Podcasts about etnologi

Fra Adam og Eva til Ross og Rachel - myten om den eneste ene ligger dybt indlejret i vores kultur. Men hvad gør tosomheds-idealet ved os i en tid, hvor flere og flere danskere er alene? Og hvilke svar kan vi finde i videnskaben, når vi stiller parforholdsforskeren spørgsmålet: Hvordan får jeg en kæreste? Og når jeg endeligt er blevet del af et par - hvordan holder jeg så på kærligheden? Medvirkende: Parforholdsforsker Sarah Holst Kjær, lektor i Etnologi på Stockholms universitet. See omnystudio.com/listener for privacy information.

V tejto epizóde zistíte, že naši predkovia boli extrémni zvrhlíci! S etnologičkou Katarínou Nádaskou sme si posvietili na Veľkú Noc. Dozviete sa, kde a kedy vznikli tradície, ktoré sa s nami udržali viac ako 2000 rokov. Katarína nám pomohla dekódovať tradície počas veľkonočného týždňa - devy, ktoré si pod vŕbou česali vlasy, umývanie sa v studenom potoku a akú symboliku mali jedlá počas Veľkej Noci. Vysvetlila nám, akú funkciu mal v minulosti korbáč, prečo ženy dávali mládencom maľované vajíčka, ale aj prečo sa deje oblievačka. Trocha sme si povedali aj o randení a dobe, keď bol kroj bežnou súčasťou každej skrine a čo znamenalo, ak mal junák pierko za klobúkom. Dozvedeli sme sa aj, že naši predkovia MUSELI mať sex na poliach. Prečo sa dozviete v podcaste. Našu zábavno-edukatívnu hru, ej ke ej sexuálne aktivity, kúpiš na našom webe. Ak sa ti táto epizóda páčila, podporiť nás môžeš na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Tolde⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Followujte nás na IG: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@sexualnavychova⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Sound: ⁠Mäsokombinát Space⁠ a ⁠Badko⁠ Alebo na osobných profiloch: Denis ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@denis_kendy⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Miška ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@michellegraphy⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Prinášame vám ďalšiu časť obľúbenej relácie, tentokrát na aktuálnu tému blížiacich sa sviatkov jari, ktoré sa nesú v znamení zrodu nového života. Počúvajte s nami. Blíži sa Veľká noc, ktorá sa odjakživa spájala s plodnosťou a novým životom. Aj preto budeme diskutovať o tom, ako prebiehali pôrody v minulosti a ako prichádzajú deti na svet dnes. Zvykov a tradícií, ktoré sa spájali s narodením dieťaťa, máme naozaj neúrekom. Začnime hneď pri svadobnom dni, počas ktorého sa robievali rôzne obradné úkony, ktoré mali ovplyvniť budúce pohlavie dieťaťa. A predstavte si svet bez ultrazvuku, monitorovania plodu, poriadnej lekárskej starostlivosti alebo epidurálky. Pôrody sa diali doma, v kruhu rodiny a s pomocou pôrodnej babice. Spoznajte zvyky našich predkov z histórie aj pohľad a názor odborníčky na to všetko dnes, dozviete sa aj to, kedy sme u nás mali vôbec prvú pôrodnicu, ako vyzerali vyšetrenia žien a čím si prechádzali v šestonedelí. Zvládli by sme niečo také? Do fascinujúceho vývoja pôrodníctva sa dnes v relácii Pre mamy s Babsy ponoríme s hostkami, etnologičkou Katarínou Nádaskou a gynekologičkou Zuzanou Brieškovou, počúvajte s nami diskusiu v podcaste s moderátorkou Babsy Jagušák.

Silvester - čas veselosti, ale aj rôznych zvykov. Aj prvý deň v roku sa spájal s rôznymi zvykmi. O tých - v časoch našich predkov - porozpráva etnologička Katarína Nádaská. Pripomenieme si aj 30. výročie zápisu Banskej Štiavnice, Vlkolínca a Spišského hradu a okolia do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Štedrá večera mala kedysi 12 chodov, naši predkovia nemali stromček ani svetielka a symbolom Vianoc bolo čosi úplne iné. Tradície sa menia a to tak rýchlo, že už teraz sú sviatky úplne iné ako boli v našom detstve a o ďalších 30 rokov budú opäť iné, naznačuje etnologička Katarína Nádaská. Najnovšou tradíciou je podľa nej trávenie Vianoc na lyžovačkách.Symbolom Vianoc len donedávna nebol stromček. Vo Vatikáne nainštalovali prvý stromček až v roku 1982. Na Slovensku chudobné rodiny žili v malých príbytkoch, kam by sa strom nezmestil. Stromčeky k nám prišli z nemecky hovoriacich krajín a najprv si ich adoptovala šľachta a až oveľa neskôr ľud. Symbolom Vianoc bol predtým betlehem. Vytláča dnes stromček betlehemy, tak ako nové tradície vytláčajú tie staré?Medzi starými tradíciami, ktoré postupne zanikajú, je napríklad obväzovanie nôh stola reťazou, sekera a čerstvo nadojené mlieko. Kde by ste to však dnes vzali? So zmenou spoločnosti sa menia aj naše tradície. Naše niekdajšie tradície sú roľnícke a v mestskom svete mnohé už nemajú miesto. Naopak, americké svetielka sme prebrali už v 90. rokoch.Čo je tradícia a čo je zvyk? Kedy sa zvyky stávajú tradíciami? Kedy sa niečo stáva tradičným? Napríklad bryndzu k nám priniesli Valasi, a teda nebola na Slovensku tradičnou, ale sa ňou postupne stala.V Japonsku majú na Vianoce tradíciu objednať si vedro vyprážaných kuracích krídel z americkej siete. Ich predkovia, ktorí bojovali proti Američanom, by určite nebola za. Ako sa teda dá vysvetliť takáto nová tradícia? Na Slovensko najväčší progres vždy nosili Slováci, ktorí pracovali v zahraničí – napríklad drotári alebo murári.Môžete si založiť a rozšíriť svoju vlastnú tradíciu? A ktoré tradície nám tu zanechal multikultúrny vývoj Slovenska, Tatári či Turci? Podľa Kataríny Nádaskej nám paradoxne najmenej zanechali Slovania.Rozhovor viedol Peter Hanák.

Štedrá večera mala kedysi 12 chodov, naši predkovia nemali stromček ani svetielka a symbolom Vianoc bolo čosi úplne iné. Tradície sa menia a to tak rýchlo, že už teraz sú sviatky úplne iné ako boli v našom detstve a o ďalších 30 rokov budú opäť iné, naznačuje etnologička Katarína Nádaská. Najnovšou tradíciou je podľa nej trávenie Vianoc na lyžovačkách.Symbolom Vianoc len donedávna nebol stromček. Vo Vatikáne nainštalovali prvý stromček až v roku 1982. Na Slovensku chudobné rodiny žili v malých príbytkoch, kam by sa strom nezmestil. Stromčeky k nám prišli z nemecky hovoriacich krajín a najprv si ich adoptovala šľachta a až oveľa neskôr ľud. Symbolom Vianoc bol predtým betlehem. Vytláča dnes stromček betlehemy, tak ako nové tradície vytláčajú tie staré?Medzi starými tradíciami, ktoré postupne zanikajú, je napríklad obväzovanie nôh stola reťazou, sekera a čerstvo nadojené mlieko. Kde by ste to však dnes vzali? So zmenou spoločnosti sa menia aj naše tradície. Naše niekdajšie tradície sú roľnícke a v mestskom svete mnohé už nemajú miesto. Naopak, americké svetielka sme prebrali už v 90. rokoch.Čo je tradícia a čo je zvyk? Kedy sa zvyky stávajú tradíciami? Kedy sa niečo stáva tradičným? Napríklad bryndzu k nám priniesli Valasi, a teda nebola na Slovensku tradičnou, ale sa ňou postupne stala.V Japonsku majú na Vianoce tradíciu objednať si vedro vyprážaných kuracích krídel z americkej siete. Ich predkovia, ktorí bojovali proti Američanom, by určite nebola za. Ako sa teda dá vysvetliť takáto nová tradícia? Na Slovensko najväčší progres vždy nosili Slováci, ktorí pracovali v zahraničí – napríklad drotári alebo murári.Môžete si založiť a rozšíriť svoju vlastnú tradíciu? A ktoré tradície nám tu zanechal multikultúrny vývoj Slovenska, Tatári či Turci? Podľa Kataríny Nádaskej nám paradoxne najmenej zanechali Slovania.Rozhovor viedol Peter Hanák.

143. časť talkshow Adely Vinczeovej. Hostka: SKatarína Nádaská - etnologička. | Tolkšou Spojky Adely Vinczeovej pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Advent, ktorým aktuálne žijeme, je obdobie, ku ktorému sa v našej krajine viaže veľa tradícií. Etnologička docentka Margita Jágerová hovorí, že šlo o duchovnú a mystickú prípravu na Vianočné sviatky. Hovoriť s Katou Martinkovou bude o niektorých zvykoch, ktoré sa viažu k adventnému obdobiu, o speváckych skupinách Vranky a Ulijanky, ktoré vedie, o tom ako sa dostáva k informáciám o originálnej interpretácii ľudových piesní, ale aj o fašiangoch, ktoré ako vedkyňa skúma a ktoré nasledujú po Vianočnom období. A prezradí aj to, aké vianočné pokrmy nesmú chýbať na sviatočnom stole u nich doma. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

O pár dní tu máme najkrajšie sviatky v roku. Vianociam ale predchádza advent, ku ktorému už tradične patrí zapaľovanie sviečok na adventnom venci či otváranie okienok na adventnom kalendári, ktoré ukrývajú malé darčeky. Etnologička Katarína Nádaská prišla porozprávať o tom, ako naši predkovia prežívali adventné obdobie. V rozhovore sa dozviete: -čo je to advent a kedy začína (1:10) -ako vznikol adventný kalendár (5:01) -ako vznikla tradícia pečenia medovníčkov (13:11) -aké ľudové zvyky vykonávali naši predkovia v zimnom období (20:54) -prečo sa obdarovávame na Mikuláša (30:28)

Idag har vi med oss Eleonora Narvselius, universitetslektor och docent i etnologi vid Lunds universitet.

Etnologička Katarína Nádaská porozpráva o dušičkových zvykoch našich predkov, ale aj v súčasnosti. Pozveme vás do ikonickej lekárne u Salvatora v Starom meste Bratislavy, ktorá po 28 rokoch opäť ožije. Predstavíme novú pieseň Milana Lasicu s názvom List do vetra - prvý singel z Lasicovho nového a verejnosti doposiaľ utajeného albumu Básnenie.

Významný slovenský básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ a inovátor detskej literatúry Ľubomír Feldek oslávil 9. októbra 87. narodeniny. Porozpráva o novej knihe Leť, vietor na Ukrajinu, ktorú vydal. Etnologička Katarína Nádaská predstaví jesenné menu našich predkov.

Záhadný piatok 13.-teho. Existuje okolo neho množstvo povier, ľudia pre ním majú rešpekt, ale aj strach, až fóbiu. Radšej vtedy ani nevyjdú z domu. S Katkou Žbirkovou sa porozprávame o výstave Miro Žbirka - Roky a dni, ktorá je na Bratislavskom hrade, ale aj o všeličom inom. S generálnym riaditeľom Slovakia Travel Václavom Mikom zhodnotíme tohtoročnú zimnú aj letnú turistickú sezónu na Slovensku.

Krásna tvár, sexy postava, bronzová pokožka, plné pery... Tak nejako chce a túži dnes vyzerať nejedna žena. Ideály krásy tu podľa etnologičky však boli vždy. Ako sa líšili vtedy a dnes a kto ich určoval a šíril ďalej? Mnohé z našej histórie odráža napríklad aj postava Anči zmije z Ťapákovcov, príbeh Maca Mlieča, ale aj skutočná cisárovná Sissi, Vypovedajú o tom, ako ľudia v spoločnosti vnímali svoj vzhľad, telo a štandardy krásy. Počúvajte s nami podcast Ženy ako my.S etnologičkou Katarínou Nádaskou sme sa rozprávali o štandardoch a ideáloch krásy, ale aj o vzťahoch a o tom, ako boli vzhľadom ľudí kedysi ovplyvnené a rozobrali sme napríklad aj formu bodyshamingu v histórii. Jej slová zazneli ako dôležitý pohľad aj v našej podcastovej sérii TELO, ktorú vám spolu so skutočnými príbehmi Slovákov a s názormi odborníkov prinášame len v Aktuality Navyše >> Ideály krásy sa líšili aj podľa šľachty, iné boli na slovenskom vidieku. A celkom iné sú dodnes, ak ide o rozličné kultúry. Vypočujte si celý rozhovor na tému ideálov krásy v histórii. Etnologička Katarína Nádaská nám v ňom priblížila: - ako ľudia v minulosti vnímali vzhľad a vizáž, a či to bolo až tak veľmi, ako ho riešime v dnešnej spoločnosti - rituály, ktoré sa kvôli ideálom krásy robili novorodencom hneď po narodení. Iné boli u dievčat a iné u chlapcov... - aká žena sa považovala za krásnu kedysi v rôznych obdobiach, a že sa líšili aj podľa toho, či šlo o šľachtu alebo slovenský vidiek - ak sa dnes prenášajú ideály krásy médiámi, ako to bolo kedysi? Z generáciu na generáciu? - prečo z jej pohľadu ešte aj dnes rozhodujú a nastoľujú štandardy krásy najmä muži, hoci jedným dychom pripomína, že už tu našťastie máme aj dostatok žien a dievčat, ktoré sa nimi nechcú riadiť - magické rituály, ktoré sa kedysi robili, aby pekné dievča oškaredelo - ideály krásy a rozdiely v kultúre dnes aj kedysi a aj to, ako to ovplyvňovali medziľudské vzťahy - aj príbehy z našej histórie zachytené v slovenskej literatúre, napríklad v poviedke Ťapákovci, kde bola postava Anči zmije. Mladá krásna žena, ktorá sa však narodila s hendikepom odráža postoj vtedajšej spoločnosti, rovnako tak o tom vypovedá aj kniha a postava Maca Mlieča - hovorili sme i o tom, že aj v minulosti držali ženy diéty, a že typickým, až extrémnym príkladom bola cisárovná Sissi, ktorá bola v jej dobe ideálom krásy, a aby si udržiavala super dievčenskú postavu aj vo veku, kedy už bola matkou, tak mala prísnu stravu až na gramy rozpočítanú, to všetko a ešte oveľa viac si môžete vypočuť v dnešnej časti podcastu Ženy ako my ako vyššie, s etnologičkou sa rozpráva Martina Smatanová.

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý vysielame v repríze.Slovensko si na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov, kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní?Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala no a najmä: Sme vôbec schopní, ale predovšetkým ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla?Aktuálny, tohtoročný, prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič. No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS.No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová.Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý dnes vysielame v repríze.Slovensko si na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov, kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní?Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala no a najmä: Sme vôbec schopní, ale predovšetkým ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla?Aktuálny, tohtoročný, prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič. No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS.No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová.Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ma bisteren! Zuzana Kumanová šíri heslo Nezabudnite! Pátra po obetiach rómskeho holokaustu a rozpráva roky zabudnuté príbehy ľudí z marginalizovaných skupín. Veľmi sa snaží o to, aby rasizmus vymizol z našej spoločnosti. Ako sa k tomu dostala a ako je spokojná s tým, kam sa posúvame? Pýtala sa Eva Viteková.

Správy. Téma dňa. Etnologička Zuzana Beňušková o májových tradíciách na Slovensku. Glosa na týždeň Viery Horákovej.

Hoci boli slovenské ženy odkázané na mužov, tá najdôležitejšia žena bola aj tak vždy mama a vzťahy s ňou. Pri príležitosti Dňa matiek nám etnologička Katarína Nádaská vysvetlila, ako fungovali vzťahy v minulosti, či si chodili mladé dievčatá k mamám pre rady, aký bol ich vzťah so synmi a aj to, či už vtedy existovali mamičkini maznáčikovia. Počúvate podcast Ženy ako my, ktorý vám prináša magazín Diva.sk.   V minulosti bolo úplne prirodzené, že spolu žili v jednom dome viaceré generácie, kedy si ženích privádzal do rodičovského domu svoju mladú nevestu. A tu niekde začínajú rôzne vtipy o svokrách, pretože ani v minulosti neboli vzťahy v rodinách úplne ideálne. Aký bol celkovo rodinný život v minulosti, ako sa žilo vo viacgeneračných domoch a ako sa postupne menili vzťahy i postavenie žien v spoločnosti? Viac sme sa o tejto téme zhovárali s etnologičkou Katarínou Nádaskou, rozprávala sa s ňou redaktorka Miroslava Zahatlanová.   "Dcéra sa už okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ju postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Potom to tak bolo automaticky aj so zdôverovaním v dospievaní, že pre chlapca bol vzorom otec a samozrejme pre dcéru mama. Čo ale treba spomenúť, či už išlo o mamu ale otca, úplne prirodzená bola obrovská úcta k starším a špeciálne najmä k mame. Nie je to predsa tak dávno, čo sa rodičom buď vykalo alebo dokonca onikalo, to bol veľký prejav úcty, opisuje etnologička Katarína Nádaská vzťahy v minulosti.   Okrem iného sa dozviete:  -ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi  -kedy prišla myšlienka oslavy Dňa matiek vo svete a na Slovensku a aká je jeho história -ako sa žilo vo viacgeneračných domoch, aké boli tie vzťahy  -či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka -či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám  - ako rozmaznávali matky svojich synov  -ako na tom boli v minulosti slobodné mamy a ako sa žilo týmto ženám

Správy. Téma dňa. Májové tradície na slovenskom vidieku podľa etnologičky Zuzany Beňuškovej. Súťaž 30 rokov Slovenska pokračuje tretím kolom. Glosa na týždeň Viery Horákovej.

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?

Ľudmila Mitrová je etnologičkou Východoslovenského múzea v Košiciach. Špecializuje sa na históriu výroby medovníkov, zaujíma ju modrotlač, zvony, včelárstvo, maľba na sklo či výroba kraslíc. Sandre Vychlopenovej porozpráva aj o výjazdoch do terénu – s priateľom ich nájdete napr. na prechádzke cintorínov. Ako funguje profesijno-súkromné spojenie, aj to sa dozvieme v Nočnej pyramíde. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Profesorka etnológie z SAV a UKF Zuzana Beňušková v našom podcaste Ráno Nahlas hovorí, že tradície tiež podliehajú zmenám. „Tradičná rodina“ v zložení otec, matka a dieťa nebola na Slovensku tradičnou – naši predkovia žili vo viacgeneračných rodinách. Tradičný spôsob života sa stal minulosťou už so zmenou ekonomického modelu z roľníckeho života na priemyselný. Návrat k tradičnému spôsobu života je možný len pre jednotlivca, ale určite nie pre celú spoločnosť – lebo svet je už inde, hovorí profesorka Zuzana Beňušková. Podľa nej neboli tradičné veci, ktoré dnes za tradičné považujeme. Napríklad pre bežný ľud v stredovekunebolo bežné, aby mali na svadbe kňaza. Cirkev mala moc a tak to nariadila príkazom. Podobne to bolo s chodením do kostola. Slovensko má žiaľ aj ľudácku tradíciu, ktorá sa podobne ako iné tradície, odovzdáva z rodičov na deti. Je preto dôležité, aby sme sa pozerali kriticky aj na to, čo nám hovoria vlastní rodičia či starí rodičia? Čo bude tradičný naratív v slovenských rodinách napríklad o pandémii covidu? Za ľudácku tradíciu podľa Zuzany Beňuškovej môže aj slovenská katolícka cirkev, ktorá sa od nej nedostatočne dištancovala. Tradície sa dajú aj meniť – príkladom je diskusia o šibačke a oblievačke. Niektoré rodiny si sviatky „privatizujú“ – nesprávajú sa podľa rituálnych noriem, ale spravia si svoj vlastný program. Iní šibačku kultivujú a zjemňujú. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Profesorka etnológie z SAV a UKF Zuzana Beňušková v našom podcaste Ráno Nahlas hovorí, že tradície tiež podliehajú zmenám. „Tradičná rodina“ v zložení otec, matka a dieťa nebola na Slovensku tradičnou – naši predkovia žili vo viacgeneračných rodinách. Tradičný spôsob života sa stal minulosťou už so zmenou ekonomického modelu z roľníckeho života na priemyselný. Návrat k tradičnému spôsobu života je možný len pre jednotlivca, ale určite nie pre celú spoločnosť – lebo svet je už inde, hovorí profesorka Zuzana Beňušková. Podľa nej neboli tradičné veci, ktoré dnes za tradičné považujeme. Napríklad pre bežný ľud v stredovekunebolo bežné, aby mali na svadbe kňaza. Cirkev mala moc a tak to nariadila príkazom. Podobne to bolo s chodením do kostola. Slovensko má žiaľ aj ľudácku tradíciu, ktorá sa podobne ako iné tradície, odovzdáva z rodičov na deti. Je preto dôležité, aby sme sa pozerali kriticky aj na to, čo nám hovoria vlastní rodičia či starí rodičia? Čo bude tradičný naratív v slovenských rodinách napríklad o pandémii covidu? Za ľudácku tradíciu podľa Zuzany Beňuškovej môže aj slovenská katolícka cirkev, ktorá sa od nej nedostatočne dištancovala. Tradície sa dajú aj meniť – príkladom je diskusia o šibačke a oblievačke. Niektoré rodiny si sviatky „privatizujú“ – nesprávajú sa podľa rituálnych noriem, ale spravia si svoj vlastný program. Iní šibačku kultivujú a zjemňujú. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Etnologička Katarína Nádaská patrí rozhodne medzi najobľúbenejších hostí Trochu inak. Tak pútavo, vtipne a odborne hovoriť naozaj o čomkoľvek vie asi len ona. My sme sa pred nebezpečenstvom pretlaku jej vedomostí ošetrili tak, že sme si zo všetkých tém vykrojili len jednu – stravovanie našich predkov. Plus odporúčam počkať na pikošku na záver o tom, ako naozaj neinšpirovaná našimi predkami pani Katarína Nádaská rieši upratovanie vo vlastnej domácnosti.

Správy. Téma dňa. Tradície vianočných trhov a darčekov v rozprávaní etnologičky Zuzany Beňuškovej. Maľujú aj keď nemajú ruky - celosvetová organizácia handycapovaných umelcov má svojich členov aj na Slovensku. Glosa na týždeň Hany Michalčíkovej o zatúlanom vianočnom pozdrave.

Ženské panenstvo bolo kedysi u nás veľmi cenenou komoditou, ale  Slovensko pozná aj tradíciu akýchsi dedinských gruppensexov. Vydaj bol v minulosti pre ženy de facto jedinou možnou kariérou, nevydať sa znamenalo mať veľké existenčné problémy. Hovorí etnologička Katarína Nadaská. Ako sa žilo ženám na Slovensku v minulosti a aké mali práva a možnosti? Slovenské ženy boli v minulosti bytostne a až existenčne závislé na mužoch, najprv otcoch a potom zasa na svojich manželoch. Snom väčšiny dievčat preto bola svatba, ktorá však bola neraz dohodnutá a bez lásky. Manželstvo tak bolo pre mnoho žien "vysnívanou kariérou", aj ked sa neraz jednalo skôr o majetky a splodenie dedičov, než o city a vztahy. Hovorí pre Ráno Nahlas etnologička Katarína Nádaská.  Slobodné - a navyše s dieťatom, čelili silnej spoločenskej ostrakizácii a deti mimo manželstva neboli rozhodne rovné tým, ktoré pochádzali s cirkvou posväteného vzťahu. Aj na Slovensku fungovalo "právo prvej noci", no sú doložené svedectvá, že si toto právo takpovediac "konzumovať" nevestu, uplatnil i jej svokor. Na lesbické vzťahy panoval zásadne iný, a pozitívnejší,  pohľad než na vztahy dvoch mužov a veľkej sexuálnej slobode sa mohli tešit hmotne zabezpečené vdovy. Ako sa rodili ženské práva a ako trnistá bola emancipačná cesta slovenských žien? Ako vyzerala rodina a kú cenu museli ženy platiť za manželstvo? V čom bola veľkosť autorky Ťapákovcov Timravy a nebol Ľudevít Štúr nahodou homosexuál? Témy a otázky pre etnologičku Katarínu Nádaskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ženské panenstvo bolo kedysi u nás veľmi cenenou komoditou, ale  Slovensko pozná aj tradíciu akýchsi dedinského gruppensexu. Vydaj bol v minulosti pre ženy de facto jedinou možnou kariérou, nevydať sa znamenalo mať veľké existenčné problémy. Hovorí etnologička Katarína Nadaská. Ako sa žilo ženám na Slovensku v minulosti a aké mali práva a možnosti?  Slovenské ženy boli v minulosti bytostne a až existenčne závislé na mužoch, najprv otcoch a potom zasa na svojich manželoch. Snom väčšiny dievčat preto bola svatba, ktorá však bola neraz dohodnutá a bez lásky. Manželstvo tak bolo pre mnoho žien "vysnívanou kariérou", aj ked sa neraz jednalo skôr o majetky a splodenie dedičov, než o city a vztahy. Hovorí pre Ráno Nahlas etnologička Katarína Nádaská.  Slobodné - a navyše s dieťatom, čelili silnej spoločenskej ostrakizácii a deti mimo manželstva neboli rozhodne rovné tým, ktoré pochádzali s cirkvou posväteného vzťahu. Na lesbické vzťahy panoval zásadne iný, a pozitívnejší,  pohľad než na vztahy dvoch mužov a veľkej sexuálnej slobode sa mohli tešit hmotne zabezpečené vdovy. Ako sa rodili ženské práva a ako tŕnistá bola emancipačná cesta slovenských žien?V čom bola veľkosť autorky Ťapákovcov Timravy a nebol Ľudevít Štúr nahodou homosexuál? Témy a otázky pre etnologičku Katarínu Nádaskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Dagens avsnitt handlar om villastaden Djursholm och gäst är Mikael Holmqvist, professor i företagsekonomi vid Stockholms universitet. Holmqvists bok ”Djursholm: Sveriges ledarsamhälle” är första delen i en trilogi om Sveriges makteliter. Vi samtalar om hur Djursholm som samhälle formar sina invånare och deras bild av sig själva som moraliska föredömen. Holmqvist förklarar också hur Djursholm påverkar övriga landet och hur ideal som länge varit rådande i Djursholm nu eftersträvas i hela Sverige. Stötta podden på patreon.com/bildningskomplexet och få avsnitt före alla andra eller på SWISH på 0709262541.Mikael Holmqvists bok om Djursholm:  https://www.adlibris.com/se/bok/djursholm-sveriges-ledarsamhalle-9789173538503Facebook: BildningskomplexetInstagram: BildningskomplexetTwitter: @BenjaminElforsE-post: benjaminelfors@gmail.comMusikproduktion: Ivar EddingOmslag: Emma Westin/Matthew Sundin

September je považovaný za “pekný mesiac”. Dokonca ho niektorí nazývajú “májom jesene”. To všetko preto, že sa počas neho zúročuje práca na poliach a zberá sa úroda, ktorá sa zároveň pripravuje na zimu. Je to čas oberačiek, vinobraní, dožinkových slávností a vďakyvzdania za to všetko. Etnologička a spisovateľka Katarína Nádaská nám povedala aj o púťach, posunutých školských prázdninách a folklóre, ktorý k tomuto obdobiu roka takisto patrí.

Byrådet i Helsingør Kommune er kommet i tvivl. Kan vi blive ved med at have en plads opkaldt efter Simon Spies, efter hans tidligere privatsekretær - Sussie Sheikh - i en række medier har sat ny fokus på rigmandens seksuelle udnyttelse af meget unge piger. Derfor spørger vi i dag, om vi skal ændre navne på pladser, veje eller gader, som er opkaldt efter en person, der sidenhen har vist sig uværdig til at blive hyldet på den måde? Medvirkende: Birgit S. Hansen, borgmester Frederikshavn Kommune (S) & Tine Damsholdt, professor i Etnologi på Københavns Universitet.See omnystudio.com/listener for privacy information.

125. vydanie; Talkshow Adely Vinczeovej. Hostka Ľubica Voľanská - etnologička

Máj sa pokladá za najkrajší a najromantickejší mesiac v roku, s ktorým sa spája plno tradícií. Krásnu symboliku má v sebe bozk pod rozkvitnutou čerešňou, ale aj prvý májový deň. O tomto a mnoho ďalšom sme sa rozprávali v dnešnej epizóde Podcasttu časopisu Atteliér.

Správy.Téma dňa. Povery a piatok trinásteho, etnologička Katarína Nádaská. Balet Rukopisy majstrov. Avízo 4. časti súťaže Od Tatier k Dunaju.

Eva Ševčíková ako 16-ročná absolvovala Školu ľudovej kultúry v Martinskom skanzene a to ju nasmerovalo k štúdiu etnológie a dejín umenia na Masarykovej univerzite v Brne. Ako rodená Pezinčanka mala vždy blízko k tradičným remeslám, predovšetkým k hrnčiarstvu a Modranskej majolike, čo sa neskôr odrazilo v jej kurátorskej i redakčnej činnosti. Dnes vedie Ústredie ľudovej umeleckej výroby a snaží sa nielen udržať a chrániť, ale aj rozvíjať tradičné remeslá. O Škole remesiel, živote i práci v Pezinku, láske ku kvetom aj o jóge, ktorá ju udržiava v rovnováhe, porozpráva Zuzane Šebestovej v dnešnej Nočnej pyramíde. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Správy. Téma dňa. Veľkonočné tradície podľa etnologičky Zuzany Beňuškovej. Príbeh Ukrajinky Natálie Eckerovej, ktorá sa vydala za Slováka a žije u nás už tri desaťročia. Avízo 4.kola súťaže o zaujímavých regiónoch Slovenska. Glosa na týždeň Hany Michalčíkovej.

Hoci v dávnej minulosti boli súčasťou veľkonočného stola napríklad pôstna kapustnica so žabími stehienkami a slimačí kaviár, dnes máme na stole skôr jarné produkty. O pôstnych, ale aj štedrých jedlách Veľkej Noci hovorila Zuzana Kovačičová s etnologičkou a autorkou knihy "Rok v slovenskej ľudovej kuchyni", Katarínou Nádaskou. 

V akom veku je ideálne mať dieťa? Byť mladou mamičkou, ktorá - ako sa hovorí má ešte len život pred sebou, alebo naopak neskôr, kedy už má žena čo to odžité? Túto dilemu rieši mnoho žien a je to tiež téma, o ktorej sa neustále v spoločnosti rozprávame. Ako to vidia naše známe tváre a čo hovorí minulosť?   Vypočujte si podcast magazínu Najmama.sk, moderátorkou je Babsy Jagušák. Do diskusie sme si tentokrát pozvali známe mamičky, speváčku a herečku Nelu Pociskovú, ktorá má dve deti a obe stihla mať ešte pred svojou 30-tkou, spolu s ňou nám o svojich pocitoch a skúsenostiach rozprávala moderátorka Lenka Šoóšová, ktorá si na svojich synčekov počkala, no a nemenej dôležitý a naozaj zaujímavý pohľad k tomu pridala etnologička Katarína Nádaská, ktorá priblížila, ako riešili vek mamy kedysi a aké je to v porovnaní s minulosťou dnes.

Ako slávili vianočné sviatky naši predkovia? Deti sa učili nielen dostávať, ale aj dávať darčeky. K štedrovečernému stolu si mohli sadnúť len uzmierení a Nový rok sa spájal napríklad s voľbou nového richtára. „Bol jeden pekný zvyk, ktorý by bol fajn obnoviť. Vo všeobecnosti platilo, že k štedrovečernému stolu si nesmeli sadnúť tí, ktorí boli pohnevaní. Pred sviatkami platilo, že ľudia prosili o odpustenie rodinu či susedov. Išlo o to jednak vedieť odpustiť, ale aj poprosiť o odpustenie,” hovorí v podcaste etnologička. O vianočných tradíciách našich predkov, odkedy sa spájá s Vianocami stromček, ako sa kedysi vnímal Nový rok sa v podcaste rozprávame so známou entologičkou Katarínou Nádaskou. Moderuje Denisa Hopková.

Ako slávili vianočné sviatky naši predkovia? Deti sa učili nielen dostávať, ale aj dávať darčeky. K štedrovečernému stolu si mohli sadnúť len uzmierení a Nový rok sa spájal napríklad s voľbou nového richtára. O vianočných tradíciách našich predkov, odkedy sa spája s Vianocami stromček, čo sa robilo na Štefana či Nový rok sa v podcaste rozprávame so známou entologičkou Katarínou Nádaskou. „Bol jeden pekný zvyk, ktorý by bolo fajn obnoviť. Vo všeobecnosti platilo, že k štedrovečernému stolu si nesmeli sadnúť tí, ktorí boli pohnevaní. Pred sviatkami platilo, že ľudia prosili o odpustenie rodinu či susedov. Išlo o to jednak vedieť odpustiť, ale aj poprosiť o odpustenie,” hovorí v podcaste Nádaská. Moderuje Denisa Hopková.

Ako slávili vianočné sviatky naši predkovia? Deti sa učili nielen dostávať, ale aj dávať darčeky. K štedrovečernému stolu si mohli sadnúť len uzmierení a Nový rok sa spájal napríklad s voľbou nového richtára. „Bol jeden pekný zvyk, ktorý by bol fajn obnoviť. Vo všeobecnosti platilo, že k štedrovečernému stolu si nesmeli sadnúť tí, ktorí boli pohnevaní. Pred sviatkami platilo, že ľudia prosili o odpustenie rodinu či susedov. Išlo o to jednak vedieť odpustiť, ale aj poprosiť o odpustenie,” hovorí v podcaste etnologička. O vianočných tradíciách našich predkov, odkedy sa spájá s Vianocami stromček, ako sa kedysi vnímal Nový rok sa v podcaste rozprávame so známou entologičkou Katarínou Nádaskou. Moderuje Denisa Hopková.

Ak sa potrebujete dozvedieť niečo o našich zvykoch a tradíciách, na zodpovedanie týchto otázok neexistuje lepší človek ako etnologička Katarína Nádaská. Aj tentokrát prišla k nám do Fun rádia porozprávať o tom, ako žili naši predkovia a ako trávili obdobie okolo Vianoc a Nového roka. V rozhovore sa dozviete: -čím sa odlišoval 2. sviatok vianočný od Štedrého dňa a 1. sviatku vianočného (3:17) -prečo sa kedysi namiesto Vianoc slávil zimný slnovrat (7:07) -kedy sa na našom území rozšírila tradícia zdobenia stromčeka a odkiaľ k nám prišla (10:55) -ako sa kedysi gratulovalo Štefanom k meninám (16:38) -ako v minulosti prebiehal posledný deň v roku (29:22) -čo sa smelo/nesmelo robiť na Nový rok (35:48)

... and once resembled the All Saint's and Souls' day celebrations as we know them from Slovakia. "Halloween did not get its carnal form until the middle of the 20th century"  - ...a kedysi sa formou osláv podobali našim Dušičkám. “Karnálnu podobu dostali až v polovici 20.storočia”

Konformita, oportunizmus a alibizmus - to sú naše národné stratégie prežitia, práve tieto vlastnosti nám umožnili prežiť tisov slovenský štát i husákovskú normalizáciu. Tú konformitu k režimu a strach z vládnucich elít si nesieme v sebe doteraz, hovorí etnologička Monika Vrzgulová, ktorá zbierala spomienky bežných ľudí, ktorí prežili socialistický režim. Veľký rozdiel medzi tým, ako sme sa správali za Tisa či Husáka preto nevidí.

Konformita, oportunizmus a alibizmus - to sú naše národné stratégie prežitia, práve tieto vlastnosti nám umožnili prežiť tisov slovenský štát i husákovskú normalizáciu. Tú konformitu k režimu a strach z vládnucich elít si nesieme v sebe doteraz, hovorí etnologička Monika Vrzgulová, ktorá zbierala spomienky bežných ľudí, ktorí prežili socialistický režim. Veľký rozdiel medzi tým, ako sme sa správali za Tisa či Husáka preto nevidí.

Ako sa mohlo stať, že Slováci 25. marca 1942 nahnali v Poprade 999 dievčat a mladých žien do dobytčích vagónov, zbavili ich občianstva a poslali na smrť? Kto to organizoval? O zločineckej mašinérii Tisovho režimu sa rozprávame s historikom Jánom Hlavinkom. Etnologička Monika Vrzgulová rozpovie príbeh statočnej Hildy Hraboveckej, ktorá ako jedna z mála tajnú akciu Dávid prežila. Mala vtedy 17 rokov a bola to jej prvá cesta vlakom v živote.  

Významná slovenská etnologička. Pôsobí na katedre etnológie a muzeológie FiFUK. Venuje sa výskumu rodiny, etnickej problematike, či vizuálnej etnológii a antropológii. Je súčasťou významnej generácie etnológov, ktorý vytvorili etnografický atlas Slovenska a encyklopédiu ľudovej kultúry Slovenska. Má dve dcéry, Zuzana pracuje v Radio Slovakia Internacional a Daniela je fyzioterapeutka.. Manžel – profesor Ján Botík je tiež profesor etnológie. Rodená Bratislavčanka z Dunajskej ulice. Má rada klasickú hudbu, od mladých čias je abonentkou koncertov v Slovenskej filharmónii a rada chodí aj do divadla. Rada chodí na chatu vo Vyšnej Boci. Moderuje: Kata Martinková. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

The eve of May 1 was well known for it's tradition of erecting the “maypoles”. However, the night itself from April 30 to May 1 was also a bit spooky. Ethnologist Katarína Nádaská says that people used to light fires to drive the witches out of town. - Predvečer 1. mája patrí jednej z najznámejších slovenských tradícií - stavaniu májov. Samotná noc z 30.apríla na 1.mája bola však aj trošku strašidelná. Etnologička Katarína Nádaská hovorí, že ľudia počas nej zapaľovali vatry, aby vyhnali z dediny čarodejnice.

K. Sabová: Jedna parta môže mať aj 10 000 komponentov a vážiť až 6 kíl. Talkshow Hosť Andrey Poláčkovej pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

As we celebrate the holiest days of the Christian calendar, we like to surround ourselves with symbols. Whether they're pagan and associated with magic, or, as in most Slovak households, Christian, which are associated with Jesus Christ. Come with us on a journey through the centuries. Ethnologist Katarína Nádaská might also remind you of those that you have preserved (and perhaps still do) with your family. - Prežívame najväčšie sviatky roka, a radi sa počas nich obklopujeme symbolmi. Či už pohanskými, ktoré sú spojené s mágiou, alebo ako je to vo väčšine Slovenských domácností, kresťanskými, ktoré sú spojené s Ježišom Kristom. Poďte si s nami zaspomínať na tie najkrajšie. Etnologička Katarína Nádaská vám možno pripomenie aj tie, ktoré ste zachovávali (a možno ešte stále zachovávate) aj vy.

As we celebrate the holiest days of the Christian calendar, we like to surround ourselves with symbols. Whether they're pagan and associated with magic, or, as in most Slovak households, Christian, which are associated with Jesus Christ.Come with us on a journey through the centuries. Ethnologist Katarína Nádaská might also remind you of those that you have preserved (and perhaps still do) with your family. - Prežívame najväčšie sviatky roka, a radi sa počas nich obklopujeme symbolmi. Či už pohanskými, ktoré sú spojené s mágiou, alebo ako je to vo väčšine Slovenských domácností, kresťanskými, ktoré sú spojené s Ježišom Kristom.Poďte si s nami zaspomínať na tie najkrajšie. Etnologička Katarína Nádaská vám možno pripomenie aj tie, ktoré ste zachovávali (a možno ešte stále zachovávate) aj vy.

Správy. Téma dňa. Veľkonočné sviatky podľa etnologičky Zuzany Beňuškovej. Ako sa chystajú na Veľkú noc v sociálnych zariadeniach v Humennom? Glosa na týždeň o jarnom blúznení.

O vývoji medziľudských vzťahov a postojov k násiliu na Slovensku. Čo je za tým, že násilie ako spoločnosť tolerujeme? Čo formuje našu citlivosť a vyhodnotenie násilného a nenásilného správania? Ako to môžeme zmeniť? Pozvanie do tretej epizódy podcastu Bez modrín prijali dve odborníčky. Etnologička a antropologička Miroslava Bobáková priblížila historický vývoj medziľudských vzťahov v rodinách a s Elenou Gallo Kriglerovou z Centra pre výskum etnicity a kultúry sme sa rozprávali o vnímaní násilia na Slovensku. Autorom podcastu je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá už viac ako 20 rokov pomáha ľuďom zažívajúcim domáce násilie. Autorom podcastu je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá už viac ako 20 rokov pomáha ľuďom zažívajúcim domáce násilie. Moderuje Martina Slováková, scenáristom a dramaturgom relácie je Ivan Ježík. Zažívate násilie a potrebujete pomoc? Užitočné kontakty nájdete na webe bezmodrin.sk. Bez modrín nájdete na webe, Instagrame, Youtube alebo Spotify. Pokiaľ sa vám naša práca páči, môžete ju podporiť zdieľaním alebo finančne. Ďakujeme! Projekt Bez modrín je realizovaný vďaka Podpore programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Špecializuje sa najmä na ľudovú výtvarnú kultúru (modrotlač, čipka) a vidiek v procese modernizácie a globalizácie. Dlhoročná pracovníčka Ústavu etnológie SAV. Autorka a spoluautorka viacerých významných slovenských etnologických publikácií. Mama zabávača a televízneho producenta Dana Dangla. Manželka historika Vojtecha Dangla. Repríza relácie (2. 9. 2020) Moderuje: Katarína Martinková. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Rozhovor, interview vedie moderátor, hosť nemusí byť len „celebrita“. Respondent môže byť z najrôznejších oblastí, ako napr. umenie, kultúra, film, veda, šport, technika.

M. Vrzgulová: Obchádzajú sa tie najdôležitejšie témy minulosti, o ktorých by sme sa mali rozprávať. Talkshow Hosť Andrey Poláčkovej pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Z. Drugová: Tradícia si žije svoj život, môžeme sa snažiť ju udržať, ale nemôžeme balón držať pod vodou. Talkshow Hosť Andrey Poláčkovej pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Prvýkrát ju na Bali priviedlo štúdium, neskôr i láska. Danica Mildeová je vyštudovaná etnologička so zameraním na náboženstvo a kultúru Indonézie. Na ostrove žije 15 rokov s balijským manželom a synom, pracuje v oblasti turizmu, kde sa snaží propagovať projekty udržateľnosti. Moderuje: Sandra Vychlopenová. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Rozhovor, interview vedie moderátor, hosť nemusí byť len „celebrita“. Respondent môže byť z najrôznejších oblastí, ako napr. umenie, kultúra, film, veda, šport, technika.

Odborníčka na súčasné sviatky Katarína Popelková hovorí o tom, prečo oslavujeme nové začiatky, ako sa dostal do novoročných osláv ohňostroj a prečo v Madride musíte pred polnocou stihnúť zjesť dvanásť guličiek hrozna. 

Tradície Vianoc podľa etnologičky Zuzany Beňuškovej. Sladkosti na vianočnom stole rôznych národností. Ako sa slávili vianočné sviatky v predvojnovej Petržalke. Tichá noc má v roku 2020 dvestodva rokov. Vianočné vinše krajanskej redakcie RSI.

Expertka v oblasti obhajoby práv a systémovej pomoci ľuďom bez domova z Proti prúdu, vydavateľa Nota bene, Mgr. Nina Beňová, PhD., presadzuje dôstojné bývanie ako základné ľudské právo každého človeka. Etnologička a výskumníčka s dvadsaťročnými skúsenosťami v oblasti systémového riešenia bezdomovectva a ukončovania bezdomovectva. Šíriteľka konceptu "Housing first", spoluautorka pilotných projektov pomoci ľuďom bez domova a iniciátorka vzniku prvej Národnej koncepcie prevencie a riešenia bezdomovectva. Tvrdenie, že najlepšou cestou z bezdomovectva je práca a ak niekto chce, zo svojej situácie sa dostane, je mýtus – to sú slová Niny Beňovej, nominovanej Slovenky roka v kategórii Charita. Vyštudovaná etnologička sa vyše 20 rokov venuje oblasti obhajoby práv a systémovej pomoci ľuďom bez domova, Sandre Vychlopenovej porozpráva i o tom, ako prácu v Bratislave pravidelne mení za domov na Liptove, kde sa aj pekne píšu básne. Moderuje: Sandra Vychlopenová. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Oľga Danglová, etnologička a autorka mnohých publikácií, ktorá sa špecializuje na modrotlač a čipku, bola hosťom Nočnej pyramídy 2. 9. 2020. Moderuje Katarína Martinková. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Rozhovor, interview vedie moderátor, hosť nemusí byť len „celebrita“. Respondent môže byť z najrôznejších oblastí, ako napr. umenie, kultúra, film, veda, šport, technika.

Vad skapar känsla av "kontakt" i livet? Av livslust, angelägenhet och mening? Och är i själva verket döden en förutsättning för att livet ska kännas levande och angeläget? Vi försöker reda ut det medan vi talar om allt mellan hästar, Bellman och Egyptens pyramider. "There had been times, in the past years, when he had felt more acutely alive. When circumstances had conspired to keep him painfully alert, on his toes, on the "qui vive", thinking three steps ahead. But that night, as he drove the carriage back from Meryton, the chill air on his face, the full moon low on the horizon and the call of curlew across the high fields, he was happy not to think, and just to be". Från "Longbourn" av Jo Baker (en adaption av Jane Austens: Stolthet och fördom).

Barbora Sekerášová je študentka etnológie a mimoeurópskych štúdii na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Svoju záľubu v prírode a ľudovej kultúre pestuje odmalička, a to vďaka svojej starej mame. Danej oblasti sa začala hlbšie venovať počas štúdia na vysokej škole, a preto si aj za tému svojej záverečnej práce zvolila ľudové liečiteľstvo na Hornej Orave. V rozhore vysvetlila nie len podstatu samotného liečiteľstva ale odhalila aj magické praktiky, ktoré naši predkovia považovali za neodmysliteľnú súčasť tohto procesu. O bylinkách, čarodejniciach, bosorkách a liečiteľstve sa dozviete viac v tomto podcaste.

Store Peter, Peter Løgn eller bare Peter Freuchen. Kært barn har mange navne. Peter Freuchen var en alsidig mand, som levede et liv fyldt med eventyr og kuriositet. Han er sandsynligvis mest kendt for sine ekspeditioner i Grønland, hvor han ofte agerede Knud Rasmussens højre hånd, samt sin tid som guvernør i Thule. Peter Freuchen var dog meget mere end det, da han også på forskellige tidspunkter i hans liv forsøgte sig som journalist, spillefilmskonsulent, landmand, modstandsmand og skuespiller. Hans mest prominente eftermæle er dog stadig de mange etnologiske og sociologiske optegnelser, han lavede af inuitterne, mens han var guvernør i Thule. Mange af dem bruges stadig den dag i dag.

I dagens udgave af 4-toget undersøger vi, hvad det er ved magthavere og politikere, som gør dem interessante i en pornosammenhæng? Og så taler vi med selvstændige om de mulige ændringer for lønkompensation. Derudover: Anklagerne om seksuel krænkelse imod Joe Biden, rum-onsdag, dansens dag. Medvirkende: Birgitte Borup, redaktør for International kultur på Berlingske. Peter Edelberg, lektor ved Saxo-Instituttet på Københavns Universitet i Arkæologi, Etnologi, Historie, Græsk og latin. Thomas Schurmann, radiovært på 'Genau' på radio4. Lone Jakobsgaard, selvstændig, driver virksomheden Volapyk!.

I dagens udgave af 4-toget undersøger vi, hvad det er ved magthavere og politikere, som gør dem interessante i en pornosammenhæng? Og så taler vi med selvstændige om de mulige ændringer for lønkompensation. Derudover: Anklagerne om seksuel krænkelse imod Joe Biden, rum-onsdag, dansens dag. Medvirkende: Birgitte Borup, redaktør for International kultur på Berlingske. Peter Edelberg, lektor ved Saxo-Instituttet på Københavns Universitet i Arkæologi, Etnologi, Historie, Græsk og latin. Thomas Schurmann, radiovært på 'Genau' på radio4. Lone Jakobsgaard, selvstændig, driver virksomheden Volapyk!.

Vedeli ste, že kroj, nie je kroj, ale ľudový odev? A že valaška vlastne nie je úplne slovenský vynález? Kedy naši predkovia spievali erotické piesne? A už vôbec som nevedel, že Ľudovít Štúr bol dobovým ideálom krásy. Nielen toto mi povedala etnologička Katarína Nádaská, ktorá vie krásne rozprávať o našej histórii. Teším sa, že sme sa rozprávali...

I säsongens sista avsnitt åker Elin och Elina till Stockholm för att prata med Katarina Ågren som tidigare varit chefredaktör för tidskriften Hemslöjden och etnolog på Västerbottens museum. Hon kan också betitla sig hedersdoktor vid Umeå universitet. Vi pratar om etnologiska fältarbeten i älvdalar inför vattenkraftutbyggnad, om tillkrånglade slöjdsouvenirer på 60-talet, om snöbollseffekten vid populariseringen av tovning och mycket annat. Håll till godo! ...och ni som redan längtar efter säsong 2, vi planerar att denna kommer under 2020. Följ Hemslöjdens historia på Instagram så länge.

"K štedrovečernému stolu si máme sadať uzmierení s tými, s ktorými máme spory," hovorí o jednej dôležitej vianočnej tradícií etnologička Katarína Nádaská.  Vianočné sviatky sú podľa nej predovšetkým duchovnými sviatkami a to, čomu dnes hovoríme tradície sa v dejinách veľmi často menilo. Pôvodný dokonca nie je ani dnešný decembrový termín Vianoc. No a napriek tomu, že ide o rýdzo kresťanský sviatok - čarovanie a mágia sa nevyhýbali ani tomuto obdobiu - dôvodom bola plodnosť, ale i snaha o dobrú úrodu či ženícha. 

Mirka sa za bieleho dňa venuje etnologickému a antropologickému výskumu témy migrácie a cudzincov na Slovensku a po nociach maká na krásnom a malebnom Trnavskom rínku, ktorý sa v našom milom malom meste koná dva krát do roka. Pýtame sa jej, či je podľa nej prítomnosť migrantov či cudzincov takou hrozbou, ako sa to vykresľuje v politike, a ako sa dá bojovať proti (na Slovensku typickému) strachu z neznámeho. Rozprávame sa aj o emigrácii, teda odlivu mozgov, o dobrovoľníctve a o tom, prečo je dôležité a prínosné. Pýtame sa jej na príbeh rínku, faily a úspechy, a dozviete sa, prečo zostáva Mirka oddaná práci v neziskovom sektore.

Mirka sa za bieleho dňa venuje etnologickému a antropologickému výskumu témy migrácie a cudzincov na Slovensku a po nociach maká na krásnom a malebnom Trnavskom rínku, ktorý sa v našom milom malom meste koná dva krát do roka. Pýtame sa jej, či je podľa nej prítomnosť migrantov či cudzincov takou hrozbou, ako sa to vykresľuje v politike, a ako sa dá bojovať proti (na Slovensku typickému) strachu z neznámeho. Rozprávame sa aj o emigrácii, teda odlivu mozgov, o dobrovoľníctve a o tom, prečo je dôležité a prínosné. Pýtame sa jej na príbeh rínku, faily a úspechy, a dozviete sa, prečo zostáva Mirka oddaná práci v neziskovom sektore.

konšpirácie tu s nami boli zrejme vždy, menili sa iba mená a kulisy príbehov. Základný motív väčšiny konšpiračných teórií - vyvolať strach a obavy, ostáva rovnaký, hovorí etnologička Zuzana Panczová, ktorá sa venuje skúmaniu konšpiráciíí na vedeckej úrovni. ako národ máme záľubu stavať sa do úlohy bezmocných obetí veľkého sveta, vysvetľuje motívy mnohých sprisahaneckých konšpirácií.  voči konšpiráciám však celkom odolný nie je nik, sú súčasťou nášho myslenia a šíriť ich tak môžu aj veľmi vzdelaní a rozhľadení ľudia      

V časih, ko se počasi sesuva javno zdravstvo, se zdi smiselno ozreti v čase, ko zdravstva še ni bilo. Sploh pa ne javnega. Etnologi imajo z zdravstvom podobno veselje kot z vsemi vidiki človekovega življenja v preteklosti. Le da so razprave in dela na to temo zaradi težko dostopnih virov sorazmerno redki. Zato veseli pred kratkim obelodanjeno delo etnologinje dr.Mojce Ramšak, ki govori o zdravju in boleznih na Pohorju v predindustrijskem času. O tegobah minulih stoletij se ob premisleku k današnjim zdravstvenim stranpotem posvečamo v oddaji Sledi časa, ki jo je pripravil Marko Radmilovič.

I fredagens udgave af ManFred forsøger de tre værter Line Hangaard Kristensen, Emma Askov og Nikoline Jensen at lægge bunden for en god fredag. Vi har besøg af to nye studerende fra Europæisk Etnologi, der fortæller om hvordan studiestarten og første uge med undervisning er gået. Emma giver os en opdatering på ugens overskrifter, vi fejrer Erann DD’s fødselsdag, og så har quizministeren en fredagsquiz i ærmet.

I dette interview kan du høre om to studerendes første uge på universitetet, Europæisk Etnologi. Vi kommer rundt om hvad studiet omhandler, deres oplevelser, forventninger til studiet, og hvalfangst. Gæsterne er Birgitte Fink Andersen og Katharina Warrer. Den dejlige vært Nikoline Jensen styrer slagets gang.

Professor Malin Idelands forskning kretsar kring normer och normkritik och hennes bok Den KRAV-märkta människan tar upp vad det innebär att vara en miljövänlig människa i vår tid och kultur, och vilka normer som formar vår bild av den ideala medborgaren. Inte minst hur vi skapat en bild av "önskvärda elever" som ska vara miljölydiga. Hon har även tittat på hur dagens mätningskultur påverkar skolan, bland annat PISA-testet som hon är starkt kritiskt till. See acast.com/privacy for privacy and opt-out information.

Så kallade tjejlopp kan fungera som ett andningshål från vardagen, ett tillfälle att umgås med väninnor och ha kul. Samtidigt står själva idrottsprestationen i fokus för många kvinnor – hur går det ihop och vad är utmaningen för framtidens tjejlopp? Vi på RadioScience gillar att springa och deltar i olika motionslopp, bland annat i tjejlopp som riktar sig till enbart kvinnor. Vi har sprungit Vårruset, Tjejmilen och Womens Health Halvmaraton, och har funderat kring fenomenet att lopp arrangeras för enbart kvinnliga deltagare. Det måste ju finnas forskning kring det, tänkte vi. Och det finns det så klart. Vi har bjudit in Annie Woube och Karin Lindelöf att vara med i vår serie Sommarforskarna. De är båda etnologer och genusforskare vid centrum för genusvetenskap vid Uppsala universitet och delar i det här programmet med sig av sin forskning kring tjejlopp. Vi får höra vilken roll dessa lopp spelar för kvinnors idrottande.

I vilket etnologen Jens Lindberg berättar om hur sjukvården bemöter manliga våldtäktsoffer.

Gäst: Matilda Marshall, doktorand i Etnologi

María Pía Timón Tiemblo, Etnóloga. Unidad de Etnología del Instituto del Patrimonio Cultural de España (IPCE)

Gäst: Anna Johansson, doktor i Etnologi

Gäst: Marianne Liliequist, professor i Etnologi

Gäst: Jonas Danielsson, doktor i Etnologi

Gäst: Magnus Stenius, doktorand Etnologi

Gäst: Robert Bhatt, doktorand Etnologi

Gäst: Helena Pettersson, doktor i Etnologi

Gäst: Jonas Danielsson, doktor i Etnologi

I föreläsningen "Vårt behov av spöken" beskriver professor Ulf Palmenfelt hur nordiska döds- och själsföreställningar ligger till grund för berättelser om gastar, gengångare, och andra odöda. Sägner om den gotländske bysen, om strandvaskare och mylingar har fungerat som pedagogiska exempel för hur man bör handla i krissituationer och som en socialt accepterad anledning att fundera kring existentiella frågor. Barns bruk av spökhistorier kan tolkas som en metod att lära sig hantera rädsla.