Podcasts about hovorila

Patrí ku skupine vedcov, ktorá mapuje asteroidy a vyhodnocuje potenciálne riziko ich zrážky so Zemou. V utorkovom Ráne na eFeMku nás navštívila planetárna astronómka Eva Lilly. Viac ako desať rokov žila v USA, kde získala doktorát aj zamestnanie v odbore. Hovorila o svojej práci, o sledovaní nebezpečných objektov, o obrane Zeme, ale aj o živote na Havaji a práci vedkyne.

Premiér Robert Fico opäť púšťal časť vystúpenia tanečníčky a partnerky lídra PS Michala Šimečku Soni Ferienčíkovej. V rozhovore Ferienčíková hovorí, ako jej niekoľko mesiacov trvajúce útoky zmenili život, kedy chcela byť političkou, ale aj to, prečo si pred pár dňami podala žiadosť o peniaze z Fondu na podporu umenia. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Filmová producentka Wanda Adamík Hrycová hovorí o filme Vlny, ktorý prevalcoval národné filmové ceny Slnko v sieti, ale aj o tom, prečo sa jej na Slovensku nežije dobre, čo dokázali protesty a ako uvažuje o odchode zo Slovenska. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Spisovateľka, intelektuálka, organizátorka kultúrneho života, žena, ktorá prirodzene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry, bojovníčka za práva žien, feministka, Tajovského manželka – Hana Gregorová – sa narodila pred 140 rokmi a dnes sa môžeme zhodnúť minimálne na jednom, pomohla pochopiť, aký je význam ženskej tradície v kultúre. A to nie len nám, ale už aj svojej generácii. Hovorila o peknoduchých ženách a sama takou bola. Viac v nových Fenoménoch, ktoré budú mať tentokrát diskusný charakter. Pozvanie autorky relácie Zuzany Golianovej prijali: Jana Cviková, literárna vedkyňa, prekladateľka, spoluzakladateľka časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, Monika Kapráliková, historička, kulturologička a jedna z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy a Alžbeta Vrzgula, režisérka, dramatička a spoluzakladateľka divadelného zoskupenia Uhol_92. Hana Gregorová prináša so sebou toľko vrstiev, že Fenomény, jej venované, budú mať dve časti. Prvá je naplánovaná na štvrtok 27. februára o 20.00, druhú odvysielame v rovnakom čase 6. marca 2025, nasledujúc soboty, pár minút po ôsmej prídu na rad reprízy.

Opozičný poslanec Tomáš Szalay z SaS hovorí, že sa 30 rokov pozná s všeobecným lekárom Petrom Liptákom, ktorý na neho podal trestné oznámenie kvôli očkovaniu proti covidu. Lipták ho obviňuje zo všeobecného ohrozenia. Opisuje, ako Slovensko na zasadnutiach WHO zastupuje žena z ministerstva kultúry, ale aj to, prečo na budúcotýždňovej schôdzi nepodporia zákony, ktoré ministerstvo dohodlo s Lekárskym odborovým združením. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Herečka Jana Kovalčiková bude moderátorkou novej sezóny televíznej súťaže Let's Dance na televízie Markíza. Spolu s ňou aj Anna Jakab Rakovská. Tanečná súťaž sa vráti na obrazovky na jar. Doterajší moderátor Viktor Vincze, ktorý vedie spravodajské odbory v televízii, skončil. Pre nesúhlas s týmto krokom televízie sa rozhodla skončiť v porote súťaže jeho manželka Adela Vinczeová. Kovalčiková v rozhovore hovorí, prečo prijala ponuku na moderovanie Let's Dance, ale rozpráva aj o situácii v Slovenskom národnom divadle a o tom, prečo často uvažuje, že by zo Slovenska odišla. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Magdaléna Vášáryová prijala pozvanie do podcastu Bárdy & Káčer, kde priniesla sviatočný nádych pozitívneho myslenia. Hovorila o potrebe najprv búrať, aby sme mohli budovať – a minimálne búranie, podľa jej slov, naša vláda nepochybne ovláda. Prezradila aj, čo považuje za najväčší problém strednej Európy, či aké to bolo sa priateliť s Viktorom Orbánom.Magdaléna Vášaryová označuje súčasnú dobu ako skúšku a tie môže byť pozitívne, ale čo je horšie je, že ako spoločnosť sa zbavujeme ľudí, ktorí vyčnievajú z davu a potom nás riadi podpriemer typu Machala.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify.

Politickí redaktori Denníka N Nina Janešíková a Dušan Mikušovič hovoria, aký bol uplynulý rok. Opisujú, ako sa im pracuje s koaličnými poslancami a či sa s nimi ešte stále nerozprávajú. Ale hovoria aj o tom, ktorá udalosť najviac ovplyvnila uplynulý rok, ako ich prácu ovplyvnila koaličná kríza či hrubnutie jazyka politikov. A ako vnímajú alkohol v parlamente. Hovorila s nimi Veronika Folentová.

Slovenského národného divadla Miriam Kičiňová hovorí, prečo sú na budove čierne zástavy, ako herci diskutujú o tom, kedy čítať vyhlásenie o štrajkovej pohotovosti, ale aj o tom, ako vyzerá jej komunikácia s generálnou riaditeľkou Zuzanou Ťapákovou alebo či pôjdu do štrajku. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Denník N sa stal od novembra minoritným akcionárom českého časopisu pre ženy Heroine. 28. novembra vyjde prvýkrát tlačená verzia magazínu aj s textami zo Slovenska. V rozhovore so šéfredaktorkou Michaelou Kramárovou sa dozviete, prečo sa Slovenky nezapojili do článku o interrupciách, aké tabu témy sa Heroine snaží otvárať, ale aj to ako môžu články o pôrodoch, menopauze či násilí na ženách meniť vnímanie spoločnosti. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

„Uvedomila si zásadnú vec: Na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová, ktorá po pätnástich rokoch odišla z STVR. Bola dušou odporu, odišla však paradoxne na vlastnú žiadosť. A to krátko po tom, ako sa verejnoprávna RTVS zmenila na STVR, (keď zišlo z toho, že bude STaR). Zmena, naordinovaná vládnou reprezentáciou, lebo tá potrebovala svojevedenie. Nový zákon tak narysoval novú inštitúciu s novým riadiacim pavúkom, aby sa toho starého mohli zbaviť. Zámer, ktorý vyvolal vlnu odporu už na samom začiatku. A bola pri ňom. Hovorila vtedy o svojej obave zo „spolitizovania verejnoprávnosti“, či o jej „únose“. Obavy sa vtedy premietli do vyše 1200 podpisov zvnútra verejnoprávnej RTVS. Nasledovala aj štrajková pohotovosť, či symbolická verejnoprávnosť v čiernom. Napriek tomu sa STVR stala skutočnosťou. A hoci v nej operuje Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá sa z času na čas kriticky vyjadrí, tváre a hlasy odporu z STVR zväčša odišli, alebo boli „odídené“. Alebo mlčia. Ako sa spätne pozerá na svoj príbeh s verejnoprávnosťou? Soňa Weissová, ešte donedávna šéfka zahraničnej redakcie rozhlasového spravodajstva, kritik zmien, ktorá neváhala odmietnuť ponúkané peniaze za mlčanlivosť. A pre niektorých aj „synonymum rozhlasu“.„Po novom zákone o STVR nevidím dôvod, prečo by som tam mala zostať“, hovorí Weissová. „Nemala som pocit, že budem môcť naďalej slobodne tvoriť“, dodáva. Weissová spomína, že sa pristihla pri obave, že sa časom poddá „démonovi súhlasu“, ako o ňom čítala u Dominika Tatarku. „Hlavný hrdina sa tam pristihol pri tom, že súhlasí s vecami, s ktorými by inak nesúhlasil. Alebo aj okolie ho prinútilo k tomu, aby s tým súhlasil“, vysvetľuje. „Uvedomila si tiež zásadnú vec: na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Uvedomila si zásadnú vec: Na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová, ktorá po pätnástich rokoch odišla z STVR. Bola dušou odporu, odišla však paradoxne na vlastnú žiadosť. A to krátko po tom, ako sa verejnoprávna RTVS zmenila na STVR, (keď zišlo z toho, že bude STaR). Zmena, naordinovaná vládnou reprezentáciou, lebo tá potrebovala svojevedenie. Nový zákon tak narysoval novú inštitúciu s novým riadiacim pavúkom, aby sa toho starého mohli zbaviť. Zámer, ktorý vyvolal vlnu odporu už na samom začiatku. A bola pri ňom. Hovorila vtedy o svojej obave zo „spolitizovania verejnoprávnosti“, či o jej „únose“. Obavy sa vtedy premietli do vyše 1200 podpisov zvnútra verejnoprávnej RTVS. Nasledovala aj štrajková pohotovosť, či symbolická verejnoprávnosť v čiernom. Napriek tomu sa STVR stala skutočnosťou. A hoci v nej operuje Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá sa z času na čas kriticky vyjadrí, tváre a hlasy odporu z STVR zväčša odišli, alebo boli „odídené“. Alebo mlčia. Ako sa spätne pozerá na svoj príbeh s verejnoprávnosťou? Soňa Weissová, ešte donedávna šéfka zahraničnej redakcie rozhlasového spravodajstva, kritik zmien, ktorá neváhala odmietnuť ponúkané peniaze za mlčanlivosť. A pre niektorých aj „synonymum rozhlasu“.„Po novom zákone o STVR nevidím dôvod, prečo by som tam mala zostať“, hovorí Weissová. „Nemala som pocit, že budem môcť naďalej slobodne tvoriť“, dodáva. Weissová spomína, že sa pristihla pri obave, že sa časom poddá „démonovi súhlasu“, ako o ňom čítala u Dominika Tatarku. „Hlavný hrdina sa tam pristihol pri tom, že súhlasí s vecami, s ktorými by inak nesúhlasil. Alebo aj okolie ho prinútilo k tomu, aby s tým súhlasil“, vysvetľuje. „Uvedomila si tiež zásadnú vec: na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V tejto epizóde podcastu "Dobre vidieť" sme sa porozprávali so Zorou Czoborovou, známou fitness trénerkou a podnikateľkou. Zora s nami otvorene zdieľala svoj životný príbeh – od chvíľ, keď mala všetko, až po obdobia, keď si prešla ťažkými časmi. Hovorila o tom, čo ju v živote skutočne posunulo, a čo si dnes váži najviac. Prezradila, ako sa jej život zmenil po operácii očí, vďaka ktorej sa cíti ako nový človek a môže si naplno užívať každodenné veci, ktoré sú pre ňu teraz dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

Vláda v utorok predstavila konsolidačné opatrenia. Medzi nimi aj pomalší rast platov zdravotníkov či zmenu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Lekárske odborové združenie zmeny kritizuje a pripomína vláde Roberta Fica, že porušujú dohody z memoranda, ktoré bolo výsledkom lekárskych výpovedí v roku 2022. Odborári začali zbierať výpovede z takzvaných nadčasových hodín. Predseda LOZ Peter Visolajský vysvetľuje, kedy pristúpia k výpovediam a prečo ministerka Zuzana Dolinková z Hlasu nemá ich dôveru. Hovorila s ním Veronika Folentová.

V najnovšej časti relácie zmUPované sme privítali influencerku Lucidstyle_official, ktorá nám porozprávala o svojom živote v Thajsku. Prezradila nám, prečo sa tam rozhodla presťahovať, ako si kúpila dom, čím sa tam živí a aké sú bežné dni v tejto exotickej krajine. Hovorila tiež o svojich cestách po Thajsku a o tom, čo ju tam najviac fascinuje. Ak ťa zaujíma, aké to je žiť v Thajsku a čo všetko to obnáša, určite si nenechaj ujsť túto epizódu! Čo myslíš, vedel by si si predstaviť život v Thajsku?

Volebný analytik Denníka N Daniel Kerekes vysvetľuje, ako budú prebiehať voľby do Európskeho parlamentu, kde sa budú rátať hlasy, ale aj to, prečo nemôžete krúžkovať kandidátov z viacerých strán. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Na Ukrajine su tisícky ľudi, ktorí v dôsledu vojny stratii končatiny. Krajina aj na túto tragédiu vojny už od začiatku hľadala riešenie - a vznikli viaceré centrá. Medzi nimi aj Superhumans. V centre sa využívajú moderné protézy zo zahraničia, ktoré majú ľudia dostupné zadarmo. Stanislava Harkotová sa bola do centra pozrieť a v podcaste opisuje, ako mladí Ukrajinci ukazujú, že napriek tomu, že v dôsledku vojny prišli o končatiny, ich život sa nekončí.Novinárka Stanislava Harkotová opisuje, že v Ukrajine je momentálne okolo 40-tisíc ľudí, ktorí stratili končatiny. „Nie sú to len vojaci, ale aj civilisti. Vieme, že pri rôznych útokoch ľudia prichádzajú o končatiny z radu bežných ľudí - či už žijú v prifrontových miestách, alebo ked pri nich niečo vybuchlo," hovorí.V reakcii na potreby vojakov, ale aj bežných ľudí tak na Ukrajine vznikli viaceré centrá. Jedno z nich, to najmodernejšie, využíva moderné protézy zo zahraničia. Pomôcť tam dokážu 50 až 70 ľuďom mesačne. Reportérka Harkotová tam stravíla nejaký čas a rozprávala sa s veteránmi, ale aj lekármi. „V spoločnosti je dopyt po tom vysvetľovať a ukazovať, že život sa pre mladých mužov nekončí. Hovorila som s jedným mladým mužom, ktorý po operácii nabral váhu, no pracuje na tom, aby sa dostal do formy. Čím väčšia váha, tým väčší nápor je to protézy. Čo som mala možnosť vidiet, tak ľudia sa snažia pohnúť ďalej," opisuje.Viac si môžete vypočuť v podcaste. Moderuje Denisa Hopková.

Miriam Kičiňová, riaditeľka Činohry SND, rozprávala o konkrétnych predstaveniach tejto sezóny Činohry SND. Hovorila o dramaturgii, ako pracujú v tíme, o tom ako to vyzerá na premiérach, aj spätnej väzbe od divákov. Čo ich čaká v tejto sezóne? Vypočujte si záznam rozhovoru.

Spisovateľ a lektor kritického myslenia Ján Markoš v rozhovore rozpráva, ako sa podľa neho po atentáte na premiéra zmení spoločnosť, ako zmeniť jazyk, ktorým sa vyjadrujú politici, ale aj média, ale hovorí aj o tom, čo znamená zmierenie v spoločnosti. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Adela a Viktor Vinczeovci sa stali oficiálne rodičmi Maximiliána, ktorého im súd právoplatne zveril. V rozhovore hovoria, ako prebiehal proces adopcie. Opisujú, ako vyzerali prvé Vianoce či Deň matiek, ale aj to, ako zistili, že si Maximiliána chcú vziať domov a ako to prijali starý rodičia. Hovoria o tom, ako vnímajú rodičovstvo, ale aj to, ako sa zmenil po príchode dieťaťa ich vzťah. Hovorila s nimi Veronika Folentová.

Poslanec KDH František Majerský v rozhovore hovorí, ako vznikla spolupráca s ministrom SNS Tomášom Tarabom o odstrele medveďov, o tom, či sú diskusie v KDH o tom, že by sa hnutie pridalo ku koalícii, ale aj o tom, či by spolupracovali s PS a SaS na ďalších protestoch. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Sociálny antropológ a autor knihy Postsedliaci Juraj Buzalka hodnotí prezidentské voľby. Hovorí o možnom medzigeneračnom probléme, o tom, prečo vyhral Pellegrini, ale aj o rozdieloch medzi vidiekom a mestami. „Tuším Michal Vašečka označil Petra Pellegriniho ako princa Krasoňa - nádherne vystupuje, dôstojným spôsobom, veľmi zmierlivo, nedáva veľa obsahu, netreba veľa premýšľať, a to je dobre pre ľudí, to tak hladí dušu.“ Hovorila s ním Veronika Folentová.

Na Slovensku stúpajú počty pacientov s čiernym kašľom. V Česku prvýkrát po 50 rokoch zomrel človek na záškrt. Stúpa počet epidémií osýpok. Infektológ Peter Sabaka v rozhovore vysvetľuje, sa vracajú ochorenia, ktoré boli na ústupe, aké majú prejavy a ľuďom radí, aby sa nezabudli preočkovať v dospelosti. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) v rozhovore vysvetľuje, prečo chce pol roka po parlamentných voľbách kandidovať do europarlamentu, hodnotí Ficov vtip k MDŽ, ale hovorí aj o tom, prečo v parlamente cíti zástupnú hanbu a prečo ešte nevstúpila do SaS. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Bývalý minister zdravotníctva Michal Palkovič sa stal novým predsedom kontrolného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V rozhovore hovorí o vzťahoch s Hlasom aj ministerkou Dolinkovo. Palkovič odpovedá aj na otázky o tom, ako vníma Pentu v zdravotníctve a možnosť vyplatenia ziskov. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Premlčacie lehoty sú výsledkom dohody spoločnosti, ako dlho chce garantovať spravodlivosť. Taká dohoda by však mala spĺňať aj požiadavky zdravého sedliackeho rozumu, aby si všetci mohli povedať, že sa im to zdá férové a normálne, hovorí v podcaste V redakcii prokurátor Peter Sepeši. Hovorila s ním Veronika Prušová.

Poslankyňa PS Lucia Plaváková v rozhovore hovorí, aké možnosti má opozícia pri novele Trestného zákona, o tom, kedy budú opozičné protesty, ale aj o odchode Tomáša Hellebradta z parlamentu. Hovorila s ňou Veronika Folentová

Herečka, speváčka a tanečníčka Alžbeta „Zea“ Ferencová v rozhovore hovorí, prečo podpísala petíciu proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (SNS), ako vníma vyjadrenia premiéra o Rómoch, ale aj o tom, či cíti ako povinnosť byť vzorom pre mladých Rómov a ako znášala úspech počas prvej série seriálu Iveta. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Odborník na bezpečnosť a poradca primátora hlavného mesta pre bezpečnosť Martin Královič hovorí, ako vníma nehodu Andreja Danka, o tom, aké veci treba vnímať pri protestoch a prečo sa obával, keď na protestoch Za slušné Slovensko vystupoval herec Richard Stanke. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Kristína Tormová je dlhodobo spoločensky angažovaná. Vo štvrtok bude druhýkrát moderovať opozičný protest proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. V rozhovore hovorí, prečo chodí na protesty, ako sa vyrovnáva s nenávistnými komentármi, ale aj o tom, že dostala ponuku moderovať MDŽ Smeru. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Lívia Hlavačková je lekárka a vedkyňa. Vydala vedecko-popularizačnú knihu Od elixírov po lieky, kde opisuje začiatky medicíny, ale aj to, ako vznikajú lieky a aké pravidlá dnes musia spĺňať, aby boli bezpečné. V rozhovore hovorí o tom, prečo sa ľudia proti očkovaniu bránili od jeho začiatkov, ale neprekážalo im holenie hlavy či fúkanie tabakového dymu do análneho otvoru, či sú dnes dostatočné pravidlá, aby sa zabránilo epidémiám závislosti od liekov, prečo ľudia stále veria magickým predmetom či účinkom moču. Hovorila s ňou Veronika Folentová. Poznámka: V otázke o opoidoch došlo ku chybe. Opioidy sú v USA na lekársky predpis.

Veronika Gulášová viedla kanceláriu premiéra Ľudovíta Ódora a predtým pracovala v najbližšom tíme prezidentky Zuzany Čaputovej. V rozhovore hovorí, prečo od prezidentky odišla, čo plánuje robiť, či dostala ponuku od prezidentského kandidáta Ivana Korčoka a aj ako prebehlo prevzatie úradu od novej vlády Roberta Fica. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

"Už sa mi nechce radikálnym spôsobom bojovať proti svetu. Ale skôr takým pokojnejším, lebo to má väčší účinok," odpovedá Katarína Katarzia Kubošiová na otázku ako sa po desiatich rokoch zmenila. Vydáva svoj šiesty štúdiový album, ktorý sa volá Šťastné dieťa. "Predtým som nerada hovorila, že som Slovenka a teraz o tom hovorím veľmi pyšne. Milujem náš jazyk. Miluejm ako ho môžeme dotvárať, oživovať. Veľmi rada sa učím od tínedžerov ich slang." "Byť dcéra známej herečky je neuveriteľne otravné. Boomeri mi dodnes píšu, že všetko mi vybavila mama. Aj to je jeden z dôvodov som odišla, lebo tá nálepka mi šla strašne na nervy. Moja mama je super, ale skutočne za mňa nič neurobila. Našťastie som si postavila svoju kariéru v Českej republike, kde nikto netušil kto je moja mama, a darí sa mi tam viac ako na Slovensku. Vlastne tam žijem už viac ako 10 rokov. Až takto ma to odvialo," hovorí Katarína Kubošiová. Ako sa za desať rokov zmenila? Aký je jej nový album? A je šťastné dieťa? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Katarínou Katarziou Kubošiovou. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Bývalý politik Miroslav Beblavý hodnotí výsledok volieb. Vysvetľuje, prečo by prezidentka Zuzana Čaputová podľa neho mala vymenovať za ministrov aj problematické mená, ale aj to, či sa dá konsolidovať verejné financie tak, aby to ľudia nepocítili na svojom štandarde. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Bývalý hokejista Michal Handzuš hovoril pred voľbami s mladými ľuďmi, aby ich viac išlo voliť. Sú podľa neho frustrovaní, lebo vidia, že nie sú pre štát priorita. V rozhovore Handzuš hovorí o tom, či by vstúpil do politiky aj ako hodnotí voľby. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen mala svoj posledný prejav o stave Európskej únie pred koncom jej mandátu. Ako sa jej darilo v jej funkcii? Pýtali sme sa viacerých europoslancov a aj odborníka na EÚ.Čo kľúčové zaznelo v prejave Ursuly von der Leyen o stave Európskej únie? Podľa Ondřeja Moceka z Asociáce pre medzinárodné otázky bolo vidieť, že jej prejav bol bilančný. „Nerekapitulovala len minulý rok, ale aj posledné štyri roky. Hovorila o tom, čo aké politické zadania a ciele stihli," konštatuje v podcaste.V prejave podľa neho zaznelo viac signálov smerom von. „Veľký signál je vymedzenie voči Číne. Určite je tiež podstatné zmieniť rozširovanie EÚ, ktoré tam zaznelo."Na to, ako vidia prejav šéfky Komisie a čo im tam chýbalo sme sa pýtali aj europoslancov, a to: Miriam Lexmann (KDH), Petra Polláka (Oľano), Roberta Hajšela (Smer-SSD), Eugena Jurzycu (SaS) a Vladimíra Bilčíka (Demokrati, pozn.redakcie: v eurvoľbách kandidoval za koalíciu Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia).No a zaujímali sme aj o to, ako vidia pôsobenie Ursuly von der Leyen na čele Európskej komisia.„Výkon jej mandátu nepovažujem za dostatočne presvedčivý," hovorí v podcaste europoslankyňa Miriam Lexmann.Podľa Petra Polláka je von der Leyen zrelá politička. „Obdobie, ktorému predsedala, bolo plné kríz a preto si zaslúži môj obdiv."Podobne to vníma aj europoslanec za Smer-SSD Robert Hajšel. „Celkové pôsobenie Ursuly von der Leyen bolo mixom chýb, neskorých reakcií, chýbajúceho líderstva, ale aj občasných úspechov a pozitív, ktoré často minuli podpory zo strany členských štátov."Podľa Vladimíra Bilčíka Komisia pod vedením Von der Leyen riešila otázky, o ktorých sa nám v minulosti ani nesnívalo. „Presadila sa ako líderka globálného formátu v čase globálnych kríz."Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

S TikTokerkou Viwootou (Viktoriou Berezovskou) sme sa rozprávali o jej detstve v spoločenstve jehovistov. Hovorila nám o tom, prečo nemohla chodiť na oslavy narodenín, ako sa bála trestu kvôli masturbácii, a čo ju vlastne donútilo k odchodu z tohto spoločenstva. Viac zistíš v rozhovore.

Poslanci odmietli rokovanie o situácii v pediatrii. Minister zdravotníctva Michal Palkovič hovorí, akú reakciu od lekárov očakáva, ale aj o tom, že ambulantný sektor kolabuje. Hovorí aj o tom, že ešte táto vláda zdravotníctvo dofinancuje a aj o výberových konaniach, ktoré sa na ministerstve tesne pred voľbami spustili. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Pracuje v modelingovej brandži už 14 rokov a patrí medzi najúspešnejšie slovenské modelky. Keď sa ocitla na kastingu, úplnou náhodou, ani nemala ambíciu prihlásiť sa. Myslela si, že kvôli výške to možné nebude. Dnes je však Erika Palkovičová stále žiadanou tvárou pre magazíny, módne editoriály, fotí komerčné kampane či online katalógy a striedavo žije v USA, kde ju najnovšie čaká sťahovanie sa z New Yorku do Los Angeles. Hovorila o práci modelky, svojich začiatkoch, zmenách, ktoré v tejto brandži sama zažila, ale aj o tom, ako modeling poznamenal covid: Načrtli sme aj tému, aké sú honoráre krások z modelingu či čo môže priniesť do tohto sveta umelá inteligencia. Erika sa otvorila aj v osobnej téme vyhorenia. Všetko nájdete v našom rozhovore pre reláciu Ide o nás.

Adiktológ Rastislav Žemlička z bratislavského Sanatória AT hovorí, ako pomôcť človeku so závislosťou od alkoholu, prečo si s dovolenkou mnoho ľudí spája pitie alkoholu, ale aj to, ako vyzerá rizikové správanie. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Prezident Slovenskej Lekárskej komory Pavel Oravec hovorí o tom, či neľutuje, že odišiel z českej nemocnice, v akom stave sú ambulantní špecialisti, ale aj o tom, ako je v okrese jediný pneumológ a ľudia u neho čakajú na termín aj pol roka. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Prezident Cyklokoalície Dan Kollár v rozhovore hovorí, ako vníma tempo výstavby nových cyklotrás v Bratislave, čo treba zmeniť, aby bola cesta na bicykli bezpečnejšia, ale aj to, aké sú vzťahy medzi cyklistami, vodičmi a chodcami a prečo treba budovať nové priechody pre chodcov miesto podchodov či nadchodov. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Hlavná odborníčka pre primárnu pediatriu Elena Prokopová hovorí, ako vníma, že poslanci ohlasujú mimoriadnu schôdzu parlamentu kvôli medveďom, ale oni sa so svojimi požiadavkami ešte na mimoriadnu schôdzu nedostali. Opisuje, prečo žiadajú skrátenie ordinačných hodín na pohotovosti a prečo by tam zvýšila poplatky. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Iniciatíva Zmúdri pripravila príručku pre prvovoličov. Vyzbierali na ňu 10-tisíc eur. Martina Bolibruchová zo Zmúdri v rozhovore hovorí, podľa čoho volia prvovoliči, akých politikov poznajú, ale aj to, že nerozumejú základným pojmom, ako je koalícia či pravica. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Volebná líderka Demokratov Andrea Letanovská v rozhovore hovorí, ako vníma svoju prvú diskusiu s Robertom Ficom, o tom, či bude rokovať o povolebnej spolupráci aj či si vie predstaviť spoluprácu s OĽaNO. Ako expertka na zdravotníctvo rozpráva o tom, či by ako ministerka povolila interrupčnú tabletku, ako by sa mali zvýšiť poplatky na pohotovostiach a urgentných príjmoch, ale aj o tom, či by skrátila ordinačné hodiny na pohotovostiach pre deti. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Minister zdravotníctva Michal Palkovič hovorí, či kolabujú ambulancie, prečo sa im nepodarilo presadiť skrátenie ordinačných hodín na pohotovosti, ale aj to, či schváli používanie interrupčnej tabletky a či tento rok dajú do zdravotníctva peniaze navyše. Hovorila s ním Veronika Folentová.

"Myslím, že ak malo toto 10 ročné strádanie k niečomu viesť a to niečo je zastavenie týchto razií, tak z tohto pohľadu to malo zmysel. Ešte aj po razii v Moldave boli ďalšie. Ak to pán Hamran definitívne zastavil to ma veľmi teší," hovorí Lýdia Šuchová, ktorá 10 rokov stála pri Rómoch z Moldavy nad Bodvou, ktorých nezákonne zmlátili kukláči a potom ich štát 8 rokov ťahal po súdoch a prípad vyhrali až v Štrasburgu. "Po desiatich rokoch sme si mysleli, že už stačilo. Navonok by sa to tvárilo, že idú objektívne preskúmať, či skutočne nálezy Európskeho súdu pre ľudské práva sú opodstatnené. Ale vonkajšie signály nedávajú žiadnu nádej na nezávislé prešetrenie. Nemám z toho dobrý pocit. Aj Rómovia sa boja, že sa zasa rozprúdi to isté koleso a celý ten príbeh pôjde zas a zas. Čo už viac si človek vie spomenúť po desiatich rokoch ako keď si spomínal po roku?" komentuje obnovené vyšetrovanie razie na policajnej inšpekcii Lýdia Šuchová. Ako si spomína na tento deň pred desiatimi rokmi? Hovorila si niekedy počas týchto desiatich rokov, že trestné oznámenie radšej nemali podávať? Cíti nejakú satisfakciu za to, že sa štát Rómom nakoniec ospravedlnil? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Lýdiou Šuchovou. - Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha v rozhovore hovorí, prečo by sa mala používať interrupčná tabletka aj na Slovensku, ale aj o tom, ako ženy riešia nedostupnosť interrupcií vo viacerých regiónoch a či ich minister požiadal o vypracovanie štandardov, ktoré sú potrebné na schválenie používania interrupčnej tabletky. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Prečo nevieme postaviť nemocnicu, aj keď máme peniaze a čo môže štát urobiť, aby sa nezadlžovali nemocnice a mali ste viac zdravotníkov. Analytik Martin Smatana hovorí aj o stave štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o tom, čo nás v zdravotníctve čaká nasledujúce roky. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Zuzana Vlčeková pracuje v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Zastupuje aj rodinu malej Editky Rischerovej, ktorá trpí nevyliečiteľným ochorením spinálna muskulárna atrofia (SMA). V rozhovore hovorí o tom, prečo sa obrátila na súd, aby nariadil poisťovni preplatenie lieku, ale odpovedá aj na otázky morálnych dilem, ktoré toto rozhodnutie spôsobí. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Tomáš Lehotský kandidoval za Za ľudí, bol za to, aby Veronika Remišová nebola predsedníčkou. V rozhovore hovorí, prečo končí v politike, čo ho na nej sklamalo ale aj to, ako vychádza so svojou bývalou predsedníčkou. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Minister školstva Daniel Bútora hovorí o tom, ako sa zmení vyučovanie po schválení nového vzdelávacieho programu, či je dobre nastavený, ale aj to ako hodnotí návrh na povinný súhlas rodiča na sexuálnu výchovu od Richarda Vašečku. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková hovorí o tom, prečo nevieme čerpať európske peniaze, či bude nemocnica v Martine či na Rázsochách, ale aj o tom, koho volila. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

V zozname zastropovaných potravín sú aj také, ktoré spôsobujú rakovinu na takej úrovni ako cigarety. Lekárka a vedkyňa Adela Penesová kritizuje, že každý reťazec zastropoval ceny párkov alebo procesovaných potravín a že sa do zoznamu nedostalo viac ovocia a zeleniny. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Už skoro štyridsať tisíc potvrdených obetí, stovky tisíc zranených, ale napríklad aj po šiestich dňoch od zemetrasenia živí pod sutinami. Rovnako „deti bez mien“, lebo nedokážu pre šok prehovoriť a zostali bez rodín. Na druhej strane aj prípady rabovania a násilia. Aj z takéhoto Turecka sa len v horizonte hodín vrátila Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá z postihnutých oblastí informovala Slovensko. Čo videla a zažila – prerozpráva aj nám.   Spúšť. Katastrofa. Výrazy, ktoré spomína ako prvé, keď hovorí o svojej skúsenosti z Turecka po zemetrasení. Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá sa vrátila z Turecka postihnutého zemetrasením.   „Videli sme to v meste Antakija v provincii Hataj. To je hádam to najsilnejšie, čo si odtiaľ v pamäti odnášam. To mesto je prakticky zrovnané so zemou“, spomína reportérka, ktorá z postihnutej oblasti týždeň prinášala správy.   „Videla som tam ulice, ktoré už ulicami nie sú. Mapy tam už jednoducho nefungujú. Ulice, s ktorými sa v nich počíta, tam dnes jednoducho nie sú. To zemetrasenie tam prinieslo totálnu deštrukciu“.   „Videla som autá, ktoré skaza ponaťahovala do najrozličnejších smerov“, opisuje.   Až surreálne tam podľa reportérky Weissovej vyznievali momenty ticha. Boli potrebné na detekciu možného života pod sutinami. „V prostredí neustáleho zavíjania sirén boli momenty, keď všetko stíchlo, aby bolo možné započuť prípadné signály života spod zavalených domov“, spomína Soňa.   „A počuli sme ich. Ešte teraz mám z toho zimomriavky“, rozpráva rozhlasová reportérka len hodiny po návrate z epicentra nešťastia.   „Pred očami mám zakryté telo, ktoré záchranári vynášali zo sutín. Rovnako vidím motorku, ktorú sme prekračovali, lebo bola zasypaná.“   „Vidím tých ľudí, ktorí nám chceli rozpovedať svoje príbehy, napriek tomu, že boli vo veľkom žiali. A rovnako vidím tých, čo neboli schopní povedať vôbec nič, lebo boli v šoku.“   „Vidím aj tých, čo zostali a boja sa vrátiť do svojich domov, hoci aj po otrasoch stoja. Presunuli svoj život do áut, tam sedia celé dni a čakajú, čo sa stane“.   V takýchto podmienkach žijú aj rodiny s malými deťmi. „To je ešte oveľa komplikovanejšie. Videla som takto ženu s dvoma malými deťmi. Hovorila, že im zostali len prikrývky a hračky, nič iné“, rozpráva Soňa.   Všimla si tiež, že v postihnutej oblasti sú miesta, kde ešte stále nedorazila štátna pomoc. Aj ľudia sa sťažujú, že „sú ponechaní sami na seba“. „Niektorí experti kritizujú, že štátna pomoc sa distribuuje na základe podpory vláde“, hovorí reportérka Soňa Weissová.   „Nevidela som tam vôbec pomáhať vojakov. A to ide o druhú najväčšiu armádu v Nato. Armáda tam nezasahovala, armáda tam nepomáhala. Nevideli sme vôbec, že by tureckí vojaci rozdávali jedlo.“ Vysvetlenie pre to nemá.   Napriek tomu je podľa nej situácia v Turecku lepšia ako v Sýrii. „Stále myslím na to, že v prípade Turecka ide o región, kde sa pomoc – hoci aj choaticky – raz dostane. Ale je tu Sýria, kde pomoc miestny režim limituje, a tam tí ľudia ani to nemajú. A to je neskutočné!“ - opisuje Soňa Weissová.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Už skoro štyridsať tisíc potvrdených obetí, stovky tisíc zranených, ale napríklad aj po šiestich dňoch od zemetrasenia živí pod sutinami. Rovnako „deti bez mien“, lebo nedokážu pre šok prehovoriť a zostali bez rodín. Na druhej strane aj prípady rabovania a násilia. Aj z takéhoto Turecka sa len v horizonte hodín vrátila Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá z postihnutých oblastí informovala Slovensko. Čo videla a zažila – prerozpráva aj nám.    Spúšť. Katastrofa. Výrazy, ktoré spomína ako prvé, keď hovorí o svojej skúsenosti z Turecka po zemetrasení. Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá sa vrátila z Turecka postihnutého zemetrasením.   „Videli sme to v meste Antakija v provincii Hataj. To je hádam to najsilnejšie, čo si odtiaľ v pamäti odnášam. To mesto je prakticky zrovnané so zemou“, spomína reportérka, ktorá z postihnutej oblasti týždeň prinášala správy.   „Videla som tam ulice, ktoré už ulicami nie sú. Mapy tam už jednoducho nefungujú. Ulice, s ktorými sa v nich počíta, tam dnes jednoducho nie sú. To zemetrasenie tam prinieslo totálnu deštrukciu“.   „Videla som autá, ktoré skaza ponaťahovala do najrozličnejších smerov“, opisuje.   Až surreálne tam podľa reportérky Weissovej vyznievali momenty ticha. Boli potrebné na detekciu možného života pod sutinami. „V prostredí neustáleho zavíjania sirén boli momenty, keď všetko stíchlo, aby bolo možné započuť prípadné signály života spod zavalených domov“, spomína Soňa.   „A počuli sme ich. Ešte teraz mám z toho zimomriavky“, rozpráva rozhlasová reportérka len hodiny po návrate z epicentra nešťastia.   „Pred očami mám zakryté telo, ktoré záchranári vynášali zo sutín. Rovnako vidím motorku, ktorú sme prekračovali, lebo bola zasypaná.“   „Vidím tých ľudí, ktorí nám chceli rozpovedať svoje príbehy, napriek tomu, že boli vo veľkom žiali. A rovnako vidím tých, čo neboli schopní povedať vôbec nič, lebo boli v šoku.“   „Vidím aj tých, čo zostali a boja sa vrátiť do svojich domov, hoci aj po otrasoch stoja. Presunuli svoj život do áut, tam sedia celé dni a čakajú, čo sa stane“.   V takýchto podmienkach žijú aj rodiny s malými deťmi. „To je ešte oveľa komplikovanejšie. Videla som takto ženu s dvoma malými deťmi. Hovorila, že im zostali len prikrývky a hračky, nič iné“, rozpráva Soňa.   Všimla si tiež, že v postihnutej oblasti sú miesta, kde ešte stále nedorazila štátna pomoc. Aj ľudia sa sťažujú, že „sú ponechaní sami na seba“. „Niektorí experti kritizujú, že štátna pomoc sa distribuuje na základe podpory vláde“, hovorí reportérka Soňa Weissová.   „Nevidela som tam vôbec pomáhať vojakov. A to ide o druhú najväčšiu armádu v Nato. Armáda tam nezasahovala, armáda tam nepomáhala. Nevideli sme vôbec, že by tureckí vojaci rozdávali jedlo.“ Vysvetlenie pre to nemá.   Napriek tomu je podľa nej situácia v Turecku lepšia ako v Sýrii. „Stále myslím na to, že v prípade Turecka ide o región, kde sa pomoc – hoci aj choaticky – raz dostane. Ale je tu Sýria, kde pomoc miestny režim limituje, a tam tí ľudia ani to nemajú. A to je neskutočné!“ - opisuje Soňa Weissová.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva Matej Mišík hovorí o rozdelení nemocníc do piatich úrovní, ale aj o tom, či sa obáva odchodov zdravotníkov z nemocníc, ktoré sú v najnižšej kategórii. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave Alexander Mayer v rozhovore hovorí, že nevie, ako bude o pol roka, keď bude fungovať nemocnica Penty Bory, vyzerať najväčšia štátna nemocnica. Už dnes majú niektoré oddelenia menej personálu, ako by mali mať. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Predseda vlády Eduard Heger hovorí o tom, ako vníma správu prezidentky o stave republiky, s kým rokuje o podpore rozpočtu, ale aj o tom, ako by sa mal zmeniť prístup lekárov. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Hrozí nám, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie, uviedla pred plénom v parlamente prezidentka Zuzana Čaputová. V svojej už tretej správe o stave republiky ostro vystúpila voči vláde aj opozícii. Hovorila o ekonomickej kríze, upozornila na hybridnú vojnu a šírenie nenávisti a naznačila aj potrebu predčasných volieb. O detailoch prezidentkinho prejavu a o jeho posolstve sa budem rozprávať so zástupcom šéfredaktorky denníka SME Jakubom Filom. Zdroje zvukov: NR SR, RTVS, TASR Odporúčanie: Každý to pozná a každý sa s tým stretol - s nevyžiadanými komentármi o vzhľade. Ako veľmi ste pribrali, ako by ste vyzerali krajšie, keby ste schudli, ako by ste žili kvalitnejśí život, ak by ste neboli tuční. Lenže s takýmto prístupom sa ľudia stretávajú nielen vo svojom okolí, ale aj v zdravotníctve. Moja kolegyňa Michaela Žureková sa rozprávala s ľuďmi, ktorých lekári a lekárky ponižovali kvôli obezite. A asi to bude prekvapenie - ale naozaj takéto komentáre nikomu nepomôžu. Prečítajte si text - Načo ste sa vyžrali ako sviňa? Obézni ľudia na Slovensku počúvajú ponižujúce reči od lekárov. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Pacienti nemôžu čakať, že od januára sa zemní správanie lekárov, hovorí Peter Visolajský, ktorý viedol rokovania s vládou. Priznáva, že do nemocníc sa nemusia vrátiť všetci lekári, čo podali výpovede. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Správa o stave republiky | Hosť: Michal Cirner (Inštitút politológie Prešovskej univerzity). | Najvážnejšia a najkritickejšia. Tak prezidentka Zuzana Čaputová označila svoju v poradí už tretiu Správu o stave republiky. Zrkadlo v ňom nastavila rovnako koaličným, ako aj opozičným stranám. Hovorila o politikoch zahľadených do seba a trpiacich slepotou voči ostatným ľuďom. Upozornila na potrebu adresných a efektívnych riešení kríz - energetickej, inflačnej aj krízy demokracie. Aký dosah bude mať prejav prezidentky na vývoj diania na politickej scéne aj v spoločnosti? Na koho mierila kritiku a ktoré témy rezonovali najviac? | Moderuje: Nina Alžbetkinová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Riaditeľka Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková hovorí, ako sa pripravujú na možné výpovede, ale aj to, aká je atmosféra v nemocnici. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Lucia Plaváková v rozhovore hovorí o problémoch dúhových rodín, o tom, či sa na Slovensku bojí, ale aj o zmenách zákonov v prospech LGBTI+ ľudí. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Minister Ján Horecký hovorí, prečo po vražde vyvesil čiernu a nie dúhovú vlajku, aký má vzťah k LGBTI+ ľuďom, prečo odmietal šlabikár s rozvedenou rodinou, ale aj o tom, či v zime budú školy v piatok len online. Hovorila s ním Veronika Folentová

Komik František Košarišťan v rozhovore hovorí, ako sa LGBTI+ komunite žije na Slovensku, ako ho zasiahla dvojnásobná vražda, aj o tom, ako vníma výroky politikov. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Epidemiologička Alexandra Bražinová v rozhovore hovorí, čo očakáva najbližšie týždne ohľadne covidu-19, či sa dala zaočkovať, ale aj o veľkom prieskume o duševnom zdraví, ktorý pripravuje. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

Rozhovor s ministrom zdravotníctva prebiehal v čase, keď lekárske odbory začali podávať hromadné výpovede. V rozhovore hovorí, ako chce výpovede riešiť, či nepodcenil situáciu, ale aj tom, že premiérove výroky o práci lekárov nebol šťastné. Hovorila s ním Veronika Folentová.

Paťa Hirschnerová je jednou zo zakladateliek projektu Pracujúce mamy, ktorý adresuje potreby mám vracajúcich sa do pracovného procesu a tiež pomáha zamestnávateľom nastavovať podmienky tak, aby odrážali aj potreby rodičov, hlavne mám. Paťa založila spolu s kamarátkou Terkou Mihálikovou túto organizáciu, keď sama na materskej riešila otázku svojho opätovného zamestnania. Popri tom stihla mať druhé dieťa a získať ocenenie Forbes 30 pod 30. Bavili sme sa s ňou teda o pracujúcich mamách zo všetkých uhlov. Hovorila zo svojich skúseností, hovorila o tom, čo riešia mamy, s ktorými pracujú, tiež, čo je dôležité pre firmy a nevynechali sme ani tému skĺbenia práce s našim rodinným životom. Paťa je veľká profíčka, no ako nám ukázala je aj láskavá nedokonalá mama, ktorá sa nebojí narovinu hovoriť o tom, ako si nastavovala materstvo podľa seba. Nadelila nám dávku podpory a povzbudenia a neustále upozorňovala na množstvo príležitostí, ktoré máme a možno o nich ani netušíme. Či už sa vás zlaďovanie pracovného a rodinného života aktuálne týka alebo nie, tento diel vám prinesie nadhľad a nádej z úst autentickej pracujúcej mamy. _________________ V úvode podcastu sme sa vrátili k téme spánok, vysvetlili ako to máme so spánkovým poradenstvom a pridali aj niekoľko odporúčaní na dobré zdroje informácií a pomocnú ruku. Dátum vydania totho dielu sa kryje so začiatkom kurzu Spokojná v práci. Pre všetky, ktoré by ste sa chceli po vypočutí do kurzu ešte prihlásiť, sme s Paťkou dohodli opätovné otvorenie prihlasovania do 29.9.2022 https://www.federikaplesnik.com/pracujuce-mamy-kurz-spokojna-v-praci

V tomto dieli budete počuť nás dve a odpovede na vaše najčastejšie otázky. Vlastne, aby sme boli úplne presné, nie sme tam len my dve. Občas začujete aj babätkovské mrnkanie mesačného Mila. Ak neplánujete ďalšie bábätko, púšťajte na vlastné riziko :). Hneď v úvode dala Adel ohliadnutie za svojím tehotenstvom, pôrodom a končiacim šestonedelím. Hovorila o tom, čo si pri prvom neuvedomovala, ale pri druhom už prežíva inak, ako ju vystrašila trombóza, aj kto jej pomáhal po pôrode. Vyvrátili sme mýty o tom, že naše deti nejedia sladkosti. Hoci nie sú sladkosti ako sladkosti. A tiež sme rozobrali Vinnieho turbulentný vzťah k jedlu a vegánstvo. K prípravam na súrodencov máme už obe, čo povedať. Každá sme toto riešili v inom období, tak aj náš prístup sa líšil. Adel už má aj reálny zážitok, tak sa podelila aj o to, ako sa vysporadúva s pocitmi viny. Vrátili sme tiež ešte trochu k Adelinmu pôrodu. Na www.mamagang.sk nájdete celý Adelin VBAC pôrodný príbeh. Ak ste už čítali, tu sa dozviete ešte niečo navyše. Neobišli sme ani našu obľúbenú tému partnerských vzťahov. Prezradili sme príbehy našich zonámení a zodpovedali sme aj vašu otázku o tom, ako riešime konflikty vo výchove a ako sa o vzťahy staráme. Na záver sme si nechali to najlepšie, hnev a vzdory našich detí. Snáď vás naše úprimné rozprávanie poteší. _________________________________________________________________________________________ Partnerom epizódy je Junior účet od VÚB banky s platobnou kartou VISA. www.vub.sk/juniorbanking

LINK NA HEROHERO: https://herohero.co/krvavydobsinsky KONTAKT: krvavydobsinsky@gmail.com Kedy ste mali naposledy zlú predtuchu? Hovorila vám vaša intuícia uteč? Čo by sa stalo, keby ste ju neposlúchli? Mlynárova dcéra by vedela rozprávať... Táto rozprávka má v sebe oveľa viac múdrosti, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Americká diplomatka Madeleine Albrightová bola historicky prvá ministerka zahraničných vecí USA a dovtedy najvyššie postavená žena americkej administratívy. Jej zbraňou v diplomacii boli šperky, konkrétne brošne. Hovorila o nich ako o svojom osobnom diplomatickom arzenáli. Brošňami vyjadrovala svoj postoj, názor, úctu či odmietanie i svoju náladu. A práve brošne Madeleine Albright sú témou, o ktorej sa Zuzana Golianová rozpráva s odborníčkou na diplomatický protokol a etiketu Katarínou Strýčkovoú a šperkárkou, výtvarníčkou Natašou Štefunkovou, ktorá pre túto diplomatku svetového významu vytvorila aj brošňu.

Bol to rok traumy. Bol to rok, v ktorom zápasíme o charakter nášho štátu. Ale tiež to bolo Slovensko, ktoré zúfalo potrebujem stabilitu, jasné a jednotné vedenie. To sú len niektoré z hlavných myšlienok správy o stave republiky, ktoré včera predniesla v parlamente. Hovorila aj o boji v bezpečnostných zložkách či o spravodlivosti. Čo nám prezidentka odkázala? Tomáš Prokopčák sa pýta Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: Tasr TV, FB Robert Fico Odporúčanie: Príbeh Jakoba Fuggera je natoľko neuveriteľným, že keby ho niekto napísal ako román, odkázal by som mu, že to už fakt trochu prehnal. Lenže tento človek mal prsty vo všetkom: zo smiešneho regionálneho rodu Habsburgovcov urobil vládcov Európy. Mal prsty v revolúcii v účtovníctve, zrejme financoval Magalhaesovu cestu okolo sveta, stál pri vzniku luteránstva - predávanie odpustkov bolo reakciou na dlh, ktorý voči nemu mala pápež – a platil aj protireformáciu. Pomohol zaviesť dnešné banky a finančníctvo, stvoril kapitalizmus, ale nepriamo aj marxizmus zhruba štyristo rokov pred Marxom… a to sa ešte len rozbiehame. Skrátka, moje dnešné odporúčanie je kniha Najbohatší muž všetkých čias, v skvelom preklade od Sama Marca. Knihu nájdete napríklad tu: www.absynt.sk/najbohatsi-muz-vsetkych-cias – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Bol to rok traumy. Bol to rok, v ktorom zápasíme o charakter nášho štátu. Ale tiež to bolo Slovensko, ktoré zúfalo potrebujem stabilitu, jasné a jednotné vedenie. To sú len niektoré z hlavných myšlienok správy o stave republiky, ktoré včera predniesla v parlamente. Hovorila aj o boji v bezpečnostných zložkách či o spravodlivosti. Čo nám prezidentka odkázala? Tomáš Prokopčák sa pýta Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: Tasr TV, FB Robert Fico Odporúčanie: Príbeh Jakoba Fuggera je natoľko neuveriteľným, že keby ho niekto napísal ako román, odkázal by som mu, že to už fakt trochu prehnal. Lenže tento človek mal prsty vo všetkom: zo smiešneho regionálneho rodu Habsburgovcov urobil vládcov Európy. Mal prsty v revolúcii v účtovníctve, zrejme financoval Magalhaesovu cestu okolo sveta, stál pri vzniku luteránstva - predávanie odpustkov bolo reakciou na dlh, ktorý voči nemu mala pápež – a platil aj protireformáciu. Pomohol zaviesť dnešné banky a finančníctvo, stvoril kapitalizmus, ale nepriamo aj marxizmus zhruba štyristo rokov pred Marxom… a to sa ešte len rozbiehame. Skrátka, moje dnešné odporúčanie je kniha Najbohatší muž všetkých čias, v skvelom preklade od Sama Marca. Knihu nájdete napríklad tu: www.absynt.sk/najbohatsi-muz-vsetkych-cias – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Hovorila som jej, nechoď s Bulharom! A na Kubu si neber kroksyyy :))) NEXT? NEVIEM SA HO ZBAVIŤ  https://open.spotify.com/episode/4BL0TtrrkXQS9ltGmLzLxJ  Produkcia by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/