Podcasts about slovenky

Trojnásobného majstra sveta v cestnej cyklistike Petra Sagana aktuálne možno vidieť tancovať na televíznych obrazovkách, no s tancom sa stretol už v detstve. Porozprával, čo ho zatiaľ tanec naučil, v čom je bolesť po tréningoch odlišná od tej, ktorú zažíval pri cyklistike a aj o športovej kariére. V Mimóze sa (ne)dozviete:1:38 – čím vypĺňa svoj voľný čas;3:00 – prečo pri cyklistike vydržal tak dlho;6:00 – aké bolo jeho detstvo;7:20 – ako je na tom s cudzími jazykmi;10:15 – čo bolo jeho prvé talianske slovo;12:30 – v čom sa líší bolesť pri tanci a pri cyklistike;14:40 – či bol spokojný so svojím prvým tanečným výkonom;17:00 – aké rozdiely vníma pri tanci a cyklistike;19:30 – o jeho pocitoch pred pretekmi;24:40 – na akú trápnu udalosť by najradšej zabudol;27:00 – ako vnímal to, že bol pre Slovákov a Slovenky národným hrdinom;30:26 – aký má vzťah k divadlu a herectvu;36:30 – či sa počas kariéry cítil vyčerpaný;39:30 – aké má hobby;41:58 – aké posolstvo má pre mladých ľudí.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Slovenské hokejistky zvládli prvý krok, keď v decembri jednoznačne ovládli predfinálovú skupinu olympijskej kvalifikácie. Teraz ich čaká posledný a oveľa náročnejší krok, vo februári budú bojovať o postup vo finále kvalifikácie proti Nemecku. Kým v Piešťanoch nemala naša brankárka Andrea Rišianová veľa práce, v Nemecku bude mimoriadne dôležitou hráčkou.Na Andreu Rišianovú išlo v Piešťanoch od Kazachstanu, Islandu a Slovinska menej striel ako dali jej spoluhráčky gólov. V Nemecku to tak ale určite nebude. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovorila o skončenej, no aj prichádzajúcej kvalifikácii.Dozviete sa, aké je to stáť v bránke, keď na vás za celú tretinu nejde ani jedna strela a na čo brankárka v takých momentoch myslí. Taktiež sa dozviete viac zo sveta ženského hokeja a napríklad aj to, či v šatni fungujú rovnako ako muži.

Slovenské hokejistky zvládli prvý krok, keď v decembri jednoznačne ovládli predfinálovú skupinu olympijskej kvalifikácie. Teraz ich čaká posledný a oveľa náročnejší krok, vo februári budú bojovať o postup vo finále kvalifikácie proti Nemecku. Kým v Piešťanoch nemala naša brankárka Andrea Rišianová veľa práce, v Nemecku bude mimoriadne dôležitou hráčkou.Na Andreu Rišianovú išlo v Piešťanoch od Kazachstanu, Islandu a Slovinska menej striel ako dali jej spoluhráčky gólov. V Nemecku to tak ale určite nebude. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovorila o skončenej, no aj prichádzajúcej kvalifikácii.Dozviete sa, aké je to stáť v bránke, keď na vás za celú tretinu nejde ani jedna strela a na čo brankárka v takých momentoch myslí. Taktiež sa dozviete viac zo sveta ženského hokeja a napríklad aj to, či v šatni fungujú rovnako ako muži.

V najnovšej epizóde relácie O TOM POTOM sme privítali štyri talentované Slovenky z profilu FunFrky, ktoré svojím originálnym humorom dobývajú internet! Rozprávali sme sa o ich začiatkoch, ako vznikajú ich úspešné videá, čo ich motivuje tvoriť a ako zvládajú rýchlo rastúcu popularitu. Ich príbehy sú plné smiechu, inšpirácie a energie. Napíšte nám do komentára, ktoré z ich videí vás najviac rozosmialo!

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 0:31 - MIMORIADNE: SNG dnes neotvoria pre hrozbu „zneužitia“. Riaditeľ tak reaguje na výzvu jej zamestnancov https://www.startitup.sk/mimoriadne-sng-dnes-neotvoria-pre-hrozbu-zneuzitia-riaditel-tak-reaguje-na-vyzvu-jej-zamestnancov/ 1:51 - Zamestnanci SNG predstavili svoje požiadavky. 177 z nich hrozí výpoveďou do pár týždňov https://www.startitup.sk/zamestnanci-sng-predstavili-svoje-poziadavky-177-z-nich-hrozi-vypovedou-do-par-tyzdnov/ 2:59 - Šéf ZSSK hlási veľké novinky: Chystajú moderný systém na kúpu lístkov a mnoho ďalšieho https://www.startitup.sk/sef-zssk-hlasi-velke-novinky-chystaju-moderny-system-na-kupu-listkov-a-mnoho-dalsieho/ 4:24 - SHMÚ vydáva výstrahy pre všetky kraje: Celé Slovensko dnes zasype sneh, prvá kalamita začína https://www.startitup.sk/shmu-vydava-vystrahy-pre-vsetky-kraje-cele-slovensko-dnes-zasype-sneh-prva-kalamita-zacina/ 5:38 - Na najsevernejšom súostroví sveta zakázali pohreby. Ľudia tu musia vlastniť zbraň, za nájom platia 700 eur https://www.startitup.sk/na-najsevernejsom-suostrovi-sveta-zakazali-pohreby-ludia-tu-musia-vlastnit-zbran-za-najom-platia-700-eur/ 6:59 - Pošta zavádza nové „sviatočné opatrenia“. Nebudeš vďaka nim čakať v nekonečných radoch https://www.startitup.sk/wp-admin/post.php?post=981674&action=edit 8:18 - Frekventovaný horský priechod cez víkend úplne uzavrú. Čertovicu neprejde nikto https://www.startitup.sk/frekventovany-horsky-priechod-cez-vikend-uplne-uzavru-certovicu-neprejde-nikto/ 9:50 - Vedci ostali zaskočení: Severný magnetický pól sa bleskovo rúti k Rusku. Hrozí znefunkčnenie GPS https://www.startitup.sk/vedci-ostali-zaskoceni-severny-magneticky-pol-sa-bleskovo-ruti-k-rusku-hrozi-znefunkcnenie-gps/ 11:12 - Pentagón reaguje na vyhrážky Ruska jadrovými zbraňami. Washington priblížil riziko ich použitia https://www.startitup.sk/pentagon-reaguje-na-vyhrazky-ruska-jadrovymi-zbranami-washington-priblizil-riziko-ich-pouzitia/ 12:33 - Zatykače za vojnové zločiny: Medzinárodný trestný súd obvinil premiéra Netanjahua, ministra obrany Gallanta a vodcu militantného hnutia https://www.startitup.sk/zatykace-za-vojnove-zlociny-medzinarodny-trestny-sud-obvinil-premiera-netanjahua-ministra-obrany-gallanta-a-vodcu-militantneho-hnutia/ 14:07 - Slovenky od januára majú nárok až na 2 200 eur mesačne. Výpočet materskej sa v roku 2025 mení (PREHĽAD) https://www.startitup.sk/slovenky-od-januara-maju-narok-az-na-2-200-eur-mesacne-podmienky-materskej-sa-v-roku-2025-menia-prehlad/ 15:32 - Výživnú bombu za pár drobných má doma každý Slovák. Skryté benefity, o ktorých netušíš (TIPY) https://www.startitup.sk/vyzivnu-bombu-za-par-drobnych-ma-doma-kazdy-slovak-skryte-benefity-o-ktorych-netusis-tipy/ 16:46 - „Naliali sme do toho státisíce.“ Otec so synom otvorili prvý steakbar v Bratislave, mäso ti tu dozrie pred očami https://www.startitup.sk/wp-admin/post.php?post=981129&action=edit

Sme generáciu botoxu? Kde sa vzal trend obrovských pier, a prečo sa dnes už aj mladé dievčatá boja vrások a starnutia viac, než čohokoľvek iného? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my dermatovenerologička MUDr. Zuzana Bukovinská.Estetická medicína zažíva v poslednom období dramatický boom a jej vplyv na spoločnosť je zrejme neprehliadnuteľný. Žien, ktoré túžia vyzerať stále lepšie, je čoraz viac, no hranica medzi prirodzenosťou a veľkými, badateľnými zákromi, je u mnohých žien čoraz tenšia. Dá sa chodiť na estetické zákroky a stále vyzerať prirodzene?Akými trendami sa nechávajú unášať dnešné mladé ženy aj dievčatá? A môže robiť estetické zákroky aj obyčajná kozmetička? A ktoré celebrity majú toho na tvári urobeného viac, než by ste tipovali? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my MUDr. Zuzana Bukovinská, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Sme generáciou botoxu? Čo hovorí lekárka“Povedala by som, že dnešná generácia je najmä generáciou možností. Na jednej strane je fajn, pokiaľ to vieme používať, nie nadužívať alebo zneužívať. A toto je presne tá citlivá generácia dievčat, ktoré naozaj možno ešte nemajú úplne potvrdenú svoju identitu, alebo si ju ešte len budujú,” hovorí na úvod Zuzana Bukovinská o tom, či si myslí, prečo dnešné mladé dievčatá neváhajú aj v mladom veku siahať po botoxe a výplniach.“Keď príde 20-tnička s tým, že chce botox za účelom zmiernenia vrások, tak sa to s ňou snažím ešte nejako odkonzultovať, nastavím jej hlavne správne kozmetickú rutinu, prípadne prístrojové či laserové ošetrenia, ktoré fungujú výborne ako prevencia” hovorí.“Naozaj ja ako lekár mám právo, môžem a často aj odmietnem nejaký typ výkonu, pokiaľ ja s ním nie som stotožnená, alebo nechcem, aby sa toto prezentovalo ako moja práca,” hovorí doktorka Bukovinská o tom, či je lekár povinný urobiť niekomu estetický zákrok len preto, že si ho vyžiada.Aká tenká je hranica medzi prirodzenosťou a “preplácanosťou”Možno aj vy stretávate čoraz častejšie ženy, ale už aj mužov, ktoré to so zákrokmi jednoducho začali preháňť. Ako je to s aplikovaním kyseliny, môžu tieto zákroky spôsobiť nejaké problémy, majú vedľajšie účinky, prípadne sa môžu aplikovať častejšie, než je odporúčané? Mnoho žien totiž vídať s tvárou, ktorá sa na seba buď už vôbec nepodobá, prípadne je značne vidieť, že sa jej tvár už takmer vôbec nehýbe. Ako je to teda možné?“Pokiaľ sú tieto zákroky vykonávané pod dohľadom lekára, ideálne len jedného, ktorý tú klientku pozná, má záznamy, vedie si o nej nejakú tú históriu, že čo jej bolo a kedy jej bolo aplikované, tak by sa toto naozaj nemalo diať. Lebo my sme nejaké tie pauzy alebo tie také predpísané rozostupy naozaj povinní dodržiavať,” opisuje lekárka.Doktorka Bukovinská prezrádza v podcaste aj to, že sa rozostupy sa ale často nedodržia a výplní je veľa.“Príkladom je tzv. overfilled syndrome. Čiže to je veľmi časté, že naozaj práve tou prehnanou aj častou aplikácou, kedy je aj frekvencia vysoká - ale aj objemami, že to množstvo je veľké, môže naozaj vzniknúť, je to typické napríklad pri lícnych kostiach, alebo pri perách. To sú také oblasti, kde to vie naozaj vzniknúť veľmi rýchlo. Tá tvár vyzerá nafúknuto, preplneno. Volá sa to aj alienifikácia, alebo laicky taký - výzor mimozemšťana,” hovorí dermatovenerologička o tom, čo sa stane, ak sa to výplňami dlhodobo preháňa.V podcaste sa ešte dozviete: aký je rozdiel medzi botoxom a kyselinou hyalurónovou kde vznikol trend obrovských pier či môže robiť pery či pichať botox aj obyčajná kozmetička prečo a v čom má kožný lekár občas pocit, že je aj psychológ či je pravda, že si ženy nechávajú robiť zákroky len kvôli tomu, že partner zhadzuje ich výzor ktoré celebrity majú zákroky a...

Denník N sa stal od novembra minoritným akcionárom českého časopisu pre ženy Heroine. 28. novembra vyjde prvýkrát tlačená verzia magazínu aj s textami zo Slovenska. V rozhovore so šéfredaktorkou Michaelou Kramárovou sa dozviete, prečo sa Slovenky nezapojili do článku o interrupciách, aké tabu témy sa Heroine snaží otvárať, ale aj to ako môžu články o pôrodoch, menopauze či násilí na ženách meniť vnímanie spoločnosti. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Vitajte pri počúvaní novej série podcastu Dobré ráno - Čítanie na nedeľu. Najbližšie týždne si každú nedeľu budete môcť vypočuť vybraný text, ktorí napísali naši kolegovia a načítavame ho my moderátorky a moderátori Dobrého rána. Načítaný text: ⁠https://historickarevue.sme.sk/c/23376491/ Načítala Eva Frantová – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Už niekoľko rokov pátra po neobjavených príbehoch filantropov a filantropiek, ktorí sa pred 100 rokmi zapísali do slovenskej histórie. Pavol Lacko za ten čas spracoval originálne osudy spisovateliek, lekárov, bankárov, vedcov aj šľachticov. Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, tentokrát o ľuďoch, ktorým nebolo ľahostajné ich okolie. Legenda o Jánošíkovi, ktorý vraj chudobným dával, čo ukradol bohatým, podľa Pavla Lacka celkom nesedí. Historické pramene uvádzajú len jeden prípad, keď najznámejší slovenský zbojník rozdával prstene v Terchovej. „Dúfam, že táto krajina má na viac ako pestovať si národný mýtus o niekom, kto oberal o majetok nižšiu strednú vrstvu,“ hovorí autor filantropických príbehov z našej minulosti. Pri ich písaní spolupracuje s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje pátraniu v archívoch a štúdiu dobových dokumentov. Jeho cenné nálezy ukazujú, aké rozmanité boli podoby pomáhania v predchádzajúcich storočiach. Na rozdiel od Jánošíka išlo často o skutočné hrdinstvo a zachraňovanie životov. Napríklad lekár Ladislav Nádaši-Jégé liečil koncom 19. storočia ľudí na Orave zadarmo a prispieval chudobným pacientom na lieky. V podcaste sa dozviete: ako cestovanie aj vysťahovalectvo do Ameriky učilo Slovákov a Slovenky pomáhaniuprečo sa Rožňavčania vyzbierali na sochu Františky Andrássyovejako garbiar z Liptova spravil z robotníkov akcionárovaký výnimočný čin sa spája s menom Samuela Zochaprečo dnes treba hovoriť o historickej filantropiiVäčšina filantropov a filantropiek z našej minulosti je spätá so vzdelávaním. Každé jedno meno pritom inšpiruje aj dnes. „Politik Emil Stodola a lekár Ladislav Nádaši-Jégé už začiatkom 20. storočia upozorňovali na niečo, čo nám nefunguje dodnes – na chýbajúce nemocnice a nedostatok študentov. Ich odkaz bol, aby sme viac podporovali študentov, vedu a vzdelanie. To sa potom prejaví v celej krajine a na mnohých iných veciach, kde to možno ani nečakáme,“ objasnil odkaz osobností slovenskej filantropie novinár Pavol Lacko. Impact TalksPríbehy zo série Filantropi a filantropky 19. a 20. storočia vznikajú vďaka podpore Nadácie Pontis a všetky sú voľne prístupné záujemcom.   Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania, prináša aj podcast Impact Talks.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Ktorý zákrok môže urobiť kožný lekár a ktorý už musí vykonať plastický chirurg? V Európe sú napríklad na botulotoxín prísnejšie regulácie, no inde sú možné aj oveľa radikálnejšie zákroky a väčšie dávky. Často to však vyzerá veľmi neprirodzene. Mnohé ženy si chcú dať napichať pery podľa celebrít, čo je absolútne nereálne.Estetické zákroky sú čoraz dostupnejšie, no záleží na rozsahu. Niektoré Slovenky budú radšej hladovať, aby si mohli dať urobiť drahé zákroky, hovorí dermatovenerologička Lucia Drahovská.V dnešnom podcaste budeme hovoriť aj o tetovaniach.Moderuje Henrieta Hanáková.

Renáta Daneková je mladá Slovenka, ktorá mala nastavené veľké ciele v živote. Jedného dňa sa však všetko zmenilo. Do života jej vstúpila choroba Skleróza multiplex. Spolu s moderátorkou Martinou Beňovou, sa spolu rozprávali aj o tom, - aké príznaky sú príznačné pre tuto chorobu - ako zistili lekári že to je SM -ako sa Renáta s touto diagnózou vyrovnala -ako začala svoju liečbu a ako s ňou dnes žije aj vďaka liečbe sa dozviete v novom podcaste. Nezabudnite si nastaviť odber aby vám neunikla nová časť podcastov s Akčnými ženami.

Renáta Daneková je mladá Slovenka, ktorá mala nastavené veľké ciele v živote. Jedného dňa sa však všetko zmenilo. Do života jej vstúpila choroba Skleróza multiplex. Spolu s moderátorkou Martinou Beňovou, sa spolu rozprávali aj o tom, - aké príznaky sú príznačné pre tuto chorobu - ako zistili lekári že to je SM - ako sa Renáta s touto diagnózou vyrovnala - ako začala svoju liečbu a ako s ňou dnes žije aj vďaka liečbe sa dozviete v novom podcaste. Celý podcast už 16.7.2024 o 10:00 Nezabudnite si nastaviť odber aby vám neunikla nová časť podcastov s Akčnými ženami.

V dnešných dobrých správach, ktoré ste možno nezachytili vám povieme o plánovanej obnove cesty na Katarínku aj o rekonštrukcii školy v Trnave, s ktorou pomôžu učitelia. Predstavíme si tiež Slovenky roka a povieme si ešte oveľa viac.

Epizóda 89: Štyridsať rokov po prvom Slovákovi sa na Everest dostala aj prvá Slovenka. Keď som to povedala mamke, jej reakcia bola “co ši šalena?”. O menštruácii v druhom tábore, ale aj o trojke na Evereste. NEXT? TRI DECI VODKY A XANAX  https://open.spotify.com/episode/4aGytFUPk5C0ezWcMEHF4R?si=Uqw9MeqjRUSGdy6AZWa2MQ  Tento podcast ti prináša Slovenská sporiteľňa  https://www.slsp.sk/sk  hrdý partner Lucie Janičovej, prvej Slovenky na Evereste. Slovenská sporiteľňa, Budúcnosť je vaša! Túto epizódu ti tento týždeň prináša GOTHAL  https://gothal.sk/  - skvelý dovolenkový rezort pre deti aj dospelých. Rodina podcastov ZAPO odporúča GOTHAL Vražedné psyché LIVE, pod holým nebom na Zemplínskej Šírave! 17. júla o 18ej zažijete naživo jedinečnú atmosféru true crime príbehu na Moteli Kamenec. Vstupenky na  www.zapotour.sk   Podcasty by ZAPO môžeš počúvať už aj na Youtube a nezabudni nám dať odber  https://www.youtube.com/@ZAPOTV   Produkcia by ZAPO @zapoofficial  See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dnes už naše deti v tomto vedieme oveľa zodpovednejšie, než tomu bolo kedysi, no prístup z minulých generácií zanechal na chrupe mnohých Slovákov stopy, ktorých oprava vychádza aj na tisíce eur. Slovenský zubár však neopraví to, čo ten zahraničný pokazí. Lacné zuby zo zahraničia nás potom môžu vyjsť poriadne draho, hovorí stomatologička, MDDr. Ivana Pučeková, ktorá pôsobí na zvolenskej zubnej klinike Viktorident.Dnes vám práve s ňou prinášame bonusovú epizódu podcastu TELO, v ktorej sa budeme venovať krásnemu úsmevu, po ktorom azda každý túži. Zo zubov, s ktorými nie sme spokojní, môžeme mať naozaj veľké komplexy a výnimkou nie sú ani ťažké psychické stavy. Čo všetko riešia v zubnej ambulancii Slováci a Slovenky, za čo si koľko priplatíme a na čo dávať pozor, sa dnes pýtame odborníčky v podcaste Telo, rozhovor viedla Henrieta Hanáková.

Aké mám šance ako podnikateľ získať hypotéku a akú investíciu mi odporúčate zo získaných peňazí, chatu, byty alebo ETF? Mám financovať kúpu nehnuteľnosti väčšou hypotékou alebo úsporami vo Finaxe? Čo mám robiť s úzko zameranými konkrétnymi investíciami, ktoré sú aktuálne v strate -50%? Na tieto otázky sa pozrieme v dnešnom Finax radí.   Odporúčané zaujímavé články a videá so súvisiacou problematikou: Finančná rezerva - základný cieľ: https://www.finax.eu/sk/blog/financna-rezerva-ciel-s-ktorym-by-ste-mali-sporenie-zacat Investičné chyby vyplývajúce z ľudskej psychiky: https://youtu.be/FLFd0vRbXdo?feature=shared Slovenky investujú: https://www.finax.eu/sk/blog/predstavujeme-vam-finaxwomen   Radoslav Kasík, Juraj Hrbatý a Ján Tonka   VAŠE OTÁZKY DO FINAX RADÍ Záznamník: 041 222 01 74 Dotazník: https://finax.tech/dotaznik   Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite  https://finax.eu/sk   APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android   BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog   SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://tw  

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Slovenky otvorene o Veľkej noci: Je to zbytočné míňanie peňazí, tieto sviatky by sa mohli zrušiť (PRIESKUM): https://www.startitup.sk/slovenky-otvorene-o-velkej-noci-je-to-zbytocne-minanie-penazi-tieto-sviatky-by-sa-mohli-zrusit-prieskum/   2. Putin chce vyrobiť ruský Playstation či Xbox. Vývojom vlastných konzol a videohier poveril ruského giganta: https://www.startitup.sk/putin-chce-vyrobit-rusky-playstation-ci-xbox-vyvojom-vlastnych-konzol-a-videohier-poveril-ruskeho-giganta/   3. Poznáme časti Slovenska, kde žijú ľudia kratšie o 4 až 5 rokov. Život si dokážeš predĺžiť jednoducho: https://www.startitup.sk/pozname-casti-slovenska-kde-ziju-ludia-kratsie-o-4-az-5-rokov-zivot-si-dokazes-predlzit-jednoducho/   4. Ivan Korčok podáva trestné oznámenie. Falošný web, ktorý ho očierňuje, verejnosť spája s Pellegrinim: https://www.startitup.sk/ivan-korcok-podava-trestne-oznamenie-falosny-web-ktory-ho-ociernuje-verejnost-spaja-s-pellegrinim/   5. Ceny palív na Slovensku vystrelili: „Tankovacia turistika“ je aktuálne skutočne výhodná, hodnotí odborník: https://www.startitup.sk/ceny-paliv-na-slovensku-vystrelili-tankovacia-turistika-je-aktualne-skutocne-vyhodna-hodnoti-odbornik/   6. Finančná správa pripravuje kroky na elimináciu „gazdiniek“. Slovenský zväz pekárov bojuje proti nelegálnym zákuskom: https://www.startitup.sk/financna-sprava-pripravuje-kroky-na-eliminaciu-gazdiniek-slovensky-zvaz-pekarov-bojuje-proti-nelegalnym-zakuskom/   7. Nečakané vyhlásenie poľského premiéra: Sme pred vojnou. Putinove slová o nenapadnutí NATO neberie nikto vážne: https://www.startitup.sk/necakane-vyhlasenie-polskeho-premiera-sme-pred-vojnou-putinove-slova-o-nenapadnuti-nato-neberie-nikto-vazne/   8. Vláda chystá zásadnú zmenu pre lyžiarov. Dotkne sa najmä jednej vekovej kategórie: https://www.startitup.sk/vlada-chysta-zasadnu-zmenu-pre-lyziarov-dotkne-sa-najma-jednej-vekovej-kategorie/   9. Koniec obmedzeniam vo výbere priezviska. Nový návrh poslankýň PS poteší slovenské páry: https://www.startitup.sk/koniec-obmedzeniam-vo-vybere-priezviska-novy-navrh-poslankyn-ps-potesi-slovenske-pary/   10. Saharský prach na Slovensku naberá na intenzite. Jeho vrchol príde už o pár hodín: https://www.startitup.sk/saharsky-prach-na-slovensku-nabera-na-intenzite-jeho-vrchol-pride-uz-o-par-hodin/   11. Masívny únik dát svetoznámeho giganta. Zverejnili citlivé údaje 73 miliónov zákazníkov: https://www.startitup.sk/masivny-unik-dat-svetoznameho-giganta-zverejnili-citlive-udaje-73-milionov-zakaznikov/   12. Zem už nepotrebuje 24-hodinový deň. Vedci upozorňujú na časovú anomáliu, ktorá by prepísala dejiny: https://www.startitup.sk/zem-uz-nepotrebuje-24-hodinovy-den-vedci-upozornuju-na-casovu-anomaliu-ktora-by-prepisala-dejiny/

Slováci v Česku: Marec je mesiacom histórie žien, na Slovensku pripomína aj pôsobenie Živeny – pri tejto príležitosti predstavujeme Živenu, ktorú založili pred dvoma rokmi Slovenky žijúce v Prahe; rozhovor s predsedníčkou Luciou Van Middendorp; Lendančanka pod Eifellovkou - Betka de la Bovri o živote vo Francúzsku, slovenskej škole a slovenských aktivitách v Paríži; Slováci v Nemecku: Spomienka na swingového speváka Eugena Švába, ktorý zomrel v nemeckom Kolíne nad Rýnom;

Časopis Slovenka je už desaťročia stálicou slovenského lifestylového neba. Slovenka vznikla v roku 1948, pár týždňov pred komunistickým prevratom. Neprekvapivo, veľmi rýchlo po jej vzniku sa jedným z cieľov redaktoriek Slovenky stalo vytváranie novej socialistickej ženy podľa ideológie Komunistickej strany a vzoru Sovietskeho zväzu. V dnešnom podcaste sa pozrieme ako sa časopis tejto úlohy zhostil v časoch stalinizmu, v časoch horúčkovitého budovania svetlých zajtrajškov a intenzívnych represií politických odporcov režimu. Ako mala vyzerať nová Slovenka? Ako sa píše a o čom píše ženský časopis v časoch stalinskej diktatúry? Akú úlohu v procese tvorby novej ženy zohrávali emócie a ako ich dnes vieme skúmať? Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s filologičkou, prekladateľkou a kultúrnou manažérkou Zuzanou Bujačkovou. Dr. Bujačková popri výskume spoluorganizuje Bratislavský knižný festival a pracuje v občianskom združení literarnyklub.sk. Pred necelým rokom úspešne obhájila doktorandskú prácu na tému: Ženy pod červenou hviezdou. Obraz novej socialistickej ženy v slovenskom mediálnom diskurze (1948 –1953). Momentálne pracuje na rozšírení tohto výskumu, ktorý neskôr vyjde aj knižne. Aktuálne sa kurátorsky podieľala na novom čísle mesačníka Kapitál venovanom ženám za socializmu, ktorý vyjde v polovici marca. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je streda, 3. január, a v tento deň pred siedmimi rokmi vyhrala ženský slalom Svetového pohára v Záhrebe Veronika Velez-Zuzulová pred Petrou Vlhovou, a tak po prvýkrát v histórii obsadili prvé dve miesta v pretekoch Svetového Pohára v zjazdovom lyžovaní Slovenky. Vypočujte si Sportnet novinky, ranný športový podcast portálu sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa počas posledných dní v športovom svete stalo. - Všetky podcasty od Sportnet.sk nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠sportnet.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Sportnet.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími športovými správami na ⁠⁠tomto odkaze⁠⁠. - Ďakujeme, že nás počúvate.

Ani s rodičmi, ani na škole - mladí o „nej“ s nikým nehovoria. Avšak zažívajú „ju“ často na vlastnej koži. Dospelí Slováci a Slovenky vnímajú korupciu ako rozšírenú v našej krajine.   Ako sa na ňu pozerajú dnešní mladí ľudia? Vidia ju okolo seba, zažívajú ju na vlastnej koži, tolerujú ju, či dokonca správajú sa aj oni korupčne či neeticky? O korupcii – vo veľkom aj malom, o neetickom správaní, šedých zónach morálnych kompromisoch, ale aj o tom, ako rozmýšľať a hovoriť o korupcii nám povedia v najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých – mladí ľudia z Bardejova a odborníčky na korupciu.  

Mária Potočná, bývalá kajakárka, úspešná dlhoročná trénerka detí a mládeže vo vodných športoch. Ako 15-ročnej je učarovala divoká voda i Dunajské ramená a svoj život zasvätila vodným športom. Mária Potočná v mladosti pretekala ako kajakárka a už 45 rokov odovzdáva svoje skúsenosti deťom a mladým športovcom v Klube dunajských vodákov Slávie UK. Na vode sa zoznámila so svojím manželom a lásku k športu zdedili po nich aj štyria synovia. Popri tom študovala kybernetiku a pracovala celý život v oblasti informatiky. O svojom živote, láske k prírode a aj o tom, ako sa dennodenne udržiava v dobrej kondícii, porozpráva Zuzane Šebestovej v dnešnej NP. | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Eva Nébusová je absolútnou víťazkou ankety Slovenky roka 2022, ako aj jej kategórie - vzdelávanie. | Repríza z 05.07.2022. | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Podcast Na Slovensku Aj Po Anglicky, ktorý vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, pokračuje novou epizódou v sérii o skúsenostiach cudzincov a cudziniek na Slovensku. Tentoraz hovoríme o tom, ako cudzinci a cudzinky nachádzajú lásku a čo robia, aby si ju udržali. Randenie Keď sa rozprávame o láske k ľuďom z cudziny žijúcim na Slovensku, prirodzene, randenie je témou číslo jeden. Niektorí k nám prichádzajú už ako manželia alebo partneri, mnohí sú však single a hľadajú si spoločnosť. Ako, kedy a kde ju nájsť, samozrejme, nie je jednoduchá záležitosť. Kluby a spoločenské akcie sú prvým miestom, kde môžu cudzinci a cudzinky spoznávať nových ľudí. Väčšina z nich však na Slovensko prichádza zorientovaná aj v zoznamovacích appkách. „Prvé, čo som urobila, keď som sa presťahovala do Bratislavy a vybalila svoje veci, bolo, že som si nainštalovala Tinder,“ priznala Aneta z Poľska. Luka z Macedónska zase chodil s dvoma ukrajinskými dievčatami, ktoré stretol v autobuse cestou do práce. Najjednoduchšou časťou randenia je stretnúť single človeka. Problematickou sa stáva až vzájomná komunikácia, ktorú ovplyvňujú nové alebo predchádzajúce vzťahy. Pre tých, ktorí spolu randia, môže byť náročné práve nachádzanie spoločného jazyka. Podľa väčšiny ho môže značne uľahčiť znalosť slovenčiny, ale nie je to nevyhnutnosť. Angličtinu preferujú mnohí cudzinci a cudzinky, ale ani to nie je ideál. Mnohí sa na rande poriadne zapotia, keď urputne zvierajú mobil s aplikáciou Google Translate. Aneta zažila rande, počas ktorého sledovali futbalový zápas, a to sa natiahlo práve pre neplynulú angličtinu jej partnera. „Bol to najdlhší zápas v mojom živote. Bolo to hrozné,“ hovorí so smútkom. Ak má človek šťastie, randenie sa rozvinie do napĺňajúceho vzťahu. Ten často končí manželstvom, čomu však predchádza neľahké rozhodovanie. Život človeka sa totiž môže v okamihu natrvalo zmeniť a je isté, že minimálne jeden z partnerov musí žiť v cudzej krajine. Pre Ridu zo Sudánu to bolo azda najväčšou výzvou v jeho manželstve. Jeho rodičia sa len ťažko vyrovnávali s tým, že sa oženil so ženou z inej krajiny (Slovenkou), čo výrazne poznačilo ich vzájomný vzťah. Našťastie si po roku k sebe opäť našli cestu. Po videočete s jeho novou manželkou nastala zmena. „Okamžite zmenili názor, keď videli, aká je podporujúca," priznal Rida. Ako v prípade randenia, aj v manželstve je komunikácia základným kameňom. Rida a jeho manželka viedli spolu dlhé diskusie o jeho kultúre a viere, keďže je moslim. To im umožnilo uzavrieť manželstvo so vzájomným porozumením a v tomto dialógu úspešne pokračujú takmer 20 rokov. Žiaľ, nie vždy sa ľudia riadia podľa tohto receptu na manželské šťastie. Časom sa menia a presťahovanie sa do cudzej krajiny môže urýchliť pomalý rozpad spoločných cieľov. Stalo sa to aj Markovi z USA, ktorého osobnostný rozvoj narážal na nemoderné očakávania jeho manželky. To viedlo k mnohým konfliktom a nakoniec Markova manželka požiadala o ukončenie manželstva. Našťastie Mark a jeho bývalá manželka dospeli pri rozvode k dohode, ktorá bola uspokojivá pre obe strany. Keď sa ho pýtali na rady pre cudzincov a cudzinky, ktorí čelia rozvodu, povedal, že „posledná vec, ktorú potrebujete, je bojovať o deti a peniaze či zažívať vyhrážky. Musíte byť schopní komunikovať na praktickej úrovni kvôli svojim deťom a sebe.“ Toto však nie je koniec Markovho milostného príbehu. Krátko po rozvode sa zamiloval do Slovenky. Odvtedy si vybudovali vzťah na vzájomných cieľoch a zdravej komunikácii. Majú spolu dieťa a minulý rok sa konala skromná svadba. Láska si vždy nájde cestu. Hostia a hostky: Rida Ramzi, Mark Manney, Luka Brasi a Aneta Czyszczon. Podcast moderuje Jeremy Hill.

Priatelia a priateľky sú strážcovia našich tajomstiev, radia a povzbudzujú nás, sú ramenami, na ktorých plačeme. Priateľstvo dáva nášmu životu farbu, keď sa svet zdá šedý. Sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej, teda aj cudzineckej skúsenosti. Žiaľ, príbeh o priateľstve sa pre väčšinu migrujúcich začína rozlúčkou s dlhoročnými priateľmi a priateľkami. Môžu to byť blízki z detstva alebo ranej dospelosti. Sú to však ľudia, ktorí boli v ich živote prítomní počas dôležitých a formujúcich období. O to ťažšie sa s nimi lúčia. Udržať si priateľstvá, keď už človek zmenil domov, je často ťažšie, ako sa zdá. Migranti a migrantky zrazu nie sú doma, keď sa odohrávajú významné životné udalosti, ako sú sobáše, úmrtia alebo ťažké choroby. To môže znásobovať ich pocity odlúčenia a vzdialenosti. Na druhej strane, priateľstvá, ktoré sú hlboké, dlhotrvajúce a vychádzajúce z prijatia a pochopenia nomádskeho životného štýlu, môžu vydržať aj napriek týmto výzvam. Yunus, ktorý pochádza z Turecka, sa nemohol päť rokov, počas ktorých čakal na schválenie svojej žiadosti o azyl, stretnúť so svojimi priateľmi z detstva. Hneď ako sa dalo, ponáhľal sa za svojimi starými kamarátmi z Bruselu. „Takmer nič sa nezmenilo. Boli sme blízki priatelia,“ povedal o stretnutí mladý turecký študent. Začínať odznova Vždy, keď cudzinci prídu na Slovensko, s priateľstvami začínajú od nuly. Cesta za hľadaním nových kamarátov či kamarátok na Slovensku je ale v niečom podobná ako v ich rodnej krajine. To, ako rýchlo sa s niekým spriatelia, závisí od ich veku, rodinného stavu, či majú deti alebo nie, typu ich osobnosti. A navyše bojujú s novým prostredím, jazykovými bariérami a kultúrnymi rozdielmi. Ako hovorí Liudmyla z Ukrajiny, „ľudia z cudziny sú celkovo viac osamelí“. To mnohých vedie k tomu, že sa obracajú na iných cudzincov, často z ich domovských krajín, aby si našli spoločnosť. Majú podobné ciele a záujmy, ako napríklad cestovanie do častí Slovenska, ktoré nemusia byť pre Slovákov a Slovenky zaujímavé. Počas víkendov a sviatkov sa nemusia viazať na rodinné povinnosti. Majú spoločné chápanie svojich skúseností a ťažkostí. Kamarát*ka...? Žiaľ, priateľstvá s inými ľuďmi z cudziny často trvajú krátko. Dôvodom sú nomádsky životný štýl alebo zmena zamestnania. Ak chcú migranti a migrantky dlhšie trvajúce priateľstvá a väčší pocit spolupatričnosti v komunite, musia družiť s ľuďmi zo Slovenska. Na to však musia prekonať jazykové a kultúrne prekážky. Slováci a Slovenky si totiž vytvorili sieť priateľov a rodiny, pre ktorých môže byť náročné privítať cudzinca či cudzinku. To však neznamená, že priateľstvo so Slovákmi je nemožné. Práve naopak, ľudia z cudziny nadväzujú so Slovákmi a Slovenkami nečakané spojenia. Môžu byť také obyčajné, ako obľúbený športový tím alebo rocková skupina, alebo komplexné ako vzájomné chápanie prenasledovania zo strany represívneho režimu. Otázkou ale zostáva, či si ľudia z cudziny dokážu vybudovať priateľstvá plné spoločných zážitkov a rovnakej kultúry, aké zažívali doma. Každý z hostí podcastu odpovedal hĺbavo s akousi dávkou optimizmu a odolnosti, ktorú väčšina migrantov a migrantiek do krajiny prináša. To je to, čo ich poháňa, aby naďalej vyhľadávali príležitosti na vytváranie priateľských spojení. Predovšetkým v súčasnej dobe, pre ktorú je príznačné rozdeľovanie ľudí, môže priateľstvo pre každého osožné. Ďakujem svojim hosťom a hostkám: Liudmyla Krivosheya, Mark Taylor, Navid a Yunus. Podcast moderuje Jeremy Hill. Tento podcast a zároveň seriál o migrácii vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, ktorého cieľom je vytvoriť platformu pre cudzincov a cudzinky žijúcich na Slovensku, aby ich hlas bolo v našej spoločnosti viac počuť. V rámci programu každoročne organizujú festival [fjúžn] a ďalšie podujatia v spolupráci s ľuďmi z cudziny. Cieľom je predstaviť umenie, projekty, názory či príbehy menej známych ľudí.

Vnímajú niektorí muži slovenské Vietnamky len ako možnosť exotického sexu? A preferujú vietnamskí rodičia pre svoje deti slovenských či vietnamských partnerov či partnerky? Téma randenia bola v rodinách našej najnovšej menšiny do určitého veku tabu. To sa však teraz mení.    Celá táto téma je podstatne farebnejšia, než by sa na prvý pohľad zdalo. Vietnamci z Vietnamu sa slovenských príbuzných pýtajú, či sú ich západní partneri bohatí. Ide o predsudok, akých je pri dnešných medzirasových vzťahov veľa.    V tretej časti podcastového seriálu Banánové deti budete počuť Vietnamcov, ktorí si vzali Slovenky, ale aj Vietnamky, ktoré majú skúsenosti so slovenskými mužmi. 

Slovenskí tenisti alebo tenistky ešte nikdy neotočili v tímovej súťaži výsledok zo stavu 0:2 na 3:2. Pred pár dňami v Bratislave boli k tomu veľmi blízko naše dievčatá. V záverečnej štvorhre viedli naše reprezentantky nad Taliankami 5:3 v rozhodujúcom treťom sete. Slovenky v kvalifikačnom zápase o postup na finálový turnaj Pohára Billie Jean Kingovej napokon podľahli favorizovaným Taliankam 2:3. Určite sa však nemajú za čo hanbiť. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Slovenskí tenisti alebo tenistky ešte nikdy neotočili v tímovej súťaži výsledok zo stavu 0:2 na 3:2. Pred pár dňami v Bratislave boli k tomu veľmi blízko naše dievčatá. V záverečnej štvorhre viedli naše reprezentantky nad Taliankami 5:3 v rozhodujúcom treťom sete. Slovenky v kvalifikačnom zápase o postup na finálový turnaj Pohára Billie Jean Kingovej napokon podľahli favorizovaným Taliankam 2:3. Určite sa však nemajú za čo hanbiť. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Gertrud Ingestad je generálnou riaditeľkou pre ľudské zdroje a bezpečnosť Európskej komisie. Na Slovensko pricestovala, aby na pôde Ministerstva zahraničných vecí podpísala takzvaný Akčný plán o geografickej rovnováhe pre Slovensko. Slovensko je totiž spolu s ďalšími 14 členskými štátmi EÚ považované za geograficky nedostatočne zastúpené. Slovenky a Slováci pracujúci v inštitúciách EÚ aktuálne tvoria iba 1,4 percenta z celkového počtu obsadzovaných miest. Cieľový pomer, ktoré by malo Slovensko dosahovať, aby bola zabezpečená geografická vyváženosť, je na úrovni 1,8 percenta. Spoločne sa zhovárame o tom, prečo je to dôležité, ale aj o dobrom líderstve, učení a zvedavosti a tiež o tom, ako sa pracuje v skutočne multikultúrnom a multinárodnom prostredí. (POZNÁMKA: Epizóda je v anglickom jazyku.)

Profesorka etnológie Marta Botiková sa zaoberá najmä skúmaním etnických minorít, historických a súčasných migrácií, problematikou rodu v kultúre a štúdiom rodiny. V minulom roku jej spolu so Zitou Deáky vyšla kniha Dievčatá, ženy na Slovensku a v Maďarsku (1955 – 1989), v ktorej podrobne porovnávajú rozličné aspekty života žien v socializme v Československu a v Maďarsku. Ako občania a občianky týchto dvoch krajín sme podľa Botikovej rozdielni, ale v zásade - človečensky a ľudsky - sme si veľmi podobní. Vychádzame totiž z veľmi podobných tradícií, aj zo spoločnej štátnosti. Napriek tomu sa Maďarky a Slovenky v niektorých veciach líšili. Azda trochu pikantne napríklad aj v tom, že Maďarky, na rozdiel od Sloveniek, mohli na ulici fajčiť a nenosiť podprsenku.  V kontexte osláv (nedávneho) Medzinárodného dňa žien politickou stranou Smer-SD v rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, ako sa MDŽ oslavovalo kedysi a zamýšľame sa nad tým, čo oslovuje niektoré ženy na Slovensku tak, že to v nich vzbudzuje nostalgiu za minulosťou alebo vedie k určitej politickej voľbe.

V komerčnej časti podcastu SHARE hovoríme aj o tom, aký priestor dáva svet IT otcom a matkám. Spoločnosť UNIQA GSC stojí za poisťovacím softvérom poisťovne UNIQA. Aktuálne zamestnáva na odborných a vedúcich IT pozíciách 37 % žien. Čo ich na tejto práci láka, aké výhody firma ponúka a či je IT stále mužským svetom nám v dnešnej komerčnej časti podcastu SHARE porozprávali kolegyne Dagmar Fazekašová a Mária Gabriela Bartová. Zatiaľ čo prvá z nich do sveta informačných technológií vhupla a všetko sa naučila v UNIQA GSC, kde aktuálne pôsobí ako IT testerka, pani Bartová sa k technológiám dostala prirodzeným pracovným vývojom. Dnes je na manažérskej pozícii a zároveň je aj zástupkyňou konateľa spoločnosti v úseku Software Service. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Či sú začiatky v IT náročné. Ako je firma zamestnancom nápomocná pri vzdelávaní. Či sú pracovné miesta v UNIQA GSC prispôsobené pre ženy a mužov s deťmi. Prečo je 100 % homeoffice výhodou. Čo by mali robiť ženy a muži, ktorí rozmýšľajú nad zmenou zamestnania a chcú ísť do IT. https://zive.aktuality.sk/clanok/ae1uNkE/mama-iteckarka-praca-v-it-je-pre-zeny-idealna-pochvaluju-si-ju-aj-slovenky/ Podcast SHARE pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Skutočný príbeh lásky esesáka a mladej Slovenky počas druhej svetovej vojny, odohrávajúci sa v pekle Osvienčimu. Takto by sa dal v skratke opísať príbeh najúspešnejšej knihy poľského spisovateľa Wojciecha Dutku – Čierna a purpurová. V našom podcaste sme sa s ním rozprávali aj o tom, ako učiť dejiny tak, aby oslovili mladých, kde v románe môžeme hľadať paralelu so skutočným príbehom a ako sa mu podarilo zachytiť autentickosť tábora. Poďte to zistiť spoločne s nami.

Viete si predstaviť plávajúcu stanicu, ktorej úlohou by bolo zbierať plastový odpad v oceánoch? Bezpochyby hovoríme o ambicióznom návrhu, za ktorým stojí práve Lenka Petráková. Ako nahradiť plasty za bioplasty v bežnom živote, stavebníctve či produktovom dizajne sme sa rozprávali práve s Lenkou Petrákovou, ktorá pôsobí ako architektka v architektonickom štúdiu Zaha Hadid Architects a Vlastou Kubušovou, spoluzakladateľkou Crafting Plastics! a materiálovou dizajnérkou. Tento diel vznikol vďaka podpore Tatra banka #premodruplanetu @novadobaudrzatelna | @katarinahutyrova | @babsyheriban |

Oddnes sa bude naša pozornosť sústrediť na tenisové dvorce. Anna-Karolína Schmiedlová, Viktória Kužmová, Tereza Mihalíková, Rebecca Šramková a Renáta Jamrichová. V tejto zostave vycestovali Slovenky do Škótska. Slovenské reprezentantky sa predstavia v Glasgowe na finálovom turnaji Pohára Billie Jean Kingovej. Nielen o tom budeme hovoriť v našom dnešnom podcaste.

Oddnes sa bude naša pozornosť sústrediť na tenisové dvorce. Anna-Karolína Schmiedlová, Viktória Kužmová, Tereza Mihalíková, Rebecca Šramková a Renáta Jamrichová. V tejto zostave vycestovali Slovenky do Škótska. Slovenské reprezentantky sa predstavia v Glasgowe na finálovom turnaji Pohára Billie Jean Kingovej. Nielen o tom budeme hovoriť v našom dnešnom podcaste.

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá dokázala prežiť v Auschwitzi...a navyše zachránila mnohé životy. Nacisti vedeli, ako sa volám. 

Už o týždeň odštartuje nový ročník československej MOL ligy, ktorý obstarajú 4 slovenské a 8 českých tímov. V uplynulej sezóne sedelo na MOL ligových lavičkách 12-tich celkov až 7 slovenských trénerov. Jedným z nich bol aj Peter Sabadka, pod vedením ktorého postúpil nováčik z Kynžvartu do finále Českého pohára a do konca sezóny dýchal na krk tretej Dunajskej Strede, aby napokon vo svojom premiérovom MOL ligovom ročníku obsadil skvelé 4-té miesto. Peter Sabadka v najnovšom podcaste SZH prezradil, s akými atraktívnymi súpermi sa stretli v rámci letnej prípravy, akou obmenou kádra prešiel minuloročný nováčik, prečo je asistentka Lenka Černá obrovským prínosom pre tím, že v prvej sezóne súperi nevedia čo čakať, ale druhá bude podstatne náročnejšia, prečo nie je v českom play -off úplne ideálny model a čo by stálo za úvahu zmeniť, že viac, ako uznanie odbornej verejnosti ho teší rešpekt súperov, aké úlohy v tíme majú dve Slovenky, aký typ zápasov neznáša, či ako spomína na svoje pôsobenie pri slovenskej ženskej reprezentácii.

Upozornenie: V dnešnom rozhovore zaznejú informácie, ktoré nie sú vhodné pre maloletých poslucháčov. Odporúčame preto pustiť si podcast v neprítomnosti detí. OnlyFans patrí medzi najlepšie platformy pre tvorcov na predaj vlastného erotického obsahu. Nevznikla výlučne pre tento účel, no povolenie porna a explicitného obsahu jej pomohla rásť do miliónových rozmerov. Za obsah sa platí a čím väčšej popularite sa platforma teší, tým väčší priestor na podvody na nej vzniká. Ako funguje? Čo pozitívne prináša a kde sú naopak jej riziká? Nikola Šuliková Bajánová sa pýta Sone Jánošovej. Zdroj zvukov: BBC Three Odporúčanie: Ak vás fenomén moderného pornopriemyslu a jeho transformácie aj sieťou OnlyFans zaujal natoľko, že chcete počúvať viac, vypočujte si podcastovú sériu od Financial Times a Pushkina s názvom Hot Money. https://www.ft.com/stream/a067cd68-b8cd-4853-8188-92199619d4a6 – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Absolútna Slovenka roka, víťazka kategórie Vzdelávanie v ankete Slovenka roka 2022. Riaditeľka župnej Strednej odbornej školy polytechnickej, Jana Antonína Baťu Svit. Zaslúžila sa o zachovanie stredných škôl vo Svite a o ich transformáciu na strednú odbornú školu polytechnickú ako následníčku Baťovej školy práce. Absolvovala odbor matematika a fyzika na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK a matematiku a fyziku stále učí. Má rada túry a prechádzky vo Vysokých Tatrách, rada sa bicykluje aj korčuľuje. Vo voľnom čase rada pletie a číta knihy. Moderuje: Kata Martinková Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

"V najbližšom čase nastane u nás väčší prebytok vysokoškolsky školených žien," pričom "niektoré odbory vysokoškolského štúdia nijako nezodpovedajú ženskej povahe." Týmito slovami zdôvodnilo Ministerstvo školstva a národnej osvety vojnového slovenského štátu návrh vládneho nariadenia, ktoré malo postupne obmedziť počet študujúcich žien. V niektorých študijných odboroch (ako napríklad v práve) malo byť ženám vysokoškolské štúdium zakázané úplne. Návrh nariadenia bol predstavený v júni 1941, a bol len jednou z viacerých snáh ľudáckeho režimu uprieť mladým ženám rovnoprávny prístup k vzdelaniu. Tieto pokusy o domestifikáciu žien však vyvolali vlnu protestov. Slovenská spisovateľka, prekladateľka a literárna kritička Zora Jesenská označila návrh za nezmysel: Slovensko " vzdelaných ľudí, mužov aj ženy" predsa akútne potrebovalo. Dekan prírodovedeckej Fakulty Slovenskej Univerzity profesor František Valentín kritizoval návrh ako zásah do ústavného práva žien slobodne študovať. Vládne nariadenie napokon neprešlo. Ľudácky režim sa však svojich snáh obmedziť práva žien nevzdal. Kde čerpali Ľudáci inšpiráciu a čo obmedzením vzdelania pre ženy sledovali? Ako mala podľa nich vyzerať ideálna žena? A, napokon, ako tieto predstavy vnímali Slovenky a Slováci? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre Všeobecných Dejín na Univerzite Komenského v Bratislave a autorkou monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je prvým v rámci minisérie podcastov o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

V najnovšej epizóde Vagus podcastu sa rozprávame o integrácii ľudí z Ukrajiny. Čo treba spraviť, aby nemuseli využiť naše služby? Rozprávajú: Zuzana Števulová, čerstvá riaditeľka Centra právnej pomoci a dlhoročná riaditeľka Ligy za ľudské práva. Marta Králiková, ktorá má v OZ Mareena na starosti výskum, metodiku a projektovú koordináciu. Alexandra Kárová, riaditeľka OZ Vagus. Moderuje Michal Červený.

Slovenský barman Bystrík Uko: “Život v Singapure je skvelý, niekedy možno až príliš pohodlný.” Vypočujte si, podľa ktorého kokteilu spoznáte dobrý bar Uspeli vo svete, doma ich až tak nepoznáme! Oli Džupinková predstavuje Slovákov a Slovenky, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na slovacivzahranici@expres.sk. Všetky rozhovory nájdeš aj vo svojej podcastovej aplikácii na Androide, iPhone, Spotify alebo Podmaze. Bystrík Uko, barman v Singapure Bystrík Uko je už dlhé roky profesionálnym barmanom. Začínal v Trenčíne, potom pracoval v Bratislave, sedem rokov bol v Londýne a posledné štyri roky žije v Singapure, kde pracuje v Origin Bar v hoteli Shangri-La Singapore. Bystrík pripomína, že ako hotelový bar musia byť pripravení na každého hosťa, na všetky chute a musia mať nielen kvalitné kokteily, ale aj dobrý výber vína či rumov a v dostatočnej kvalite. Po dvoch rokoch pandémie koronavírusu navštívil Bystrík Slovensko. V rozhovore hovorí o jeho práci, o živote v Singapure, ktorý je vraj skvelý, ale niekedy možno až príliš pohodlný. Tiež prezradil, že prvé jedlo po príchode domov, bol vývar a kura s ryžou od mamy.

Jana Gagner, Bratislavčanka žijúca v Lyone, do mesta prišla na výmenný študijný poyt, zostala tu žiť, založila tu slovenský spolok vďaka ktorému aktivizuje krajanskú komunitu v meste okolí; Jana Vyrašteková, Slovenka, ktorá sa v holandskom meste Nijmegen venuje výskumu, zaoberá sa ako sa ľudia k sebe správajú, ako sa začleńujú do spoločnosti a vzájomne spolupracujú; Tarhoňa, rezance, šiflíčky a haluške - to sú názvy tradičných domácich cestovín, ktoré doma vyrábajú Slovenky v rumunskom Nadlaku;

Pre slovenské hádzanárky sa kvalifikácia o ME 2022 skončila. Po dvoch prehratých zápasoch s Portugalskom už nemáme šancu postúpiť. Pozornosť hádzanárskych fanúšikov sa už sústreďuje na mužov, ktorí sa zídu v nedeľu v Topoľčanoch a počas nasledujúceho týždňa odohrajú dvojzápas o postup na MS proti Belgicku. Nielen o dvoch zápasoch proti Portugalčankám, sme sa v najnovšom podcaste SZH rozprávali s Martinou Popovcovou, ktorá prezradila, aký bol rozdiel medzi vonkajším a domácim duelom, prečo sú fanúšikovia takí dôležití, že napriek nemožnosti postúpiť sú Slovenky odhodlané v zvyšných dvoch zápasoch bodovať, v čom sú prospešné prezentácie nového kormidelníka Jorgeho Dueňasa, čo pre ňu znamenala možnosť zahrať si na MS, že dlhé cesty za súpermi v autobuse najradšej prespí, aké bolo slávnostné krstenie knihy o histórii Michalovskej hádzanej, ako sa v Iuvente snažia pomôcť ukrajinským spoluhráčkam, že rivalita medzi najlepšími tímami je prirodzená, prečo je dôležité venovať pozornosť aj zdanlivo nepodstatnému zraneniu, a jej nesplneným snom zostávajú Olympijské hry.

Túto epizódu budeme venovať ženskému zdraviu, prevencii, ale aj novinkám, ku ktorým dospel výskum za posledné roky. Dozviete sa aj, ktoré typy rakoviny by sme mohli z našich životov úplne odstrániť, žiaľ, nerobíme to. Čo by pomohlo? MUDr. Cupaník je gynekológ s 50 ročnou praxou a verím, že naša debata prispeje k osvete a zamysleniu aj v oblasti hormónov a mýtov, ktoré okolo vládnu. Ak sa vám rozhovor zapáči, podeľte sa oň zdieľaním. Ďakujem Martina Valachová P.S: Ak chcete podporiť našu tvorbu, môžete tak urobiť tzv. virtuálnou kávičkou tu: https://bit.ly/3rRof7E • Web: http://www.40plus.sk• Facebook: http://fb.com/40plus.sk• Instagram: http://instagram.com/odznovapodcast • Kamera: Dominik Besler, Adrián Szelle • Strih & Postprodukcia: Dominik Besler Za poskytnutie priestorov ďakujeme: http://jasnakrasna.sk

Slovenské hádzanárky zvŕšili svoje účinkovanie v E skupine MS bez víťazstva, no v súbojoch o Prezidentský pohár si iné, ako že túto trofej prinesú domov na Slovensko, ani nepripúšťajú. Jednou z Benjamínkov v tíme je pravá spojka maďarského Mosonmagyaróváru, iba 19 ročná Barbora Lancz, ktorá v najnovšom podcaste SZH prezradila, ako sa im zaspávalo po zápase s Češkami, prečo v našich vystúpeniach prichádzajú hluché pasáže, že ju teší, keď ju prirovnávajú k Nore Mork, prečo musia Slovenky vyhrávať ako tím, ako bývalá tenistka neľutuje, že ju dostala hádzaná, pretože potrebuje kolektív, prečo je v živote každého športovca kľúčová hlava a za čo vďačí mentálnemu koučovi, aký zmätok môže súperovej obrane spôsobiť ľaváčka na strednej spojke, že účasťou na MS si splnila veľký sen a ako bonus chce pridať titul víťazky Ligy majstrov, a prečo je čas, strávený s rodinou, najvzácnejší.

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku – o vyše 30 ročnej činnosti ústavu, ktorý sídli v Békeškej Čabe a jeho úlohou je skúmať históriu, ale aj súčasný život Slovákov v tejto krajine hovorí riaditeľka, Tunde Tušková. Slováci v Libanone - v Libanone žije najpočetnejšia skupina Slovákov na blízkom východe, ide o Slovenky, ktoré sem nasledovali svojich libanonských manželov, ktorí v bývalom Československu študovali na vysokých školách a po rokoch stále udržiavajú čulý kontakt s našou krajinou, aj vďaka organizácii, ktorú v roku 1993 založili v Bejrúte. O aktivitách organizácie a slovenskom živote v Libanone hovorí Božena Farhatová. Nový život v rakúskom pohraničí – o živote Slovákov v rakúskom mestečku Marcheg hovorí Juraj Gregor.

Naše hádzanárky zavŕšili boje v základnej E skupine MS tesnou prehrou s Češkami. A my pokračujeme v rubrike, ktorú pre vás pripravil SZH - bývalé reprezentantky hodnotia zápasy tých súčasných. Po brankárke Žanete Šulcovej, s ktorou sme hodnotili úvodný duel s Maďarkami, a Lýdii Jakubisovej, s ktorou sme rozobrali zápas s Nemkami, si pre nás kľúčový a dosť nešťastný súboj proti Češkám, zhodnotíme s dlhoročnou bývalou reprezentantkou a v súčasnosti kapitánkou úradujúceho víťaza MOL ligy Mostu – Luciou Mikulčík, jednou z hráčok, ktoré zažili na vlastnej koži atmosféru posledného vrcholného podujatia, na ktorom sa Slovenky predstavili – ME 2014.

Před dvěma dny jsme si připomněli výročí Sametové revoluce, která byla v roce 1989 – tedy v době, kdy jsme ještě byli Československo. Politička, diplomatka a Magdalena Vašáryová si v Praze pád komunismu připomněla společně se slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Jak se měly významné Slovenky v Praze? Nejen na to se ptal Magdy Vašáryové moderátor Martin Karlík.

Spisovateľka Soňa Bulbeck (celým menom Soňa Bulbeck Lužinová, narodená v roku 1961 v rodine evanjelického farára Milana Nosála) je čitateľskej verejnosti známa predovšetkým ako autorka kníh z prostredia Saudskej Arábie a ďalších krajín Blízkeho Východu. V roku 2011 nasledovala manžela, anglického architekta, do Rijádu, hlavného mesta Saudskej Arábie, kde žili šesť rokov. Tu začala aj písať a v roku 2013 vyšiel jej prvý román Ženy z Rijádu, inšpirovaný osudmi slovenských a českých žien, žijúcich práve v tomto meste. Román bol mimoriadne úspešný (jeho druhé vydanie vyšlo v roku 2019) a tak nasledovali ďalšie knihy - romány, romány s detektívnou zápletkou, cestopisy, cestovateľské memoáre - zaujímavým spôsobom približujúce práve život v arabských krajinách. Jej román Vyhorená, inšpirovaný skutočným príbehom mladej Slovenky, žijúcej v Londýne, si získal srdcia mnohých čitateľov nielen aktuálnym námetom, ale aj atraktívnym prostredím Blízkeho Východu. Tomu ostala verná aj v novinke z roku 2021 Unesená, ktorý je vzrušujúcim príbehom unesenej kuvajtskej princeznej v reálnom čase koronavírusovej pandémie. Najnovšia kniha Tajomstvo závoja je druhým doplneným vydaním cestopisu z roku 2014 a autorka v nej okrem iného aj radí potencionálnym turistom, čo môžu v tejto krajine očakávať a čoho sa, naopak, vyvarovať. Kniha zároveň vyšla aj v českom preklade a po Deníku saudské manželky je to druhá autorkina kniha v českom jazyku a momentálne sa pripravuje český preklad aj jej románu s detektívnou zápletkou Unesená. Autorka totižto po manželovej smrti opustila Londýn a presťahovala sa v roku 2020 do Brna, kde žije jej starší syn s rodinou a snaží sa tak etablovať aj na českom trhu. Moderuje: Gabika Angibaud Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Jak si zlepšit sexuální prožitek? Proč k tomu potřebuješ kostku ledu a banán? Kdo o tomto tématu ví víc - Češky nebo Slovenky? Jak docílit orgasmu bez ejakulace nebo naopak mokrého orgasmu? Je orgasmus středobodem lidského potěšení? O tom všem jsme se bavily v epizodě s hostkou Klárou @tantra_klara . Řešily jsme taky tantrické masáže. Jak probíhají? Proč tam lidi chodí? Jsou u nich masérka nebo masér nazí? Máme u nich orgasmus? Uf. Epizoda je nabitá novými informacemi i pravidelnou dávkou trapnosti. CELOU EPIZODU NAJDES NA HEROHERO.CO/VYHONITDABLA @vyhonitdabla

Slovenská poviedka žne úspechy v zahraničí. A nie hocaká – vojnová poviedka najmladších autorov. S pódiovým umiestnením sa len pred pár dňami vrátila z bulharského Burgasu Dominika Pašuthová, úspešná absolentka kvinty na bratislavskej Spojenej škole sv. Uršuly. Celkové druhé miesto získala v medzinárodnej literárnej súťaži bulharsko-izraelského centra Alef s ústrednou témou – „Kto zachráni jeden ľudský život, zachráni celý svet“. Úspech jej prinieslo literárne spracovanie príbehu záchrany bratislavského židovského dievčaťa Gabriely Karin z obdobia druhej svetovej vojny.   Súťaž organizuje bulharské centrum Alef, ktoré je platformou spolupráce medzi židovskou a bulharskou kultúrou. Má medzinárodný charakter. Takmer dve stovky účastníkov pochádzali z piatich krajín – z Bulharska, Izraela, Poľska, Nemecka a zo Slovenska.   „Dúfam, že sme sa poučili a nebudeme takí hlúpi, aby sme si nedali pozor na rovnaké nástrahy, aké tu boli v minulosti“, reaguje mladá autorka Dominika Pašuthová. V rozhovore rozpovie, ako sa vysporiadala s temnou témou holokaustu. Tí, čo zaň boli zodpovední počas vojnového Slovenského štátu, boli podľa nej „pyšní“.   „Ak sme boli počas židovského pogromu v Bratislave svedkami neľudských krutostí, boli sme rovnako svedkami hrdinstva tých, ktorí sa prenasledovaným židom snažili pomáhať“, dopĺňa Dominikina pedagogička Lenka Muržicová, inak držiteľka titulu Učiteľ Slovenska.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Slovenská poviedka žne úspechy v zahraničí. A nie hocaká – vojnová poviedka najmladších autorov. S pódiovým umiestnením sa len pred pár dňami vrátila z bulharského Burgasu Dominika Pašuthová, úspešná absolentka kvinty na bratislavskej Spojenej škole sv. Uršuly. Celkové druhé miesto získala v medzinárodnej literárnej súťaži bulharsko-izraelského centra Alef s ústrednou témou – „Kto zachráni jeden ľudský život, zachráni celý svet“.   Úspech jej prinieslo literárne spracovanie príbehu záchrany bratislavského židovského dievčaťa Gabriely Karin z obdobia druhej svetovej vojny.   Súťaž organizuje bulharské centrum Alef, ktoré je platformou spolupráce medzi židovskou a bulharskou kultúrou. Má medzinárodný charakter. Takmer dve stovky účastníkov pochádzali z piatich krajín – z Bulharska, Izraela, Poľska, Nemecka a zo Slovenska.   „Dúfam, že sme sa poučili a nebudeme takí hlúpi, aby sme si nedali pozor na rovnaké nástrahy, aké tu boli v minulosti“, reaguje mladá autorka Dominika Pašuthová. V rozhovore rozpovie, ako sa vysporiadala s temnou témou holokaustu. Tí, čo zaň boli zodpovední počas vojnového Slovenského štátu, boli podľa nej „pyšní“.   „Ak sme boli počas židovského pogromu v Bratislave svedkami neľudských krutostí, boli sme rovnako svedkami hrdinstva tých, ktorí sa prenasledovaným židom snažili pomáhať“, dopĺňa Dominikina pedagogička Lenka Muržicová, inak držiteľka titulu Učiteľ Slovenska.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Slovenská poviedka žne úspechy v zahraničí. A nie hocaká – vojnová poviedka najmladších autorov. S pódiovým umiestnením sa len pred pár dňami vrátila z bulharského Burgasu Dominika Pašuthová, úspešná absolentka kvinty na bratislavskej Spojenej škole sv. Uršuly. Celkové druhé miesto získala v medzinárodnej literárnej súťaži bulharsko-izraelského centra Alef s ústrednou témou – „Kto zachráni jeden ľudský život, zachráni celý svet“.   Úspech jej prinieslo literárne spracovanie príbehu záchrany bratislavského židovského dievčaťa Gabriely Karin z obdobia druhej svetovej vojny.   Súťaž organizuje bulharské centrum Alef, ktoré je platformou spolupráce medzi židovskou a bulharskou kultúrou. Má medzinárodný charakter. Takmer dve stovky účastníkov pochádzali z piatich krajín – z Bulharska, Izraela, Poľska, Nemecka a zo Slovenska.   „Dúfam, že sme sa poučili a nebudeme takí hlúpi, aby sme si nedali pozor na rovnaké nástrahy, aké tu boli v minulosti“, reaguje mladá autorka Dominika Pašuthová. V rozhovore rozpovie, ako sa vysporiadala s temnou témou holokaustu. Tí, čo zaň boli zodpovední počas vojnového Slovenského štátu, boli podľa nej „pyšní“.   „Ak sme boli počas židovského pogromu v Bratislave svedkami neľudských krutostí, boli sme rovnako svedkami hrdinstva tých, ktorí sa prenasledovaným židom snažili pomáhať“, dopĺňa Dominikina pedagogička Lenka Muržicová, inak držiteľka titulu Učiteľ Slovenska.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Hostia: Magdalena Piscová (Sociologický ústav SAV), Branislav Bleha (Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja Prírodovedeckej fakulty UK), Andrej Kuruc (Inštitút pre výskum práce a rodiny). To že Slovensko starne vieme už dlho, no teraz sa dokonca zdá, že o pár rokov budeme krajinou s najstaršou populáciou v Európe. Jednoducho - rodí sa u nás veľmi málo detí, čo bude v budúcnosti obrovský problém. Minister financií Igor Matovič chce Slovákov a Slovenky motivovať k zakladaniu rodín zvýšením finančných príspevkov. Je to dobrá cesta? Aké opatrenia na zvýšenie pôrodnosti boli úspešné v zahraničí? Moderuje: Eva Sládková. Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Diana Fabianová získala titul z dokumentárnej réžie na ESCAC v španielskom Katalánsku a debutovala filmom Mesiac v nás, s ktorým precestovala kus sveta. Venuje sa zoznamovaniu ľudí, pôsobí ako umelecká riaditeľka filmového festivalu Jeden svet a okrem toho pripravuje aj nový dokument o nevere. Dokumentaristka a režisérka Diana Fabianová sa stala hostkou Babsy Jagušák v podcaste Big storiezz by Babsy a prezradila viac nielen o téme menštruácie, ale aj o monogamii, zoznamovaní či predsudkoch. Čo sa ešte v podcaste Big Storiezz by Babsy dozvieš? Dokážu dokumentárne filmy zmeniť náš pohľad na pálčivé témy? Na čom aktuálne okrem filmu Nevera pracuje? Prečo sa single ľudia často cítia menejcenne? Sú Slováci a Slovenky otvorení a priami, ak sa bavíme o citoch a nadväzovaní kontaktov? V súčasnosti čelíme trendu tzv. tekutej lásky. Čo to znamená?

Práca v oblakoch je plná záhad a mýtov, na ktoré chceme vedieť odpovede. Čo sa stane keď si v lietadle nezapneme letový režim? Prečo máme čakať kým lietadlo úplne zastaví? Čo by sa stalo, ak by počas letu vypadlo okno? Kam putuje obsah toalety počas letu? - aj o tom nám porozprávala bývala letuška Emirates Airlines, inšpiratívna žena, Mirka Kuzmová v ďalšej epizóde podcastu Ženy ako my.

Slováci a Slovenky sú pri narábaní s peniazmi skôr konzervatívni. Mnohí si držia prostriedky na bežných účtoch, v investovaní vidia viac rizík ako výhod a skúsenosti majú prevažne s rôznymi formami sporenia. V posledných rokoch sa však tento trend postupne mení. Pribúdajú ľudia, ktorí sú odvážnejší a hľadajú možnosti, ako zhodnotiť svoje peniaze cez akcie, fondy či kolektívne investovanie. Ako teda začať s investovaním a akú formu si vybrať, aby bola pre vás ideálna? Jana Maťková sa o investovaní rozprávala so Stanislavom Pánisom analytikom J&T banky. Tento podcast vznikol v spolupráci s J&T banka. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Miloš Gašparec je autorem komiksu Hana a Hana, na kterém jsem s ním deset let spolupracoval, v letech 2002 až 2011, kdy vycházel v časopise Reflex. Zároveň ve čtyřech svazcích vyšel knižně a na náměty komiksu jsem napsal také divadelní hru, která se v českých divadlech realizovala dvakrát.Ale to už je minulost. Gašparec v posledních deseti letech oživil strip o mladých puberťačkách v komiksu Jana a Jana, což tentokrát byly Slovenky. Ale jinak si jsou asi docela podobné.Gašparec kreslí třikrát týdně vtipy do deníku Pravda, kde se střídá s karikaturistou Danglárem. Mnoho let také spolupracoval s novinami a časopisy z pražského vydavatelství Economia.Jak vzpomíná na Hanu a Hanu? Nelákalo ho udělat komiks o nich z doby pandemii covidu? Anebo jakýkoli jiný komiks? A jaké to je komentovat kreslenými vtipy dramatickou slovenskou politiku?

Hosťom podcastu je komik Michael Szatmary a rozprával nám o krajine, ktorá dnes najlepšie zvláda očkovanie na korona vírus. Témou podcastu je Izrael. Michael bol v úžase, pretože krajina má 3 moria a kopce, na ktorých sa dá lyžovať. Každoročne tam zavíta minimálne raz. Čo je na Izraeli zaujímavé a akí sú miestni obyvatelia? Szatmary vraví, že sú šťastní, nikam sa neponáhľajú a sú tak zdravo drzí. Koľko času tam strávil a prečo sa učil hebrejsky? O Izraelčankách hovorí, že sú rovnako krásne ako Slovenky, no je ich oveľa náročnejšie zbaliť. Ako sa Izraelčania stavajú k svojej histórií a ako vnímajú konfliktné vzťahy v regióne? Súčasťou každého mesta je protiraketový kryt a v prípade núdze vie každý, čo má robiť. Aká je miestna kultúra a gastro špeciality a ako sa v židovskom štáte nestratiť? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v podcaste ZmUPované so Simou. Inšpiruj sa!

The story of Irma Sztáray de Stará és NagyMihály (born in manor Stará near Sobrance and Michalovce, now Slovakia), who was the last Lady-in-waiting of the Austro-Hungarian Empress Elisabeth, called Sissi. From 1894 to 1898 she accompanied Sissi everywhere and was also the only person nearby when the Empress was assassinated near Geneva Lake by Italian anarchist. The aristocrat family of Sztáray helped to build Eastern Slovakia region of Zemplin. - Príbeh Slovenky z Michaloviec, rodáčky zo Sobraniec, Irmy Sztárayovej, ktorú si rakúsko-uhorská cisárovná Alžbeta, zvaná Sissi, vybrala roku 1894 za svoju pobočníčku a dvornú dámu. Nik netušil, že už o štyri roky zomrie panovníčka Slovenke v náručí po atentáte pri Ženevskom jazere. Irma a celá rodina Sztárayovcov potom pomáhali dlhé roky zveľaďovať Zemplín a o ich šľachtickom rode nájdete v Zemplínskom múzeu pekné spomienky.

„…vždyť to je ráj na zemi…“„Někdo to rád horké“ a vařené, někdo syrové, někdo rád kus steaku a Coca-Colu. Někdo je naopak spokojenější bez masa. V těchto preferencích je ale jeden neoddiskutovatelný element, a tím je zdraví.  Zásadní bod, nad kterým se pozastavila i rodačka z Topoľčan, která si se mnou povídá v tomto díle podcastu Epimoni-ac. Alica Reháková se před lety vrhla po hlavě do podnikání v Santiagu de Chile se svou životní misí bezmasé zdravé výživy. Laktózová nesnášenlivost a místní stravovací návyky ji vnukly myšlenku, že je třeba něco změnit. Založila proto firmu MioBio, kde začala prodávat kuchyňský elektrospotřebič Miomat, který si navrhla sama. Její houževnatost, životní i profesní vize založená na respektování všeho živého, jí katapultovala k vrcholům popularity v oblasti zdravé výživy. A to nejen takřka po celém latinskoamerickém kontinentu, ale i v Čechách a Slovensku.Proč se ale vydala do Chile? Jak by srovnala mateřství a rodinný život v Chile s tím na Slovensku? Bylo to náročné založit její společnost? Jak se jí daří v momentální „koronavirové“ době? Co by doporučila lidem, kteří se chtějí vydat do zahraničí a čeho bychom si všichni měli více vážit? Pojďte si poslechnout povídání s krajankou, která poukazuje na to, že je třeba naslouchat svému vnitřnímu přesvědčení více, než „dobře míněným radám“.  Příjemný poslechFacebook Linkedin Instagram TwitterMiobio Chile MioMat SlovenskoMioMat ČeskoBohatý táta, chudý táta - Robert KyosakiSupport the show (https://www.buymeacoffee.com/epimoniac)

Strhujúci príbeh Slovenky z pera austrálskej spisovateľky Heather Morrisovej. Voľné pokračovanie Tetovača z Auschwitzu, románu o osude našich krajanov, ktorý obletel svet... "Krása jej zachránila život – a odsúdila ju na roky utrpenia." Z knihy číta Judita Hansman. TU si objednaj knihu Cilkina cesta.