POPULARITY
Zajtra to už budú štyri roky krvavej plnoformátovej Ruskej vojny na Ukrajine. Počet mŕtvych alebo zranených sa šplhá k dvom miliónom vojakov a desiatkam tisícom civilistov. Rusi však svoje krvavé ťaženie stále nechcú zastaviť, bombami a dronmi útočia na civilistov, bytovky, zdroje tepla či elektriny pre bežných ľudí.Potom čo Spojené štáty na čele s Donaldom Trumpom otočili, hlavným podporovateľom Ukrajiny je Európska únia. Slovenská vláda však svojmu susedovi odmieta pomáhať s ich obranou a po tom, čo Rusi zbombardovali časť ropovodu Družba, sa premiér Ukrajine vyhráža, že im zastavíme núdzové dodávky elektriny.Aký je Slovensko sused a partner spojencov ak premiér tak často a ostro kritizuje Európsku úniu a jej predstaviteľov, ak sa odmietame odstrihnúť od ruskej ropy a plynu? Prečo proti nám únia vedie infringementy pre novelu ústavy či rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov? Čo znamená že máme zablokovanú platbu z plánu obnovy? A ako vôbec vyzerá naša komunikácia s Európskou komisiou?Braňo Závodský sa rozprával s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Petrom Stanom.
Donald Trump potrebuje rýchly úspech, preto je pravdepodobné, že zaútočí na Irán. Čo sa to deje v USA? Podľa bývalého premiéra a ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu sa už Američania spamätávajú zo svojho prezidenta. Šestica krajín EÚ plánuje dvojrýchlostnú Európu, ktorá pomôže obísť krajiny ako Slovensko a Maďarsko. Mikuláša Dzurindu to neprekvapuje, čakal to už skôr. Maroš Šefčovič podľa neho robí v Bruseli dobrú prácu, špeciálne s obchodnými dohodami s Indiou a Mercosurom.V podcaste s Mikulášom Dzurindom sa dozviete:– od 1. minúty – či máme tentoraz veriť Donaldovi Trumpovi, že zaútočí na Irán;– po 3:00 – či má svet fungovať tak, že Donald Trump bude svetovým policajtom zasahujúcim proti diktátorom;– od 5:20 – či sme si idealizovali USA ako vo filme Pelíšky, a nevideli sme ich odvrátenú stránku;– po 10:00 – že príliš sa zaoberať Donaldom Trumpom je pasca;– od 16:00 – že technologickí miliardári nemajú mieru;– po 17:00 – prečo musíme regulovať sociálne siete aj nenávistné prejavy;– od 18:40 – kto sa tu iba vydáva za konzervatívca, ale v skutočnosti ním nie je;– po 19:30 – či sa medzi konzervatívcami v USA bijú dve skupiny medzi Rubiom a Vancom;– od 22:30 – prečo ľudia volia nelogicky proti svojim vlastným záujmom;– po 24:00 – ako sa dá žiť vo svete, kde nevieme predvídať, čo bude zajtra;– od 29:00 – ako sa vysporiadať s krajnou pravicou v Európe;– po 32:00 – čo hovorí na to, že za liberálky sa označujú aj umiernené konzervatívne političky Angela Merkel aj Ursula von der Leyen;– od 33:30 – ako sa vysporiadať s migráciou;– po 34:00 – či sa dav nakazí Mazurekom a potom je dopyt po extréme;– od 37:00 – že Robert Fico o migrantoch len hovorí, ale nič nerobí;– od 39:00 – že Budapešť ani Bratislava si nemohli vážne myslieť, že budú donekonečna blokovať Európu;– po 39:30 – či je reálna dvojrýchlostná Európa;– po 40:00 – že myšlienka EÚ vznikla najprv na otázke spoločnej obrany, nie uhlia a ocele;– po 42:00 – že Maroš Šefčovič robí dobrú robotu s obchodnými dohodami, najmä s Indiou.
Donald Trump potrebuje rýchly úspech, preto je pravdepodobné, že zaútočí na Irán. Čo sa to deje v USA? Podľa bývalého premiéra a ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu sa už Američania spamätávajú zo svojho prezidenta. Šestica krajín EÚ plánuje dvojrýchlostnú Európu, ktorá pomôže obísť krajiny ako Slovensko a Maďarsko. Mikuláša Dzurindu to neprekvapuje, čakal to už skôr. Maroš Šefčovič podľa neho robí v Bruseli dobrú prácu, špeciálne s obchodnými dohodami s Indiou a Mercosurom.V podcaste s Mikulášom Dzurindom sa dozviete:– od 1. minúty – či máme tentoraz veriť Donaldovi Trumpovi, že zaútočí na Irán;– po 3:00 – či má svet fungovať tak, že Donald Trump bude svetovým policajtom zasahujúcim proti diktátorom;– od 5:20 – či sme si idealizovali USA ako vo filme Pelíšky, a nevideli sme ich odvrátenú stránku;– po 10:00 – že príliš sa zaoberať Donaldom Trumpom je pasca;– od 16:00 – že technologickí miliardári nemajú mieru;– po 17:00 – prečo musíme regulovať sociálne siete aj nenávistné prejavy;– od 18:40 – kto sa tu iba vydáva za konzervatívca, ale v skutočnosti ním nie je;– po 19:30 – či sa medzi konzervatívcami v USA bijú dve skupiny medzi Rubiom a Vancom;– od 22:30 – prečo ľudia volia nelogicky proti svojim vlastným záujmom;– po 24:00 – ako sa dá žiť vo svete, kde nevieme predvídať, čo bude zajtra;– od 29:00 – ako sa vysporiadať s krajnou pravicou v Európe;– po 32:00 – čo hovorí na to, že za liberálky sa označujú aj umiernené konzervatívne političky Angela Merkel aj Ursula von der Leyen;– od 33:30 – ako sa vysporiadať s migráciou;– po 34:00 – či sa dav nakazí Mazurekom a potom je dopyt po extréme;– od 37:00 – že Robert Fico o migrantoch len hovorí, ale nič nerobí;– od 39:00 – že Budapešť ani Bratislava si nemohli vážne myslieť, že budú donekonečna blokovať Európu;– po 39:30 – či je reálna dvojrýchlostná Európa;– po 40:00 – že myšlienka EÚ vznikla najprv na otázke spoločnej obrany, nie uhlia a ocele;– po 42:00 – že Maroš Šefčovič robí dobrú robotu s obchodnými dohodami, najmä s Indiou.
Čo ak jedno stretnutie zmení spôsob, akým krajina uvažuje o svojej budúcnosti? Po návšteve premiéra Fica v Spojených štátoch sa na bruselskom portáli Politico objavila informácia, že rozhovor s Donaldom Trumpom mal premiéra šokovať a spochybňovať jeho psychický stav. Tvrdenia popreli ako Úrad vlády, tak aj Biely dom. Jeden člen koalície však hovorí niečo iné, a po kritike Únie prichádza stretnutie s Macronom. Má verejnosť právo vedieť viac o tom, čo sa hovorí za zatvorenými dverami, a aj o tom, kde plánujeme stáť v meniacom sa svete? Pýtali sme sa politického komentátora, historika a exporadcu R. Fica Eduarda Chmelára.
Policajti zasahovali u opozičnej političky Zuzany Šubovej, ktorá upozornila na kauzu haciendy, premiér Robert Fico nazval spoločný summit lídrov o Grónsku drahou večerou, ešte počas minulého víkendu sa stretol s Donaldom Trumpom výmenou za miliardový deal o jadrovej elektrárni. Trump v Davose urážal spojencov, vyhrážal sa im, no ustúpil z plánov obsadiť Grónsko. Koalícia novelu o extrémizme nateraz stiahne, Daniel Lipšic napriek disciplinárke zostáva na generálnej prokuratúre, a STVR má po roku a pol konečne aspoň nové logo. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: Markíza, TA3, TASR, YouTube/SMER-SD, Demokrati, Bloomberg, Fox Bussiness, Associated Press – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
ZÁZNAM TRAGÉDA ROKA 2025: https://piatocek.com Kým pred troma rokmi sa Robo dušoval, že proti obrannej zmluve s USA treba zorganizovať referendum, dnes chce, aby nám Američania stavali atómku. Išiel kvôli tomu za Donaldom Trumpom, aby pokecali, z čoho nakoniec nebola ani len fotka na socky. Svoj týždeň nemal ani minister Takáč, ktorý sa zase snažil dokázať, že na Slovensku nie sú vysoké ceny potravín. SPOILER: Sú. Vývoj vo svete je taký, že venezuelská opozičná líderka Maria Corina Machado sa pokúsila Trumpa upokojiť tým, že mu dala svoju Nobelovku. A moc jej to nevyšlo. HEROHERO: https://herohero.co/piatocek/subscribe - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/ - Náš Discord nebol nikdy lepší: bit.ly/piatockarenSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Prečo Fico nechce povedať, o čom sa rozprával s Donaldom Trumpom? Americký prezident sa nakoniec dohodol s NATO o Grónsku. Na ostrov nezaútočí a ani nezavedie clá. Dnes budú študenti v Bratislave a v Žiline protestovať proti úpadku Slovenska.
S ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (Smer-SD) sme sa rozprávali o stretnutí premiéra a ministrov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ako aj o bezpečnostnej situácii vo svete a v Európe.
Premiér sa vrátil zo služobnej cesty v Spojených štátoch, kde sa stretol aj s Donaldom Trumpom. Ten stále nezmenil svoje chúťky, čo sa týka nárokov na Grónsko. No a máme tu aj avizované kroky Európskej únie v prípade, že by k tomu naozaj došlo, čo by mohlo znamenať možno aj rozpad Severoatlantickej aliancie, ktorá tu 80 rokov stráži takpovediac svetový poriadok. O týchto, ale aj ďalších témach zo zahraničia sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslancami NR SR Michalom Stuškom (Smer-SD) a Tomášom Valášekom (PS).
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski se na Floridi sestaja z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom glede mirovnega načrta za Ukrajino. Oba bosta po srečanju opravila še pogovor z evropskimi voditelji.
Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski se je pred jutrišnjim srečanjem z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom sestal s kanadskim premierjem Markom Carneyjem, pogovarjal pa se je tudi z evropskimi voditelji. Po mnenju Zelenskega so obsežni napadi na Kijev razkrili pravi odnos Rusije do miru.
Po novem silovitem ruskem napadu na Ukrajino se oči svetovne javnosti vse bolj obračajo v Združene države. Srečanje ukrajinskega predsednika Volodimirja Zelenskega z ameriškim voditeljem Donaldom Trumpom bo usmerjeno v iskanje miru. Zanj bodo po besedah Zelenskega ključnega pomena ameriške varnostne garancije. V oddaji tudi: - Somalija ogorčena zaradi izraelskega priznanja Somalilanda - V Gazi kljub humanitarnim prizadevanjem med prebivalci vztraja lakota - V kmetijstvu se na podnebne spremembe prilagajajo tudi z izboljšavami sort
Britanski premier Keir Starmer, francoski predsednik Emmanuel Macron in nemški kancler Friedrich Merc so se včeraj po telefonu pogovarjali z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom o končanju vojne v Ukrajini. Ob živahni izmenjavi mnenj, kot je pogovor označil Trump, ga je trojica pozvala, naj v Evropo na srečanje z ukrajinskim predsednikom Volodimirjem Zelenskim konec tedna pošlje svoje predstavnike. Danes se bodo po napovedih preko videopovezave sešli tudi voditelji tako imenovane koalicije voljnih - držav, ki podpirajo Ukrajino. Cilj pogovorov je doseči napredek glede varnostnih jamstev za Kijev. Ta medtem Washingtonu še ni predstavil posodobljenega mirovnega načrta, ki so ga skrajšali z 28-ih točk na 20. To naj bi storil v kratkem. V oddaji tudi: - Srbski predsednik v Bruslju poleg pomoči pri energetski krizi tudi o širitvi Unije. - Nadaljevanje prenove ljubljanske avtobusne in železniške postaje prinaša spremenjen režim. - Brežiški porodnišnici predali grelno-reanimacijske posteljice za novorojenčke.
Madžarski premier Viktor Orban je v Beli hiši z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom dosegel, da bo Budimpešta za leto dni oproščena ameriških sankcij zaradi uvoza ruskih energentov. Orban se je po poročanju ameriških medijev zavezal, da bo Budimpešta od Washingtona med drugim kupila utekočinjen zemeljski plin v vrednosti 600 milijonov dolarjev. Kaj dogovor pomeni za madžarskega premiera in kaj za Evropsko unijo?
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Srečanja med ameriškim in ruskim predsednikom Donaldom Trumpom in Vladimirjem Putinom v bližnji prihodnosti ne bo, je sporočila Bela hiša. Tudi Trump je dejal, da ne želi zapravljenega srečanja, še vedno pa vidi možnosti za mir. V oddaji tudi o tem: - Kitajsko gospodarstvo se usmerja v napredne tehnologije, umetno inteligenco in inovacije. - Delničarji Vzajemne bodo na prvi skupščini po preoblikovanju izbrali svoje predstavnike v nadzornem svetu. - Ob odprtju festivala slovenskega filma za življenjsko delo nagradili montažerja Janeza Briclja.
Slovensko aj Ukrajinu čaká rokovanie. Okrem iného aj o energetike, obrane či integrácii Ukrajiny do Európskej únie. No a zatiaľ čo budú ukrajinskí predstavitelia vlády rokovať v Košiciach, ich prezident Volodymyr Zelenský bude rokovať v Bielom dome s Donaldom Trumpom. Čo od týchto stretnutí očakávame a čo môžu zmeniť? V Téme dňa diskutovali poslanec NR SR Ján Mažgút (Smer-SD) a poslanec NR SR Juraj Krúpa (SaS).
Voditelji Egipta, Katarja in Turčije so z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom danes v Egiptu podpisali dogovor o mirovnem načrtu za Gazo. Trump je pohvalil vlogo omenjenih držav pri sklepanju dogovora in sporočil, da so se že začeli pogovori o drugi fazi mirovnega načrta za Gazo, ki bi se morala glede na dogovor začeti po izpustitvi vseh izraelskih ujetnikov. Danes je Hamas v okviru prve faze izpustil zadnjih 20 živih izraelskih talcev ter predal trupla še štirih, iz izraelskih zaporov pa so izpustili skoraj 2000 zajetih Palestincev.
Zadržani optimizem, ki ga je bilo moč čutiti ob srečanju med predsednikoma Združenih držav in Rusije, Donaldom Trumpom in Vladimirjem Putinom, je po tednu dni popolnoma izpuhtel. Rusija vztraja pri svojih zahtevah, za nova srečanja na najvišji ravni ne kaže zanimanja. Ukrajina medtem zavrača ruske ozemeljske zahteve. Druge teme: - Kmetovanje mladih tudi letos med poudarki sejma Agra - Hrvaška bi za tuje delavce uvedla obvezno znanje osnovne ravni hrvaščine - Na sarajevskem filmskem festivalu nagradi za slovensko koprodukcijo in najboljšo žensko vlogo
V novej epizóde Za hranicou sme sa venovali najskôr rokovaniu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s Donaldom Trumpom a následnému stretnutiu amerického prezidenta s európskymi lídrami. Témou bol aj víkendový samit na Aljaške, kde šéf Bieleho domu privítal na americkej pôde ruského prezidenta Vladimira Putina. Tým sme však neskončili a s hosťom sme sa pozreli aj na kuriózne stretnutie vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s hlavou Kremľa. Na záver sme hovorili o stretnutí bývalého amerického prezidenta Georga Busha a Vladimira Putina v Bratislave. V relácii sme privítali protokolistu Romana Rotha. Sleduj ďalší diel relácie Za hranicou.Moderuje Samuel Drozdahttps://www.instagram.com/samuel.drozda/Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami o aktuálnej geopolitickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy relácie
V treh letih in pol od napada ruske vojske na Ukrajino mir še ni bil tako blizu. Po srečanju Donalda Trumpa in Vladimirja Putina na Aljaski je bilo bolj malo konkretnih sporočil, zdaj pa se že kažejo prvi obrisi morebitnega prihodnjega dogovora. Več ur trajajoči pogovori med ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom, ukrajinskim predsednikom Volodimirjem Zelenskim in sedmerico evropskih voditeljev so se sinoči v Beli hiši končali z nenatančno določenimi varnostnimi zagotovili Ukrajini ter napovedjo pogovorov v dveh formatih. Tako naj bi se kmalu sešla Volodimir Zelenski in ruski predsednik Vladimir Putin Čemu se bo morala odpovedati Ukrajina, čemu – če sploh čemu – Rusija in kakšno ceno bodo za sklenitev miru plačale Združene države Amerike in Evropa? Gostje: Boštjan Udovič, Fakulteta za družbene vede Univerze v Ljubljani; Katja Geršak, direktorica in soustanoviteljica nevladne organizacije Regionalni dialog; Vlasta Jeseničnik, dopisnica RTV Slovenija iz Ruske federacije; Andrej Stopar, dopisnik RTV Slovenija iz ZDA. Avtor Matej Hrastar.
Vsak mirovni sporazum o Ukrajini mora zagotoviti tudi varnost Rusije, je tamkajšnji zunanji minister Sergej Lavrov poudaril po včerajšnjih pogovorih evropskih voditeljev z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom. Ob tem je poudaril, da so izmenjave ozemlja vedno bistveni del razreševanja konfliktov, in dodal, da njihovi cilji v Ukrajini nikoli niso bili ozemeljske narave. Kot je dejal, je njihov cilj zaščita Rusov, ki tam živijo že stoletja. Drugi poudarki: - Ob svetovnem dnevu humanitarnosti pozivi k zaščiti humanosti. - Tudi primorska in mariborska univerza ne bosta začenjali novih sodelovanj z izraelskimi. - Zaskrbljenost gospodarstvenikov nad polletnimi rezultati.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok pricestoval do Washingtonu. Okolo 19. hodiny nášho času sa v Bielom dome stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.Kľúčové rokovanie, na ktorom budú prítomní aj viacerí významní európski lídri – vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej – má za cieľ nájsť čo najefektívnejší spôsob, ako ukončiť pokračujúci vojenský konflikt na Ukrajine.Trump po piatkovom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom naznačil, že ak sa má vojna skončiť, Ukrajina pravdepodobne bude musieť pristúpiť na významné kompromisy voči Rusku. Medzi ne by patrilo vzdanie sa kontroly nad Krymom, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako aj obmedzenie svojich snáh o vstup do NATO.„Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na to reaguje odmietavo a myslím si, že by tak robil akýkoľvek ukrajinský líder po troch rokoch krvavej vojny, v ktorej Rusko zabíja vojakov aj civilistov, znásilňuje ženy aj deti a desiatky tisíc obyvateľov už odvlieklo do Ruska,“ hovorí vedúci zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.Práve s ním sme sa rozprávali o tom, aké sú očakávané závery dnešných rokovaní a aký význam môžu mať pre ďalší vývoj vojnového konfliktu.
Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je prispel v Washington, kjer se bo danes srečal z ameriškem kolegom Donaldom Trumpom. Ta je pred pogovori poudaril, da Zelenski lahko konča vojno z Rusijo, če to želi. Ameriški zunanji minister Marco Rubio je medtem sporočil, da so na petkovih pogovorih med Trumpom in Putinom dosegli napredek pri iskanju soglasja, a da je razhajanj veliko. Da bi dosegli mirovni sporazum, mora biti Ukrajina vključena v pogovore, je še dejal. Drugi poudarki oddaje: - Bruselj ob ameriških carinah in azijski konkurenci napoveduje zaščitne ukrepe za jeklarsko industrijo. - Poenostavljeni postopki usmerjanja otrok s posebnimi potrebami. Stroka za celovitejšo prenovo zakonodaje. - Ptuj znova središče pesniškega dogajanja. Začenja se festival Dnevi poezije in vina.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok pricestoval do Washingtonu. Okolo 19. hodiny nášho času sa v Bielom dome stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.Kľúčové rokovanie, na ktorom budú prítomní aj viacerí významní európski lídri – vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej – má za cieľ nájsť čo najefektívnejší spôsob, ako ukončiť pokračujúci vojenský konflikt na Ukrajine.Trump po piatkovom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom naznačil, že ak sa má vojna skončiť, Ukrajina pravdepodobne bude musieť pristúpiť na významné kompromisy voči Rusku. Medzi ne by patrilo vzdanie sa kontroly nad Krymom, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako aj obmedzenie svojich snáh o vstup do NATO.„Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na to reaguje odmietavo a myslím si, že by tak robil akýkoľvek ukrajinský líder po troch rokoch krvavej vojny, v ktorej Rusko zabíja vojakov aj civilistov, znásilňuje ženy aj deti a desiatky tisíc obyvateľov už odvlieklo do Ruska,“ hovorí vedúci zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.Práve s ním sme sa rozprávali o tom, aké sú očakávané závery dnešných rokovaní a aký význam môžu mať pre ďalší vývoj vojnového konfliktu.
Hovoril o okamžitom prímerí, o strašných následkoch pre Rusko o tom, ako stretnutie s Putinom zastaví vojnu na Ukrajine.Nič z toho stretnutie medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom na Aljaške neprinieslo. Najskôr to síce vyzeralo ako stretnutie dávnych priateľov, no samit napokon skončil predčasne a vlastne... bez výsledkov.Tomáš Prokopčák sa v mimoriadnom vydaní podcastu Dobré ráno rozpráva s Matúšom Halásom z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.Zdroj zvukov: C-SPAN–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
V najnovšej epizóde relácie Za hranicou sme sa venovali veľkej aktualite, a to samitu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Samit na Aljaške nedosiahol svoj cieľ mieru na Ukrajine, no aj tak išlo o významnú udalosť. S hosťom sme prebrali dopad rokovania na Rusko a Ukrajinu, pozreli sme sa aj na reakciu americkej verejnosti či úlohu Európy v budúcnosti. V štúdiu sme privítali politológa a amerikanistu Kryštofa Kozáka. Sledujte ďalší diel relácie Za hranicou.
Nekateri evropski voditelji in ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski prek videopovezave prav zdaj razpravljajo z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom o Ukrajini, pri čemer želijo predvsem preprečiti, da bi Washington in Moskva sprejemala pomembne odločitve brez njih. Ruske sile so medtem v zadnjih dneh dosegle nekaj opaznejših uspehov v regiji Doneck, čeprav so po navedbah ukrajinske vojske pri tem izgubile veliko vojakov. Druge teme: - Izraelska vojska odobrila novo ofenzivo v Gazi - Zoper nekdanje nadzornike Luke Koper že potekajo izvršbe - Operativci kritični do naročenih reševalnih helikopterjev
Americká spravodajkyňa českého Deníku N Jana Ciglerová v rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí, aká je atmosféra v Los Angeles a iných mestách, kde prebiehajú protesty, prečo imigrační agenti môžu len tak na ulici zobrať ľudí, ktorí sa im zdajú podozriví a aj to, či môže mať ešte Elon Musk politickú kariéru a prečo sa pohádal s Donaldom Trumpom.
Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo rusko ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Našla sa Donatellova busta, mala by byť v Topoľčiankach. Parlament prijal uznesenie o zrušení protiruských sankcií - paradoxne sa tak stalo omylom, nechcela to ani opozícia ani koalícia, no stalo sa. V opozícii sú teraz hádky kto za to vlastne môže. Hádajú sa aj Elon Musk s Donaldom Trumpom.Z Markízy odchádza reportérka Gabriela Kajtárová a ďalší dvaja kolegovia. Pracovať už nechcú v Markíze, ktorá vyhodila Viktora Vinczeho. Peter Pellegrini nevyhlási referendum o sankciách voči Rusku.A máme aj dobré správy. Parlament po nekonečných niekoľkoročných debatách konečne schválil, že ak je dieťa v nemocnici má právo na sprievod rodiča.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TV Markíza, TASR–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Zunaj je vse bolj vroče, še bolj vroče pa je v sporu med Elonom Muskom in Donaldom Trumpom, ki bo v novi epizodi Radia Ga Ga – Nova generacija povedal vse skrivnosti, ki jih o Elonu še nismo vedeli. Družina Strojan bo razložila, kako med poletno sezono z bližnjicami pomaga tujim turistom, s prav posebno duhovno mislijo pa se bomo spomnili župana Sv. Trojice. Martelanc in Serpentinšek se pridružujeta tožbi proti GEN-I, Grims, Pahor in Logar iščejo novo besedo za genocid, Žižek, Bagola in Han pa razpravljajo o Pahorjevi izključitvi iz SD. Kako Franc Kangler pomaga na dirki po Sloveniji, kaj naše čebele počnejo v Ukrajini, kdo bo komentiral formulo 1 in skoraj vse o sporu med Avdičem in Hojsom v petek dopoldan na Prvem programu Radia Slovenija.
V tejto časti relácie Cashflow sme sa rozprávali s Mariánom Kočišom, makroekonomickým analytikom Slovenskej sporiteľne. Ten hovorí o pozadí obchodnej vojny s Donaldom Trumpom. Ako clá ovplyvnia Slovákov a ako im vieme čeliť? Kto vyhrá obchodnú vojnu s USA a sú clá len prostriedok na vyjednávanie? Odpovedá Marián Kočiš.
Melinda Liu je novinarka, ki že od leta 1980 živi v Pekingu. Dela za ameriški tednik Newsweek. Pojasni bliskovit vzpon Kitajske in razloge za optimizem navkljub slabšim gospodarskim kazalcem. Zakaj Kitajci sramežljivo občudujejo Elona Muska in kako bi z Donaldom Trumpom lahko celo sklenili trgovinski sporazum.
Melinda Liu je novinarka, ki že od leta 1980 živi v Pekingu. Dela za ameriški tednik Newsweek. Pojasni bliskovit vzpon Kitajske in razloge za optimizem navkljub slabšim gospodarskim kazalcem. Zakaj Kitajci sramežljivo občudujejo Elona Muska in kako bi z Donaldom Trumpom lahko celo sklenili trgovinski sporazum.
Ruski predsednik Vladimir Putin je privolil v 30-dnevno prekinitev napadov na energetsko infrastrukturo. Popolno premirje je v pogovoru z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom pogojeval z ustavitvijo oboroževanja ukrajinske vojske. Trump je po skoraj dve uri trajajočem pogovoru sporočil, da sta imela s Putinom odličen klic. Druge teme: - Izrael: novo bombardiranje Gaze, v katerem je bilo ubitih več kot 400 ljudi, le začetek. Pogajanja s Hamasom odslej brez prekinitve ognja. - Spor glede nove metodologije obračunavanja omrežnine na ustavno sodišče. - V Ljubljani slovesno odprli nov Športni center Ilirija s prvim pokritim olimpijskim bazenom v prestolnici.
Ficov atentát je na súde. Bude ho predseda vlády aj naďalej zneužívať? Slovensko prestalo byť právnym štátom. Nenávisť je to, čo má Robert Fico spoločné s Donaldom Trumpom.
Ruski predsednik Vladimir Putin je načelno privolil v predlog o 30-dnevnem premirju z Ukrajino. A je tudi izjavil, da bi bilo treba pri tem upoštevati nekatere »odtenke«, o katerih bi se Rusija rada pogovorila z Združenimi državami, Putin pa tudi osebno z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom. Drugi poudarki: - Stroka opozarja, da oboroževanje slovenske vojske ne sme biti politična tema. - Vzdržen zeleni prehod bo moral temeljiti tudi na jedrski energiji in industriji materialov. - Celjski nogometaši z zmago nad Luganom priigrali prvi slovenski četrtfinale konferenčne lige.
Viesť akékoľvek rozhovory s Donaldom Trumpom asi nie je jednoduché, no zdá sa, že USA a Ukrajina sa dohodli na podmienkach prípadného prímeria.Amerika následne Ukrajine obnovila pomoc, čaká sa teda, ako zareaguje Rusko.O prípadnom mieri na Ukrajine a o tom, čo by v skutočnosti znamenal, sa Tomáš Prokopčák rozpráva s Matúšom Halásom z českého Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.Zdroj zvukov: Associated Press, Forbes, CBS News, BBCOdporúčanie:Tímea je redaktorkou nášho magazínu Closer a zároveň už rok moderuje podcast o kráse s názvom Rutina. Hovorí v ňom o starostlivosti o seba a kozmetike tak, ako nebýva zvykom: do hĺbky a bez snahy niečo iba predať. V podcaste sa dozviete napríklad, ako sa naozaj správne starať o vlasy, prečo sa vám lámu nechty alebo prečo niektoré kozmetické produkty stoja stovky eur. Takže blahoželám k narodeninám a ak podcast Rutina nepoznáte, skúste.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Piatkové ostro sledované stretnutie medzi Volodymyrom Zelenskym a Donaldom Trumpom sa skončilo tak, ako by nečakal asi nikto. Spočiatku mierumilovná debata pred kamerami sa zmenila na výmenu názorov, v ktorej Trump spoločne so svojím viceprezidentom J.D.Vencom obvinili Zelenskeho, že hazarduje s treťou svetovou vojnou a správa sa bez rešpektu voči Spojeným štátom, ktorým vraj počas stretnutia ani raz nepoďakoval za pomoc.Zelensky nakoniec z Bieleho domu odchádzal bez dohody a na príkaz Trumpovej administratívy.Čo sa to v piatok vlastne stalo, ide skutočne o bezprecedentný okamih v dejinách diplomacie a čo to spraví s ukrajinsko-americkými vzťahmi a ako by sa mala zachovať Európa?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta odborníka v oblasti bezpečnostnej politiky a medzinárodných vzťahov a bývalého ministra obrany v úradníckej vláde Martina Sklenára.Zdroj zvukov: YouTube/Associated Press, Fox NewsOdporúčanie:Moje dnešné odporúčanie ostane v téme. Ak vás dianie v Bielom dome v súvislosti s Ukrajinou zajíma ešte hlbšie, odporúčam vypočuť si piatkovú epizódu podcastu BBC Ukrainecast, ktorý sa venuje čisto konfliktu na Ukrajine a táto konkrétna epizóda analyzuje práve Zelenskeho návštevu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Koalícia ochotných, mesačné prímerie a áno pre anglo-francúzsky vojenský kontingent pre Ukrajinu – výsledok londýnskeho samitu európskych lídrov, na ktorý po washingtonskej neúspešnej schôdzke zavítal Volodymyr Zelenskyj. Ak sa vo Washingtone s Donaldom Trumpom zatiaľ nedohodol, z Londýna si ukrajinský prezident nesie záväzok podpory európskych spojencov. A spojenci samotní hovoria o potrebe navýšenia financií do spoločnej obrany, rovnako však potrebu dohody so Spojenými štátmi. Slovensko pri stole stále nie je, rovnako ako Orbánove Maďarsko. Naviac – Robert Fico si kladie podmienky: „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky." Kam to celé smeruje? Téma pre Pavla Štrbu zo zahraničnej redakcie Aktualít.„Ak chcel byť svojho času premiér Fico v jadre EÚ, Slovensko je už teraz mimo. Pre Roberta Fica“, tvrdí Pavol Štrba zo zahraničnej redakcie Aktualít. Premiér dnes predstavil aj podmienky, s ktorými pôjde na tohtotýždňový sumit EÚ o vojne na Ukrajine. „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“, uviedol pred novinármi na úrade vlády.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Koalícia ochotných, mesačné prímerie a áno pre anglo-francúzsky vojenský kontingent pre Ukrajinu – výsledok londýnskeho samitu európskych lídrov, na ktorý po washingtonskej neúspešnej schôdzke zavítal Volodymyr Zelenskyj. Ak sa vo Washingtone s Donaldom Trumpom zatiaľ nedohodol, z Londýna si ukrajinský prezident nesie záväzok podpory európskych spojencov. A spojenci samotní hovoria o potrebe navýšenia financií do spoločnej obrany, rovnako však potrebu dohody so Spojenými štátmi. Slovensko pri stole stále nie je, rovnako ako Orbánove Maďarsko. Naviac – Robert Fico si kladie podmienky: „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky." Kam to celé smeruje? Téma pre Pavla Štrbu zo zahraničnej redakcie Aktualít.„Ak chcel byť svojho času premiér Fico v jadre EÚ, Slovensko je už teraz mimo. Pre Roberta Fica“, tvrdí Pavol Štrba zo zahraničnej redakcie Aktualít. Premiér dnes predstavil aj podmienky, s ktorými pôjde na tohtotýždňový sumit EÚ o vojne na Ukrajine. „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“, uviedol pred novinármi na úrade vlády.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Ukrajina je danes pojasnila, da je predvideni dogovor z Združenimi državami o izkoriščanju ukrajinskih rudnih bogastev le okvirni sporazum, ki bi ga natančneje opredelili z dodatnimi dogovori, pri čemer bo na mizi tudi varnost. Kot je dejal ukrajinski premier Denis Šmigal, brez varnostnih zagotovil ne bodo podpisovali nobenih dogovorov. To je povedal tudi predsednik države Volodimir Zelenski, ki želi pred podpisom pogodbe o tem najprej govoriti z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom. Dodal je, da sporazuma ne bodo nujno podpisali že v petek, kot je napovedal Trump. Preostale novice: Vodja srbske entitete BiH Dodik obsojen na leto zapora, 6 let pa ne sme opravljati javnih funkcij. - Hrvaški predsednik Milanović pri nas na prvem obisku v tujini v novem mandatu. - Okrožno sodišče zavrača očitke o neprimernosti prostorov na Gospodarskem razstavišču v Ljubljani.
Robert Fico to síce vo svojom telefonáte s Donaldom Trumpom nespomenul, no Slovensko je určite proti zavedeniu jeho ciel voči Európskej únii. Ak sa tak ale prezident Trump rozhodne, nič s tým neurobíme. Putin medzi tým rozbehol naplno svoju vojnovú ekonomiku, no podľa odborníkov tak znižuje výkon ruského hospodárstva aj životnú úroveň ľudí. S chudobou a životnou úrovňou máme problém aj u nás a to Ficovu vládu čaká ďalšia konsolidácia a tento krát aj šetrenie.Čo by teda pre Slovensko a Európu znamenali nové Trumpove clá? Aká by mala byť naša reakcia? A čo s Európou okrem bezpečnostného rizika robí vojnová ekonomika Ruska? Ako sa s tým všetkým vysporiada Slovensko? Ako na nás dopadne konsolidácia a čo bude nasledovať teraz, keď už vláda zvýšila dane, no ostala 6 miliardovú sekera?Braňo Závodský sa rozprával s ekonómom Slovenskej akadémie vied Viliamom Páleníkom.
Zatiaľ čo na Slovensku už viac ako 600 psychiatrov a psychológov vyzýva Roberta Fica aby sa správal slušne alebo odišiel z politiky a ľudia sa chystajú do ulíc, predseda vlády opäť pred protestami straší destabilizáciou štátu. Tajná služba sleduje podľa opozície občanov Slovenska, ktorí protesty organizujú, no o proruskej skupine, ktorá u nás ohlasuje zakladanie partizánskych buniek a referendum o vystúpení z Únie, zatiaľ ani slovo.Medzitým sa nový americký prezident Donald Trump ujal svojej funkcie. A medzi prvými rozhodnutiami bola aj amnestia pre 1600 ľudí, ktorí po jeho predchádzajúcej prehre zaútočili aj po jeho výzvach na americký kongres. Premiér Fico sa už aj pochválil s telefonátom s Donaldom Trumpom.O čom teda spolu hovorili? Ako sa bude Slovensko a únia brániť Trumpovým clám a ako sa Ficova vláda vyrovná s požiadavkami Trumpa na zvyšovanie peňazí na obranu? Ako vôbec prebehla Trumpova inaugurácia a čo boli jeho prvé kroky v úrade? Aké budú Spojené štáty s Trumpom a ako sa zmení svet, ak už je minimálne jasné, že Trump nedokáže napriek svojim vyhláseniam ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín? Braňo Závodský sa rozprával sa s politológom Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.
„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
V tednu dobrodelnosti vas bosta iz studia Radia Ga Ga – Nova generacija pozdravila Angelca Likovič in Rudl pod budnim očesom strokovnjaka za komuniciranje Aljoše Bagole. Svet živali se tokrat ukvarja z resnimi težavami na trgu pirotehnike, na pomoč so poklicali slavno odvetniško pisarno Čefurin. Uroš Slak bo skupaj z Robertom Golobom in Tino Gaber v Parizu v zasedi čakal na srečanje z Donaldom Trumpom, v živo s celjskih ulic pa bomo spremljali tudi jubilejno podelitev nagrad stranke SDS svojim članom in privržencem. Kaj si Angelca misli o Only Fans, kaj si Žižek misli o slovenski vesoljski agenciji in ali Kangler sploh misli, vse to in še vedeževalec Blaž v petek dopoldan na Prvem.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Donald Trump alebo Kamala Harrisová? Odpoveď na túto otázku hľadajú Američania práve dnes. Volia si totiž novú hlavu štátu, ktorá do funkcie nastúpi už v januári budúceho roka. Výsledok súboja medzi demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou a jej republikánskym súperom Donaldom Trumpom je podľa prieskumov veľmi tesný a aj preto boj o voliča obaja zvádzali až do posledných chvíľ. Aká atmosféra vláda v Amerike pár hodín pred voľbami, ako sa vyvíjajú preferencie jednotlivých kandidátov, čím sa snažili presvedčiť nerozhodnutých a čo bude po voľbách? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Branislava Ondrášika, experta na politickú komunikáciu a zároveň spolupracovníka denníka SME, ktorý sa nachádza priamo v Spojených štátoch. Zdroj zvukov: WKYC Channel 3 Odporúčanie: Ak vás americké prezidentské voľby zaujímajú, odporúčam si vypočuť niekoľko posledných častí podcastu The NPR Politics Podcast. Dozviete sa viac o samotných kampaniach Harrisovej a Trumpa, ale aj o tom, čo Trump urobí, ak sa dostane k moci, respektíve, aké sú jeho plány s politickými oponentami. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing