpom lahko celo sklenili trgovinski sporazum.
Melinda Liu je novinarka, ki že od leta 1980 živi v Pekingu. Dela za ameriški tednik Newsweek. Pojasni bliskovit vzpon Kitajske in razloge za optimizem navkljub slabšim gospodarskim kazalcem. Zakaj Kitajci sramežljivo občudujejo Elona Muska in kako bi z Donaldom Trumpom lahko celo sklenili trgovinski sporazum.
„Samuel Migaľ je učebnicový príklad toho, prečo niektorí ľudia vstupujú do politiky. Nie pre hodnoty, ale pre funkcie,“ komentuje Jozef Majchrák a Lukáš Krivošík. Komentátori v redakčnej debate hovoria o rozuzlení koaličnej krízy, hodnotia prešetrovanie pandémie Petrom Kotlárom z SNS aj o výsledkoch telefonátu medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom.
Ruski predsednik Vladimir Putin je privolil v 30-dnevno prekinitev napadov na energetsko infrastrukturo. Popolno premirje je v pogovoru z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom pogojeval z ustavitvijo oboroževanja ukrajinske vojske. Trump je po skoraj dve uri trajajočem pogovoru sporočil, da sta imela s Putinom odličen klic. Druge teme: - Izrael: novo bombardiranje Gaze, v katerem je bilo ubitih več kot 400 ljudi, le začetek. Pogajanja s Hamasom odslej brez prekinitve ognja. - Spor glede nove metodologije obračunavanja omrežnine na ustavno sodišče. - V Ljubljani slovesno odprli nov Športni center Ilirija s prvim pokritim olimpijskim bazenom v prestolnici.
Ruski predsednik Vladimir Putin je po telefonskem pogovoru z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom pristal na 30-dnevno prekinitev napadov na ukrajinsko energetsko infrastrukturo, popolno premirje pa pogojuje z ustavitvijo oboroževanja ukrajinske vojske. Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je sporočil, da so pogoji, ki jih je Putin postavil za premirje, namenjeni oslabitvi Ukrajine. Je pa pozdravil 30-dnevno prekinitev napadov na energetsko infrastrukturo.
Ficov atentát je na súde. Bude ho predseda vlády aj naďalej zneužívať? Slovensko prestalo byť právnym štátom. Nenávisť je to, čo má Robert Fico spoločné s Donaldom Trumpom.
Ruski predsednik Vladimir Putin je načelno privolil v predlog o 30-dnevnem premirju z Ukrajino. A je tudi izjavil, da bi bilo treba pri tem upoštevati nekatere »odtenke«, o katerih bi se Rusija rada pogovorila z Združenimi državami, Putin pa tudi osebno z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom. Drugi poudarki: - Stroka opozarja, da oboroževanje slovenske vojske ne sme biti politična tema. - Vzdržen zeleni prehod bo moral temeljiti tudi na jedrski energiji in industriji materialov. - Celjski nogometaši z zmago nad Luganom priigrali prvi slovenski četrtfinale konferenčne lige.
Viesť akékoľvek rozhovory s Donaldom Trumpom asi nie je jednoduché, no zdá sa, že USA a Ukrajina sa dohodli na podmienkach prípadného prímeria.Amerika následne Ukrajine obnovila pomoc, čaká sa teda, ako zareaguje Rusko.O prípadnom mieri na Ukrajine a o tom, čo by v skutočnosti znamenal, sa Tomáš Prokopčák rozpráva s Matúšom Halásom z českého Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.Zdroj zvukov: Associated Press, Forbes, CBS News, BBCOdporúčanie:Tímea je redaktorkou nášho magazínu Closer a zároveň už rok moderuje podcast o kráse s názvom Rutina. Hovorí v ňom o starostlivosti o seba a kozmetike tak, ako nebýva zvykom: do hĺbky a bez snahy niečo iba predať. V podcaste sa dozviete napríklad, ako sa naozaj správne starať o vlasy, prečo sa vám lámu nechty alebo prečo niektoré kozmetické produkty stoja stovky eur. Takže blahoželám k narodeninám a ak podcast Rutina nepoznáte, skúste.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Rusija je nakazala pripravljenost za potrditev predloga o prekinitvi ognja v Ukrajini, a le načelno. Kot je popoldne dejal ruski predsednik Vladimir Putin, se načeloma strinjajo s predlogom za končanje sovražnosti, a da je treba rešiti več odprtih vprašanj, da bi bil mir lahko dolgotrajen in da bi odpravili glavni vzrok za konflikt. Podrobnosti ni navedel. Analitiki ocenjujejo, da bo nujna dodatna diplomacija, morda tudi pogovor Putina z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom. Podrobneje o tem v začetku Radijskega dnevnika. Drugi poudarki oddaje: - Trump Uniji grozi z uvedbo 200-odstotnih carin na vino in žgane pijače - Stanovalcev v objektu ob mariborski onkologiji višje odškodnine niso prepričale - Zmaga Jakova Faka na Pokljuki, Nika Prevc ubranila veliki kristalni globus
"Ukrajina je pripravljena čim prej sesti za pogajalsko mizo, da se približamo trajnemu miru," je danes sporočil ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski. Ob tem je izrazil obžalovanje zaradi nedavnega spora z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom v Beli hiši in napovedal pripravljenost na sodelovanje z Washingtonom. Na začasno ustavitev ameriške vojaške podpore Ukrajini so se odzvali tudi v Evropski uniji. Preostale novice: Nataša Sukič ostaja podpredsednica državnega zbora. -Bosta italijanska programa ostala znotraj RTV Slovenija? - Kanada, Mehika in Kitajska odločno ukrepajo po ameriški uvedbi carin.
Piatkové ostro sledované stretnutie medzi Volodymyrom Zelenskym a Donaldom Trumpom sa skončilo tak, ako by nečakal asi nikto. Spočiatku mierumilovná debata pred kamerami sa zmenila na výmenu názorov, v ktorej Trump spoločne so svojím viceprezidentom J.D.Vencom obvinili Zelenskeho, že hazarduje s treťou svetovou vojnou a správa sa bez rešpektu voči Spojeným štátom, ktorým vraj počas stretnutia ani raz nepoďakoval za pomoc.Zelensky nakoniec z Bieleho domu odchádzal bez dohody a na príkaz Trumpovej administratívy.Čo sa to v piatok vlastne stalo, ide skutočne o bezprecedentný okamih v dejinách diplomacie a čo to spraví s ukrajinsko-americkými vzťahmi a ako by sa mala zachovať Európa?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta odborníka v oblasti bezpečnostnej politiky a medzinárodných vzťahov a bývalého ministra obrany v úradníckej vláde Martina Sklenára.Zdroj zvukov: YouTube/Associated Press, Fox NewsOdporúčanie:Moje dnešné odporúčanie ostane v téme. Ak vás dianie v Bielom dome v súvislosti s Ukrajinou zajíma ešte hlbšie, odporúčam vypočuť si piatkovú epizódu podcastu BBC Ukrainecast, ktorý sa venuje čisto konfliktu na Ukrajine a táto konkrétna epizóda analyzuje práve Zelenskeho návštevu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Koalícia ochotných, mesačné prímerie a áno pre anglo-francúzsky vojenský kontingent pre Ukrajinu – výsledok londýnskeho samitu európskych lídrov, na ktorý po washingtonskej neúspešnej schôdzke zavítal Volodymyr Zelenskyj. Ak sa vo Washingtone s Donaldom Trumpom zatiaľ nedohodol, z Londýna si ukrajinský prezident nesie záväzok podpory európskych spojencov. A spojenci samotní hovoria o potrebe navýšenia financií do spoločnej obrany, rovnako však potrebu dohody so Spojenými štátmi. Slovensko pri stole stále nie je, rovnako ako Orbánove Maďarsko. Naviac – Robert Fico si kladie podmienky: „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky." Kam to celé smeruje? Téma pre Pavla Štrbu zo zahraničnej redakcie Aktualít.„Ak chcel byť svojho času premiér Fico v jadre EÚ, Slovensko je už teraz mimo. Pre Roberta Fica“, tvrdí Pavol Štrba zo zahraničnej redakcie Aktualít. Premiér dnes predstavil aj podmienky, s ktorými pôjde na tohtotýždňový sumit EÚ o vojne na Ukrajine. „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“, uviedol pred novinármi na úrade vlády.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Koalícia ochotných, mesačné prímerie a áno pre anglo-francúzsky vojenský kontingent pre Ukrajinu – výsledok londýnskeho samitu európskych lídrov, na ktorý po washingtonskej neúspešnej schôdzke zavítal Volodymyr Zelenskyj. Ak sa vo Washingtone s Donaldom Trumpom zatiaľ nedohodol, z Londýna si ukrajinský prezident nesie záväzok podpory európskych spojencov. A spojenci samotní hovoria o potrebe navýšenia financií do spoločnej obrany, rovnako však potrebu dohody so Spojenými štátmi. Slovensko pri stole stále nie je, rovnako ako Orbánove Maďarsko. Naviac – Robert Fico si kladie podmienky: „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky." Kam to celé smeruje? Téma pre Pavla Štrbu zo zahraničnej redakcie Aktualít.„Ak chcel byť svojho času premiér Fico v jadre EÚ, Slovensko je už teraz mimo. Pre Roberta Fica“, tvrdí Pavol Štrba zo zahraničnej redakcie Aktualít. Premiér dnes predstavil aj podmienky, s ktorými pôjde na tohtotýždňový sumit EÚ o vojne na Ukrajine. „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“, uviedol pred novinármi na úrade vlády.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Ukrajina je danes pojasnila, da je predvideni dogovor z Združenimi državami o izkoriščanju ukrajinskih rudnih bogastev le okvirni sporazum, ki bi ga natančneje opredelili z dodatnimi dogovori, pri čemer bo na mizi tudi varnost. Kot je dejal ukrajinski premier Denis Šmigal, brez varnostnih zagotovil ne bodo podpisovali nobenih dogovorov. To je povedal tudi predsednik države Volodimir Zelenski, ki želi pred podpisom pogodbe o tem najprej govoriti z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom. Dodal je, da sporazuma ne bodo nujno podpisali že v petek, kot je napovedal Trump. Preostale novice: Vodja srbske entitete BiH Dodik obsojen na leto zapora, 6 let pa ne sme opravljati javnih funkcij. - Hrvaški predsednik Milanović pri nas na prvem obisku v tujini v novem mandatu. - Okrožno sodišče zavrača očitke o neprimernosti prostorov na Gospodarskem razstavišču v Ljubljani.
Ukrajina je privolila v dogovor o ameriškem dostopu do svojih redkih rudnin, predsednik Volodimir Zelenski naj bi v petek z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom podpisal dogovor o tem. Ameriška in ruska stran pa naj bi se že jutri znova sestali, tokrat na ravni strokovnjakov, sledilo bi srečanje obeh predsednikov - kdaj in kje, sicer še ni znano. V oddaji pa tudi o tem: - Hamas potrdil dogovor z Izraelom o izmenjavi trupel štirih talcev za 620 zapornikov - Zdravstveni dom Koper se je kadrovsko nekoliko okrepil - Lovska zveza kritična do predloga zakonskih sprememb v kmetijstvu in lovstvu
Videti je, kot da iz ZDA ni več novice, ki ne bi bila tako ali drugače povezana s predsednikom, Donaldom Trumpom. Že prvi mandat je dajal vtis prenasičenosti, a bil je naravnost neznaten, če ga primerjamo zgolj s prvim mesecem drugega mandata.
Potem ko se je sredi tedna zaiskrilo v odnosu med ukrajinskim predsednikom Volodimirjem Zelenskim in ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom, je bilo danes po srečanju Zelenskega s posebnim ameriškim odposlancem Keithom Kelloggom iz Kijeva slišati spravljivejše tone. Med evropskimi državami pa vlada zaskrbljenost zaradi vse toplejših odnosov med Združenimi državami in Rusijo. Z Zelenskim je danes po telefonu govoril tudi premier Robert Golob. Govorila sta o nadaljnji podpori Slovenije Ukrajini.
Po svetu močno odmeva včerajšnji dolgotrajen telefonski pogovor med ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom in ruskim predsednikom Vladimirjem Putinom. Največ pozornosti je bilo namenjene pogajanjem za končanje vojne v Ukrajini. Stališče ameriškega predsednika pred mirovnimi pogajanji je, da povrnitev vseh zasedenih ozemelj Ukrajini ni verjetno: Druge teme: - Incident v Muenchnu, kjer se bo jutri začela varnostna konferenca: avtomobil zapeljal v množico, 28 ranjenih - med njimi dva huje. - Vladna novela zakona o šolstvu: glavni novosti: postopno več denarja za naložbe ter imenovanje ravnateljev s soglasjem ministra. - Protest zaposlenih v slovenskih zaporih: opozarjajo na nevzdržne razmere, prepolne zapore in necenjenost njihovega dela.
Po poglobljenem pogovoru med ameriškim in ruskim predsednikom Donaldom Trumpom in Vladimirjem Putinom se v Evropi vrstijo opozorila, da mora v pogovorih za končanje vojne za mizo sedeti tudi Ukrajina. To je danes prav tako poudaril generalni sekretar Nata Mark Rutte. Kot je dejal, seveda obstaja pot do uspešnega mirovnega sporazuma, vendar morajo skupaj z evropskimi zaveznicami zagotoviti, da bo Putin razumel enotnost Zahoda v podpori Ukrajini. Druge teme: - Po vladni noveli postopno višanje sredstev za razvoj in naložbe v šolah in vrtcih. - Ukinitev mehanizma za razdeljevanje računalnikov. Ti v trajno last upravičencem. - Vlada razrešila direktorja javne agencije Spirit. Minister Han tudi za razveljavitev razpisa za prestrukturiranje premogovniških regij.
Robert Fico to síce vo svojom telefonáte s Donaldom Trumpom nespomenul, no Slovensko je určite proti zavedeniu jeho ciel voči Európskej únii. Ak sa tak ale prezident Trump rozhodne, nič s tým neurobíme. Putin medzi tým rozbehol naplno svoju vojnovú ekonomiku, no podľa odborníkov tak znižuje výkon ruského hospodárstva aj životnú úroveň ľudí. S chudobou a životnou úrovňou máme problém aj u nás a to Ficovu vládu čaká ďalšia konsolidácia a tento krát aj šetrenie.Čo by teda pre Slovensko a Európu znamenali nové Trumpove clá? Aká by mala byť naša reakcia? A čo s Európou okrem bezpečnostného rizika robí vojnová ekonomika Ruska? Ako sa s tým všetkým vysporiada Slovensko? Ako na nás dopadne konsolidácia a čo bude nasledovať teraz, keď už vláda zvýšila dane, no ostala 6 miliardovú sekera?Braňo Závodský sa rozprával s ekonómom Slovenskej akadémie vied Viliamom Páleníkom.
Ne glede na to ali se strinjamo z Donaldom Trumpom ali ne, že po prvih dneh njegovega drugega mandata je očitno, da odslej nič več ne bo, kot je bilo. To velja tudi za globalna razmerja, kjer je dokončno prevladal zakon močnejšega. Kar ni dobro znamenje ne za Ukrajince, še manj za Palestince, na nove razmere pa se bo morala privaditi in prilagoditi tudi Evropa. Svet, ki je vsepovprek nasičen z Donaldom Trumpom, skuša v Labirintih sveta razumeti Matej Hrastar.
Zatiaľ čo na Slovensku už viac ako 600 psychiatrov a psychológov vyzýva Roberta Fica aby sa správal slušne alebo odišiel z politiky a ľudia sa chystajú do ulíc, predseda vlády opäť pred protestami straší destabilizáciou štátu. Tajná služba sleduje podľa opozície občanov Slovenska, ktorí protesty organizujú, no o proruskej skupine, ktorá u nás ohlasuje zakladanie partizánskych buniek a referendum o vystúpení z Únie, zatiaľ ani slovo.Medzitým sa nový americký prezident Donald Trump ujal svojej funkcie. A medzi prvými rozhodnutiami bola aj amnestia pre 1600 ľudí, ktorí po jeho predchádzajúcej prehre zaútočili aj po jeho výzvach na americký kongres. Premiér Fico sa už aj pochválil s telefonátom s Donaldom Trumpom.O čom teda spolu hovorili? Ako sa bude Slovensko a únia brániť Trumpovým clám a ako sa Ficova vláda vyrovná s požiadavkami Trumpa na zvyšovanie peňazí na obranu? Ako vôbec prebehla Trumpova inaugurácia a čo boli jeho prvé kroky v úrade? Aké budú Spojené štáty s Trumpom a ako sa zmení svet, ak už je minimálne jasné, že Trump nedokáže napriek svojim vyhláseniam ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín? Braňo Závodský sa rozprával sa s politológom Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.
„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
V tednu dobrodelnosti vas bosta iz studia Radia Ga Ga – Nova generacija pozdravila Angelca Likovič in Rudl pod budnim očesom strokovnjaka za komuniciranje Aljoše Bagole. Svet živali se tokrat ukvarja z resnimi težavami na trgu pirotehnike, na pomoč so poklicali slavno odvetniško pisarno Čefurin. Uroš Slak bo skupaj z Robertom Golobom in Tino Gaber v Parizu v zasedi čakal na srečanje z Donaldom Trumpom, v živo s celjskih ulic pa bomo spremljali tudi jubilejno podelitev nagrad stranke SDS svojim članom in privržencem. Kaj si Angelca misli o Only Fans, kaj si Žižek misli o slovenski vesoljski agenciji in ali Kangler sploh misli, vse to in še vedeževalec Blaž v petek dopoldan na Prvem.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1, Premiér Fico telefonoval s Trumpom: „Oboch nás chceli dostať do väzenia a fyzicky zlikvidovať“ https://www.startitup.sk/premier-fico-telefonoval-s-trumpom-oboch-nas-chceli-dostat-do-vazenia-a-fyzicky-zlikvidovat/ 2. Hasiči varujú Šutaja Eštoka: Záchranný systém smeruje ku kolapsu, zo služby odchádzajú predčasne https://www.startitup.sk/hasici-varuju-sutaja-estoka-zachranny-system-smeruje-ku-kolapsu-zo-sluzby-odchadzaju-predcasne/ 3. Vláda zavádza spravodlivejšie podmienky pre skupinu Slovákov. Reforma prinesie dvojnásobnú podporu 4. Bratislavu čaká radikálna premena. Zimný prístav premenia na nové moderné centrum mesta https://www.startitup.sk/bratislavu-caka-radikalna-premena-v-zimnom-pristave-vznikne-nove-moderne-centrum-mesta/ 5. Najstarší slovenský výrobca bicyklov po 33 rokoch končí. Neustál ťažké časy, presúva sa pod konkurenciu https://www.startitup.sk/najstarsi-slovensky-vyrobca-bicyklov-po-33-rokoch-konci-neustal-tazke-casy-presuva-sa-pod-konkurenciu/ 6. Jaguar v problémoch: Pozor, ak vlastníš tento model. Pri jeho používaní hrozí riziko požiaru https://www.startitup.sk/znama-znacka-automobilov-v-problemoch-ak-vlastnis-tento-model-spozornej-pri-jeho-pouzivani-hrozi-riziko-poziaru/ 7. Trump môže Slovensko zmeniť na „Detroit Európy“. Prominentný americký portál vydal varovanie 8. „Nová“ mapa Ukrajiny: Putin má kontroverzný tajný plán, ktorý chce ponúknuť Trumpovi 9. Revolučný pomocník od OpenAI: Takzvaný „agent“ za teba vykoná úlohy do pár minút 10. Hyperion nadchne každého vesmírneho fanúšika: Vesmírna loď pre 1000 cestujúcich všetkých generácií 11. Andrea v centre Milána predáva slovenské dobroty: Káva u mňa stojí menej ako v Krtíši https://www.startitup.sk/andrea-v-centre-milana-predava-slovenske-dobroty-kava-u-mna-stoji-menej-ako-v-krtisi/
Bivši HDZ-ov ministar zdravstva Vili Beroš pušten je iz pritvora, tvrdi da je nevin i zahvaljuje institucijama što rade svoj posao. Nije odlučeno ni o trećoj optužnici protiv nekad moćne HDZ-ovke Josipe Pleslić, bivše Rimac. Premijer Andrej Plenković je izvijestio da se telefonom čuo s američkim novoizrabranim predsjednikom Donaldom Trumpom.
Omejitev pravice do umetne oploditve je neustavna. Državni zbor mora zakon, po katerem samske ženske in tiste v istospolnih zvezah do nje niso upravičene, popraviti v enem letu. Odločitev ustavnega sodišča pomeni velik korak za celotno družbo, poudarja zagovornik načela enakosti Miha Lobnik. Druge teme: - Izrael je pred odločanjem o prekinitvi ognja v Libanonu okrepil napade na Bejrut. Izraelska vojska, ki vztraja, da napada cilje Hezbolaha, je odredila tudi največjo evakuacijo delov prestolnice doslej. - Mehika, Kanada in Kitajska si prizadevajo za dialog z novoizvoljenim ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom po njegovi napovedi o povišanju carin za omenjene države. To bi lahko vodilo v novo trgovinsko vojno, je poudaril tudi visoki zunanjepolitični predstavnik Evropske unije Josep Borell: - Stalno shemo skrajšanega delovnega časa za podjetja v težavah bi lahko uvedli v začetku prihodnjega leta, ocenjuje pristojni minister Luka Mesec. Če ne bo sprejeta pravočasno, v enem od orodjarskih podjetij opozarjajo, da bodo morali odpustiti do 30 odstotkov zaposlenih, česar si ne želijo.
Jutri bo izšla biografija nekdanje kanclerke Angele Merkel z naslovom SVOBODA. Časnik Die Zeit je objavil nekaj odlomkov iz knjige, ki je menda nastajala brez peresa v senci. Nekdanja kanclerka je imela kar nekaj pomnjenja vrednih srečanj z Donaldom Trumpom, ki je bil vnovič izvoljen za predsednika ZDA. Se je Merklova glede njega izrazila diplomatsko? Mineva tretji teden, odkar ima Nemčija manjšinsko vlado. Se to kaj pozna v državi? Pozornost se že usmerja v kanclerskega kandidata krščansko demokratske unije (CDU) Friedricha Merza, ki bi lahko bil naslednji kancler. Bi z njim nastopile velike spremembe?
Izraelski premier Benjamin Netanjahu je sporočil, da je z Donaldom Trumpom od njegove vnovične izvolitve za ameriškega predsednika govoril že trikrat, osrednja tema pa je bila nadaljnja ameriška podpora Izraelu. Izraelski predsednik Isaac Herzog in njegov ameriški kolega Joe Biden bosta po napovedih v torek govorila tako o razmerah v Gazi kot v Libanonu. V izraelskih napadih na Gazo je bilo samo danes ubitih že več kot 40 ljudi. Največ v Džabaliji na severu enklave, od tega 13 otrok. Ob tem je slišati opozorila, da intenzivnost napadov na sever enklave kaže na etnično čiščenje območja. Izrael krepi tudi napade na Libanon. Odmeva pa tudi odločitev Katarja, ki je sporočil, da se umika iz mirovnih pogajanj med Izraelom in Hamasom. V oddaji tudi: - Rusija in Ukrajina izvedla obsežne medsebojne napade z droni. - V naftno bogatem Azerbajdžanu jutri začetek 29. podnebne konference. - V Stožicah nogometni derbi med Olimpijo in Mariborom.
Tako iz Libanona in Gaze kot tudi iz Sirije poročajo o novih izraelskih napadih in novih civilnih žrtvah. Izraelski premier Benjamin Netanjahu medtem že pripravlja teren za uresničitev svojih ciljev ob pomoči Združenih držav Amerike. Z novoizvoljenim ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom je že govoril in kot kaže dobil podporo pri ključnem cilju. Kot je dejal s Trumpom iransko grožnjo vidita v enaki luči. Prihod Trumpa je pod vprašaj postavil tudi zahodno podporo Ukrajini. Druge teme: - Biden bo kongres in Trumpa pozval, naj Ukrajine ne pustijo na cedilu - Gradnja drugega tira razkrila tudi več kraških jam, ki za projekt predstavljajo svojevrsten izziv - Na večnem nogometnem derbijo med Olimpijo in Mariborom brez zadetkov
„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský. XxxxZnížim dane, využijem ropu, uzavriem hranice. To sú slová z Trumpovho prvého príhovoru, keď už bolo jasné, že voľby vyhral...... a nastane zlatý vek Ameriky...Nakoľko - ako poznáme Donalda Trumpa s jeho nevyspytateľnosťou - nakoľko to môže byť program pre jeho domácu politiku?Takto, Donald Trump je šouman. Je television personality, ako to o ňom hovoria. Má dar zaujať. A rozprávať. A niekedy až bezbreho. Ale základné presvedčenia, ktoré sa týkajú podnikania a bazálnej ekonomiky, on má v sebe.Je známy milionár a podnikateľ.Niektorí tvrdia, že keby peniaze, čo mu zveril otec, dal do banky, tak je možno bohatší, ako je dnes, lebo zase až tak úplne úspešný vždy nebol. Bolo tam aj niekoľko bankrotov. Chcem ale povedať, že on sa naozaj zameriava na tú ekonomickú a biznisovú stránku. Napísal aj knihu s titulom Art of deal, umenie zjednať alebo vyjednať. V nej sa dá veľa pochopiť z jeho videnia, pretože on je jeden z mála amerických prezidentov, ktorí nemali predcházajúcu politickú či vojenskú skúsenosť. Prišiel s backgroundom podnikateľa a veľa z tých reakcií, ktoré vidíme, sú vyslovene...
„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Donald Trump alebo Kamala Harrisová? Odpoveď na túto otázku hľadajú Američania práve dnes. Volia si totiž novú hlavu štátu, ktorá do funkcie nastúpi už v januári budúceho roka. Výsledok súboja medzi demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou a jej republikánskym súperom Donaldom Trumpom je podľa prieskumov veľmi tesný a aj preto boj o voliča obaja zvádzali až do posledných chvíľ. Aká atmosféra vláda v Amerike pár hodín pred voľbami, ako sa vyvíjajú preferencie jednotlivých kandidátov, čím sa snažili presvedčiť nerozhodnutých a čo bude po voľbách? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Branislava Ondrášika, experta na politickú komunikáciu a zároveň spolupracovníka denníka SME, ktorý sa nachádza priamo v Spojených štátoch. Zdroj zvukov: WKYC Channel 3 Odporúčanie: Ak vás americké prezidentské voľby zaujímajú, odporúčam si vypočuť niekoľko posledných častí podcastu The NPR Politics Podcast. Dozviete sa viac o samotných kampaniach Harrisovej a Trumpa, ale aj o tom, čo Trump urobí, ak sa dostane k moci, respektíve, aké sú jeho plány s politickými oponentami. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
V ZDA potekajo predsedniške volitve, na katerih se volivci odločajo med demokratsko kandidatko Kamalo Harris in republikancem Donaldom Trumpom. Predsedniška tekma je tesna, izid pa bo odvisen od glasovanja v nihajočih državah, ki niso tradicionalno demokratske ali republikanske.
V Združenih državah Amerike poteka volilni dan. Volivke in volivci se na predsedniških volitvah odločajo med demokratsko kandidatko Kamalo Harris in republikancem Donaldom Trumpom, prav tako pa izbirajo vse člane predstavniškega doma in tretjino senatorjev. Predčasno je glasovalo več kot 81 milijonov ljudi, ankete pa napovedujejo tesen izid. Nekateri volivci so med ključnimi vprašanji navedli razmere v gospodarstvu, migracijsko politiko in pravice žensk. Drugi poudarki: - V SDS napovedali interpelacijo finančnega ministra Boštjančiča. - Občine, prizadete v lanskih poplavah, zaradi stroškov sanacije opozarjajo na likvidnostne težave. - Med zahtevami Sindikata poštnih delavcev pred napovedano stavko tudi povečanje kadrovskega načrta.
Začenjajo se zaslišanja kandidatov za evropske komisarje. Marta Kos se bo pred pristojnim odborom evropskega parlamenta predstavila v četrtek. Če ne bo zapletov, bi nova komisija lahko delo začela s prihodnjim mesecem. Druge teme: - Pred jutrišnjimi ameriškimi predsedniškimi volitvami ankete kažejo na izjemno tesen izid med Kamalo Harris in Donaldom Trumpom. - Izrael obvestil Združene narode, da prekinja sporazum o delovanju Agencije za palestinske begunce. - Začenja se preventivna akcija Slovenija piha nula nula. Policisti bodo do konca tedna poostreno nadzirali voznike.
„Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky“. Pohľad na prezidentské voľby v Spojených štátoch optikou bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute.Exprezident Republikánov, ktorý vyprovokoval až krvavý útok na Kapitol, verzus viceprezidentka, ktorá zachraňuje Demokratov – po tom, ako neodhadli sily Joe-a Bidena. Exprezident, ktorý Putina nazýva priateľom, no rovnako, že by neváhal zaútočiť priamo do srdca Moskvy, ak by tá „šla po Ukrajine“, verzus viceprezidentka s deklarovanou podporou Zelenského. Vyše tristo miliónov Američanov si už v horizonte hodín vyberie svoju budúcnosť personifikovanú v postave nového prezidenta. Na výsledky týchto v poradí už 60tych prezidentských volieb však čaká aj svet – vzhľadom na to, že sú v čase Putinovej vojny na Ukrajine, či Netanjahuovho krvavého tiahnutia voči militantom Hamasu a Hizballáhu s rozkolísanou bezpečnostnou situáciou v širšom regióne. Čo čaká svet a s ním aj Slovensko s Donaldom Trumpom a čo s Kamalou Harrisovou? Téma pre bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý sa čerstvo vrátil z volebnej Ameriky. „Význam Spojených štátov v dnešnom svete je enormný. Ide o superveľmoc, ktorej vplyv, záujmy, spojenectvá, ale aj nepriateľstvá majú globálny rozsah. Spojené štáty sú významným hráčom v každej časti sveta“, hovorí Kandrík. „Preto sú poctivo sledované, študované, analyzované prakticky úplne všade“, dopĺňa. Predvolebné prieskumy hovoria, že výsledky budú tesné. A podľa Kandríka tesný výsledok nahráva stratégii ich spochybnenia Donaldom Trumpom. „Vidíme to už teraz, kandidát Trump hovorí, že voľby mu môžu byť ukradnuté. Opakuje tak svoj naratív z posledných volieb, kedy to skončilo tragicky, útokom na Kapitol“, dopĺňa analytik Adapt Institute. Ak by vyhral Donald Trump Kandrík predpokladá jeho tlak na ukončenie vojny na Ukrajine, otázkou však stále zostáva ako. V prípade Blízkeho východu zas očakáva podporu tvrdej línie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Nepotešili by sa mu v Teheráne“, tvrdí analytik. V prípade víťazstva Kamaly Harris Matej Kandrík hovorí o kontinuite Bidenovej administratívy vo všetkých oblastiach. A teda podporu Ukrajine. „Od Kamaly Harris nemáme žiadne špecifické vyjadrenia a konkrétne predstavy, ako by pomoc Kyjevu mala ďalej vyzerať“. A v prípade Izraela dôraz na vyváženejšiu vojenskú operáciu a zabezpečenie humanitárnej pomoci postihnutým týmto konfliktom.Matej Kandrík však upozorňuje, že nech vyhrá voľby v USA ktorýkoľvek kandidát, vždy bude korigovaný kongresom. „Americký prezident nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu“, hovorí.Prezidentské voľby v USA však podľa analytika nevyhráva zahraničná politika, ale témy tej domácej. xxx„Nepozerajme sa len na osoby politických lídrov. Videli sme to v USA koniec koncov aj pomerne nedávno, keď sme čakali takmer pol roka na schválenie balíčka pomoci Ukrajine, ktorý vtedy blokoval kongres. O zložení kongresu sa bude tiež rozhodovať v týchto voľbách. Zastúpenie republikánov a demokratov v ňom do veľkej miery určí, ako bude tá politika vyzerať. Americký prezident - nech je ním ktokoľvek - nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu. Čiže inak povedané, nech je Donald Trump akýkoľvek, nemôže si robiť, čo chce. Je viazaný samotným kongresom.Presne tak. Uvediem konkrétny príklad. Veľa sa hovorilo a špekuloval o tom, že by Donald Trump mohol nariadiť vystúpenie Spojených štátov z NATO. No nie je to právne možné. Práve kvôli tomu, že rozviazanie...
„Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky“. Pohľad na prezidentské voľby v Spojených štátoch optikou bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute.Exprezident Republikánov, ktorý vyprovokoval až krvavý útok na Kapitol, verzus viceprezidentka, ktorá zachraňuje Demokratov – po tom, ako neodhadli sily Joe-a Bidena. Exprezident, ktorý Putina nazýva priateľom, no rovnako, že by neváhal zaútočiť priamo do srdca Moskvy, ak by tá „šla po Ukrajine“, verzus viceprezidentka s deklarovanou podporou Zelenského. Vyše tristo miliónov Američanov si už v horizonte hodín vyberie svoju budúcnosť personifikovanú v postave nového prezidenta. Na výsledky týchto v poradí už 60tych prezidentských volieb však čaká aj svet – vzhľadom na to, že sú v čase Putinovej vojny na Ukrajine, či Netanjahuovho krvavého tiahnutia voči militantom Hamasu a Hizballáhu s rozkolísanou bezpečnostnou situáciou v širšom regióne. Čo čaká svet a s ním aj Slovensko s Donaldom Trumpom a čo s Kamalou Harrisovou? Téma pre bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý sa čerstvo vrátil z volebnej Ameriky. „Význam Spojených štátov v dnešnom svete je enormný. Ide o superveľmoc, ktorej vplyv, záujmy, spojenectvá, ale aj nepriateľstvá majú globálny rozsah. Spojené štáty sú významným hráčom v každej časti sveta“, hovorí Kandrík. „Preto sú poctivo sledované, študované, analyzované prakticky úplne všade“, dopĺňa. Predvolebné prieskumy hovoria, že výsledky budú tesné. A podľa Kandríka tesný výsledok nahráva stratégii ich spochybnenia Donaldom Trumpom. „Vidíme to už teraz, kandidát Trump hovorí, že voľby mu môžu byť ukradnuté. Opakuje tak svoj naratív z posledných volieb, kedy to skončilo tragicky, útokom na Kapitol“, dopĺňa analytik Adapt Institute. Ak by vyhral Donald Trump Kandrík predpokladá jeho tlak na ukončenie vojny na Ukrajine, otázkou však stále zostáva ako. V prípade Blízkeho východu zas očakáva podporu tvrdej línie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Nepotešili by sa mu v Teheráne“, tvrdí analytik. V prípade víťazstva Kamaly Harris Matej Kandrík hovorí o kontinuite Bidenovej administratívy vo všetkých oblastiach. A teda podporu Ukrajine. „Od Kamaly Harris nemáme žiadne špecifické vyjadrenia a konkrétne predstavy, ako by pomoc Kyjevu mala ďalej vyzerať“. A v prípade Izraela dôraz na vyváženejšiu vojenskú operáciu a zabezpečenie humanitárnej pomoci postihnutým týmto konfliktom.Matej Kandrík však upozorňuje, že nech vyhrá voľby v USA ktorýkoľvek kandidát, vždy bude korigovaný kongresom. „Americký prezident nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu“, hovorí.Prezidentské voľby v USA však podľa analytika nevyhráva zahraničná politika, ale témy tej domácej. xxx„Nepozerajme sa len na osoby politických lídrov. Videli sme to v USA koniec koncov aj pomerne nedávno, keď sme čakali takmer pol roka na schválenie balíčka pomoci Ukrajine, ktorý vtedy blokoval kongres. O zložení kongresu sa bude tiež rozhodovať v týchto voľbách. Zastúpenie republikánov a demokratov v ňom do veľkej miery určí, ako bude tá politika vyzerať. Americký prezident - nech je ním ktokoľvek - nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu. Čiže inak povedané, nech je Donald Trump akýkoľvek, nemôže si robiť, čo chce. Je viazaný samotným kongresom.Presne tak. Uvediem konkrétny príklad. Veľa sa hovorilo a špekuloval o tom, že by Donald Trump mohol nariadiť vystúpenie Spojených štátov z NATO. No nie je to právne možné. Práve kvôli tomu, že rozviazanie...
Ves svet z zanimanjem pričakuje zadnje dejanje najbolj spektakularnih predsedniških volitev na planetu. Kakšen bo izid tekme za stolček v Beli hiši med Kamalo Harris in Donaldom Trumpom, si ne upa napovedati nihče, oba kandidata za ameriškega predsednika pa danes zadnjič nagovarjata volilce v ključnih zveznih državah. Druge teme: - Novosadčani po tragični nesreči zahtevajo odstop pristojnih, podrobnosti policijske preiskave niso znane. - Šolsko ministrstvo bo pripravilo analizo o tem, koliko kadrov v resnici primanjkuje v šolskem sistemu. - V Mini Teatru začetek festivala Hiša strpnosti. V osmih večerih se bo zvrstilo 14 filmov in drugih dogodkov
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Do amerických prezidentských volieb zostáva necelých šesť týždňov. V Minnesote, Južnej Dakote a Virgínii sa už dokonca volí v predtermínoch. Kandidátka Demokratickej strany Kamala Harris zatiaľ v prieskumoch tesne vedie nad republikánskym kandidátom Donaldom Trumpom. Americké prezidentské voľby však nerozhoduje celková podpora amerických občanov, ale výsledky v pár konkrétnych štátoch. Kamala Harris sa teraz snaží prilákať voličov aj na tému migrácie, zatiaľ čo Donald Trump na ňu útočí cez ekonomické témy. Väčší vplyv môžu mať tento rok aj zahraničnopolitické témy - Trumpov odpor k Ukrajine môžu pocítiť aj tradične republikánske regióny, ktoré dostali pracovné príležitosti vďaka zbrojárskym firmám. Harrisovej sa zase môže vypomstiť, že dostatočne neodsúdila konanie Izraela v Pásme Gazy. Na to, aké šance obaja kandidáti majú a čo vlastne americké prezidentské voľby môže rozhodnúť, sa v podcaste Dobré ráno Lukáš Onderčanin pýtal amerikanistu z Ostravskej univerzity Jánoa Beneša. Zdroje zvukov: ABC News, CNN, Yew York Post, The Boston Globe, PBS NewsHour, Guardian News – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Smerovanie súboja o Biely dom. | Hostia: Erik Láštic (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave), Branislav Kováčik (politológ z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici) a Martin Rajec (spravodajca Slovenského rozhlasu v USA). Demokratická strana nominovala po odstúpení Joa Bidena do súboja o Biely dom Kamalu Harrisovú. Aký charakter politiky presadzuje a v čom sa líši od Joa Bidena? Kto je Tim Walz, nominovaný na post viceprezidenta? Aké sú ich šance na úspech v súboji s Donaldom Trumpom? Je Amerika pripravená a odhodlaná mať prvú prezidentku? Na Donalda Trumpa bol v lete spáchaný atentát, Joe Biden odstúpil z kandidatúry. Ako sa tieto udalosti ovplyvnili kampaň oboch strán? Zmenila sa rétorika, prípadne nosné témy kampaní? Čo možno očakávať a na čo sa sústrediť v nadchádzajúcich týždňoch? Akú úlohu hrá v kampani podpora slávnych osobností? Na stranu Kamaly Harissovej sa postavili exprezidenti B. Clinton aj B. Obama, ale aj desiatky umelcov a pod. Zoznam „áčkových“ celebrít na strane Donalda Trumpa je kratší, hlási sa k nemu však napríklad podnikateľ Elon Musk. Majú americkí voliči tendenciu počúvať svoje idoly? Aká je rétorika jednotlivých kandidátov vo vzťahu k Európe a transatlantickým vzťahom? Ktorý z kandidátov by bol pre Európu (aj Slovensko, Ukrajinu) lepšou alternatívou a prečo? | Moderuje: Tamara Lištiaková. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Do relácie Pod tlakom prijal pozvanie sociológ a bývalý veľvyslanec Slovenska v USA Martin Bútora. Preberali sme najmä aktuálne udalosti v Spojených štátoch amerických, kde došlo k bezprecedentnému kroku. Súčasný prezident Joe Biden po spackanej debate s Donaldom Trumpom oznámil, že nebude bojovať o druhé volebné obdobie. Následne podporil svoju viceprezidentku Kamalu Harris. Ako dopadne súboj vo vnútri Demokratickej strany? Môže proti Trumpovi vôbec ešte nastúpiť niekto iný? A aké budú ďalšie štyri roky pod novým prezidentom? Je možné, že USA sa ocitnú na prahu občianskej vojny? Na všetky otázky odpovie práve Bútora. Zdroj titulného obrázku: TASR
Rotujúce predsedníctvo EÚ prebralo Maďarsko a Viktor Orbán ho hneď využil na cesty za Vladimirom Putinom, do Číny a za Donaldom Trumpom. Vysokí predstavitelia EÚ mu odkázali, že nekoná v mene únie a ohlásili bojkot podujatí maďarského predsedníctva. Robert Fico ako jeden z mála stojí za Viktorom Orbánom a tiež pocestuje do Číny.Dnes bol na návšteve v Budapešti nový prezident Peter Pellegrini. Čo myslíte, podobajú sa jeho vyjadrenia skôr na európskych lídrov alebo na slová Roberta Fica?Ako čítajú Viktora Orbána v Moskve alebo Číne a či ho berú vážne ako reprezentanta EÚ, sme sa pýtali exministra zahraničia Pavla Demeša. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete aj to, čo by hrozilo Slovensku v prípade víťazstva Donalda Trumpa v USA.Nahrával Peter Hanák.
Rotujúce predsedníctvo EÚ prebralo Maďarsko a Viktor Orbán ho hneď využil na cesty za Vladimirom Putinom, do Číny a za Donaldom Trumpom. Vysokí predstavitelia EÚ mu odkázali, že nekoná v mene únie a ohlásili bojkot podujatí maďarského predsedníctva. Robert Fico ako jeden z mála stojí za Viktorom Orbánom a tiež pocestuje do Číny.Dnes bol na návšteve v Budapešti nový prezident Peter Pellegrini. Čo myslíte, podobajú sa jeho vyjadrenia skôr na európskych lídrov alebo na slová Roberta Fica?Ako čítajú Viktora Orbána v Moskve alebo Číne a či ho berú vážne ako reprezentanta EÚ, sme sa pýtali exministra zahraničia Pavla Demeša. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete aj to, čo by hrozilo Slovensku v prípade víťazstva Donalda Trumpa v USA.Nahrával Peter Hanák.
Ameriški predsednik Joe Biden se po neuspeli debati z Donaldom Trumpom brani pred pritiski naj odstopi od kandidature. Tudi v njegovi stranki ga pozivajo naj to stori kot pravi domoljub. Sam pravi, da tega ne bo storil ravno zato, ker je domoljub. V tem tednu je Biden v Washingtonu gostil vrh zveze Nato, kjer so Ukrajini obljubili nove pošiljke sistemov zračne obrambe patriot. Na parlamentarnih volitvah v Franciji je v drugem krogu prišlo do preobrata, saj je desničarski Nacionalni zbor zasedel šele tretje mesto, zmagalo pa je levo zavezništvo Nova ljudska fronta. V evropskem parlamentu pa bo Nacionalni zbor del nove politične skupine Patrioti za Evropo, ki jo je pomagal ustanoviti predsednik madžarske vlade Viktor Orban. O vseh vrstah patriotov, pravih in manj pravih, tokrat v Labirintih sveta razmišlja Matej Hrastar.
Madžarska politika se je nepričakovano znašla v krizi. Zaradi pomilostitve s pedofilijo povezanega človeka blizu vladajoči stranki sta odstopili predsednica države in pravosodna ministrica. Ministričin nekdanji mož je kot žvižgač razkril nekatere posle stranke Viktorja Orbana in postal njegov glavni izzivalec. Madžarski premier medtem ob slabih gospodarskih kazalcih grmi proti Evropski uniji in se povezuje z Donaldom Trumpom. Je Madžarska res pred velikimi spremembami ali gre le še za en vihar v kozarcu Blatnega jezera? Lahko Orban, ki bo poleti prevzel predsedovanje Svetu Evropske unije, res še enkrat zatrese bruseljsko politiko ali pa smo priče njegovemu labodjemu spevu? Koliko si Madžari v resnici želijo sprememb? Sogovorniki: Márton Gergely, novinar in urednik Stefano Bottoni, zgodovinar in politični analitik Miklós Ligeti, Transparency International Lili Simon, študentka glasbe Luka Lisjak Gabrijelčič, raziskovalec na CEU Rajmond Percze, podjetnik Lacek Takács, umetnik Vsebina je del projekta I know EU/ Tu EU 2024, ki ga sofinancira Evropska unija.
Vlada je pripravila sveženj interventnih ukrepov za pomoč po največji naravni katastrofi v zgodovini Slovenije. Vključuje denarne pomoči, nadomestna stanovanja za gospodinjstva, olajšave za prizadeta podjetja, poenostavitev postopkov, pa tudi nov solidarnostni sklad z financiranje obnove. Komentiramo vključene ukrepe in tudi tiste, ki manjkajo. Pojasnjujemo dogovor s sindikati javnega sektorja, da zaradi poplav odmaknejo odpravo plačnih nesorazmerij. Z moskovsko dopisnico pojasnjujemo ozadje in posledice domnevne likvidacije razvpitega šefa paravojaške skupine Wagner, z druge strani Atlantika pa spremljamo politično-sodni spektakel z nekdanjim predsednikom Donaldom Trumpom. Kritični pregled tedna ta petek v Studiu ob 17.00 s Simeono Rogelj.
Južnejše predele celotne severne poloble letos pesti močna pripeka. Rekordne temperature se vrstijo na obeh straneh Atlantika, večinsko mnenje o resnosti podnebnih sprememb in o nujnosti boja proti njim pa se tako med prebivalci kot tudi politiki na tej in oni strani luže še vedno precej razlikuje.Z dopisnikom Andrejem Stoparjem tudi o sodnih peripetijah, povezanih z nekdanjim predsednikom Donaldom Trumpom, ter o stavki v Hollywoodu in turizmu.
Teden je minil brez zdravniške stavke, potekala so krovna plačna pogajnaja za javni sektor, zdravstveni minister je predstavil prva dva predloga v okviru zdravstvene reforme. Predstavljamo odzive in pojasnjujemo nadaljnje korake. Osvetjujemo okoliščine torkove prekinitve dela v okviru novinarske stavke na RTV Slovenija in akrobacije za ohranitev položajev s postopkovnimi preigravanji na ustavnem sodišču. Spremljamo iskanje ravnotežja med pridelavo hrane in ohranjanjem okolja na zavarovanem območju Natura 2000. Komentiramo tudi širitev zveze Nato na doslej nevtralno Finsko, politični preobrat po volitvah v Črni gori in spektakel z Donaldom Trumpom na kazenskem sodišču. Kritični pregled tedna ta petek z Gabrijelo Milošič.
Hostia: Branislav Kováčik (politológ, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici) a Erik Láštic (politológ, Univerzita Komenského v Bratislave). Ústavný súdny proces s Donaldom Trumpom a jeho následky pre americkú politiku a konšpiračné hnutia... Bývalý prezident Donald Trump má za sebou zlý týždeň. Senát ho vďaka republikánom síce za podnecovanie k vzbure neodsúdil, ale ani neočistil jeho meno. Veľavravné sú slová lídra republikánov Mitcha McConnela, ktorý na rovinu povedal, že D. Trump bol prakticky a morálne zodpovedný za útok jeho stúpencov na kongres zo 6 januára. Svoje rozhodnutie hlasovať proti verdiktu vinný zdôvodnil tým, že ústava nedovoľuje súdiť už bývalého prezidenta. Politológ Lawrence Evans to označil za výhovorku. Zmätok panuje aj v konšpiračnom hnutí QAnon, ktoré Trumpa považuje za mesiáša a s jeho prehrou vo voľbách nepočítalo. O týchto témach v tomto vydaní relácie Z prvej ruky. Moderuje: Martin Rajec. Vysielame každý pracovný deň o 12:30. Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Med preštevanjem glasovnic v ključnih ameriških zveznih državah je izzivalec Joe Biden prevzel vodstvo pred aktualnim predsednikom Donaldom Trumpom tako v Georgii kot v Pensilvaniji. Brez zmage v tej Trump ne more osvojiti vnovičnega mandata. Medtem ko njegova kampanja še vedno rohni o goljufijah, opazovalna misija Organizacije za varnost in sodelovanje v Evropi ni odkrila nikakršnih dokazov o tem. V oddaji še: - V neredih v Ljubljani poškodovanih 15 policistov, ranjeni fotoreporter na opazovanju - Šole ugotavljajo upravičence do brezplačnega toplega obroka - Policijski sindikat po tragični smrti policista zahteva odstop direktorja koprske uprave - Še en pomočnik Kokoškova na čelu slovenske košarkarske reprezentance
Vláda začala hromadne testovať na Orave a v Bardejove a ukázala nové opatrenia, aby uchránili krajinu pred pokračujúcou pandémiou Covidu-19. Budú však účinné a čo vypovedajú o Matovičovej garnitúre? Medzitým sa v Spojených štátoch schyľuje k voľbám a prebehla posledná predvolebná debata medzi Donaldom Trumpom a Joe Bidenom. Čo si o nej myslí český publicista Tomáš Klvaňa? v aktuálnej epizóde podcastu Týždeň s .týždňom sa Eugen Korda rozprával o udalostiach posledných dní s kolegami Šimonom Jeseňákom, Filipom Vačkom, Marínou Gálisovou, Martinom Mojžišom, Tomášom Zemkom a českým publicistom Tomášom Klvaňom. Za kvalitu zvuku sa ospravedlňujeme, pre pandémiu koronavírusu sa snažíme pracovať čo najviac z domu, a komunikovať online. V podcaste si vypočujete: či pomôže plošné testovanie a aj mierny lockdown krajiny, či rozhodne posledná debata o novom prezidentovi USA, šéfa špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika obvinili, či sa polícii rozviazali ruky. Podcast Týždeň s .týždňom nájdete vo svojich podcastových aplikáciách na kanáli „.týždeň podcast“, rovnako ako naše ostatné relácie.
Do prezidentských volieb v USA zostávajú 3 týždne a podľa posledných prieskumov zvýšil Joe Biden svoj náskok pred Donaldom Trumpom. Investorov to však neodradilo a akciové trhy pokračujú v raste. Hrozí opätovné zatváranie ekonomík kvôli druhej vlne koronavírusu?
Sklapni a ty klaun. V Spojených štátoch majú zhruba mesiac do prezidentských volieb a prvá debata medzi kandidátmi bola zúrivá, vášnivá a často nezvyklo nedôstojná. Čo sa teda medzi Donaldom Trumpom a jeho protikandidátom Joeom Bidenom práve odohráva, ako vyzerá v USA prezidentská kampaň a kto v nej má navrch? Tomáš Prokopčák sa rozpráva s Matúšom Krčmárikom. Zdroj zvukov: CNN, CNBC
Sklapni a ty klaun. V Spojených štátoch majú zhruba mesiac do prezidentských volieb a prvá debata medzi kandidátmi bola zúrivá, vášnivá a často nezvyklo nedôstojná. Čo sa teda medzi Donaldom Trumpom a jeho protikandidátom Joeom Bidenom práve odohráva, ako vyzerá v USA prezidentská kampaň a kto v nej má navrch? Tomáš Prokopčák sa rozpráva s Matúšom Krčmárikom. Zdroj zvukov: CNN, CNBC
Medtem ko v Prekmurju v vodo skačejo pingvini, Hrvaška predseduje Evropski uniji in voli predsednika, Avstrija dobiva ekološko vlado s pravosodno ministrico Almo iz Tuzle, naš predsednik se bo morda sestal z Donaldom Trumpom (čakamo na stavniške kvote) in reševal podnebje z madžarskim kolegom. Eden izmed redkih, ki so brez prask preživeli turbo digitalizacijo zadnjih 20-ih let je Vladimir Putin. Upajmo, da novo leto ne prinaša tudi novih vojn, aktualni ameriški atentat na poveljnika iranskih elitnih enot Kasema Solejmanija bo težko minil brez povračilnih ukrepov. Bodimo nepoboljšljivi naivni optimisti in vsaj malo verjemimo Donaldu Trumpu, ki je napad pospremil z osamelo ameriško zastavo v tvitu in predhodno miroljubno vojno napovedjo na svoji novoletni zabavi. Tedenski komentar Luke Hvalca.
Z novim britanskim premierjem na Downing Streetu se krepi možnost izstopa Združenega kraljestva iz Evropske unije brez kakršnegakoli dogovora. Boris Johnson poudarja, da bo Kraljestvo iz Unije izstopilo konec oktobra ne glede na to, ali se bodo o izstopu uspeli dogovoriti. Rožljanje s trdim brexitom sproža krepi razprave celo o možnosti razpada Združenega kraljestva. Ameriški demokrati iščejo kandidata, ki se bo prihodnje leto na volitvah soočil z Donaldom Trumpom. Veliko število kandidatov ne zagotavlja možnosti, da bi lahko kdo Trumpa odslovil iz Bele hiše.
Pred pogovorom z Danom Podjedom sva svoje oči poslali na misijo. In z njimi poskušali ugotoviti, kakšne sledove puščamo v digitalnem svetu. Pa stvari, vsaj kar zadeva neposredno Dana, nisva prišli čisto do dna: dobili sva vtis, kot da uživa med ustvarjanjem in objavljanjem selfijev in da mu pozornost paše, po drugi strani pa se občasno tudi odvaja od družbenih omrežij in to kar resno … Antropolog, znanstveni sodelavec Inštituta za slovensko narodopisje ZRC SAZU, je letos objavil knjigo Videni. In še na kupe selfijev. »V bistvu tovrstno razkazovanje znanstvenikom, vsaj večini, prej škodi kot koristi, saj izpademo še bolj neresni. Že tako ali tako se ukvarjam s temami, za katere si marsikdo misli, da niso resna znanost. Ukvarjam se z Donaldom Trumpom, slovenskim predsednikom, Kim Kardashian, Paris Hilton, Damjanom Murkom in drugimi tovrstnimi fenomeni. In potem še delam selfije in objavljam po facebooku,« o svojem delu razmišlja Dan. Lahkotne teme, bi marsikdo pomislil. A v svoji biti ne tako zelo. Sploh, ko ugotoviš, kako radovedni so vsi okoli tebe: tista zanimiva gigantska tehnološka podjetja, ki se tako rada dobrikajo z vseh strani, in vlade, ki si želijo »bolj pokornih državljanov, boljših uporabnikov, boljših kupcev. Ljudi, ki delajo manj problemov drugim in družbi. Kako lahko to dosežemo? Najbolj uspešen pristop je digitalni totalitarizem,« razloži Dan. Ta je že doma na Kitajskem, mogoče pa tudi v Sloveniji … Več o tem v podkastu. Pridružil se nam je tudi Danov prijatelj Gregor Stamejčič - Grizli.
Evropski parlament je nagrado Saharov za svobodo misli letos podelil venezuelski demokratični opoziciji. Glavnega opozicijskega politika Leopolda Lópeza ni bilo na slovesnosti v Strasbourgu, saj je že štiri leta v zaporu. Srečali smo se z njegovim očetom in soimenjakom, ki živi v izgnanstvu v Španiji. “Sodni proces proti meni se je začel, ker sem delal na časopisu, ki je objavil novico o vpletenosti državnih uradnikov v preprodajo drog in pranje denarja v ZDA.” Prepričan je, da bi ga zaprli, če bi se vrnil v Venezuelo. Leopoldo López starejši je nekdanji urednik osrednjega časnika v Venezueli El Nacional. Z družino v Caracasu je v rednih stikih, čeprav se zaveda, da jim zelo verjetno prisluškujejo. Kritično govori o razmerah v Venezueli, ne verjame, da lahko vladavino Nicolasa Madura reši venezuelska različica bitcoina, kriptovaluta Petra. Še vedno upa, da se ne bo zgodila državljanska vojna, in zanika neposredne povezave venezuelske opozicije z ZDA in Donaldom Trumpom, čeprav se je z ameriškim predsednikom osebno srečala njegova snaha. Glava družine López, katere korenine segajo vse do vodje osamosvojitve južnoameriških kolonij od španske oblasti, Simona Bolivarja, vidi v Venezueli svetlo prihodnost, “ker je zaradi nafte še vedno ena izmed najbogatejših držav na svetu”.
© 2020-2025 Ivy Podcast Discovery LLC
