Podcasts about priemern

Superclipping, ADUO, macarena a najväčšie klamstvá novej éry F1. A k tomu priemerné známky všetkých pilotov, analýza každého tímu a FIA prúšvihov. A hlavne, čo nás čaká v druhej polovici sezony?​Ktorý monopost je najinovativnejší resp. ktorý má najväčší potenciál?​Vráti sa sa George Russell do bitky o titul?​Bude Ferrari nový motor od Monzy gamechanger?​Bude Aston Martin pravidelne bodovať?​Zostane Max Verstappen v Red Bulle?​Komu najviac horí pod zadkom? Russellovi, Oconovi, Colapintovi, Bottasovi?​Postaví McLaren vlastný motor?​Malo by Ferrari vsadiť na Hamiltona a spraviť z neho tímovú jednotku?​Kde sa dojazdí záver sezóny? Portimao, Imola, Abu Dhabi?​Kedy nás čaká ďalšia EisKing TOUR?Príjemné sledovanie želá Števo & Pepa :)Fantastické súťaže s Českou spořitelnou nájdeš tu:www.csas.cz/rychlejsiProfi audio/video produkciu nám zabezpečuje proesport.cz00:00 Dovolenkové flash otázky21:50 EisKing súťaže a zážitky27:29 TOP zážitky sezóny32:32 Najväčšie klamstvá novej éry41:42 Zrušiť modré či žlté vlajky?01:03:49 Priemerné známky sezóny01:10:17 Cadillac pochvala či sklamanie?01:18:02 Aston Martin pôjde na body?01:23:20 Stratí Williams TOP pilotov?01:28:13 Audi prekvapenie01:34:06 Haas na predaj?01:42:27 Alpine s pochvalou01:46:22 Raketový Racing Bulls01:52:45 Red Bull Racing v reštruktualizácii01:58:06 Dobehne McLaren stratu?02:05:35 Zaútočí Ferrari na titul?02:13:12 Koniec dominancie Mercedesu?

Na slovenskom online autobazáre Autobazar.EU sa aktuálne nachádza 250 inzerátov osobných vozidiel s nájazdom nad 400-tisíc kilometrov – teda áut, ktoré prešli vzdialenosť rovnajúcu sa viac než desiatim cestám okolo Zeme. Analýza tejto ponuky ukazuje jasný vzorec: v lukratívnom klube suverénne dominuje diesel a spomedzi značiek najčastejšie Škoda, konkrétne model Octavia. Analýzu vypracoval motoristický novinár Erik Stríž.Diesel má drvivú prevahuZo skúmaných 250 inzerátov má až 227 vozidiel, teda 90,8 %, naftový motor. Benzínových áut je len 18 (7,2 %) a zvyšných päť jazdí na LPG v kombinácii s benzínom.Tento pomer len potvrdzuje dlhodobo známy fakt, že naftové motory – najmä osvedčené jednotky typu 1.9 TDI, 2.0 TDI, TDCi či CDI – boli po desaťročia konštruované s dôrazom na vysoké ročné nájazdy a dlhú životnosť motora, čo z nich robilo prirodzenú voľbu pre firemné vozové parky, taxislužby aj vodičov s dennou dochádzkou na veľké vzdialenosti.Benzínové motory sa medzi autami s vysokým nájazdom objavujú výrazne zriedkavejšie, hoci analýza ukazuje, že pokiaľ sa už na takom vysokom kilometrovníku objavia, ich priemerný nájazd v tejto skupine nie je nižší než pri dieseloch.Škoda a Volkswagen spolu tvoria tretinu ponukyZastúpenie značiek jednoznačne kopíruje ich dlhodobú obľubu na slovenskom trhu. Najviac inzerátov patrí Volkswagenu (42) a Škode (41), spolu teda takmer tretina (33 %) všetkých vozidiel s nájazdom nad 400-tisíc km. Nasleduje Mercedes-Benz (32 áut, 12,8 %), Audi (22), BMW (18), Ford a Volvo (po 12) a Renault (10). Zvyšok ponuky je rozdelený medzi desiatky ďalších značiek.Pri pohľade na konkrétne modely jednoznačne vyniká Škoda Octavia – tvorí až 68 % všetkých inzerátov tejto značky (28 zo 41) a s veľkým náskokom je najčastejším modelom na trhu vysokých nájazdov vôbec.Druhá je Škoda Superb (11 kusov). Medzi ďalšie najfrekventovanejšie modelové rady patria Volkswagen Passat, Mercedes-Benz Triedy E, Audi A6, BMW radu 5, Volkswagen Golf a Volkswagen Sharan.Ide prevažne o modely strednej a vyššej strednej triedy, ktoré boli po dlhé roky obľúbenou voľbou firemných flotíl a nemeckého aj domáceho dovozu.Priemerný vek 15 rokov, no výnimky idú aj proti prúduPriemerný rok výroby skúmaných vozidiel je 2011, čo zodpovedá priemernému veku približne 15 rokov. Najstarším zastúpeným vozidlom je BMW radu 3 z roku 1987, no zaujímavosťou je, že hranicu 400-tisíc kilometrov v ponuke prekonalo aj niekoľko výrazne mladších vozidiel z rokov 2020 až 2023 – typicky ide o bývalé firemné, lízingové alebo dovozové vozidlá s intenzívnym ročným nájazdom.Priemerný nájazd v celej skupine dosahuje 456-tisíc kilometrov, medián je 437-tisíc km. Podľa značiek dosahuje najvyšší priemerný nájazd Mercedes-Benz (takmer 500-tisíc km), nasledovaný Volvom a Škodou. Tento údaj je však potrebné čítať opatrne – nejde o dôkaz vyššej technickej odolnosti konkrétnej značky, keďže vzorka odráža len aktuálnu ponuku inzerátov, nie štatistiku skutočnej životnosti vozového parku.Kombi je kráľom vysokých nájazdovZ hľadiska karosérie jednoznačne prevažujú kombi vozidlá (31 % ponuky) – logicky, keďže ide o karosériu tradične spájanú s vyšším ročným nájazdom, firemným využitím aj rodinami s deťmi. Nasledujú sedan (19 %) a SUV (15 %), pričom zvyšok ponuky tvoria dodávky, MPV, hatchbacky a iné typy karosérií.Manuálna prevodovka mierne prevažuje nad automatickou (57 % oproti 41 %), pričom zvyšné 2 % tvoria iné alebo neuvedené typy, čo opäť súvisí s vekom vozidiel – automatické prevodovky sa v nižších a stredných triedach masovo presadili až v poslednej dekáde.Čo z toho vyplýva pre kupujúcichAnalýza potvrdzuje, že diesel spojený s osvedčenými modelmi ako Škoda Octavia, Volkswagen Passat či Mercedes Triedy E si dodnes drží povesť „nezničiteľného" auta schopného zvládnuť aj státisíce kilometrov.Zároveň treba pripomenúť, že vysoký nájazd sám osebe nehovorí nič o technickom stave konkrétneho kusu – rozhodujúca je história servisu, kvalita údržby a doklady o priebehu najazdených kilometrov. Pri kúpe vozidla s nájazdom nad 400-tisíc kilometrov preto odborníci odporúčajú dôkladnú kontrolu histórie vozidla a vykonanie komplexného preverenia vozidla nezávislým technikom.K metodike analýzyAnalýza vychádza z ponuky portálu Autobazar.EU k 8. júlu 2026 – z filtra osobných vozidiel s nájazdom od 400 000 km (250 inzerátov). Zastúpenie značiek, paliva, karosérie a prevodovky vychádza z celej množiny 250 inzerátov, podrobnejšie štatistiky nájazdu podľa modelov zo vzorky 236 z nich. Zvyšné inzeráty boli z hodnotenia vylúčené, keďže išlo o evidentné chybne uvedené údaje alebo mali iné vážne dôvody na nezaradenie do výberu.

Priemerná mzda na papieri stále stúpa, no reálny rast pohlcuje drahý štát a inflácia. Firmy hlásia plošné zvyšovanie platov, no podľa dát to vo svojich peňaženkách väčšina zamestnancov necíti. Narazil náš model ekonomiky na svoj strop? V relácii Ekonomické Analýzy 24 o tejto téme diskutoval moderátor Lukáš Dzivý so šéfkou oddelenia makroekonomických analýz a prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzanou Múčkou a ekonómom Antonom Marcinčinom. 

Agentúra Standard and Poor´s znížila Slovensku rating. Zo stupňa A+ na stupeň A. Minister Kamenický odkazuje, že zníženie ratingu nič nemení, a že iné agentúry nám ratingy ponechali nezmenené. Opozícia zas kričí, že vláda vedie Slovensko do bankrotu a hovorí o jej zlyhaní.Čo teda zníženie ratingu vlastne znamená? Prečo vyvoláva také ostré reakcie politikov? Aký vplyv majú na štát, našu ekonomiku a peňaženky občanov? Čo sú to vlastne ratingy a kto ich počíta? Ako na to naša ekonomika dnes jej a čo hovoria prognózy o našich spoločných verejných financiách?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom.

Priemerná slovenská školská jedáleň vyhodí za jeden rok tony jedla. Ide o nutrične vyvážené potraviny, ktoré končia v odpade, zatiaľ čo si žiaci cez prestávku kupujú v bufetoch keksíky a sladené nápoje.Našťastie sa to dá zmeniť. Zuzana Gallayová, manažérka environmentálneho programu Zelená škola z mimovládnej organizácie Živica, nám prezradila viac aj o tom, že vo Zvolene deti jedia polievku už o desiatej ráno a že je možné naučiť dnešných tínedžerov vážiť si jedlo.V rozhovore sa dozviete:- Čo sa dá robiť s tým, aby školy nevyhadzovali tony jedla a ako do toho vstupujú priamo žiaci a učitelia;- či je chybou rodičov, že deti v škole nechcú jesť niektoré jedlá a ako sa môžu sami žiaci zapojiť do realizácie týždenného obedového menu;- aké sú príklady dobrej praxe a ako vníma prístup ministerstva školstva k týmto projektom.

Hostia: Viliam Páleník (ekonóm zo Slovenskej akadémie vied) a Boris Vaňo (prognostik z Výskumného demografického centra). | Na Slovensku sa rodí najmenej detí v histórii. Priemerný vek, v ktorom si mladí ľudia zakladajú rodiny sa medzigeneračne posunul takmer o desať rokov. Demografiu krajiny zhoršuje aj rastúci trend hľadania lepších životných príležitostí v zahraničí. Je pokles spôsobený spoločenskými zmenami, alebo strachom z finančných nákladov? Ako klesajúca populácia zmení ekonomiku krajiny? Dokáže sa o starnúcich obyvateľov štát postarať? Koho úlohou je motivovať ľudí zakladať rodiny? Presahuje trend negatívnej demografie hranice Slovenska? Čo spôsobuje negatívny demografický vývoj? Do akej miery sú to problémy spoločenské, ekonomické? Čo nízka pôrodnosť znamená v prognóze vývoja spoločnosti a ekonomiky? Ako dlho bude udržateľný dôchodkový systém a pod.? Aké nástroje sa (aj v zahraničí) osvedčili a neosvedčili pri podpore pôrodnosti? Koho úlohou je motivovať k vyššej pôrodnosti? | Pôrodnosť je rekordne nízka. | Moderuje: Marta Jančkárová.; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Vojna v Iráne, na Ukrajine a vplyv tohto diania na palivá a automobilový priemysel v roku 2026.Text pripravil Vladimír Orth, hosť podcastu Autobazar.EU.Dňa 28. februára sa začal vojenský konflikt v Iráne a z operácie v Perzskom zálive sa veľmi rýchlo stal rozsiahly regionálny konflikt, ktorý priamo zasiahol 10 krajín: Irán, Izrael, Bahrajn, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irak, Omán, Turecko a Libanon.Odhadnúť jeho vplyv už dnes nie je také náročné, najmä v dobe dostupných dát, analytických nástrojov a umelej inteligencie. Zároveň však platí, že len málokto ešte verí pôvodným odhadom, podľa ktorých nemal zásah trvať dlhšie ako tri týždne. Dnes je zrejmé, že ide o rozsiahly konflikt, pri ktorom nikto nevie spoľahlivo odhadnúť jeho trvanie ani konečné dôsledky.Uzavretím strategického dopravného koridoru cez Hormuzský prieliv bola prakticky výrazne obmedzená doprava oboma smermi. Práve tadiaľ pritom denne preplávali desiatky tankerov s ropou, čo robí z tejto oblasti jedno z najcitlivejších miest globálnej ekonomiky. Priamy dosah na automotiveTo, čo už dnes vidíme v automobilovom priemysle, je strata trhu s novými vozidlami v objeme približne 4,43 milióna automobilov ročne. Zároveň boli narušené aj dodávateľské reťazce, ktoré sú pre automotive kľúčové. Najviac postihnuté pritom nie sú len krajiny priamo zasiahnuté konfliktom, ale aj okolité štáty regiónu Blízkeho východu a Arabského polostrova.Vojna nie je zameraná iba na vojenskú infraštruktúru. Zasahuje aj zariadenia na ťažbu, skladovanie a distribúciu ropy, ropných produktov a plynu. Tento výpadok následne ovplyvňuje významných odberateľov v Ázii a ich výrobné kapacity. Až 32 % globálnej produkcie ropných produktov totiž pochádza práve z tejto oblasti. Najväčšími odberateľmi sú najmä Čína, India, Indonézia a Filipíny. Vplyv na automobilový trh v Ázii a EurópeTieto zmeny môžu ešte viac urýchliť nástup elektrických vozidiel v Ázii, pretože tlak na cenu klasických palív bude rásť. V Európe naopak očakávame, že vzhľadom na prebiehajúcu recesiu bude dochádzať k znižovaniu spotreby pohonných hmôt v domácnostiach a k väčšiemu záujmu o ekologickejšie a úspornejšie vozidlá. Zároveň bude pokračovať trend downsizingu, teda presunu k menším a lacnejším autám.Energetická kríza, ktorá sa začala vojnou na Ukrajine a následným obmedzením nákupu ruských ropných produktov zo strany EÚ, sa dnes spája s dôsledkami vojny v Iráne. Kombinácia týchto dvoch faktorov vytvára pre európskych spotrebiteľov aj priemysel mimoriadne nepriaznivé podmienky.Nebudem sa teraz púšťať do diskusie o tom, ako dlho bude tento konflikt trvať a aký vplyv bude mať na vojnu na Ukrajine. Podstatné je pochopiť, aký dopad bude mať na ľudí a ich mobilitu. Mobilita bude drahšiaMobilita sa postupne mení a je nutné si uvedomiť, že pre ľudí je čoraz finančne náročnejšia, a to nielen z pohľadu obstarania vozidla, ale aj jeho samotného vlastníctva. Downsizing je už dnes viditeľný v západnej Európe, kde pri rozhodovaní o kúpe automobilu dominujú menšie autá a ekologickejšie riešenia.Populárne sú najmä malé crossovery a vozidlá pre menšie rodiny. Naopak, modely ako kombi a limuzíny postupne strácajú svoje pozície a viaceré automobilky už ich výrobu obmedzili alebo ukončili. Čo sa stane, ak konflikt potrvá dlhšie?Ak bude konflikt trvať dlhšie než jeden až tri mesiace, tlak na ceny pohonných hmôt bude ešte väčší a trh začne hľadať alternatívy. Nie je vylúčené, že sa opäť otvorí diskusia o nákupe ruskej ropy a o prehodnotení sankcií, ktoré doteraz nepriniesli výsledok v rozsahu, aký Európska únia očakávala.Z pohľadu výroby automobilov budú mať niektoré automobilky problémy s produkciou, pretože ich dodávatelia aj logistické trasy, ktoré boli nastavené pred konfliktom, nebudú schopné plniť pôvodné plány. Najvýraznejšie môže konflikt zasiahnuť ázijských výrobcov automobilov a segment vozidiel s batériovým pohonom. Európa a Slovensko už klesajúPriemerný pokles nákupu nových automobilov v Európe sa za prvé dva mesiace roku 2026 pohybuje na úrovni -3,9 %. Na Slovensku je prepad ešte výraznejší a dosahuje -7,05 %.Trh má svojich víťazov aj porazených, no najviac strácajú automobilky, ktoré síce v predchádzajúcom období rýchlo získali pozície, no nemajú dostatočne lojálny segment zákazníkov.Najväčší prepad za obdobie 1–2/2026 zaznamenali:1. SsangYong (Kórea): -81,82 %2. Mitsubishi (Japonsko): -77,27 %3. Dongfeng (Čína): -50,00 %4. Lexus (Japonsko): -41,61 %5. Mini (Veľká Británia): -40,00 %Za týmto prepadom, ktorý je vyšší ako priemer EÚ27, stoja najmä tieto faktory:● prebiehajúca recesia,● konsolidačné opatrenia,● zmeny pri odpočte DPH,● slabšia schopnosť financovania v dôsledku vysokého zadlženia. Historické minimá a starnutie vozového parkuNákup nových áut klesol na nové historické minimá. Stačí sa pozrieť na cesty a sledovať, koľko nových vozidiel reálne pribúda. Z toho následne vyplývajú ďalšie efekty: vysoká miera dovozu jazdených vozidiel, vyšší podiel starších áut nad 5 rokov a rastúca potreba opráv a náhradných dielov.Tento tlak bude pravdepodobne ďalej narastať vzhľadom na charakter ekonomiky a na prehlbujúce sa dôsledky vládnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na spomaľovanie hospodárstva.Nemyslím si, že by sa situácia v najbližších mesiacoch výraznejšie zlepšila. Súčasné dodané vozidlá sú totiž vo veľkej miere ešte autá objednané v roku 2025, ktoré sa len postupne expedujú. Pokles nových objednávok hlásia prakticky všetky značky, pričom nejde len o problém Slovenska, ale celej Európskej únie. Rozdiel je len v tom, do akej miery je ktorá krajina zasiahnutá. Spotrebiteľ bude opatrnejšíV súvislosti s vojnou v Iráne bude opatrnosť spotrebiteľov pri kúpe automobilov ešte rásť a pokles dopytu môže byť ešte výraznejší. Spotrebiteľ sa v obdobiach vysokej neistoty prirodzene obáva a nemá záujem nakupovať tovary dlhodobej spotreby, pokiaľ nevie vyhodnotiť riziká takejto situácie pre svoju budúcnosť.V reakcii na rast cien palív zaviedla slovenská vláda zastropovanie cien palív a následne aj obmedzenie ich predaja zahraničným občanom, keďže v okolitých krajinách ceny palív vzrástli o 15 až 17 %. Nie je však jasné, ako dlho bude štát schopný tento model udržať, pretože takéto zvýhodnenie musí niekto financovať. Ročný objem kompenzácií sa môže pohybovať v rozsahu 250 až 550 miliónov eur. Ak konflikt potrvá dlhšie, štátny rozpočet túto záťaž nemusí zvládnuť. Inflácia ako ďalší problémVeľmi významným faktorom, ktorý ovplyvní slovenskú aj európsku ekonomiku v súvislosti s konfliktom, bude budúca inflácia. Zatiaľ sú vyjadrenia ekonómov zdržanlivé, no vzhľadom na možné trvanie konfliktu a jeho intenzitu sa domnievam, že môžeme očakávať infláciu na úrovni viac ako 5 % v druhej polovici roka 2026.To zároveň znamená znehodnocovanie úspor, pokles životnej úrovne a rast nákladov prakticky na všetko. Aj z tohto dôvodu považujem za jednu z ciest postupné znižovanie závislosti na vlastníctve auta a väčší presun k nájomným a predplatným modelom mobility, kde sa časť týchto rizík dá efektívnejšie rozložiť.Vyššia inflácia zároveň zvýši cenu materiálov aj práce, čo sa v strednodobom horizonte opäť premietne do obstarávacích cien automobilov. Podobný vývoj sme už videli v rokoch 2022 až 2023, keď ceny áut výrazne rástli práve pod tlakom inflácie. ZáverNajbližšie obdobie neprinesie automobilovému priemyslu veľa pozitívnych správ. O to dôležitejšie je vedieť, čo môže prísť, a pripraviť sa na to vopred. Schopnosť správne čítať vývoj a včas reagovať bude rozhodujúca pre firmy, spotrebiteľov aj celý trh mobility.Zmienená epizóda podcastu o autopriemysle v EÚ a na Slovensku:Na vysoké platy a lacné autá zabudnime. Autopriemysel nie je budúcnosť Slovenskahttps://www.youtube.com/watch?v=S5eyZvzuSoo

Priemerný tínedžer dnes vidí za hodinu viac nahých tiel a sexu, ako generácie jeho predkov za celé svoje životy. Napriek tomu sexuálna aktivita mladých ľudí rapídne klesá. Čo sa deje s naším mozgom?   V tejto epizóde s Denisom z podcastu Mozgová Atletika preberáme, ako sociálne siete a porno hackli náš dopamínový systém. Evolúcia nás naprogramovala tak, aby bolo rozmnožovanie naším hlavným motorom. Dnes však čelíme ultradopamínovým stimulom bez akejkoľvek námahy. Výsledok? Strata libida, neschopnosť udržať pozornosť a potreba vyhľadávať stále extrémnejšie veci na dosiahnutie uspokojenia.   Zistite, prečo vás reálny partner už nebaví a ako tento dopamínový prepad zastaviť.   Kamoši ďakujeme vám, že ste s nami aj v roku 2026! Aj vďaka vám môžeme tvoriť obsah, ktorý otvára dôležité témy a rozhovory. Vaša podpora nás posúva ďalej a veľmi si ceníme každého z vás ❤️ Merch nájdeš na našom webe spolu s našou hrou 69 sekúnd či seksy printami! - https://sexualnavychova.com/obchod/ Chceš viac, než čo sa zmestí do epizód?

Homília z Kaplnky 08.02.2026. Priemerný človek – ohromná väčšina polo-veriacich, či polo-neveriacich civilizovaných ľudí, ktorí sa bez výnimky sťažujú na svoj život, na spoločenský poriadok – tento priemerný človek na otázku: „Prečo sám žije životom, ktorý odsudzuje a nerobí nič pre to aby ho zlepšil?“ – sa vždy vyhne priamej odpovedi. Namiesto o sebe začne hovoriť o niečom všeobecnom: o súdnictve, o obchode, o štáte o civilizácii.– L. N. TolstojSlovo: Daniel PastirčákNahrávka: Michal Čizmázia

Predstavte si kamión. Klasický kamión úplne naplnený oblečením. To je približne 15 ton. Zhruba toľko textilného odpadu sa vyzbiera na časti nášho územia za jediný deň. Ak si chcete urobiť miesto v skrini, možností kam s nenoseným oblečením je hneď niekoľko. Swap, bazár, kontajnery na oblečenie alebo boxy vo vybraných predajniach. Najhoršie, čo sa s nechcenými kúskami môže stať, je to, že skončia na skládke. Preto v tejto epizóde Nedeľnej Talkshow prišiel odborník na triedenie a zhodnocovanie textilného odpadu Juraj Kunák porozprávať, ako dať oblečeniu druhú šancu.

Nová epizóda video podcastu je o teste novej Kie K4, ktorá nahradila populárny Ceed, a o tom, ako autopredajcovia zvyšujú ceny jazdeniek zatajovaním opráv. Poradíme, ako tieto poškodenia odhaliť.Kia K4. Ide o nástupcu modelu Ceed, ktorý prichádza s cieľom pozdvihnúť segment kompaktov na vyššiu úroveň. Podarilo sa?Nový rodinný štandard?Kia K4 jasne signalizuje evolučný prerod. Je väčšia, pôsobí sebavedomejšie a celou svojou koncepciou sa približuje k vozidlám vyššej triedy. Jej línia s decentnou zadnou časťou a LED pásom ju vizuálne posúva skôr k menším fastbackom než k tradičným hatchbackom.Na test sme mali k dispozícii verziu Gold s benzínovým motorom 1.6 T-GDi, ktorá je zameraná na vyvážený pomer výkonu a spotreby, presne tak, ako to väčšina vodičov na bežných cestách potrebuje.V interiéri je jasné, že K4 cieli vyššie. Kabína je moderná a uprataná. Dominantou sú dva displeje fakticky spojené jedného panela. Grafika je čistá, reakcie svižné a ovládanie je logické.K4 však prekvapuje najmä v priestore. Vzadu je miesta nielen pre nohy, ale aj nad hlavou, čo vytvára vzdušnejší pocit, než by ste čakali od vozidla tejto triedy. Praktickosť podčiarkuje aj kufor s objemom 438 litrov, ktorý patrí medzi silné stránky modelu.Jazda a pohonMotor 1.6 T-GDi predstavuje ideálny stred. Ponúva dostatok sily na svižné zrýchlenie, predbiehanie aj na dlhé presuny. Jeho prejav je plynulý.Čo si vyžaduje zvyk, je 7-stupňová dvojspojková prevodovka. Najmä v nižších rýchlostiach pôsobí občas trochu neisto. Paradoxne, najplynulejšie a najkultivovanejšie sa auto správalo v režime Eco, kde prevodovka nepôsobila tak nervózne.Na ceste sa v K4 cítime stabilne. V zákrutách sa nenakláňa a drží stopu s istotou. Je to auto stavané na bezstarostné diaľničné presuny, kde pôsobí pokojne a bezpečne.Výrobca udáva kombinovanú spotrebu okolo 6,8 až 6,9 litra. V našom zmiešanom teste, ktorý zahŕňal všetky typy ciest, sa spotreba ustálila na 8,0 litra na 100 km. Pri plynulej jazde sme sa dostali na 7,4 l/100 km, čo nie je zlá hodnota, ale radšej by sme videli ešte nižšie čísla.Náš názor na Kiu K4 a jej cenyKia K4 vyrástla správnym smerom. Je to auto, ktoré je mimoriadne vyvážené a praktické. Ponúka priestor, moderné technológie a kultivovanú jazdu.Základná cena tohto nového modelu začína od 20 790 €, pričom testované vozidlo vo výbave Gold stojí 26 580 €. Pre porovnanie, stále aktuálny a skvelý odchádzajúci Ceed sa predáva ako nový už od 18 490 €. Nový model K4 je teda len o približne dvetisíc eur drahší.V ponuke je aj verzia s manuálnou 6-stupňovou prevodovkou s motorom 1.0 T-GDi s výkonom 84 kW. Vrcholná výbava GT Line s motorom 1.6 T-GDi s výkonom 132 kW a 7-stupňovým automatom je v predaji za akciových 31 590 €, čo je stále veľmi prijateľná cena na dnešné pomery. Model K4 nájdete v ponuke nových áut na portáli Autobazar.EU s cenami od 22 270 € vo výbave Silver.Každé druhé mladé auto má za sebou poškodenieSpoločnosť Cebia, ktorá sa detailne zaoberá preverovaním histórie vozidiel, sa pozrela na viac ako 52-tisíc áut vyrobených v rokoch 2021 až 2025, ktoré sa predávali na európskom trhu. Výsledky sú znepokojujúce: Viac ako 50% analyzovaných mladých áut (presne 50,93%) má za sebou škodovú udalosť. To znamená, že približne každé druhé vozidlo v ponuke bolo v minulosti poškodené. Priemerný počet poškodení na jedno vozidlo sa pohyboval na úrovni 1,62 škody.Všeobecne platí, že menšie poškodenia sú bežné bez ohľadu na pôvod vozidla. Avšak...

1. Priemerné platy potiahla nahor 800-eurová odmena pre štátnych zamestnancov

Priemerný dôchodok na Slovensku ledva pokrýva základné výdavky, no napriek tomu mnohí stále veria, že štát sa o nich v starobe postará. Je to ilúzia, ktorá môže vyjsť draho. O tom, prečo dnešné dôchodky nemožno považovať za štedré, čo nás čaká v budúcnosti a ako sa pripraviť na realitu starnúcej spoločnosti, hovorí analytik Partners Investments Maroš Ovčarik. 

Hosť: Roman Chotár (riaditeľ sekcie lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne). Ministerstvo práce hovorí, že Slováci veľa maródujú. Priemerný zamestnanec strávi doma s chorobou 46 dní v roku, v Českej republike je to napríklad len 30 dní. Od januára môžu posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pracovnú neschopnosť nielen preskúmať, ale – po novom – v prípade podozrenia na zneužívanie ju aj ukončiť. Ako zmena vyzerá v praxi a koľko tak štát dokáže ušetriť? Počúvajte Kontakty s Ľubomírou Hulínovou. | Pridlhé PN-ky. | Moderuje: Ľubomíra Hulínová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Posledné týždne máme na Slovensku za sebou extrémy počasia: a vedci hovoria, že takto už bude vyzerať naša budúcnosť. Pred povodňami sme tu mali vlny tepla, teploty prekračovali 35 stupňov, na niektorých miestach atakovali štyridsiatky. Mnohí z nás sa to doma rozhodli vyriešiť klimatizáciou. Priemerné teploty pritom budú naďalej rásť. Stanú sa klimatizácie nielen bežnou, ale dokonca nevyhnutnou súčasťou našich životov? Vidíme to už na ich predaji, prestávajú byť luxusným doplnkom a stanú sa nevyhnutnosťou? Ale aj zvládneme to energeticky a čo by sa stalo, keby sme svet prestali ochladzovať? Tomáš Prokopčák sa pýtal Vladimíra Orovnického, Managing Directora spoločnosti Daikin Slovensko. Tento diel podcastu Dobré ráno prináša spoločnosť Daikin Slovensko. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Valí sa na nás vlna horúčav. V piatok by mali na našom území atakovať aj 37 stupňov Celzia. V sobotu by dokonca v noci nemali klesnúť pod takmer 27 stupňov. „Môže mať skutočne až historické proporcie. A môže trvať aj pomerne dlho“ – píše o nej klimatológ Jozef Pecho. Meteorologická služba Európskej únie Copernicus naviac konštatuje, že tohtoročný jún bol trinástym za sebou idúcim mesiacom, označeným za historicky najteplejší v roku. Priemerná globálna teplota za posledných dvanásť mesiacov – a teda od júla 2023 do júna 2024 – je i celkovo najvyššia v doterajších meraniach. Je sedem desatín stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a 1,6 stupňa nad priemerom z predindustriálnej doby. Čo to znamená pre zem a čo pre nás, jej obyvateľov? Téma pre Jozefa Pecha. „V roku 1992 sme mali vlnu horúčav, ktorá trvala až 47 dní. Toto teraz asi nehrozí. Ďalšia vlna bola v roku 2015, aj keď rozsekaná na menšie časti. Mala však výrazné dopady na úmrtnosť. Vtedy na Slovensku zomrelo 540 ľudí nad normál“, ilustruje klimatológ Pecho. Vlny horúčav, ako nastupujúca, sa u nás podľa neho vyskytujú v dvojročných intervaloch. Modely aktuálne naznačujú, že sa neskončí do konca júla. „Bude mať presah pravdepodobne až do augusta“, hovorí. „Budúci a posledný júlový týždeň sa pravdepodobne dočkáme ešte výraznejších horúčav. Ovplyvnia ich 43 až 45 stupňové horúčavy na Balkáne. Ak bude fúkať južný vietor z tých oblastí, na Slovensku môžu vyskočiť teploty až nad 40 stupňov Celzia“, predpokladá klimatológ Jozef Pecho. V podcaste sa dozviete, že aj našu oblasť bude aktuálna stav, že ak sme ešte nedávno vyhľadávali slnečné prímorské letoviská na juhu Európy, čoraz intenzívnejšie budeme svedkami „migrácie za chladnejším podnebím“ severu Európy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Valí sa na nás vlna horúčav. V piatok by mali na našom území atakovať aj 37stupňov celzia. V sobotu by dokonca v noci nemali klesnúť pod takmer 27 stupňov. „Môže mať skutočne až historické proporcie. A môže trvať aj pomerne dlho“ – píše o nej klimatológ Jozef Pecho. Meteorologická služba Európskej únie Copernicus naviac konštatuje, že tohtoročný jún bol trinástym za sebou idúcim mesiacom, označeným za historicky najteplejší v roku. Priemerná globálna teplota za posledných dvanásť mesiacov – a teda od júla 2023 do júna 2024 – je i celkovo najvyššia v doterajších meraniach. Je sedem desatín stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a 1,6 stupňa nad priemerom z predindustriálnej doby. Čo to znamená pre zem a čo pre nás, jej obyvateľov? Téma pre Jozefa Pecha. „V roku 1992 sme mali vlnu horúčav, ktorá trvala až 47 dní. Toto teraz asi nehrozí. Ďalšia vlna bola v roku 2015, aj keď rozsekaná na menšie časti. Mala však výrazné dopady na úmrtnosť. Vtedy na Slovensku zomrelo 540 ľudí nad normál“, ilustruje klimatológ Pecho. Vlny horúčav, ako nastupujúca, sa u nás podľa neho vyskytujú v dvojročných intervaloch. Modely aktuálne naznačujú, že sa neskončí do konca júla. „Bude mať presah pravdepodobne až do augusta“, hovorí. „Budúci a posledný júlový týždeň sa pravdepodobne dočkáme ešte výraznejších horúčav. Ovplyvnia ich 43 až 45 stupňové horúčavy na Balkáne. Ak bude fúkať južný vietor z tých oblastí, na Slovensku môžu vyskočiť teploty až nad 40 stupňov Celzia“, predpokladá klimatológ Jozef Pecho. V podcaste sa dozviete, že aj našu oblasť bude aktuálna stav, že ak sme ešte nedávno vyhľadávali slnečné prímorské letoviská na juhu Európy, čoraz intenzívnejšie budeme svedkami „migrácie za chladnejším podnebím“ severu Európy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo. Stiahnite si appku na ⁠sme.sk/toldo⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. SNS tento týždeň exceluje - devastuje kultúru a ničí fond na podporu umenia, sfinišovala už zákon o RTVS a novým kandidátom na riaditeľa má byť Lukáš Machala, poslanec Huliak fajčil v parlamentnej kancelárii a fúkal cigaretový dym do terária s rastlinami a Tomáš Taraba opäť nadával redaktorom Markízy. Zatiaľ Robert Fico pripravuje Slovensko na zastavenie eurofondov, a zvaľuje po novom úplne všetko na Progresívne Slovensko. S istotou vieme povedať, že sa začala kampaň do eurovolieb, útoky na súdnu radu a sudcov, a Smer s SNS hrá zvláštnu hru s KDH aj s vlastným koaličným partnerom Hlasom. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: TV Markíza, TV JOJ, Startitup – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Výročie vojny na Ukrajine: https://www.startitup.sk/zvitazime-ukrajina-neskonci-vyhlasil-zelenskyj-na-vojnu-za-2-roky-doplatilo-zivotom-10-tisic-civilistov/ 2. Fico o vojne na Ukrajine: https://www.startitup.sk/fico-nenecha-polnohospodarov-zdochnut-kvoli-ukrajine-reagoval-aj-na-novelu-trestneho-zakona/ 3. Top metropoly EÚ: https://www.startitup.sk/bratislava-v-najnovsom-rebricku-pohorela-na-plnej-ciare-praha-naopak-hviezdi-zaradila-sa-medzi-najbohatsie-regiony-eu/ 4. Nová aerolinka v Bratislave: https://www.startitup.sk/z-bratislavy-do-azie-za-rekordne-nizke-sumy-znama-spolocnost-predstavila-velkolepe-plany/ 5. Zánik obľúbeného syra: https://www.startitup.sk/oblubenym-syrom-slovakov-hrozi-zanik-dovodom-je-nedostatok-klucovej-ingrediencie/ 6. Priemerná výška dôchodkov dosiahla súčasné maximum: https://www.startitup.sk/nova-suma-dochodkov-prilepsila-tisickam-slovakov-priemerna-vyska-dosiahla-sucasne-maximum/ 7. Konflikt Danko verzus Matovič: https: //www.startitup.sk/mna-nezaujima-ze-si-si-po-zsuzsovej-nasiel-novu-pipku-matovic-reaguje-na-video-danka-z-emiratov/ 8. Prieskum k prezidentským voľbám: https://www.startitup.sk/prezidentsky-prieskum-v-druhom-kole-by-pellegrini-zvitazil-s-velkym-prehladom/ 9. Zmena na cestách: https://www.startitup.sk/vodici-pozor-zmeny-na-cestach-u-nasich-susedov-vyrazne-ovplyvnia-aj-slovakov/

Mladí ľudia s hypotékou či úverom na bývanie si môžu uplatniť tzv. daňový bonus na zaplatené úroky. Koľko peňazí môžeme vďaka daňovému bonusu získať, kto všetko si ho môže uplatniť a aké podmienky treba splniť a do kedy? Vypočujte si podcast portálu Nehnuteľnosti.sk s daňovým poradcom Michalom Šúrekom.Daňový bonus na zaplatené úroky funguje od roku 2018 ako náhrada za štátny príspevok na bývanie pre mladých. Ak si chcete uplatniť tento bonus za rok 2023, musíte mať od 18 do 35 rokov a zmluva na úver na bývanie musí byť uzatvorená od 1.1. 2018 do 31.12.2023. Môže ísť aj o nehnuteľnosť, ktorá sa prenajíma. „Daňový bonus v maximálnej výške, ktorý vieme získať, je vo výške 400 eur ročne. To je tá maximálna suma a počíta sa ako 50 percent zo sumy zaplatených úrokov, avšak z úveru poskytnutého maximálne do výšky 50 000 eur. Čiže je to obmedzené. V prípade, že by bol úver čerpaný na vyššiu sumu, tak banka vydá potvrdenie, v ktorom uvedie úroky, ktoré sú viazané len do výšky tých 50 000 eur,“ vysvetľuje v podcaste Nehnuteľnosti.sk Michal Šúrek. Ďalšou podmienkou je, že priemerný mesačný príjem v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie, nepresiahol 1,3 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. „Predstavte si, že máte dlžníka, ktorý zarába 1800 eur mesačne a spoludlžník zarába 800 eur. Dlžník by so svojím príjmom 1800 eur už prekročil túto hranicu, avšak tým, že je tam aj spoludlžník, tak ich príjmy sa zrátajú a v takomto prípade je to 2600 eur. Stále sú pod hranicou maximálneho mesačného príjmu 3390 eur, čiže v prípade splnenia týchto podmienok, teda príjmu a veku, si môžu uplatniť daňový bonus,“ vysvetľuje praktický príklad v podcaste Šúrek.Daňový bonus na zaplatené úroky má v roku 2024 už nové pravidláPodmienky pre uplatnenie daňového bonusu pre mladých vo veku od 18 do 35 rokov sa od roku 2024 menia. Zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené od 1.1.2024 musia slúžiť výlučne na vlastné bývanie. Nehnuteľnosť sa nemôže prenajímať. Priemerný mesačný príjem za uplynulý rok 2023 môže byť už vyšší a to až 1,6 násobok priemernej mesačnej mzdy. „V tomto momente ešte nevieme tú konkrétnu sumu, pretože je to naviazané na priemernú mesačnú mzdu, ktorú zverejňuje Štatistický úrad a tento údaj vyjde niekedy v priebehu marca alebo apríla, takže do konca zdaňovacieho obdobia 2024 už táto suma bude určite známa,“ objasňuje Šúrek. Výška daňového bonusu je naviazaná opäť na 50 percent zo zaplatených úrokov, je však možné získať až 1200 eur ročne. Novinkou je aj zrušený strop hypotéky 50 000 eur a teda 50 percent sa počíta z celkového objemu zaplatených úrokov za daný rok. Viac o tom:· ako si uplatniť mimoriadny bonus na zaplatené úroky, ktorý nedávno schválila vláda, a platí bez obmedzenia veku a výšky hypotéky· ako sa o daňový bonus na zaplatené úroky žiada · aké dokumenty potrebujeme z banky· či môžem o daňový bonus požiadať aj spätne· ako sa žiada o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie· kto musí platiť daň za nehnuteľnosť si vypočujte v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk s daňovým poradcom Michalom Šúrekom a redaktorkou Zuzanou Majerčíkovou.

„Masa uhorských voličov vôbec nemyslí na to, že by výkonom svojho volebného práva chcela nejako ovplyvniť vedenie verejných záležitostí. Vie, že „páni“ po voľbách beztak urobia tak, ako oni chcú, že z toho, čo sľúbili pred voľbami, nič nedodržia. Priemerný uhorský volič je ľahostajný k tomu, kto bude zvolený. Podstatné však je, že môže voliť, pretože na volebné právo nazerá ako na výsostne materiálne právo. Ako na právo na primeraný prospech zo svojho hlasu a ako na právo na bezplatné jedenie a pitie počas kortešovania.“ Toto pesimistické pozorovanie pochádza z roku 1910 z Wiener Deutschen Korrespondenz - tento komentár bol veľmi populárny a bol prebratý viacerými nemecko-jazyčnými novinami v Čechách. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na to, do akej miery tento komentár zachytáva skutočnosť a do akej miery je skôr novinárskou hyperbolou. Témou tejto epizódy budú voľby. Nebudeme však hovoriť o prítomnosti – budeme hovoriť o nie tak dávnej minulosti. Presnejšie, o atmosfére volebných kampaní a o fenoméne volebnej korupcie v Uhorsku v 19. storočí. Ako vyzerali voľby v 19. storočí? Kto mal právo voliť a ako sa toto právo postupne rozšírilo? Ako vyzerali volebné kampane? Kto boli korteši? O čom hovoríme, ak hovoríme o volebnej korupcii v 19. storočí? A napokon, ako chápali volebné právo bežní ľudia v Uhorsku. 19. storočia. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Petrom Šoltésom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Peter Šoltés sa venuje sociálnym a kultúrnym dejinám Uhorska v 19. storočí, dejinám korupcie, nacionalizmu, etnickým a konfesionálnym stereotypom a napokon migrácii v rámci Karpatskej kotliny v 18. a 19. storočí. Je autorom mnohých štúdii vo viacerých jazykoch: okrem iného aj knihy Tri jazyky, štyri konfesie o etnickej a konfesionálnej pluralite na Zemplíne, Spiši a v Šariši, a tiež spoluautorom prvých dejín Korupcie v priestore bývalej Habsburskej monarchia. Peter Šoltés a tiež scenáristicky podieľa na príprave publicistickej relácie Dejiny Sk, ktoré môžete pravidelne vidieť na RTVS. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

"V spoločnosti stále pretrváva pocit, že ide o slabú alebo nedostatočnú voľu. Alebo, že si to človek spôsobil sám," hovorí psychoterapeutka a riaditeľka sanatória AT Jana Žemličková o alkoholizme, ktorý stále nevnímame ako chorobu. "Veľmi vážna situáacia je u mladistvých. Je nárast užívateľov nielen alkoholu ale aj v kombinácii s marihuanou. A to sú naozaj deti, medzi 15 a 17 rokov. Nemusí to vždy byť nestarostlivý rodič, ale že to rodič neodhadol a nepozná ho. Môže to byť aj nedostatok záujmov u dieťaťa a túžba zaradiť sa," hovorí Žemličková. "Stretla som sa s ochutnávaním alkoholu u troj štvorročných detí. skracuje sa priemerný vek alkoholika. Pred 30-40timi rokmi to bolo päťdesiatdva rokov. Pred piatimi rokmi to bolo okolo štyridsať jeden. Dnes sa dostávame niekde okolo tridsaťpäť do štyridsiatky. Stále mladší ľudia spadajú do závislosti," opisuje situáciu Jana Žemličková. Ako spoznám, že som závislý na alkohole? Ako vážny problém je to teraz u mladých ľudí? Ako vyzerá efektívna liečba? A ako ťažké je abstinovať na Slovensku, kde sa pije na každom kroku? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s psychoterapeutkou a riaditeľkou sanatória AT Janou Žemličkovou. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Hypotéky sa stáli národnou témou a po medveďoch hitom predvolebného boja. Priemerná nová hypotéka sa dáva už za 4,5 % a takmer polovicu poskytnutých hypoték čaká v najbližších dvoch rokoch úrokový reset. Nie, 4,5 % stále nie je draho. Pri 10 % realizovanej ročnej cenovej inflácii a 4-6 % očakávanej je to stále smiešne málo. Extrém bolo 1 % . Čo s načerpanou hypotékou? Ako sa budú vyvíjať úroky v nasledujúcich rokoch? Predať alebo kúpiť? V tomto newsletteri #zpdz som písal o „finančnej gramotnosti“ u nás a vo svete. Môžete si tam aj sami ten test spraviť: https://www.jurajkarpis.com/2023/05/24/ste-financne-gramotni-spravte-si-test-bankova-kriza-financne-pocity-z-akcii-vs-realita-zpdz-114/ Podcast sme nahrávali v www.podcaster.sk Music: 4bstr4ck3r_Soundboy

Epizóda 63: Vykašlite sa na Dubaj, chodte do Ašchabádu. Turkmenistan je jedna z nauzavretejších krajín. Priemerný plat na dedinách je 150 dolárov. NEXT? AK SA TI TOTO PODARÍ, SI KING OF THE BONGO  https://open.spotify.com/episode/3qOIF1b9MnFfpANiefQyaH?si=i5OnPrAhRC2bP63OAuNG0Q  * Využi kód ZAPO3 na prvú objednávku v aplikácii foodora. Neváhaj a klikaj sem:  https://bit.ly/foodora-zapo  Kupón platí iba pre nových zákazníkov vo vybraných mestách a možné ho je využiť do 30.6. s minimálnou hodnotou objednávky 8 € *  https://followfestival.sk/  * VRAŽEDNÉ PSYCHÉ a PROFIL ZLOČINU naživo! Pripravte sa na mrazivý krimi večer, 23. 6. o 19:00 / Piano Club, Trenčín. Lístky na  http://www.zabavavpodcastoch.sk/zapo-tour  Produkcia by ZAPO  @zapoofficial  

Matej Drlička sa od mája opäť stane riaditeľom Slovenského národného divadla. Priemerný plat herca SND je 1600 eur plus bonusy, približne 20 eur za predstavenie. Akú úlohu má plniť národná scéna a čo si treba pozrieť v divadle pred voľbami? Stav Slovenska podľa neho odráža Kocúrkovo, treba vidieť aj hry o fašizme či predstavenie Špina.   V podcaste s riaditeľom Slovenského národného divadla Matejom Drličkom sa dozviete: – že jeho vyjadrenie, za ktoré bol odvolaný, bolo vytrhnuté z kontextu; – či ho výrok mrzel, či ho považuje za chybu a ako dlho mal pykať; – čo je Drličkova reforma SND; – či bolo SND vypredané aj pred Drličkom; – čo bol problém v prípade opery a prečo v nej prepúšťal; – že historickú budovu SND jeho predchodcovia používali v rozpore so zákonom; – že operným sólistom ponúkol externé zmluvy, tak ako je to bežné v divadlách po celom svete; – či sa po zmenách zvýšila návštevnosť opery; – koľko zarábajú herci, aký podiel má tzv. rolovné za hlavné postavy; – že národné divadlo dnes už nie je o potvrdzovaní suverenity krajiny a národnej identity; – do akej miery je potrebné v SND prezentovať slovenské divadelné hry; – že dobré divadlo kritizuje diváka; – čo si treba pozrieť pred voľbami a na akú hru treba zobrať rodičov; – či má byť divadlo angažované; – že v historickej budove SND sa nebude hrať divadlo ešte minimálne 6 rokov; – či bude električka pred národným divadlom; – prečo dvakrát nepodal včas majetkové priznanie; – či si už spomenul na kauzu okolo slovenského predsedníctva; – že Zuzana Hlávková podľa neho klame.

Matej Drlička sa od mája opäť stane riaditeľom Slovenského národného divadla. Priemerný plat herca SND je 1600 eur plus bonusy, približne 20 eur za predstavenie. Akú úlohu má plniť národná scéna a čo si treba pozrieť v divadle pred voľbami? Stav Slovenska podľa neho odráža Kocúrkovo, treba vidieť aj hry o fašizme či predstavenie Špina.   V podcaste s riaditeľom Slovenského národného divadla Matejom Drličkom sa dozviete: – že jeho vyjadrenie, za ktoré bol odvolaný, bolo vytrhnuté z kontextu; – či ho výrok mrzel, či ho považuje za chybu a ako dlho mal pykať; – čo je Drličkova reforma SND; – či bolo SND vypredané aj pred Drličkom; – čo bol problém v prípade opery a prečo v nej prepúšťal; – že historickú budovu SND jeho predchodcovia používali v rozpore so zákonom; – že operným sólistom ponúkol externé zmluvy, tak ako je to bežné v divadlách po celom svete; – či sa po zmenách zvýšila návštevnosť opery; – koľko zarábajú herci, aký podiel má tzv. rolovné za hlavné postavy; – že národné divadlo dnes už nie je o potvrdzovaní suverenity krajiny a národnej identity; – do akej miery je potrebné v SND prezentovať slovenské divadelné hry; – že dobré divadlo kritizuje diváka; – čo si treba pozrieť pred voľbami a na akú hru treba zobrať rodičov; – či má byť divadlo angažované; – že v historickej budove SND sa nebude hrať divadlo ešte minimálne 6 rokov; – či bude električka pred národným divadlom; – prečo dvakrát nepodal včas majetkové priznanie; – či si už spomenul na kauzu okolo slovenského predsedníctva; – že Zuzana Hlávková podľa neho klame.

Problémy Slovenska s demografickým vývojom | Hostia: Branislav Šprocha (demograf Slovenskej akadémie vied) a Roman Džambazovič (sociológ z Univerzity Komenského v Bratislave). | 29.172 – toľko sobášov sme mali na Slovensku minulý rok, dáta Štatistického úradu SR hovoria aj o tom, že mladí sa dnes berú v priemere o desať rokov neskôr ako, keď vznikla Slovenská republika. Priemerný vek ženícha bol 35,5 roka a nevesty mali zhruba 33 rokov. Detí sa rodí stále menej a dôchodcov pribúda. S klesajúcou populačnou krivkou zápasia mnohé krajiny, nepriaznivý trend sa snažia zvrátiť rôznymi opatreniami. Ako je to u nás? A čo môže zabrať pri rozhodovaní mladých o založení rodiny? | Moderuje: Karolína Lacová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hosťom v Talkshow so Stanom bol Miloš Ouhrabka. 0:00 predstavenie 10:04 o ceste hrdiny 12:14 o poznaní samého seba 20:14 o mužskej sile a túžbe 27:00 záujem o ženy 33:05 záujem o chlapa 36:50 nízke sebavedomie u chlapov 41:20 rola obete 42:15 vzorce z detstva 44:02 o mladej generácii a čo nás čaká Miloš Ouhrabka: @milos_ouhrabka Stano : https://www.instagram.com/stanoholub/ Grafika: https://www.instagram.com/miss.aniiss/ Podpor ma tým, že na video dáš like, budeš ho zdieľať medzi ostatnými a zanecháš odber na tomto kanáli pre ďalšie zaujímavé rozhovory. #rozhovor #rozvoj #motivacia #inspiracia

Vývoj klimatickej krízy | Hosť: Jozef Pecho (popularizátor vedy, dlhoročný meteorológom a klimatológ). | Úzka zasnežená zjazdovka a okolo nej zelený trávnatý svah a kríky s pučiacimi lístkami. Aj to je realita tohtoročnej zimy a jeden z dôsledkov zmeny klímy. Priemerná teplota stúpa, podnebie sa mení. Stane sa zo Slovenska subtropická krajina? Je to nezvratné, alebo ešte vieme tento proces zastaviť, či spomaliť? O vývoji klimatickej krízy bude diskutovať Blažena Bóoczová s čerstvým držiteľom Ceny za vedu a techniku 2022, popularizátorom vedy, dlhoročným meteorológom a klimatológom Jozefom Pechom. | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Im Harz wurde nach fast einer Woche Waldbrand heute der Katastrophenfall aufgehoben. Außerdem: Wir haben mit dem deutschen Basketball Nationalspieler Andreas Obst über die EM gesprochen. Am Mikrofon ist Kevin Poweska

"Priemerný vek pediatra je 61 rokov. Keby tí, čo mali ísť do dôchodku, šli, prvý kontakt pre pacienta skolabuje. Už došli dobré riešenia, už sú len všelijaké riešenia na zaplátanie. Do katastrofy sa rútime už dlho a teraz už sa konečne v praxi prejavuje, čo to znamená. Presuny pacientov, operácií, presuny aj akútnych pacientov. Náš sektor funguje na ochote a obete zdravotníkov, ktorí sú často v dôchodkovom veku. Buď sú altruisti, alebo nemôžu odísť, lebo vedia, že by to celé padlo," hovorí analytik Martin Smatana o vážnej situácii v zdravotníctve. "Nerozumiem, prečo sme to nechali zájsť až do takéhoto štádia. Ministerstvu financií a zdravotníctva som ešte v novembri minulého roka pomáhal spraviť výpočty a porovnávačky s ostatnými krajinami. Minimálne od novembra boli dáta nachystané. Prečo sme sa dostali až sem, to neviem. Či sa hrá s tým, že zdravotníci sa nepostavia a nechajú to nejako ďalej ísť? Vôbec tomuto nerozumiem," dodáva Smatana k tomu, prečo ešte stále vláda nedokázala zvýšiť platy zdravotníkom. "Rozdelil by som to podľa predmetov. Ak rátame pandémiu, tak za pána ministra Krajčího štyri mínus, potom sa to zlepšilo, až teraz k dvojke. Možno aj jedna mínus. Zoberme si ale, že táto vláda je zatiaľ najviac reformná od čias ministra Zajaca. Prešlo niekoľko veľkých reforiem - o liekoch, reforma nemocníc, dlhodobá starostlivosť, idú novelizovať zákon o zisku poisťovní. Všetky veci, ktoré sa roky nedarili, sa postupne schvaľujú, aj keď to ide ťažko. A aj keď sa to niekedy nezdá, vo finále to nie je až také zlé, a dal by som im dvojku," hodnotí túto vládu analytik. Ako sme na tom s nedostatkom sestier a lekárov? Aká vážna je situácia v zdravotníctve? Stíhame postaviť nemocnice z Plánu obnovy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s analytikom Martinom Smatanom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Priemerná dĺžka života by vraj rástla míľovými krokmi, keby zelenina voňala rovnako dobre ako slanina, zavtipkoval si svojho času americký žurnalista Doug Larson. Ako sa píše v knihe Potravinová a nutričná gramotnosť(2021), na svete existuje vyše 250-tisíc druhov rastlín, pričom jedlých je asi 30-tisíc z nich. Ako potravina sa používa 7-tisíc druhov. 120 sa pestuje vo veľkom a len 9 druhov rastlín dáva populácii viac ako 75 % rastlinnej potravy. Jej súčasťou je aj ZELENINA,o ktorej sa odmalička z rôznych strán dozvedáme, ako veľmi prospieva zdraviu. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/kraj/message

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete:- Priemerná mesačná mzda zamestnancov platených z kapitoly rezortu zdravotníctva vlani vzrástla na 1 884 eur- Cestujúci pred odchodom do zahraničia by napriek výrazne zlepšenej epidemickej situácii vo svete mali naďalej sledovať informácie o vývoji pandémie - Od začiatku júna vystavili lekári už viac ako tisíc elektronických dočasných Viac správ sa dozviete v podcaste. Pre C4P, s.r.o. pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete:- Priemerná mesačná mzda zamestnancov platených z kapitoly rezortu zdravotníctva vlani vzrástla na 1 884 eur- Cestujúci pred odchodom do zahraničia by napriek výrazne zlepšenej epidemickej situácii vo svete mali naďalej sledovať informácie o vývoji pandémie - Od začiatku júna vystavili lekári už viac ako tisíc elektronických dočasných Viac správ sa dozviete v podcaste. Pre C4P, s.r.o. pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím neváhajte kontaktovať. Odkaz na Facebook: https://www.facebook.com/matej.mravec.547 Instagram: https://www.instagram.com/mravec.matej/

Slovensko naďalej pomáha Ukrajine. Tentokrát je reč o darovaní systému protivzdušnej obrany S-300, ktorý je už u našich susedov. Malo ísť o tajný presun, ktorý trval dva dni. Ministerstvo obrany totiž systém najprv presunulo bližšie k východnej hranici Slovenska a následne na Ukrajinu. V dnešnom podcaste sa dozvieš: Heger: Slovensko darovalo systém protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine Na Ficovu hlavu padajú trestné oznámenia. Zavaril si videom o raketovom systéme S-300 Prvý podnik na Slovensku ti doručí obed dronom. Máme najlepší hummus v krajine, tvrdí jej šéf Lovci duchov: Na Slovensku je len jedno miesto, na ktoré by sa už nevrátili. Dnes tam úradujú satanisti V Česku odhalili prvú vzorku variant omicron XE. Národné referenčné laboratórium zachytilo prvú vzorku variantu omikron XE v Českej republike Psík dostal v nemecku pokutu za rýchlosť. Jeho Fotka bola aj v oficiálnom liste Elon Musk vyviezol turistov v piatok na vesmírnu stanicu Priemerný slovák by si na výlet zarábal 3 482 rokov Byť single vôbec nie je hanba. Do vzťahov nás tlačí spoločnosť Ľudstvu zostáva posledných 1 000 dní, varuje OSN. Ešte sa to dá zvrátiť, ale konať treba hneď Najdrahšie vydražený dom sveta sa predal pod cenu. Nový majiteľ zaň zaplatil len 140 miliónov dolárov V Simpsonovcoch sa v nedeľu po prvý raz vo svojej hostórii ukázala posunková reč Saudská Arábia: Krajina, ktorá otvára turizmus, uvoľňuje práva žien, ale princ schvaľuje vraždu novinára Daor: Za graffiti na nás viackrát strieľali. Policajti môžu zabiť za niečo úplne nepodstatné Ekonóm Karpiš: S aktuálnym zdražovanim nemá Putin nič spoločné, vojna sa na cenách prejaví až neskôr

"Nemocnice sú zatiaľ stabilné, ale nárast bude taký rýchly, že je jedno v akom kraji stúpajú čísla. Priemerná doba hospitalizácie je pri omikrone okolo dvoch dní. Dokázali sme zvýšiť kapacitu nemocníc pre ľahších pacientov, ktorých bude väčšina. V tejto chvíli sme na čísle lôžok 6000. Najhoršia prognóza je 7000, takže by sme to mohli zvládnuť," hovorí minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský o počtoch lôžok pred plným úderom omikronovej vlny. "Stratégiu máme. Pokiaľ budeme vidieť veľký nápor na urgentné príjmy, tak vypneme niektoré testovania. Napríklad, pokiaľ sú deti v škole pozitívne antigénovým testom, validácia PCR testom sa vypne. 90 percent testov je potvrdených aj tak. Plus ďalšie, ako návrat zo zahraničia. Niektoré skupiny vypneme, tam, kde to nie je nutné," dodáva minister k PCR testovaniu, ktoré zrejme počas omikronu nebudeme stíhať. "Minister financií má oprávnené pripomienky, že dnes sú to sestry, a zajtra to budú iní - vyšší súdni úradníci, štátni zamestnanci. Áno, spravme benchmarkovanie všetkých tých profesií a povedzme, že sa budeme udržiavať na nejakej úrovni. Ak by sme chceli dorovnať platy na európsku úroveň, chýbala by nám miliarda eur. Ale to je nereálne, keď nám chýba niekoľko sto miliónov eur," hovorí Vladimír Lengvarský k zvyšovaniu platov zdravotníkov, na ktoré potrebuje aspoň 300 miliónov eur, no zatiaľ ich nemá. Čo s lekármi, ktorí vydávajú falošné očkovacie preukazy? Prečo sme minuli pol miliardy na plošné testovanie, desiatky miliónov na očkovacie bonusy, ale nemáme na platy zdravotníkov? Uvažoval už nad demisiou? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

IQ je skratkou pre inteligenčný kvocient, ktorým sa meria rozumová inteligencia. Okrem nej existuje aj EQ – emocionálna inteligencia, ale my sa venujeme tej prvej. IQ sa rovná mentálnemu veku, čiže počtu bodov, ktoré dosiahnete v IQ teste, ktorý vydelíme fyzickým vekom, a potom to všetko vynásobíme stovkou – a voilá, máte svoje hodnoty! Priemerné sa pohybujú medzi 90 až 110, nadpriemerné IQ máte vtedy, ak sú vaše hodnoty medzi 110 a 140 a čokoľvek nad 140 sa rovná genialite. Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Hosťom najnovšieho rozhovoru je Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba. So Šimonom Žďárským sa rozprávali o životnej úrovni Slovákov, inflácii, ale aj ďalších zaujímavých veciach. V rámci celej Európskej únie máme viac dlhov než financií a v porovnaní s cenami máme aj najnižšie priemerné platy, hovorí Milan a dodáva, že ani priemerná mzda 1 100 eur nie je adekvátna na život. Ako hodnotí vládu Milana Krajniaka a ako sa podľa Milana Kuruca dá zasiahnúť proti inflácii? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub.

Priemerná hrubá mzda skoro 4-tisíc eur a postavenie najsilnejšej ekonomiky v Európe. To je Nemecko. Čo sú faktory, ktoré stoja za jeho úspechom? Vypočujte si nový diel našej relácie Porozumieť ekonomike. Tento diel vznikol v spolupráci s Hanns Seidel Stiftung Slowakei / Nadáciou Hannsa Seidela Slovensko.

Kariéra cez posteľ? A koho to zaujíma?  https://open.spotify.com/album/5MzwGwnO9gkh0z6Nl4FF8h  NEXT? BOL SOM PREDSKOKANOM ERASURE  https://open.spotify.com/episode/2ChRQw65xVZ9RbVK7qHW5u  Produkcia by @zapoofficial  https://www.zabavavpodcastoch.sk/  

Matúš Horváth je šéfom HR v slovenskom startupe Simplicity a bývalým šéf HR v ďalšom úspešnom startupe Slido. O tom, čo všetko obnáša takáto práca v startupe nám prišiel porozprávať v najnovšej epizóde Let's Talk Business s Adamom Šipošom. „Keď niečo budeme volať zdroje, tak to budú zdroje. U mňa to HR vždy evokovalo, že sú to nejaké prístroje, ale myslím, že ľudia sú ďaleko viac a preto voláme našich ľudí ľudia a nie ľudské zdroje,“ hovorí Matúš. Aj zo Slovenska máme podľa Matúša možnosť tvoriť veľké veci a dokázať, že tu sú fantastickí ľudia. Máme tú dostatok kvalitných ľudí, ale tí kvalitní už niekde pracujú. „Nikto z tých top ľudí nie je nezamestnaný. Ale my si myslíme, že máme pre nich lepšiu príležitosť, kde by sa vedeli realizovať, a ten svoj talent zúročiť.“ Aké chyby ľudia robia pri posielaní životopisov a čím sa dá najlepšie zaujať? Priemerných ľudí je strašne veľa, ale v startupoch chcú tých výnimočných, ktorí urobili aj niečo navyše. Životopis je skvelý nástroj ako ukázať svoje úspechy. „Ja mám strašne rád, keď ľudia nepíšu len pozíciu, firmu a odkedy dokedy tam boli, ale aj čo sa im tam podarilo dosiahnúť. Niečo, že wow chcem sa rozprávať s tým človekom.“

Po zaujímavých úvodných kolách už muselo prísť na rad také, v ktorom sme sa dočkali aj priemernejších remíz. Stále sa však bolo čím baviť, tabuľka Fortuna ligy je vyrovnaná, v Poprade padol rekord v dĺžke stretnutia pri skvelých okolnostiach, disciplinárna komisia bude mať opäť čo robiť (bohužiaľ) a prestupové novinky stále pribúdajú. Samozrejme nechýba tipovačka. Aj o tom je najnovší diel podcastu Bavme sa o lige. Instagram Bavme sa o lige ▶▶▶ https://www.instagram.com/bavmesaolige/ Instagram KickOff ▶▶▶ https://www.instagram.com/kickoffpodcast Facebook ▶▶▶ https://www.facebook.com/KickOffFutbalPodcast Svoj najobľúbenejší futbalový podcast si môžeš vypočuť aj tu: Spotify ▶▶▶ https://open.spotify.com/show/6s2FRZN0Nu8HCbkTCRTCYO Apple Podcasts ▶▶▶ https://podcasts.apple.com/cz/podcast/kickoff/id1505959435 Google Podcasts ▶▶▶ https://cutt.ly/MyY2od6 Anchor ▶▶▶ https://anchor.fm/kickoffpodcast Stitcher ▶▶▶ https://www.stitcher.com/podcast/kickoff Autori: Michal M. ▶▶▶ https://www.instagram.com/michal1m Andrej Zvolenský ▶▶▶ https://www.instagram.com/andrej.zvolo/ Marek Arpáš ▶▶▶ https://www.instagram.com/marek_arpas/

Dá sa byť ešte v dnešnej dobe originálny? A čo vlastne znamená autenticita - pojem, ktorý sa tak často skloňuje v oblasti dizajnu, módy či umenia? Aj o tom sme sa zhovárali v špeciáli relácie Ide o nás, ktorý vznikol v spolupráci s platformou Virvar. 

Najsuchší marec od roku 1880. Priemerná ročná teplota za sto rokov u nás vyššia v porovnaní s údajmi o zvýšení globálnej teploty za to isté obdobie. A do tretice: minulotýždňové už takmer letné teploty, ktoré ešte pred dvomi týždňami v noci výrazne klesali pod bod mrazu. Počasie, pri ktorom už aj odborníci hovoria o extrémoch a dávajú ho do súvisu s klimatickou zmenou.   Historicky najsuchší marec za vyše sto štyridstať rokov upriamuje pozornosť aj na vzťah k teplotám. So suchom totiž prichádza ich zvyšovanie. Aj tu dáta bijú na poplach: Ak sa za sto rokov globálna teplota zvýšila o jeden stupeň, v našom geopriestore sa za ten istý čas ročná priemerná teplota zodvihla o dva.   Čo je za tým? A k čomu smerujeme? Nebudeme raz odkázaní na hľadanie novej planéty pre život? Téma pre klimatológa SHMÚ Jozefa Pecha.   „Vývoj ukazuje, že sucho a nedostatok vody bude dosť zásadný problém pre Slovensko“, tvrdí klimatológ.   Moderuje Jaroslav Barborák.

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 1, 5-25Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu.Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

Ľudia po celom svete protestujú proti zmene klímy. Média sa spájajú do medzinárodných iniciatív, aby ešte lepšie dokázali informovať o prichádzajúcej kríze. A vedci varujú, že vývoj je zrejme oveľa horší, než hovorili najčernejšie scenáre. Priemerná teplota na našej planéte sa totiž do roku 2100 môže zvýšiť až o sedme stupňov, čo by znamenalo úplný rozvrat ekosystémov a ohrozená by bola samotná podstata ľudskej civilizácie. Astronómovia zase narazili na druhé teleso, ktoré do našej slnečnej sústavy priletelo od ďalekých hviezd. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Ľudia po celom svete protestujú proti zmene klímy. Média sa spájajú do medzinárodných iniciatív, aby ešte lepšie dokázali informovať o prichádzajúcej kríze. A vedci varujú, že vývoj je zrejme oveľa horší, než hovorili najčernejšie scenáre. Priemerná teplota na našej planéte sa totiž do roku 2100 môže zvýšiť až o sedme stupňov, čo by znamenalo úplný rozvrat ekosystémov a ohrozená by bola samotná podstata ľudskej civilizácie. Astronómovia zase narazili na druhé teleso, ktoré do našej slnečnej sústavy priletelo od ďalekých hviezd. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Čavte podcasteri! Myslím, že mnohí z nás sme vytrénovaní analyzovať problémy a vytvárať riešenia. Zabúdame ale na to, že vzťah nie je projekt, ktorý treba dokončiť ale problém, ktorý treba vyriešiť. Dnes to bude o tom ako sa nepočúvame ale mali by sme. O tom, že častokrát žijeme VEDĽA SEBA ale nie spolu. Aj o tom že mať sex a vidieť sa nahí neznamená tú pravú intimitu vo vzťahu. Enjoy :) 2:00 Nie sme naučení počúvať 3:30 Môžete sa počúvať ale nemusíte si rozumieť 4:30 Tipy čo robiť pri úprimnom rozhovore 7:00 Priemerný človek počúva len 17 sekúnd 8:00 Ako zistíte, že vás niekto nepočúva :) 10:00 Spoznávať sa musíte stále aj po 5 rokoch, nie len po 5 týždňoch 11:00 Mať intímny vzťah vôbec neznamená len sex a vidieť sa nahý