Podcasts about putinovej

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí ukrajinská študentka architektúry Nadiezhda Ratskova. Pre Putinovou vojnou musela utiecť z Buče. Na jednej strane návrh „okamžitého prímeria“, na druhej prístup „áno, ale…“. Na tej prvej Trum a Zelenskyj (a svet), na druhej Vladimír Putin. A ak je v hre ukončenie hroznej vojny so stovkami tisíc mŕtvych a miliónmi utečencov, druhá strana stola je aj o sýtení dobyvačnosti obyvateľa Kremľa, ktorý napriek tomu, že prímerie slovne víta, vojnovú mašinériu naďalej nevypína z pohybu. Táto diplomacia vojny a mieru však nemá len svojich vonkajších a nezainteresovaných pozorovateľov. Ale aj tých, ktorých vyhnala z domovov, potrhala rodiny, vzťahy...urobila z nich vyhnancov či utečencov v cudzom svete. Ako sa im pozerá na Putinovu nechuť po mieri? Či na produkciu koaličných lídrov: Andrej Danko sa napríklad teší z „faciek“ Donalda Trumpa „zelenému mužíčkovi“ Volodymyrovi Zelenskému; či čerstvý a opakovaný „ani cent“ na vojenskú pomoc Ukrajine z úst premiéra Fica. Pýtať sa budem Nadiezhdy Ratskovej, študentky architektúry, ktorá pred agresiou Putinovej vojny utiekla z pekla ukrajinskej Buče. „V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí Nadiezhda. „Chcem veriť, že obeť, ktorú prinášajú ľudia na Ukrajine – či už v podobe utrpenia, bojov, strádania, ušlého detstva – prinesie ovocie. Že skôr či neskôr budeme žiť v slobode“, dodáva. Nadiezhda rozpráva, že vojna mení priority v hodnotách človeka. „Vnímaš ich úplne inak“, tvrdí. „Uvedomuješ si, že život vôbec nie je samozrejmosťou a je veľmi neistou hodnotou“, dodáva. Do popredia sa dostávajú vzťahy. „Jediné, na čo sa vieš spoľahnúť, sú tí druhí“, rozpráva. A hovorí pritom o úlohe ukrajinských vojakov, ktorí dávajú krajine nádej. „To sú obyčajní ľudia, ktorí robia zázraky každý deň“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí ukrajinská študentka architektúry Nadiezhda Ratskova. Pre Putinovou vojnou musela utiecť z Buče. Na jednej strane návrh „okamžitého prímeria“, na druhej prístup „áno, ale…“. Na tej prvej Trum a Zelenskyj (a svet), na druhej Vladimír Putin. A ak je v hre ukončenie hroznej vojny so stovkami tisíc mŕtvych a miliónmi utečencov, druhá strana stola je aj o sýtení dobyvačnosti obyvateľa Kremľa, ktorý napriek tomu, že prímerie slovne víta, vojnovú mašinériu naďalej nevypína z pohybu. Táto diplomacia vojny a mieru však nemá len svojich vonkajších a nezainteresovaných pozorovateľov. Ale aj tých, ktorých vyhnala z domovov, potrhala rodiny, vzťahy...urobila z nich vyhnancov či utečencov v cudzom svete. Ako sa im pozerá na Putinovu nechuť po mieri? Či na produkciu koaličných lídrov: Andrej Danko sa napríklad teší z „faciek“ Donalda Trumpa „zelenému mužíčkovi“ Volodymyrovi Zelenskému; či čerstvý a opakovaný „ani cent“ na vojenskú pomoc Ukrajine z úst premiéra Fica. Pýtať sa budem Nadiezhdy Ratskovej, študentky architektúry, ktorá pred agresiou Putinovej vojny utiekla z pekla ukrajinskej Buče. „V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí Nadiezhda. „Chcem veriť, že obeť, ktorú prinášajú ľudia na Ukrajine – či už v podobe utrpenia, bojov, strádania, ušlého detstva – prinesie ovocie. Že skôr či neskôr budeme žiť v slobode“, dodáva. Nadiezhda rozpráva, že vojna mení priority v hodnotách človeka. „Vnímaš ich úplne inak“, tvrdí. „Uvedomuješ si, že život vôbec nie je samozrejmosťou a je veľmi neistou hodnotou“, dodáva. Do popredia sa dostávajú vzťahy. „Jediné, na čo sa vieš spoľahnúť, sú tí druhí“, rozpráva. A hovorí pritom o úlohe ukrajinských vojakov, ktorí dávajú krajine nádej. „To sú obyčajní ľudia, ktorí robia zázraky každý deň“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš, neprežiješ“,...

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš,...

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Členstvo Kyjeva v Nato je jediný základ udržateľného mieru na Ukrajine“, tvrdí Martin Sklenár, bývalý šéf rezortu obrany. „Rusko vie, že proti Nato neobstojí. Kalkulácia voči Aliancii je preňho absolútne neváhodná a preto v Nato je mier a na Ukrajine je vojna, pretože Ukrajina v Nato nie je“, hovorí. Vzťahy pred a po. Aj tak sa začne hovoriť o transatlantických vzťahoch po bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Trumpova Amerika tam Európe dala na známosť, nech sa o svoju bezpečnosť postará prioritne sama. A že s ňou Donald Trump nepočíta pri stole, za ktorým sa vyjednáva koniec Putinovej agresie. K tomuto stolu sa – paradoxne – musí dobíjať aj samotný Vododymyr Zelenskyj. „Aby sme zostali relevantní, musíme do toho vstúpiť aj cez vyššie výdavky na obranu“, zaznieva z európskych diplomatických zdrojov. Šéf Nato už obchádza členské štáty, aby s nimi o navyšovaní hovoril. V dnešný štvrtok sa zastaví v Bratislave. Ešte v januári apeloval, že „buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“. (A práve v deň, keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko a spol.)Dostanú Európu vyššie výdavky na zbrojenie do hry a k stolu, pri ktorom sa rozhoduje o osude Ukrajiny a vlastne aj o bezpečnostnej architektúre starého kontinentu? A koľko by Slovensko utiahlo, ak už dve percentá HDP na obranu nám dávajú zabrať? Téma pre exministra obrany Martina Sklenára. Ako vidí naše vyhliadky, ak nás k stolu prestávali pozývať spojenci? „Trump je vyjednávač. Využíva všetky metódy, ktoré má k dispozícii. Ak sú to aj hrozby voči spojencom, on ich vníma ako legitímnu taktiku. Samozrejme Európania to vnímajú ako nátlak“, tvrdí Sklenár. Európa sa podľa neho musí zariadiť na alternatívu, že Spojené štáty sa z nej vojensky stiahnu. Naopak Rusko podľa Sklenára cíti priležitosť dosiahnuť to, čo vždy chcelo. „Nemá záujem vyriešiť Ukrajinu. Pre nich je to nástroj, ako riešiť celky pre nich omnoho nebezpečnejšie. Európsku úniu. Nato pre nich nie je až také nebezpečné, lebo vedia, že nikdy nebude útočiť na Rusko. Ak, tak len reagovať na situácie. Oni to vedia. Nato je však pre nich osožné, aby mohli vytvárať pocit ohrozenia. Pomáha to Putinovi vnútropoliticky sa udržať. Ale EÚ svojim ekonomickým modelom a blahobytom a rozvojom je model, s ktorým Rusko nedokáže súperiť. Preto ho musí rozložiť a poraziť“, vysvetľuje exminister Martin Sklenár. Čo sa týka avizovaného navyšovania výdavkov na zbrojenie vrámci Nato Sklenár očakáva, že sa to ustáli na úrovni medzi tri a pol až štyrmi percentami HDP. „Je to stále menej, ako byť vo vojne a dávať výdavky na obranu, ak na vás niekto útočí. Výdavky Ukrajiny na obranu sú v dvojciferných čísla percent HDP, čiže cez desať percent. Rusko dáva do sedem percent na vojnu“, hovorí. „Čím viac vydáme na obranu, tým menšia pravdepodobnosť je, že budeme mať ničivú vojnu“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Členstvo Kyjeva v Nato je jediný základ udržateľného mieru na Ukrajine“, tvrdí Martin Sklenár, bývalý šéf rezortu obrany. „Rusko vie, že proti Nato neobstojí. Kalkulácia voči Aliancii je preňho absolútne neváhodná a preto v Nato je mier a na Ukrajine je vojna, pretože Ukrajina v Nato nie je“, hovorí. Vzťahy pred a po. Aj tak sa začne hovoriť o transatlantických vzťahoch po bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Trumpova Amerika tam Európe dala na známosť, nech sa o svoju bezpečnosť postará prioritne sama. A že s ňou Donald Trump nepočíta pri stole, za ktorým sa vyjednáva koniec Putinovej agresie. K tomuto stolu sa – paradoxne – musí dobíjať aj samotný Vododymyr Zelenskyj. „Aby sme zostali relevantní, musíme do toho vstúpiť aj cez vyššie výdavky na obranu“, zaznieva z európskych diplomatických zdrojov. Šéf Nato už obchádza členské štáty, aby s nimi o navyšovaní hovoril. V dnešný štvrtok sa zastaví v Bratislave. Ešte v januári apeloval, že „buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“. A práve v deň, keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko a spol.Dostanú Európu vyššie výdavky na zbrojenie do hry a k stolu, pri ktorom sa rozhoduje o osude Ukrajiny a vlastne aj o bezpečnostnej architektúre starého kontinentu? A koľko by Slovensko utiahlo, ak už dve percentá HDP na obranu nám dávajú zabrať? Téma pre exministra obrany Martina Sklenára. Ako vidí naše vyhliadky, ak nás k stolu prestávali pozývať spojenci? „Trump je vyjednávač. Využíva všetky metódy, ktoré má k dispozícii. Ak sú to aj hrozby voči spojencom, on ich vníma ako legitímnu taktiku. Samozrejme Európania to vnímajú ako nátlak“, tvrdí Sklenár. Európa sa podľa neho musí zariadiť na alternatívu, že Spojené štáty sa z nej vojensky stiahnu. Naopak Rusko podľa Sklenára cíti priležitosť dosiahnuť to, čo vždy chcelo. „Nemá záujem vyriešiť Ukrajinu. Pre nich je to nástroj, ako riešiť celky pre nich omnoho nebezpečnejšie. Európsku úniu. Nato pre nich nie je až také nebezpečné, lebo vedia, že nikdy nebude útočiť na Rusko. Ak, tak len reagovať na situácie. Oni to vedia. Nato je však pre nich osožné, aby mohli vytvárať pocit ohrozenia. Pomáha to Putinovi vnútropoliticky sa udržať. Ale EÚ svojim ekonomickým modelom a blahobytom a rozvojom je model, s ktorým Rusko nedokáže súperiť. Preto ho musí rozložiť a poraziť“, vysvetľuje exminister Martin Sklenár. Čo sa týka avizovaného navyšovania výdavkov na zbrojenie vrámci Nato Sklenár očakáva, že sa to ustáli na úrovni medzi tri a pol až štyrmi percentami HDP. „Je to stále menej, ako byť vo vojne a dávať výdavky na obranu, ak na vás niekto útočí. Výdavky Ukrajiny na obranu sú v dvojciferných čísla percent HDP, čiže cez desať percent. Rusko dáva do sedem percent na vojnu“, hovorí. „Čím viac vydáme na obranu, tým menšia pravdepodobnosť je, že budeme mať ničivú vojnu“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Už len štyristo nových hrobov v Užhorode, ktoré zmenili park na cintorín. A má to byť len tretina tých, ktorí sa hoci v rakve no vrátili. Po zvyšku nie sú zatiaľ stopy“. Realita dnešnej Ukrajiny očami Pavla Vilčeka, ktorý vedie najväčšiu charitu na Slovensku – Spišskú katolícku charitu. Premiérovi by podľa neho pomohla „terapia Ukrajinou“. Detail, ktorý udrie do očí každému – takmer úplná absencia mužov v produktívnom veku a množstvo čerstvých hrobov. A na otázku: „Čo potrebujete?“ jednoznačná odpoveď – „liečiť ľudské traumy spôsobené vojnou“. Momentum zachytené v reportážnej správe z čerstvej cesty na Ukrajinu. A ak v niektorých mestách akoby ani vojnu cítiť nebolo, vyvracať to majú miestne cintoríny. Denne tam kopú nové a nové hroby. Za obeťami Putinovej agresie pritom nezostávajú len mŕtvi vojaci, ale aj rodiny bez otcov, manželov, synov či bratov. „A hoci mŕtvym už pomôcť nedokážeme, stále sú tu ich rodiny a blízki. Tí potrebujú našu pomoc viac ako kedykoľvek predtým“. Z Ukrajiny sa čerstvo vrátila najväčšia charitatívna organizácia na Slovensku – Spišská katolícka charita. A hoci sa stará najmä o núdznych, v kontexte toho, čo sa deje v posledných dňoch a týždňoch na Slovensku, verejne dala podporu „nenásilnej forme vyjadrenia občianskych postojov“, „pokojným zhromaždeniam“ a „demokratickým hodnotám“. Odmietla rovnako „akékoľvek rozdeľovanie spoločnosti“. Len dva dni pred vyhlásením tu z úst premiéra zaznelo, že na námestiach kričí tretina Ukrajincov! Charita nielen ako pomocná ale i ochranná ruka pre tých v núdzi i napádaných politikmi? Na tému sa pozrieme s Pavlom Vilčekom, ktorý vedie spišskú charitu. „Mestá a dediny bez mužov, a ak, tak v uniformách“, rozvíja „do oči bijúce“ detaily z Ukrajiny Pavol Vilček. V Užhorode, ktorý je od frontovej línie vzdialený na vyše tisíc kilometrov, vojna podľa neho už aj park mení na cintorín. „Už tam je nejakých štyristo nových hrobov. A miestni hovoria, že z ďalších toľko obetí vojny ani nemali čo pochovať“, rozpráva riaditeľ charity. Tragédiou vojny sú detské siroty, na ktoré upriamuje pozornosť Vilček. „Len v Mukačeve sa staráme o stopäťdesiat detí“, uvádza. A za ich príbehmi nie sú len padlí otcovia, ale aj tragédie matiek, ktoré to nezvládli. „Naše psychologičky poznajú bolestné prípady žien, matiek, ktoré sa pre besnenie ruských vojakov v prvých dňoch agresie upili k smrti“, pokračuje Vilček. Hovorí pritom o obetiach, ktorých psychika neuniesla následky hromadného znásilňovania. „Musím povedať, že najnúdznejší ľudia Európy sú dnes na Ukrajine a v charite sa im snažíme pomáhať“, rozpráva Pavol Vilček. Majú pritom skúsenosť, že neraz ich ľudia odkázaní na pomoc označovali až výrazom „Bog“. „Keď sa zrazu zjavili s pomocou, pre tých ľudí boli doslova Bohom. V beznádeji už ani nevideli svetlo na konci tunela. A zrazu niekto príde, dokonca zo Slovenska, a prinesie im pomoc“, vykresľuje položenie Ukrajincov zasiahnutých Putinovou agresiou. „To najhoršie, čo vidím na Ukajine, je nenávisť. My si to nedokážeme predstaviť, koľko je v nich nenávisti. Voči Putinovi, Rusom. Voči okupantom, ktorí k nim prišli“, pokračuje Vilček. Terapia Ukrajinou pre slovenského premiéraČo hovorí na fakt, že s týmto nenávideným Putinom sa stretáva premiér Fico, pýtam sa riaditeľa Vilčeka. Nekazí Charite týmto príklonom k Moskve ich misiu medzi Ukrajincami? „Oni sú na pomoc odkázaní. A bežní ľudia, s ktorými som sa stretol politiku neriešia. Oni trpia. Keď trpíte, neriešite nejakého premiéra zo Slovenska“, hovorí. Dodáva, že jeho skúsenosť je zo západu Ukrajiny. „Istotne, keby sme šli viac na východ – už do Kyjeva, či...

„Už len štyristo nových hrobov v Užhorode, ktoré zmenili park na cintorín. A má to byť len tretina tých, ktorí sa hoci v rakve no vrátili. Po zvyšku nie sú zatiaľ stopy“. Realita dnešnej Ukrajiny očami Pavla Vilčeka, ktorý vedie najväčšiu charitu na Slovensku – Spišskú katolícku charitu. Premiérovi by podľa neho pomohla „terapia Ukrajinou“. Detail, ktorý udrie do očí každému – takmer úplná absencia mužov v produktívnom veku a množstvo čerstvých hrobov. A na otázku: „Čo potrebujete?“ jednoznačná odpoveď – „liečiť ľudské traumy spôsobené vojnou“. Momentum zachytené v reportážnej správe z čerstvej cesty na Ukrajinu. A ak v niektorých mestách akoby ani vojnu cítiť nebolo, vyvracať to majú miestne cintoríny. Denne tam kopú nové a nové hroby. Za obeťami Putinovej agresie pritom nezostávajú len mŕtvi vojaci, ale aj rodiny bez otcov, manželov, synov či bratov. „A hoci mŕtvym už pomôcť nedokážeme, stále sú tu ich rodiny a blízki. Tí potrebujú našu pomoc viac ako kedykoľvek predtým“. Z Ukrajiny sa čerstvo vrátila najväčšia charitatívna organizácia na Slovensku – Spišská katolícka charita. A hoci sa stará najmä o núdznych, v kontexte toho, čo sa deje v posledných dňoch a týždňoch na Slovensku, verejne dala podporu „nenásilnej forme vyjadrenia občianskych postojov“, „pokojným zhromaždeniam“ a „demokratickým hodnotám“. Odmietla rovnako „akékoľvek rozdeľovanie spoločnosti“. Len dva dni pred vyhlásením tu z úst premiéra zaznelo, že na námestiach kričí tretina Ukrajincov! Charita nielen ako pomocná ale i ochranná ruka pre tých v núdzi i napádaných politikmi? Na tému sa pozrieme s Pavlom Vilčekom, ktorý vedie spišskú charitu. „Mestá a dediny bez mužov, a ak, tak v uniformách“, rozvíja „do oči bijúce“ detaily z Ukrajiny Pavol Vilček. V Užhorode, ktorý je od frontovej línie vzdialený na vyše tisíc kilometrov, vojna podľa neho už aj park mení na cintorín. „Už tam je nejakých štyristo nových hrobov. A miestni hovoria, že z ďalších toľko obetí vojny ani nemali čo pochovať“, rozpráva riaditeľ charity. Tragédiou vojny sú detské siroty, na ktoré upriamuje pozornosť Vilček. „Len v Mukačeve sa staráme o stopäťdesiat detí“, uvádza. A za ich príbehmi nie sú len padlí otcovia, ale aj tragédie matiek, ktoré to nezvládli. „Naše psychologičky poznajú bolestné prípady žien, matiek, ktoré sa pre besnenie ruských vojakov v prvých dňoch agresie upili k smrti“, pokračuje Vilček. Hovorí pritom o obetiach, ktorých psychika neuniesla následky hromadného znásilňovania. „Musím povedať, že najnúdznejší ľudia Európy sú dnes na Ukrajine a v charite sa im snažíme pomáhať“, rozpráva Pavol Vilček. Majú pritom skúsenosť, že neraz ich ľudia odkázaní na pomoc označovali až výrazom „Bog“. „Keď sa zrazu zjavili s pomocou, pre tých ľudí boli doslova Bohom. V beznádeji už ani nevideli svetlo na konci tunela. A zrazu niekto príde, dokonca zo Slovenska, a prinesie im pomoc“, vykresľuje položenie Ukrajincov zasiahnutých Putinovou agresiou. „To najhoršie, čo vidím na Ukajine, je nenávisť. My si to nedokážeme predstaviť, koľko je v nich nenávisti. Voči Putinovi, Rusom. Voči okupantom, ktorí k nim prišli“, pokračuje Vilček. Terapia Ukrajinou pre slovenského premiéraČo hovorí na fakt, že s týmto nenávideným Putinom sa stretáva premiér Fico, pýtam sa riaditeľa Vilčeka. Nekazí Charite týmto príklonom k Moskve ich misiu medzi Ukrajincami? „Oni sú na pomoc odkázaní. A bežní ľudia, s ktorými som sa stretol politiku neriešia. Oni trpia. Keď trpíte, neriešite nejakého premiéra zo Slovenska“, hovorí. Dodáva, že jeho skúsenosť je zo západu Ukrajiny. „Istotne, keby sme šli viac na východ – už do Kyjeva, či bližšie k...

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V podcaste si vypočujete aj: - Robert Fico celkom očividne stojí na Putinovej strane - Prečo zapojil Slovensko do vojny proti Ukrajine? - Čo je najväčšou výzvou roka 2025 Celý podcast si môžete vypočuť tu: https://www.tyzden.sk/spolocnost/117310/tyzden-s-tyzdnom-robert-fico-zapojil-slovensko-do-vojny-proti-ukrajine-preco-to-urobil-co-je-najvacsou-vyzvou-roka-2025-/

„Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky“. Pohľad na prezidentské voľby v Spojených štátoch optikou bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute.Exprezident Republikánov, ktorý vyprovokoval až krvavý útok na Kapitol, verzus viceprezidentka, ktorá zachraňuje Demokratov – po tom, ako neodhadli sily Joe-a Bidena. Exprezident, ktorý Putina nazýva priateľom, no rovnako, že by neváhal zaútočiť priamo do srdca Moskvy, ak by tá „šla po Ukrajine“, verzus viceprezidentka s deklarovanou podporou Zelenského. Vyše tristo miliónov Američanov si už v horizonte hodín vyberie svoju budúcnosť personifikovanú v postave nového prezidenta. Na výsledky týchto v poradí už 60tych prezidentských volieb však čaká aj svet – vzhľadom na to, že sú v čase Putinovej vojny na Ukrajine, či Netanjahuovho krvavého tiahnutia voči militantom Hamasu a Hizballáhu s rozkolísanou bezpečnostnou situáciou v širšom regióne. Čo čaká svet a s ním aj Slovensko s Donaldom Trumpom a čo s Kamalou Harrisovou? Téma pre bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý sa čerstvo vrátil z volebnej Ameriky. „Význam Spojených štátov v dnešnom svete je enormný. Ide o superveľmoc, ktorej vplyv, záujmy, spojenectvá, ale aj nepriateľstvá majú globálny rozsah. Spojené štáty sú významným hráčom v každej časti sveta“, hovorí Kandrík. „Preto sú poctivo sledované, študované, analyzované prakticky úplne všade“, dopĺňa. Predvolebné prieskumy hovoria, že výsledky budú tesné. A podľa Kandríka tesný výsledok nahráva stratégii ich spochybnenia Donaldom Trumpom. „Vidíme to už teraz, kandidát Trump hovorí, že voľby mu môžu byť ukradnuté. Opakuje tak svoj naratív z posledných volieb, kedy to skončilo tragicky, útokom na Kapitol“, dopĺňa analytik Adapt Institute. Ak by vyhral Donald Trump Kandrík predpokladá jeho tlak na ukončenie vojny na Ukrajine, otázkou však stále zostáva ako. V prípade Blízkeho východu zas očakáva podporu tvrdej línie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Nepotešili by sa mu v Teheráne“, tvrdí analytik. V prípade víťazstva Kamaly Harris Matej Kandrík hovorí o kontinuite Bidenovej administratívy vo všetkých oblastiach. A teda podporu Ukrajine. „Od Kamaly Harris nemáme žiadne špecifické vyjadrenia a konkrétne predstavy, ako by pomoc Kyjevu mala ďalej vyzerať“. A v prípade Izraela dôraz na vyváženejšiu vojenskú operáciu a zabezpečenie humanitárnej pomoci postihnutým týmto konfliktom.Matej Kandrík však upozorňuje, že nech vyhrá voľby v USA ktorýkoľvek kandidát, vždy bude korigovaný kongresom. „Americký prezident nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu“, hovorí.Prezidentské voľby v USA však podľa analytika nevyhráva zahraničná politika, ale témy tej domácej. xxx„Nepozerajme sa len na osoby politických lídrov. Videli sme to v USA koniec koncov aj pomerne nedávno, keď sme čakali takmer pol roka na schválenie balíčka pomoci Ukrajine, ktorý vtedy blokoval kongres. O zložení kongresu sa bude tiež rozhodovať v týchto voľbách. Zastúpenie republikánov a demokratov v ňom do veľkej miery určí, ako bude tá politika vyzerať. Americký prezident - nech je ním ktokoľvek - nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu. Čiže inak povedané, nech je Donald Trump akýkoľvek, nemôže si robiť, čo chce. Je viazaný samotným kongresom.Presne tak. Uvediem konkrétny príklad. Veľa sa hovorilo a špekuloval o tom, že by Donald Trump mohol nariadiť vystúpenie Spojených štátov z NATO. No nie je to právne možné. Práve kvôli tomu, že rozviazanie...

„Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky“. Pohľad na prezidentské voľby v Spojených štátoch optikou bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute.Exprezident Republikánov, ktorý vyprovokoval až krvavý útok na Kapitol, verzus viceprezidentka, ktorá zachraňuje Demokratov – po tom, ako neodhadli sily Joe-a Bidena. Exprezident, ktorý Putina nazýva priateľom, no rovnako, že by neváhal zaútočiť priamo do srdca Moskvy, ak by tá „šla po Ukrajine“, verzus viceprezidentka s deklarovanou podporou Zelenského. Vyše tristo miliónov Američanov si už v horizonte hodín vyberie svoju budúcnosť personifikovanú v postave nového prezidenta. Na výsledky týchto v poradí už 60tych prezidentských volieb však čaká aj svet – vzhľadom na to, že sú v čase Putinovej vojny na Ukrajine, či Netanjahuovho krvavého tiahnutia voči militantom Hamasu a Hizballáhu s rozkolísanou bezpečnostnou situáciou v širšom regióne. Čo čaká svet a s ním aj Slovensko s Donaldom Trumpom a čo s Kamalou Harrisovou? Téma pre bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý sa čerstvo vrátil z volebnej Ameriky. „Význam Spojených štátov v dnešnom svete je enormný. Ide o superveľmoc, ktorej vplyv, záujmy, spojenectvá, ale aj nepriateľstvá majú globálny rozsah. Spojené štáty sú významným hráčom v každej časti sveta“, hovorí Kandrík. „Preto sú poctivo sledované, študované, analyzované prakticky úplne všade“, dopĺňa. Predvolebné prieskumy hovoria, že výsledky budú tesné. A podľa Kandríka tesný výsledok nahráva stratégii ich spochybnenia Donaldom Trumpom. „Vidíme to už teraz, kandidát Trump hovorí, že voľby mu môžu byť ukradnuté. Opakuje tak svoj naratív z posledných volieb, kedy to skončilo tragicky, útokom na Kapitol“, dopĺňa analytik Adapt Institute. Ak by vyhral Donald Trump Kandrík predpokladá jeho tlak na ukončenie vojny na Ukrajine, otázkou však stále zostáva ako. V prípade Blízkeho východu zas očakáva podporu tvrdej línie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Nepotešili by sa mu v Teheráne“, tvrdí analytik. V prípade víťazstva Kamaly Harris Matej Kandrík hovorí o kontinuite Bidenovej administratívy vo všetkých oblastiach. A teda podporu Ukrajine. „Od Kamaly Harris nemáme žiadne špecifické vyjadrenia a konkrétne predstavy, ako by pomoc Kyjevu mala ďalej vyzerať“. A v prípade Izraela dôraz na vyváženejšiu vojenskú operáciu a zabezpečenie humanitárnej pomoci postihnutým týmto konfliktom.Matej Kandrík však upozorňuje, že nech vyhrá voľby v USA ktorýkoľvek kandidát, vždy bude korigovaný kongresom. „Americký prezident nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu“, hovorí.Prezidentské voľby v USA však podľa analytika nevyhráva zahraničná politika, ale témy tej domácej. xxx„Nepozerajme sa len na osoby politických lídrov. Videli sme to v USA koniec koncov aj pomerne nedávno, keď sme čakali takmer pol roka na schválenie balíčka pomoci Ukrajine, ktorý vtedy blokoval kongres. O zložení kongresu sa bude tiež rozhodovať v týchto voľbách. Zastúpenie republikánov a demokratov v ňom do veľkej miery určí, ako bude tá politika vyzerať. Americký prezident - nech je ním ktokoľvek - nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu. Čiže inak povedané, nech je Donald Trump akýkoľvek, nemôže si robiť, čo chce. Je viazaný samotným kongresom.Presne tak. Uvediem konkrétny príklad. Veľa sa hovorilo a špekuloval o tom, že by Donald Trump mohol nariadiť vystúpenie Spojených štátov z NATO. No nie je to právne možné. Práve kvôli tomu, že rozviazanie...

„Zuzana Čaputová zanechala Ficovej vláde nevymenovaním Huliaka za ministra životného prostredia nášľapnú mínu,“ hovoria v redakčnej debate komentátori Martin Hanus a Jozef Majchrák

„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aby mohol skončiť, potrebuje náhradu. A tá sa črtá. Jens Stoltenberg končí na čele Severoatlantickej aliancie. Nahradiť by ho mal Mark Rutte. Niekdajšieho premiéra strieda rovnako premiér, no odchádzajúci. Nóra Holanďan. Kormidlo obrannej aliancie tridsiatky štátov sa posúva v napätých časoch Putinovej vojny na Ukrajine, kde už len zásobovanie muníciou a vojenskou technikou vyvoláva vyhrážky legitímnymi cieľmi na útok. Čo prinesie zmena na čele NATO? Aké dedičstvo Aliancii zanechá Stoltenberg a čo jej prinesie Rutte, ktorého podporilo už aj Slovensko? A prečo o tom hovoriť aj u nás? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomatického zástupcu Slovenska pri Nato, dnes vedúceho stálej delegácie nášho parlamentu pri parlamentnom zhromaždení Nato. „Rusko vie vyťažiť z oveľa menšieho počtu spojencov, ktorých má, oveľa viac. Toto my zatiaľ nedokážeme a Mark Rutte to bude musieť zmeniť“, tvrdí Valášek. Poukazuje pritom na fakt, že Severná Kórea dokázala sama poskytnúť Moskve viac vojenských zásob ako celá Európska únia Kyjevu. Tajné služby Spojených štátov a Južnej Kórey zachytili, že ide tisíce kontajnerov, ktoré môžu obsahovať do 4,8 milióna kusov munície.„Je absurdné a smutné, keď Severná Kórea ako ekonomický trpaslík dokáže dodať Moskve toľko, že ju nevie tromfnúť bohatá, prosperujúca a priemyselne vyspelá Európa“, tvrdí. „Pre Európu je to hanbou. Jedna z výziev Marka Rutteho bude tlačiť na členské krajiny, aby rozširovali vlastnú obrannú výrobu“, dodáva Tomáš Valášek. Mark Rutte si môže od odchádzajúceho Jensa Stoltenberga zobrať podľa Valáška príklad trpezlivosti, zmyslu pre humor a ochoty nebrať sa príliš vážne. „Ide o obrovské devízy pre aliančnú politiku. Zvlášť, keď človek robí neraz s prchkými čelnými predstaviteľmi krajín“, hovorí. Dozviete sa tiež, ako to bolo s nomináciou Zuzany Čaputovej do čela Aliancie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aby mohol skončiť, potrebuje náhradu. A tá sa črtá. Jens Stoltenberg končí na čele Severoatlantickej aliancie. Nahradiť by ho mal Mark Rutte. Niekdajšieho premiéra strieda rovnako premiér, no odchádzajúci. Nóra Holanďan. Kormidlo obrannej aliancie tridsiatky štátov sa posúva v napätých časoch Putinovej vojny na Ukrajine, kde už len zásobovanie muníciou a vojenskou technikou vyvoláva vyhrážky legitímnymi cieľmi na útok. Čo prinesie zmena na čele NATO? Aké dedičstvo Aliancii zanechá Stoltenberg a čo jej prinesie Rutte, ktorého podporilo už aj Slovensko? A prečo o tom hovoriť aj u nás? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomatického zástupcu Slovenska pri Nato, dnes vedúceho stálej delegácie nášho parlamentu pri parlamentnom zhromaždení Nato. „Rusko vie vyťažiť z oveľa menšieho počtu spojencov, ktorých má, oveľa viac. Toto my zatiaľ nedokážeme a Mark Rutte to bude musieť zmeniť“, tvrdí Valášek. Poukazuje pritom na fakt, že Severná Kórea dokázala sama poskytnúť Moskve viac vojenských zásob ako celá Európska únia Kyjevu. Tajné služby Spojených štátov a Južnej Kórey zachytili, že ide tisíce kontajnerov, ktoré môžu obsahovať do 4,8 milióna kusov munície.„Je absurdné a smutné, keď Severná Kórea ako ekonomický trpaslík dokáže dodať Moskve toľko, že ju nevie tromfnúť bohatá, prosperujúca a priemyselne vyspelá Európa“, tvrdí. „Pre Európu je to hanbou. Jedna z výziev Marka Rutteho bude tlačiť na členské krajiny, aby rozširovali vlastnú obrannú výrobu“, dodáva Tomáš Valášek. Mark Rutte si môže od odchádzajúceho Jensa Stoltenberga zobrať podľa Valáška príklad trpezlivosti, zmyslu pre humor a ochoty nebrať sa príliš vážne. „Ide o obrovské devízy pre aliančnú politiku. Zvlášť, keď človek robí neraz s prchkými čelnými predstaviteľmi krajín“, hovorí. Dozviete sa tiež, ako to bolo s nomináciou Zuzany Čaputovej do čela Aliancie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.eš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Umocňuje to proruské postoje vlády mocňujeme pocit, že Slovensko je proruské (podcast)Demeš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Čítam to ako snahu vlády ukázať, ze s Ruskom napriek vojne udržiavame vzťahy

Natočil som ho aj pre seba, tvrdí vojnový fotograf Juraj Mravec. Keď deti nežijú na svetle dvorov, ale v tme pivníc. Už dospelé ba priam staré deti v nákupnom vozíku evakuujú svoju ultra deväťdesiatročnú mamu z frontovej línie. Či obyvateľ zničeného mesta ide na prvú návštevu svojho zbombardovaného bytu v troskách. Ale aj momenty, keď vyslobodením z vojnového pekla je pohárik a napätie a zlosť eliminuje zverské mučenie. To všetko rovno pred vami, na filmovom plátne, kde vám za niečo viac ako hodinu hrozná Putinova agresia vlezie až pod kožu. Nový dokument vojnového fotografa Juraja Mravca. A ak pred ôsmimi rokmi prišiel so snímkou MirVam, tento nazval MirNam. Prečo? A čo robia s človekom hoc len pozorované a zaznamenávané vojnové zverstvá? Otázky na Juraja Mravca, ktorý za novým vojnovým dokumentom stojí. „Keby som tam nešiel, kto by som bol? Hrozne sa mi nechcelo, no nemal som na výber“, hovorí o prvých okamihoch so strašlivou realitou Putinovej agresie proti Ukrajine. A ako vníma svoju rodnú krajinu, ktorá aj podľa najnovších prieskumov väčšinovo nevidí v Putinovi agresora a do vedenia si zvolila premiéra, ktorý občiansku zbierku na muníciu pre Ukrajinu označil za „prd“? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Natočil som ho aj pre seba, tvrdí vojnový fotograf Juraj Mravec Keď deti nežijú na svetle dvorov, ale v tme pivníc. Už dospelé ba priam staré deti v nákupnom vozíku evakuujú svoju ultra deväťdesiatročnú mamu z frontovej línie. Či obyvateľ zničeného mesta ide na prvú návštevu svojho zbombardovaného bytu v troskách. Ale aj momenty, keď vyslobodením z vojnového pekla je pohárik a napätie a zlosť eliminuje zverské mučenie. To všetko rovno pred vami, na filmovom plátne, kde vám za niečo viac ako hodinu hrozná Putinova agresia vlezie až pod kožu. Nový dokument vojnového fotografa Juraja Mravca. A ak pred ôsmimi rokmi prišiel so snímkou MirVam, tento nazval MirNam. Prečo? A čo robia s človekom hoc len pozorované a zaznamenávané vojnové zverstvá? Otázky na Juraja Mravca, ktorý za novým vojnovým dokumentom stojí. „Keby som tam nešiel, kto by som bol? Hrozne sa mi nechcelo, no nemal som na výber“, hovorí o prvých okamihoch so strašlivou realitou Putinovej agresie proti Ukrajine. A ako vníma svoju rodnú krajinu, ktorá aj podľa najnovších prieskumov väčšinovo nevidí v Putinovi agresora a do vedenia si zvolila premiéra, ktorý občiansku zbierku na muníciu pre Ukrajinu označil za „prd“? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na jednej strane povestný „bezpečnostný dáždnik“, na druhej „niečo, čo sa nám len deje, čo sami neformujeme“. Už v horizonte hodín to bude dvadsať rokov, čo Slovensko vstúpilo do obranného klubu Severoatlantickej aliancie. Podľa hlavy štátu...zvuk „najlepšie možné rozhodnutie pre našu bezpečnosť“. Zuzana Čaputová tak ocenila tých, čo sa o vstup pričinili – bolo to obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Po dvoch dekádach a Putinovej bezprecedentnej agresii voči Ukrajine nám však podľa hlavy štátu chýba základná orientácia a zhoda, „kam vlastne patríme“. Zvuk – „Rétorika nielen politického extrému, ale aj niektorých ľudí, ktorí dnes sedia vo vláde, robí z nášho kľúčového aliančného spojenca, Spojených štátov amerických, pomaly väčšieho nepriateľa ako z krajiny, ktorá napadla nášho suseda, a ktorá nás sama zaradila na zoznam nepriateľov.“Na dvadsaťročný príbeh Slovenska s Nato a Aliancie s nami sa pozrieme s niekdajším veľvyslancom pri Aliancii Tomášom Valáškom. „Členstvo v Nato nám prinieslo prosperitu a prácu pre desaťtisíce ľudí“, tvrdí Tomáš Valášek Dôvodom je aj fakt, že sme pre investorov bezpečnou krajinou, a to práve pre naše členstvo v Aliancii.Kriticky sa však pozerá na aktuálnu politiku „štyroch svetových strán“, ktorú deklaruje vládna zostava Fico 4.0„Bratajú sa s Rusko, potriasajú si ruky so sankcionovaným ruským šéfom diplomacie. Nuž takto sa to nedá. Aliancia predsa má svoje základné hodnoty, má svoju zdieľanú definíciu toho, kto je našim partnerom a spojencom. Nedá sa dlhodobo tváriť, že sme členmi Aliancie a zároveň ísť v praxi proti všetkým dohodnutým pilierom spoločnej politiky. Toto sa nám raz škaredo nevyplatí“, tvrdí bývalý veľvyslanec SR pri Nato. Nie je podľa neho náhoda, že aktuálne Slovensko nevie nájsť náhradu za odchádzajúcich talianskych vojakov, ktorí nám strážili vzdušný priestor. „Keď krajina ústami Roberta Fica tvrdí, že Rusko nie je hrozbou, naopak, že sa s ním treba zbratať a zmieriť a zároveň žiada spojencov o pomoc pri ochrane vzdušného priestoru. No pred kým? Pred Ruskom. Úplne oprávnene a logicky sa ostatné krajiny pýtajú, že o čom to hovorí. Buď to Rusko hrozbou je, alebo nie je! Ak nesúhlasíte, že Rusko je hrozbou, prečo k vám máme posielať vlastných vojakov za vlastné peniaze, aby sme vás chránili pred Ruskom! To nedáva zmysel.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na jednej strane povestný „bezpečnostný dáždnik“, na druhej „niečo, čo sa nám len deje, čo sami neformujeme“. Už v horizonte hodín to bude dvadsať rokov, čo Slovensko vstúpilo do obranného klubu Severoatlantickej aliancie. Podľa hlavy štátu „najlepšie možné rozhodnutie pre našu bezpečnosť“. Zuzana Čaputová tak ocenila tých, čo sa o vstup pričinili – bolo to obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Po dvoch dekádach a Putinovej bezprecedentnej agresie voči Ukrajine nám však podľa hlavy štátu chýba základná orientácia a zhoda, „kam vlastne patríme“. „Rétorika nielen politického extrému, ale aj niektorých ľudí, ktorí dnes sedia vo vláde, robí z nášho kľúčového aliančného spojenca, Spojených štátov amerických, pomaly väčšieho nepriateľa ako z krajiny, ktorá napadla nášho suseda, a ktorá nás sama zaradila na zoznam nepriateľov.“Na dvadsaťročný príbeh Slovenska s Nato a Aliancie s nami sa pozrieme s niekdajším veľvyslancom pri Aliancii Tomášom Valáškom. „Členstvo v Nato nám prinieslo prosperitu a prácu pre desaťtisíce ľudí“, tvrdí Tomáš Valášek Dôvodom je aj fakt, že sme pre investorov bezpečnou krajinou, a to práve pre naše členstvo v Aliancii.Kriticky sa však pozerá na aktuálnu politiku „štyroch svetových strán“, ktorú deklaruje vládna zostava Fico 4.0„Bratajú sa s Rusko, potriasajú si ruky so sankcionovaným ruským šéfom diplomacie. Nuž takto sa to nedá. Aliancia predsa má svoje základné hodnoty, má svoju zdieľanú definíciu toho, kto je našim partnerom a spojencom. Nedá sa dlhodobo tváriť, že sme členmi Aliancie a zároveň ísť v praxi proti všetkým dohodnutým pilierom spoločnej politiky. Toto sa nám raz škaredo nevyplatí“, tvrdí bývalý veľvyslanec SR pri Nato. Nie je podľa neho náhoda, že aktuálne Slovensko nevie nájsť náhradu za odchádzajúcich talianskych vojakov, ktorí nám strážili vzdušný priestor. „Keď krajina ústami Roberta Fica tvrdí, že Rusko nie je hrozbou, naopak, že sa s ním treba zbratať a zmieriť a zároveň žiada spojencov o pomoc pri ochrane vzdušného priestoru. No pred kým? Pred Ruskom. Úplne oprávnene a logicky sa ostatné krajiny pýtajú, že o čom to hovorí. Buď to Rusko hrozbou je, alebo nie je! Ak nesúhlasíte, že Rusko je hrozbou, prečo k vám máme posielať vlastných vojakov za vlastné peniaze, aby sme vás chránili pred Ruskom! To nedáva zmysel.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V novom diele podcastu účinkujú Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb. Moderuje Eugen Korda. V aktuálnej epizóde sa rozprávajú aj o týchto témach: Robert Fico odkryl karty a vedie Slovensko do Putinovej náruče Čo musíme urobiť, aby sme zostali v civilizovanej Európe Peter Pellegrini je bezpečnostnou hrozbou

"Je za tým jediné – túžba oslabiť Svätú Rus." Tieto slová pochádzajú od patriarchu Kirilla I., hlavy moskovského patriarchátu, a jeho kázne počas vysvätenia hlavného kostola Rosgvardie (čiže Červenej armády alebo dnešným slovníkom Ruskej národnej gardy) v Balašiche pri Moskve v novembri 2022. Hoci Kirillove vyjadrenie vzhľadom na jeho podporu Putinovej invázie na Ukrajinu nie je prekvapujúce, je zarážajúce hneď v niekoľkých ohľadoch.  Po prvé, Kirill ako vždy obviňuje z vojny Západ a Ukrajinu: Rusko napadlo Ukrajinu, aby sa ochránilo pred západnou dekadenciou a ukrajinským fašizmom. Tento príbeh je už dnes notoricky známy. Menej známy je pojem „Svätá Rus“. Ako Kirill vo svojom prejave vysvetlil, „Svätá Rus“ označuje Rusko, Ukrajinu a Bielorusko. Podľa Kirillovych a Putinovych predstáv by malo toto takzvané väčšie Rusko byť riadené spoločnou ortodoxnou kresťanskou kultúrou a hodnotami." Toto nie je prvé a pravdepodobne ani posledné takéto vyjadrenie zo strany Kirilla. V tomto podcaste však nebudeme hovoriť o Kirillovi alebo Svätej Rusi. Reči o Svätej Rusi sú okrem toho, že sú už dokázateľne škodlivou fantáziou, aj príkrou redukciou. Redukciou oveľa zložitejšej histórie náboženstva na území dnešnej Ukrajiny. A napokon v kontexte už druhých Vianoc ktoré Ukrajinci oslávili v atmosfére pokračujúcej ruskej invázie vyznievajú tieto slová aj nesmierne kruto. V tomto podcaste sa pozrieme na históriu náboženstva na Ukrajine. V kontexte, do hĺbky a do detailov. Ako sa tu za posledné dve storočia vyvíjalo pravoslávie na Ukrajine? Aká bola situácia cirkvi počas Hladomoru? Ako cirkvi prežili stalinistické prenasledovanie? Aké zmeny nastali počas perestrojky? Aká je úloha pravoslávnej cirkvi od osamostatnenia Ukrajiny v roku 1991? A napokon aká je aktuálna situácia pravoslávnych na Ukrajine v kontexte pokračujúcej  ruskej invázie? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s ukrajinským historikom Andriyom Fertom, historikom, ktorý pred pár mesiacmi, napriek trvajúcej ruskej invázii v jeho krajine, úspešne obhájil doktorát s dejín na prestížnej Kyjivskej Mohylskej Akadémii. Dr. Fert skúma vzťahy cirkvi a štátu počas komunizmu a historickú pamäť súčasnej pravoslávnej cirkvi. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Boj s hybridnými hrozbami v programe vlády je na smiech, ak premiér Fico prijíma „nitkoťahača“ spravodajských operácií Moskvy u nás, tvrdí expert Viktor Breiner.Paralýza či neistota. Stav, do ktorej sa dostali tímy tzv. strategickej komunikácie po nástupe vládnej zostavy Fico4. Koniec novembra časti priniesol koniec ich bežnej práce – odhaľovať, upozorňovať a edukovať o ničivom potenciáli dezinformácií a hoaxov pre chod samotného štátu. A niektorým – dnes už bývalej šéfke takéhoto úradu na úrade vlády Miroslave Sawiris – rovno vyhrážky paragrafmi. Pre nové vedenie štátu ide o „politických aktivistov“, ktorí mali údajne diktovať, čo si na Slovensku máme myslieť. Zástup „nepriateľov“ štátu sa tak rozširuje. Neprivedie to však rovno k neistote a paralýze demokracie u nás? Téma pre Viktora Breinera, ktorý svojho času stál v čele takéhoto tímu na rezorte obrany. Nútené „vyprevádzanie“ expertných tímov strategickej komunikácie zo služieb štátu označuje za „nehoráznosť“. Breiner tvrdí, že títo experti ukázali v zložitých podmienkach pandémie a Putinovej agresie voči Ukrajine, že „ak experti dostanú priestor, dokážu pracovať aj v podmienkach slovenskej štátnej správy bez politickej podpory a relevantných zdrojov“. Keby podľa Breinera politickým reprezentáciám šlo prioritne o verejný záujem, nie o svoj prospech, nezbavovali by sa len tak ľahko potenciálu expertných tímov. „Oni ich ale nachytali na hruškách“, hovorí Breiner a poukazuje na fakt, že títo experti Roberta Fica a Petra Pellegriniho a ich strany v Bruseli označili rovno za „hybridné hrozby“. Boj hybridnými hrozbami, ktorý si táto vláda napísala do svojho programu je podľa Breinera „na smiech“. „Máme tu na druhej strane premiéra Roberta Fica, ktorý sa stretáva s ruským veľvyslancom – nitkoťahačom ruských spravodajských operácií na Slovensku“, ilustruje Breiner. „To nerobí ani Viktor Orbán“, dodáva. Za vážne ohrozenie demokracie u nás označuje „normalizáciu dezinformačnej scény, z ktorej oni (vládna koalícia) chcú urobiť mainstream“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Boj s hybridnými hrozbami v programe vlády je na smiech, ak premiér Fico prijíma „nitkoťahača“ spravodajských operácií Moskvy u nás, tvrdí expert Viktor Breiner.Paralýza či neistota. Stav, do ktorej sa dostali tímy tzv. strategickej komunikácie po nástupe vládnej zostavy Fico4. Koniec novembra časti priniesol koniec ich bežnej práce – odhaľovať, upozorňovať a edukovať o ničivom potenciáli dezinformácií a hoaxov pre chod samotného štátu. A niektorým – dnes už bývalej šéfke takéhoto úradu na úrade vlády Miroslave Sawiris – rovno vyhrážky paragrafmi. Pre nové vedenie štátu ide o „politických aktivistov“, ktorí mali údajne diktovať, čo si na Slovensku máme myslieť. Zástup „nepriateľov“ štátu sa tak rozširuje. Neprivedie to však rovno k neistote a paralýze demokracie u nás? Téma pre Viktora Breinera, ktorý svojho času stál v čele takéhoto tímu na rezorte obrany. Nútené „vyprevádzanie“ expertných tímov strategickej komunikácie zo služieb štátu označuje za „nehoráznosť“. Breiner tvrdí, že títo experti ukázali v zložitých podmienkach pandémie a Putinovej agresie voči Ukrajine, že „ak experti dostanú priestor, dokážu pracovať aj v podmienkach slovenskej štátnej správy bez politickej podpory a relevantných zdrojov“. Keby podľa Breinera politickým reprezentáciám šlo prioritne o verejný záujem, nie o svoj prospech, nezbavovali by sa len tak ľahko potenciálu expertných tímov. „Oni ich ale nachytali na hruškách“, hovorí Breiner a poukazuje na fakt, že títo experti Roberta Fica a Petra Pellegriniho a ich strany v Bruseli označili rovno za „hybridné hrozby“. Boj hybridnými hrozbami, ktorý si táto vláda napísala do svojho programu je podľa Breinera „na smiech“. „Máme tu na druhej strane premiéra Roberta Fica, ktorý sa stretáva s ruským veľvyslancom – nitkoťahačom ruských spravodajských operácií na Slovensku“, ilustruje Breiner. „To nerobí ani Viktor Orbán“, dodáva. Za vážne ohrozenie demokracie u nás označuje „normalizáciu dezinformačnej scény, z ktorej oni (vládna koalícia) chcú urobiť mainstream“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Som smutná z Fica. Ak on hovorí, že vojna na Ukrajine nie je našou vojnou, ja tvrdím, že je aj mojou“, reaguje Eliška Horsáková, ktorá už druhý rok vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ktorú sama vyzbiera. „Veď keby náhodou Ukrajina prehrala, salámovou metódou Putina bude Slovensko prvé na rade“, dodáva. „Vedeli ste, že tanky majú vždy prednosť? Vždy vás však spoľahlivo privedú k babičkám, tam niekde obďaleč na frontovej línii.“ Status vodičky s desiatkami tisíc kilometrov na cestách i nestách Ukrajiny, ktorá sa už pomaly druhý rok bráni Putinovej agresii. A ak staronový premiér Robert Fico hovorí, že „vojna na Ukrajine nie je našou“ ona ju za „svoju“ berie. Už takmer druhý rok zháňa to, čo Putinova vojna Ukrajincom nasilu berie. A zásobuje – áno aj babičky na frontovej línii. Eliška Horsáková. „Keď mi povedia, že na odovzdávku pomoci máme štyri a pol minúty, ideš za našim autom, tu máš vysielačku a keby niečo, vyskoč z auta a ľahni si na zem, ja to rešpektujem“, rozpráva Eliška. Na Ukrajine si za ten čas, čo tam vozí humanitárnu pomoc, získala sieť kontaktov, ktoré siahajú aj do ozbrojených zložiek. Vďaka tomu sa môže príležitostne spoliehať aj na protileteckú ochranu, vyhradenú priamo jej. „V niektorých najviac ostreľovaných mestečkách a dedinách mám dohodnuté, že jedna hliadka protivzdušnej obrany má vysielačku a vie, že je tu Slovenska. Nevedia síce zmeniť všetko, no naozaj sa o mňa starajú tak, že skôr by oni zahynuli za mňa, ako by som mala zahynúť ja“. Eliška hovorí, že už vie rozoznať typ striel podľa zvuku, ktorý vydávajú. „Je to dôležité, lebo podľa toho sa vieme pripraviť, čo môže prísť“, vysvetľuje. Na východ Ukrajiny vozí aktuálne najmä potravinové a hygienické balíčky, minulú zimu to boli aj generátory. Vozí tam to, čo sama vyzbiera. Keď sa pýtam, že pri takejto práci sa aj zomiera – naposledy to boli dvaja dobrovoľníci koncom septembra, ktorých auto zasiahla strela – Eliška reaguje vetou o vďačnosti tých, ktorých stretáva. „Niektorí nemajú strechu, možno majú porozbíjané okná, polepené igelitom. Ale keď vás privíta stará žena s barlou, podá vám čaj – hoci aj v neumytom hrnčeku – uprie na vás pohľad a povie vám, že je vďačná, že som tam prišla, to sa nedá pustiť z pamäte“, rozpráva Eliška. Ak minulú zimu bol dopyt najmä po generátoroch, teraz je to „teplé oblečenie, ponožky a topánky“. Únava z vojnyUkrajinci sú podľa dobrovoľníčky Elišky Horsákovej čoraz viac unavení z ťahajúceho sa konfliktu. „Už to nie sú prvé dni a mesiace, keď boli všetci zajedno. Musia platiť šeky, verejnú dopravu. Aj ja som čoraz častejšie vystavená korupcii, ktorá sa tam vracia“, otvorene rozpráva Eliška. V podcaste budete počuť aj konkrétne podoby korupčnej chobotnice. „Je smutné, že niektorí aj na vojne zarábajú“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Som smutná z Fica. Ak on hovorí, že vojna na Ukrajine nie je našou vojnou, ja tvrdím, že je aj mojou“, reaguje Eliška Horsáková, ktorá už druhý rok vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ktorú sama vyzbiera. „Veď keby náhodou Ukrajina prehrala, salámovou metódou Putina bude Slovensko prvé na rade“, dodáva. „Vedeli ste, že tanky majú vždy prednosť? Vždy vás však spoľahlivo privedú k babičkám, tam niekde obďaleč na frontovej línii.“ Status vodičky s desiatkami tisíc kilometrov na cestách i nestách Ukrajiny, ktorá sa už pomaly druhý rok bráni Putinovej agresii. A ak staronový premiér Robert Fico hovorí, že „vojna na Ukrajine nie je našou“ ona ju za „svoju“ berie. Už takmer druhý rok zháňa to, čo Putinova vojna Ukrajincom nasilu berie. A zásobuje – áno aj babičky na frontovej línii. Eliška Horsáková. „Keď mi povedia, že na odovzdávku pomoci máme štyri a pol minúty, ideš za našim autom, tu máš vysielačku a keby niečo, vyskoč z auta a ľahni si na zem, ja to rešpektujem“, rozpráva Eliška. Na Ukrajine si za ten čas, čo tam vozí humanitárnu pomoc, získala sieť kontaktov, ktoré siahajú aj do ozbrojených zložiek. Vďaka tomu sa môže príležitostne spoliehať aj na protileteckú ochranu, vyhradenú priamo jej. „V niektorých najviac ostreľovaných mestečkách a dedinách mám dohodnuté, že jedna hliadka protivzdušnej obrany má vysielačku a vie, že je tu Slovenska. Nevedia síce zmeniť všetko, no naozaj sa o mňa starajú tak, že skôr by oni zahynuli za mňa, ako by som mala zahynúť ja“. Eliška hovorí, že už vie rozoznať typ striel podľa zvuku, ktorý vydávajú. „Je to dôležité, lebo podľa toho sa vieme pripraviť, čo môže prísť“, vysvetľuje. Na východ Ukrajiny vozí aktuálne najmä potravinové a hygienické balíčky, minulú zimu to boli aj generátory. Vozí tam to, čo sama vyzbiera. Keď sa pýtam, že pri takejto práci sa aj zomiera – naposledy to boli dvaja dobrovoľníci koncom septembra, ktorých auto zasiahla strela – Eliška reaguje vetou o vďačnosti tých, ktorých stretáva. „Niektorí nemajú strechu, možno majú porozbíjané okná, polepené igelitom. Ale keď vás privíta stará žena s barlou, podá vám čaj – hoci aj v neumytom hrnčeku – uprie na vás pohľad a povie vám, že je vďačná, že som tam prišla, to sa nedá pustiť z pamäte“, rozpráva Eliška. Ak minulú zimu bol dopyt najmä po generátoroch, teraz je to „teplé oblečenie, ponožky a topánky“. Únava z vojnyUkrajinci sú podľa dobrovoľníčky Elišky Horsákovej čoraz viac unavení z ťahajúceho sa konfliktu. „Už to nie sú prvé dni a mesiace, keď boli všetci zajedno. Musia platiť šeky, verejnú dopravu. Aj ja som čoraz častejšie vystavená korupcii, ktorá sa tam vracia“, otvorene rozpráva Eliška. V podcaste budete počuť aj konkrétne podoby korupčnej chobotnice. „Je smutné, že niektorí aj na vojne zarábajú“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Logika vojny akoby bola silnejšia a hlas OSN volajúci po prímerí akoby zostával nevypočutý, dopredu ho však ženú príbehy žien, mužov a detí z krízových oblastí sveta, ktorým pomoc OSN „vracia ľudskú dôstojnosť“. Stanislav Šaling z UNDP - Rozvojového programu OSN. Komunikoval za OSN v začiatkoch Putinovej agresie voči Ukrajine. Predtým nasadený v tímoch krízovej reakcie v Afganistane, Kirgizsku, Pakistane, Južnom Sudáne a na Filipínach. Viedol tiež komunikačné projekty a tímy v newyorskom sídle OSN, či operáciu v Mjanmarsku. Aktuálne zodpovedný za strategickú komunikáciu Rozvojového programu OSN. Stanislav Šaling. Ako sa komunikuje za organizáciu, ktorú síce počuť, no zostáva nevypočutá? Za globálneho hráča, ktorý volá po mieri, no akoby záujmy vojny a násilia boli silnejšie?„OSN nie je nadnárodná polícia či armáda, je to globálna platforma na diskusiu suverénnych krajín“, tvrdí Šaling. Jej osobitnú silu vidí okrem toho v humanitárnej pomoci. „Napríklad len tento rok sme na Ukrajinu doručili takúto pomoc pre osem miliónov ľudí“, vysvetľuje. V konflikte medzi Izraelom a radikálmi Hamasu poskytuje v deväťdesiatke budov OSN bezpečný úkryt pre štyristo tisíc civilných obyvateľov Pásma Gazy. „Je medzi nimi tri tisíc tehotných“, tvrdí. Aj preto prichádzajú silné apely na „humanitárne prímerie“ v oblasti zo strany najvyšších predstaviteľov organizácie. V podcaste sa so Stanislavom Šalingom pozrieme aj na jeho pôsobenie hovorcu OSN pre Ukrajinu v prvých dňoch Putinovej agresie, či na jeho skúsenosti z pôsobenia v konflitkých zónach v Iraku či Mjanmarsku. „Sme špecialisti na mediáciu a pomoc ľuďom v núdzi“, hovorí Šaling. Nahrával Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Logika vojny akoby bola silnejšia a hlas OSN volajúci po prímerí akoby zostával nevypočutý, dopredu ho však ženú príbehy žien, mužov a detí z krízových oblastí sveta, ktorým pomoc OSN „vracia ľudskú dôstojnosť“. Stanislav Šaling z UNDP - Rozvojového programu OSN. Komunikoval za OSN v začiatkoch Putinovej agresie voči Ukrajine. Predtým nasadený v tímoch krízovej reakcie v Afganistane, Kirgizsku, Pakistane, Južnom Sudáne a na Filipínach. Viedol tiež komunikačné projekty a tímy v newyorskom sídle OSN, či operáciu v Mjanmarsku. Aktuálne zodpovedný za strategickú komunikáciu Rozvojového programu OSN. Ako sa komunikuje za organizáciu, ktorú síce počuť, no zostáva nevypočutá? Za globálneho hráča, ktorý volá po mieri, no akoby záujmy vojny a násilia boli silnejšie?„OSN nie je nadnárodná polícia či armáda, je to globálna platforma na diskusiu suverénnych krajín“, tvrdí Šaling. Jej osobitnú silu vidí okrem toho v humanitárnej pomoci. „Napríklad len tento rok sme na Ukrajinu doručili takúto pomoc pre osem miliónov ľudí“, vysvetľuje. V konflikte medzi Izraelom a radikálmi Hamasu poskytuje v deväťdesiatke budov OSN bezpečný úkryt pre štyristo tisíc civilných obyvateľov Pásma Gazy. „Je medzi nimi tri tisíc tehotných“, tvrdí. Aj preto prichádzajú silné apely na „humanitárne prímerie“ v oblasti zo strany najvyšších predstaviteľov organizácie. V podcaste sa so Stanislavom Šalingom pozrieme aj na jeho pôsobenie hovorcu OSN pre Ukrajinu v prvých dňoch Putinovej agresie, či na jeho skúsenosti z pôsobenia v konflitkých zónach v Iraku či Mjanmarsku. „Sme špecialisti na mediáciu a pomoc ľuďom v núdzi“, hovorí Šaling. Nahrával Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

  Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie.   Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom.   „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“, vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre pochopenie toho, o čo ide“, tvrdí.   Komiks – jednoduchá forma pre nejednoduché obsahy   Formálne sa začiatky komiksu dávajú do osemnásteho storočia a spájajú sa s tlačenými novinami, v ktorých vždy bol vytvorený priestor pre humorný príbeh „sekvencie obrázkov s textom v bublinách“.   Predchodcovia sú však ešte staršieho dáta. Biblia pauperum – biblia pre chudobným v stredovekých chrámoch, či egyptské hieroglyfické príbehy. Spája ich jedno: obsahovému posolstvu pomáha obraz doplnený strohým textom.   Kriššák vyzdvihuje fakt, že komiks dáva čitateľovi možnosť výberu. „Komiksom môžete len tak preletieť, alebo si vybrať okno, pri ktorom sa chcete zastaviť na ľubovoľný čas. Každé môže byť zdrojom myšlienok a podnetov, ktoré ďalej inšpirujú“, rozpráva.   Kira – príbeh Ukrajiny   Kriššákov komiks Kira prináša príbeh malého ukrajinského dievčatka Kira. Proruskí ozbrojenci jej zabili mamu, ktorá sa vzoprela ich rabovaniu. Keď Kira dospela, stala sa zdravotníčkou, aby pomáhala obetiam Putinovej agresie. Jej príbeh sa však spája s malou holanďankou Terezkou zo zostreleného dopravného lietadla nad Ukrajinou a inou Kirou, ktorá dostala meno práve po nej, keďže ako zdravotníčka pomohla jej matke pri pôrode. Ich príbehy spája malá plyšová opička.   Podľa Tomáša Kriššáka je však Kira príbehom samotnej Ukrajiny. Krajiny, ktorú si chce násilne podmaniť Vladimír Putin. „Robí to pritom nielen násilím, ale aj dezinformáciami“, tvrdí. A tie Kira demaskuje.   Demokracia nie je samozrejmosť   „Demokracia nie je samozrejmosť. Je výsledkom konštantnej práce, až sebaobety človeka. Toho, že robí niečo pre svoje spoločenstvo“, tvrdí expert na informačnú bezpečnosť. Príkladom môže byť podľa Tomáš Kriššáka kontrast rokov 1918 a 1939. Prvý predstavuje vznik Československa a uvedenia demokracie do našich končín, druhý jej koniec vyhlásením Slovenského štátu ako satelitného štátu fašistického Nemecka. „Prvý dotyk demokracie s našimi končinami prežil len dve dekády“, upozorňuje Kriššák.   V kontexte septembrových predčasných volieb hovorí až o „horore“ a obave zo straty slobody pre svoju generáciu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie.   Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom.   „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“ – Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka“, hovorí. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre pochopenie toho, o čo ide“, tvrdí.   Komiks – jednoduchá forma pre nejednoduché obsahy   Formálne sa začiatky komiksu dávajú do osemnásteho storočia a spájajú sa s tlačenými novinami, v ktorých vždy bol vytvorený priestor pre humorný príbeh „sekvencie obrázkov s textom v bublinách“.   Predchodcovia sú však ešte staršieho dáta. Biblia pauperum – biblia pre chudobným v stredovekých chrámoch, či egyptské hieroglyfické príbehy. Spája ich jedno: obsahovému posolstvu pomáha obraz doplnený strohým textom.   Kriššák vyzdvihuje fakt, že komiks dáva čitateľovi možnosť výberu. „Komiksom môžete len tak preletieť, alebo si vybrať okno, pri ktorom sa chcete zastaviť na ľubovoľný čas. Každé môže byť zdrojom myšlienok a podnetov, ktoré ďalej inšpirujú“, rozpráva.   Kira – príbeh Ukrajiny   Kriššákov komiks Kira prináša príbeh malého ukrajinského dievčatka Kira. Proruskí ozbrojenci jej zabili mamu, ktorá sa vzoprela ich rabovaniu. Keď Kira dospela, stala sa zdravotníčkou, aby pomáhala obetiam Putinovej agresie. Jej príbeh sa však spája s malou holanďankou Terezkou zo zostreleného dopravného lietadla nad Ukrajinou a inou Kirou, ktorá dostala meno práve po nej, keďže ako zdravotníčka pomohla jej matke pri pôrode. Ich príbehy spája malá plyšová opička.   Podľa Tomáša Kriššáka je však Kira príbehom samotnej Ukrajiny. Krajiny, ktorú si chce násilne podmaniť Vladimír Putin. „Robí to pritom nielen násilím, ale aj dezinformáciami“, tvrdí. A tie Kira demaskuje.   Demokracia nie je samozrejmosť   „Demokracia nie je samozrejmosť. Je výsledkom konštantnej práce, až sebaobety človeka. Toho, že robí niečo pre svoje spoločenstvo“, tvrdí expert na informačnú bezpečnosť. Príkladom môže byť podľa Tomáš Kriššáka kontrast rokov 1918 a 1939. Prvý predstavuje vznik Československa a uvedenia demokracie do našich končín, druhý jej koniec vyhlásením Slovenského štátu ako satelitného štátu fašistického Nemecka. „Prvý dotyk demokracie s našimi končinami prežil len dve dekády“, upozorňuje Kriššák.   V kontexte septembrových predčasných volieb hovorí až o „horore“ a obave zo straty slobody pre svoju generáciu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Britsko-ruský novinár Owen Matthews v knihe Invázia – Zákulisie Putinovej vojny na Ukrajine približuje udalosti, ktoré predchádzali ruskej agresii, a usiluje sa vysvetliť dôvody konfliktu, ktorý už viac než rok otriasa celou Európou.

Politický duel, ktorý si ešte nevidel. Europoslankyňa a šéfka vznikajúcej strany Jablko Lucia Ďuriš Nicholsonová si zmerala sily s kontroverzným smerákom Ľubošom Blahom v novej epizóde Diskusného klubu. Známe tváre slovenskej politiky si v debatnom ringu Startitup nič nedarovali. Šimon Ždársky v exkluzívnom rozhovore vyspovedal exsaskárku a Ficovho poslanca, ktorí na sebe nenechali suchú nitku. Na mušku si vzali aktuálne politické témy, ako čerstvá kauza povereného ministra vnútra Romana Mikulca, hoaxy na online fronte sociálnych sietí, ale aj aktuálne politické sily bojujúce o teplé parlamentné miestečká v nadchádzajúcich predčasných voľbách. „Progresívci sú dnes väčší fašisti ako Republika,“ nechal sa počuť v dueli tradične rozvášnený podpredseda Smeru. Toho musel krotiť aj samotný moderátor a nič mu nedarovala ani Sulíkova exstraníčka. Na stôl sa tak dostala aj ostrosledovaná téma Putinovej vojny u nášho východného suseda. Nicholsonová šokovala Blahu kurióznym „darčekom“ a poslala ho na mierovú misiu na vojnou zmietanú Ukrajinu. „Choďte to tomu Zelenskému povedať,“ udrela europoslankyňa. Smerák dal od nečakaného daru ruky preč a Nicholsonovej iniciatívu okomentoval štýlom jemu vlastným. Pozri si debatu, ktorú Slovensko ešte nezažilo. Z tejto jedinečnej časti Diskusného klubu ti doslova odletí dekel. Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy ⁠Diskusný Klub⁠.

 Kým bude v Rusku pri moci Putin, je Bezpečnostná rada OSN zablokovaná.  Pre nás je dôležité, že sme v NATO, na OSN by sa už dnes nedá veľmi spoliehať.  OSN nie je mŕtvy koncept, potrebuje ale zásadnú reformu. Ako ju však urobiť tak, aby ju rešpektovali aj všetky reálne veľmoci? Témy pre filozofa a právnika Michala Liptáka. V marci 2003, pred dvadsiatim rokmi, začali Spojené štáty inváziu do Iraku. Kľúčové dôvody, ktorými ju vtedy obhajovali, v skúške času však neobstáli a argumenty o zbraniach hromadného ničenia mieriacich rovno na Londýn sa dokonca ukázali ako lož. No a dnes sa zasa táto intervencia stáva častým, ale rovnako tak i zástupným argumentom zástancov Putinovej invázie na Ukrajine. Aké stopy na tvári medzinárodného práva táto intervencia s názvom “Iracká sloboda” vyryla, prečo sa sa jej iniciátori tak veľmi zmýlili a mohla sa stať negatívnym precedensom, ktorý zmenil pohľad sveta na nás, teda Západné spoločenstvo? Dá sa na medzinárodné právo spoľahnúť, keď ho nemá reálne kto vymáhať? Sú niektoré intervencie legitímne a správne a ak áno, na základe čoho a kto ich má aj reálne vykonať a umierať v nich? No a je v čase, keď Rusko, ako jeden z členov Bezpečnostnej rady OSN, útočí na Ukrajinu, koncept OSN ešte vôbec zmysluplný? A ako by vlastne vyzeral svet bez garancií medzinárodného práva? Témy a otázky pre právnika a filozofa z Filozofického ústavu SAV Michala Liptáka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kým bude v Rusku pri moci Putin, je Bezpečnostná rada OSN zablokovaná.  Pre nás je dôležité, že sme v NATO, na OSN by sa už dnes nedá veľmi spoliehať.  OSN nie je mŕtvy koncept, potrebuje ale zásadnú reformu. Ako ju urobiť tak, aby ju rešpektovali aj všetky reálne veľmoci? Témy pre filozofa a právnika Michala Liptáka. V marci 2003, pred dvadsiatim rokmi, začali Spojené štáty inváziu do Iraku. Kľúčové dôvody, ktorými ju vtedy obhajovali, v skúške času však neobstáli a argumenty o zbraniach hromadného ničenia mieriacich rovno na Londýn sa dokonca ukázali ako lož. No a dnes sa zasa táto intervencia stáva častým, ale rovnako tak i zástupným argumentom zástancov Putinovej invázie na Ukrajine. Aké stopy na tvári medzinárodného práva táto intervencia s názvom “Iracká sloboda” vyryla, prečo sa sa jej iniciátori tak veľmi zmýlili a mohla sa stať negatívnym precedensom, ktorý zmenil pohľad sveta na nás, teda Západné spoločenstvo? Dá sa na medzinárodné právo spoľahnúť, keď ho nemá reálne kto vymáhať? Sú niektoré intervencie legitímne a správne a ak áno, na základe čoho a kto ich má aj reálne vykonať a umierať v nich? No a je v čase, keď Rusko, ako jeden z členov Bezpečnostnej rady OSN, útočí na Ukrajinu, koncept OSN ešte vôbec zmysluplný? A ako by vlastne vyzeral svet bez garancií medzinárodného práva? Témy a otázky pre právnika a filozofa z Filozofického ústavu SAV Michala Liptáka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  „Sme vďační za celý objem humanitárnej pomoci, zbraní a za techniku, ktorú poskytlo Slovensko Ukrajine“. Olena Kondratiuková. Podpredsedníčka parlamentu napadnutej Ukrajiny, vystúpila v parlamente slovenskom.   Okrem vďaky však aj vyzývala a otvárala oči. Vyzývala na ukončenie vojny a spolupatričnosť medzinárodného spoločenstva pri potlačení Putinovej agresie. A otvárala oči sveta napríklad aj pre nezákonne vyvezené deti.   „19 514 detí bolo nezákonne deportovaných z Ukrajiny“, situáciu ilustrovala aktuálnymi dátami.   A ak bola na jednej strane snaha oči otvárať, časť našich poslancov si ukrajinskú podpredsedníčku parlamentu neprišla ani len vypočuť. Exkotlebovec Milan Mazurek reaguje, že „takéto teatrálne gestá mi neprídu ako vhodná prezentácia“. Zvláštne sa zachovali aj poslanci Smeru. A boli v rokovacej sále aj ukrajinské vlajky, oni si na svoje lavice vystavili slovenské. Prečo? Budete počuť Juraja Blanára a tiež Annu Zemanovú z SaS.   V druhej časti podcastu prinášame zostrih rozhovoru s vyšetrovateľom vraždy Daniela Tupého a aktuálnym šéfom Naka Ľubomírom Daňkom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Hopková.

  „Sme vďační za celý objem humanitárnej pomoci, zbraní a za techniku, ktorú poskytlo Slovensko Ukrajine“. Olena Kondratiuková. Podpredsedníčka parlamentu napadnutej Ukrajiny, vystúpila v parlamente slovenskom.   Okrem vďaky však aj vyzývala a otvárala oči. Vyzývala na ukončenie vojny a spolupatričnosť medzinárodného spoločenstva pri potlačení Putinovej agresie. A otvárala oči sveta napríklad aj pre nezákonne vyvezené deti.   „19 514 detí bolo nezákonne deportovaných z Ukrajiny“, situáciu ilustrovala aktuálnymi dátami.   A ak bola na jednej strane snaha oči otvárať, časť našich poslancov si ukrajinskú podpredsedníčku parlamentu neprišla ani len vypočuť. Exkotlebovec Milan Mazurek reaguje, že „takéto teatrálne gestá mi neprídu ako vhodná prezentácia“. Zvláštne sa zachovali aj poslanci Smeru. A boli v rokovacej sále aj ukrajinské vlajky, oni si na svoje lavice vystavili slovenské. Prečo? Budete počuť Juraja Blanára a tiež Annu Zemanovú z SaS.   V druhej časti podcastu prinášame zostrih rozhovoru s vyšetrovateľom vraždy Daniela Tupého a aktuálnym šéfom Naka Ľubomírom Daňkom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Hopková.

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.   Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.   Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.   Nielen z chleba žije človek „Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.   Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.   Pomáhame riešiť traumy „Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.   „Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.   Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.   Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.   Nielen z chleba žije človek „Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.   Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.   Pomáhame riešiť traumy „Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.   „Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetci sme sa 24. februára 2022 prebudili do nového sveta, keď Ruská federácia napadla Ukrajinu. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík rekapitulujú rok od vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny a snažia sa nájsť odpoveď na otázku ako sa konflikt na území nášho východného suseda bude vyvíjať tento rok.

Vaša pomoc musí byť rýchlejšia, ako ruské útoky – Volodymir Zelenskij sa takto obrátil na mocných sveta, ktorí si minulý týždeň obrazne povedané podávali kľučky na ekonomickom fóre v Davose. Želanou odpoveďou by mali byť tanky nemeckej výroby Leopard, či americké Abramsy, ale najmä protivzdušné obranné systémy. Postoj Západu však stále charakterizuje aj obava zo zatiahnutia do konfliktu, či jeho rozšírenia za hranice Ukrajiny. Na druhej strane Vladimír Putin akoby sa chystal na konflikt s prívlastkom „dlhodobý“ a s deklarovaným cieľom – „Rusko z neho vyjde víťazne“ – ako povedal nedávno vo svojom rodnom Petrohrade. Aké sú teda perspektívy jeho „špeciálnej operácie“, ktorá bude mať už onedlho rok a doteraz si vyžiadala na desiatky tisíc ľudských životov? Podľa šéfa Nato „vstúpila do kľúčovej fázy“. Téma pre stratéga Mateja Kandríka z Adapt Institut – analytického think-tanku pre oblasť obrany a bezpečnosti.     „Nie sme ešte pri koncepte totálnej vojny, kde je mobilizovaná celá spoločnosť a celý štátny aparát, ale pomalými krokmi sa k tomu blížime. Rusko bez takéhoto pritvrdenia svojho postoja v zásadne nemá pozitívne výhliadky v tomto konflikte. Putin musí cestou propagandy zasiahnuť až jednotlivcov a priviesť ich k odhodlaniu zomierať za matičku Rus na fronte“.   Putinova „špeciálna operácia“ bez perspektívy úspechu   Po necelom roku od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“ sa podľa Mateja Kandríka ukazuje, že Putin je na Ukrajne zatiaľ neúspešný. Dôkazom má byť aj fakt, že zmenšuje a mení jej ciele. „Najprv to bola snaha vymeniť režim s útokmi priamo v Kyjeve, neskôr začal hovoriť o denacifikácii, potom sa sústredil na Donbas“, hovorí analytik.   „V tomto štádiu konfliktu je pre Putina kľúčovým problémom dostatok ľudskej sily. Vidíme, že režím je hladný po úspechu. Neváha preň obetovať nemalé počty vojakov“, vysvetľuje Kandrík.   Malý „veľký“ muž   Boli by Ukrajinci v tomto konflikte takí úspešní, keby nemali na čele Volodymira Zelenského?   „V kritických momentoch bol tam, kde mal byť, neodišiel do exilu. Krajinu nasmeroval na trajektóriu, ktorá smeruje k víťazstvu“, reaguje Kandrík. Dodáva, že už teraz je zapísaný v dejinách ako silný líder.   Bez Západu porážka len otázkou času   Bez pomoci Aliancie a spojencov by však nebolo ani hviezdy Volodymyra Zelenského. „Bez pomoci Západu by Ukrajina čelila tamer určitej porážke, bolo by to len otázkou času“, tvrdí analytik Matej Kandrík z Adapt Institute. Bez vojenskej podpory západu analytik predpokladá, že „partizánsky odboj“, ktorého sme dnes svedkami v okupovaných oblastiach by bol prítomný na celom území Ukrajiny.   Dostanú sa tanky nemeckej výroby Leopard na Ukrajinu? „Želal by som si, aby sa dostali“, reaguje Kandrík. Váhavý postoj kancelára Olafa Scholza je však podľa neho pochopiteľný. „Vidím za ním aj biľag agresora, ktorý si jeho krajina nesie ešte z druhej svetovej vojny, aj preto tá opatrnosť. Nemecko bolo od vojny tlačené do pacifistických pozícií“, dopĺňa. Poukuje však na fakt, že nemecká pomoc Ukrajine dosahuje významné podiely v oblasti finančnej pomoci, podpory občianskej spoločnosti či prijímania utečencov. Má ísť o neporovnanteľne silnejšiu pomoc napríklad v porovnaní s Francúzskom či Španielskom. Perspektívy konfliktu Čas hrá podľa Mateja Kandríka proti Ukrajine, vojna je totiž na jej území a trpí najmä jej obyvateľstvo. V jej záuje má byť čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu. Naopak, Moskve vyhovuje tiahly konflikt.   „Pre Ukrajinu je veľmi dôležité využiť aktuálnu slabosť Ruska (potrebná mobilizácia a príprava vojakov) vo svoj prospech. Jednoznačne tu dáva logiku snaha o rýchlu koncentráciu síl a eskaláciu zisku západnej vojenskej techniky, aby tak mohli čo najskôr vytlačiť ruské jednotky“, tvrdí analytik.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vaša pomoc musí byť rýchlejšia, ako ruské útoky – Volodymir Zelenskij sa takto obrátil na mocných sveta, ktorí si minulý týždeň obrazne povedané podávali kľučky na ekonomickom fóre v Davose. Želanou odpoveďou by mali byť tanky nemeckej výroby Leopard, či americké Abramsy, ale najmä protivzdušné obranné systémy. Postoj Západu však stále charakterizuje aj obava zo zatiahnutia do konfliktu, či jeho rozšírenia za hranice Ukrajiny. Na druhej strane Vladimír Putin akoby sa chystal na konflikt s prívlastkom „dlhodobý“ a s deklarovaným cieľom – „Rusko z neho vyjde víťazne“ – ako povedal nedávno vo svojom rodnom Petrohrade. Aké sú teda perspektívy jeho „špeciálnej operácie“, ktorá bude mať už onedlho rok a doteraz si vyžiadala na desiatky tisíc ľudských životov? Podľa šéfa Nato „vstúpila do kľúčovej fázy“. Téma pre stratéga Mateja Kandríka z Adapt Institut – analytického think-tanku pre oblasť obrany a bezpečnosti.     „Nie sme ešte pri koncepte totálnej vojny, kde je mobilizovaná celá spoločnosť a celý štátny aparát, ale pomalými krokmi sa k tomu blížime. Rusko bez takéhoto pritvrdenia svojho postoja v zásadne nemá pozitívne výhliadky v tomto konflikte. Putin musí cestou propagandy zasiahnuť až jednotlivcov a priviesť ich k odhodlaniu zomierať za matičku Rus na fronte“.   Putinova „špeciálna operácia“ bez perspektívy úspechu   Po necelom roku od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“ sa podľa Mateja Kandríka ukazuje, že Putin je na Ukrajne zatiaľ neúspešný. Dôkazom má byť aj fakt, že zmenšuje a mení jej ciele. „Najprv to bola snaha vymeniť režim s útokmi priamo v Kyjeve, neskôr začal hovoriť o denacifikácii, potom sa sústredil na Donbas“, hovorí analytik.   „V tomto štádiu konfliktu je pre Putina kľúčovým problémom dostatok ľudskej sily. Vidíme, že režím je hladný po úspechu. Neváha preň obetovať nemalé počty vojakov“, vysvetľuje Kandrík.   Malý „veľký“ muž   Boli by Ukrajinci v tomto konflikte takí úspešní, keby nemali na čele Volodymira Zelenského?   „V kritických momentoch bol tam, kde mal byť, neodišiel do exilu. Krajinu nasmeroval na trajektóriu, ktorá smeruje k víťazstvu“, reaguje Kandrík. Dodáva, že už teraz je zapísaný v dejinách ako silný líder.   Bez Západu porážka len otázkou času   Bez pomoci Aliancie a spojencov by však nebolo ani hviezdy Volodymyra Zelenského. „Bez pomoci Západu by Ukrajina čelila tamer určitej porážke, bolo by to len otázkou času“, tvrdí analytik Matej Kandrík z Adapt Institute. Bez vojenskej podpory západu analytik predpokladá, že „partizánsky odboj“, ktorého sme dnes svedkami v okupovaných oblastiach by bol prítomný na celom území Ukrajiny.   Dostanú sa tanky nemeckej výroby Leopard na Ukrajinu? „Želal by som si, aby sa dostali“, reaguje Kandrík. Váhavý postoj kancelára Olafa Scholza je však podľa neho pochopiteľný. „Vidím za ním aj biľag agresora, ktorý si jeho krajina nesie ešte z druhej svetovej vojny, aj preto tá opatrnosť. Nemecko bolo od vojny tlačené do pacifistických pozícií“, dopĺňa. Poukuje však na fakt, že nemecká pomoc Ukrajine dosahuje významné podiely v oblasti finančnej pomoci, podpory občianskej spoločnosti či prijímania utečencov. Má ísť o neporovnanteľne silnejšiu pomoc napríklad v porovnaní s Francúzskom či Španielskom. Perspektívy konfliktu Čas hrá podľa Mateja Kandríka proti Ukrajine, vojna je totiž na jej území a trpí najmä jej obyvateľstvo. V jej záuje má byť čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu. Naopak, Moskve vyhovuje tiahly konflikt.   „Pre Ukrajinu je veľmi dôležité využiť aktuálnu slabosť Ruska (potrebná mobilizácia a príprava vojakov) vo svoj prospech. Jednoznačne tu dáva logiku snaha o rýchlu koncentráciu síl a eskaláciu zisku západnej vojenskej techniky, aby tak mohli čo najskôr vytlačiť ruské jednotky“, tvrdí analytik.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V sobotu ráno vybuchol symbol Putinovej anexie, Kerčský most vedúci z Krymu na ruskú pevninu. Rusko reagovalo masívnym ostreľovaním miest po celej Ukrajine. Stratégia vyvolať chaos a odradiť Ukrajinu od ďalších útokov proti Rusku zrejme Moskve nevyšla a ukrajinskí politici hovoria o ešte väčšom odhodlaní. Rusko zatiaľ musí bojovať s následkami nezvládnutej mobilizácie aj finančnými problémami. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Text pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ho Ľubica Melcerová. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno a Ukrajinský spravodaj.

Anexia ako jednostranný a násilný A hoci proti nej protestuje prakticky celý civilizovaný svet, Vladimír Putin si ide svojou cestou. Po Kryme nezákonne pričleňuje k svojmu Rusku ďalšie územia nezávislej Ukrajiny. „Lebo je to vôľa miliónov ľudí“, ako povedal vo svojom prvom „živom“ prejave od začiatku invázie voči Ukrajine.   Čo je však pre Vladimíra Putina prejavom vôle miliónov, svet označuje za porušenie všetkých pravidiel medzinárodného usporiadania. Slovensko reaguje v súzvuku najvyšších ústavných činiteľov. „Slovenská republika neuznáva takúto krádež územia“, vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová. Premiér Eduard Heger doplnil, že „takéto kroky do 21. storočia nepatria“.   V podcaste prinesieme aj hodnotenie experta na medzinárodné vzťahy Branislava Kováčika, dekana fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Matej Bela v Banskej Bystrici a tiež pohľad kolegyne Stanislavy Harkotovej, ktorá o Putinovej vojne na Ukrajine práve dopísala knihu.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na pripravované zmeny v súkromných dôchodkoch. S Radovanom Ďuranom, ktorý stojí za petíciou proti zrušeniu možnosti slobodného výberu časti dôchodkových úspor. Prečo nemá byť dôchodcom odňatá možnosť použiť zvyšok svojich úspor jednoducho na to, čo potrebujú?   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Anexia ako jednostranný a násilný A hoci proti nej protestuje prakticky celý civilizovaný svet, Vladimír Putin si ide svojou cestou. Po Kryme nezákonne pričleňuje k svojmu Rusku ďalšie územia nezávislej Ukrajiny. „Lebo je to vôľa miliónov ľudí“, ako povedal vo svojom prvom „živom“ prejave od začiatku invázie voči Ukrajine.   Čo je však pre Vladimíra Putina prejavom vôle miliónov, svet označuje za porušenie všetkých pravidiel medzinárodného usporiadania. Slovensko reaguje v súzvuku najvyšších ústavných činiteľov. „Slovenská republika neuznáva takúto krádež územia“, vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová. Premiér Eduard Heger doplnil, že „takéto kroky do 21. storočia nepatria“.   V podcaste prinesieme aj hodnotenie experta na medzinárodné vzťahy Branislava Kováčika, dekana fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Matej Bela v Banskej Bystrici a tiež pohľad kolegyne Stanislavy Harkotovej, ktorá o Putinovej vojne na Ukrajine práve dopísala knihu.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na pripravované zmeny v súkromných dôchodkoch. S Radovanom Ďuranom, ktorý stojí za petíciou proti zrušeniu možnosti slobodného výberu časti dôchodkových úspor. Prečo nemá byť dôchodcom odňatá možnosť použiť zvyšok svojich úspor jednoducho na to, čo potrebujú?   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Ruskí propagandisti, nacionalisti a separatisti s Donbasu dostali čo chceli. Putin vyhlásil mobilizáciu. To všetko ako odpoveď na nedávne Ukrajinské víťazstvá na bojiskách, po viac ako dvesto dňoch krvavých bojov. Čo môže mobilizácia na Putinovej vojne zmeniť? Ako na ňu zareaguje Ukrajina, západ a Slovensko? Čo sa deje na bojiskách a čo sa dnes deje v Rusku? Sú správy o tom ako ľudia pred Putinovou mobilizáciou utekajú z krajiny? Čo to všetko môže znamenať? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom SFPA a poradcom premiéra Hegera Alexandrom Dulebom.

Náš európsky geopriestor si pripomenul Deň židovskej kultúry. Verejnosti sa tak otvorili synagógy, cintoríny, pamätihodnosti, rovnako posvätné knihy...To všetko ako životná stopa konkrétnych ľudí na konkrétnych miestach v konkrétnom čase. A s konkrétnym – veľmi bolestným priesečníkom, ktorý rozdeľuje epochy PRED a PO. Pred holokaustom a po ňom. Len u nás stál život vyše 70-tisíc židov. Napriek tejto nepredstaviteľnej obeti – židia a ich kultúra je u nás stále živá. Aká je ich dnešná ponuka spoločnosti, v ktorej sú takmer zanedbateľnou menšinou? Téma pre rabína Mišu Kapustina.   „Rabín sa neodlišuje od iných židov, jedinou jeho zvláštnosťou je, že mal viac času na štúdium“, tvrdí hlavný židovský rabín na Slovensku.   „V judaizme má vzdelanie veľkú úlohu. Ľudia rabínovi prejavujú rešpekt už pre čas, ktorý venoval štúdiu. Určite by sa rabín mohol venovať aj iným veciam, možno by sa mal aj lepšie, no on venoval život judaizmu, možnosti učiť a učiť sa“, vysvetľuje Miša Kapustin, rodák z ruského Orenburgu. Čas strávil s rodičmi v Gruzínsku, odtiaľ však museli utiecť pred prenasledovaním a na čas sa jeho domovom stal ukrajinský Krym.   Pôsobil tam aj po svojich štúdiách v Anglicku a Izraeli ako hlavný rabín Krymu, až kým ho musel o ruskej okupácii opustiť. „Veľmi si vážim slobodu, proti Putinovej agresii som sa vtedy otvorene postavil a skončil som nakoniec v Bratislave“, vysvetľuje.   Deň začína ako každý vyznavač tradície praotcov Abraháma, Izáka a Jakuba slovami vďaky za to, že „Boh mi daroval ešte jeden deň, že sa mi dovoli zobudiť“.   Nehnevá sa na Boha Izraela za vojnu na Ukrajine? „Bolo by to len stratou času. Čo je naozaj dôležité, to je odpovedať si na otázku, ako môžem pomôcť zo svojej pozície“.   Jeho odpoveďou je konkrétna pomoc konkrétnym ľuďom, zasiahnutým vojnou. V prípade Krymu i Charkova ide o jeho bývalé židovské komunity, ktorým slúžil ako rabín.   „Vojna je výberom zla. No ako je človek schopný voliť si aj dobro, som presvedčený, že práve ono zvíťazí, lebo dobro vždy zvíťazí“, tvrdí rabín Kapustin. Odkazuje pritom na trojtisícročnú písomnú tradíciu, ktorú zachytáva židovská biblická tradícia.   V podcaste sa dozviete, čo si myslí o Putinovej agresii, ale tiež o konkrétnej pomoci Ukrajine. Rovnako o stave židovskej komunity na Slovensku.   „Žid by mal byť človekom skutkov. Až oni sú prejavom viery“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.   Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

„Rabín sa neodlišuje od iných židov, jedinou jeho zvláštnosťou je, že mal viac času na štúdium“, tvrdí hlavný židovský rabín na Slovensku.   „V judaizme má vzdelanie veľkú úlohu. Ľudia rabínovi prejavujú rešpekt už pre čas, ktorý venoval štúdiu. Určite by sa rabín mohol venovať aj iným veciam, možno by sa mal aj lepšie, no on venoval život judaizmu, možnosti učiť a učiť sa“, vysvetľuje Miša Kapustin, rodák z ruského Orenburgu. Čas strávil s rodičmi v Gruzínsku, odtiaľ však museli utiecť pred prenasledovaním a na čas sa jeho domovom stal ukrajinský Krym.   Pôsobil tam aj po svojich štúdiách v Anglicku a Izraeli ako hlavný rabín Krymu, až kým ho musel o ruskej okupácii opustiť. „Veľmi si vážim slobodu, proti Putinovej agresii som sa vtedy otvorene postavil a skončil som nakoniec v Bratislave“, vysvetľuje.   Deň začína ako každý vyznavač tradície praotcov Abraháma, Izáka a Jakuba slovami vďaky za to, že „Boh mi daroval ešte jeden deň, že sa mi dovoli zobudiť“.   Nehnevá sa na Boha Izraela za vojnu na Ukrajine? „Bolo by to len stratou času. Čo je naozaj dôležité, to je odpovedať si na otázku, ako môžem pomôcť zo svojej pozície“.   Jeho odpoveďou je konkrétna pomoc konkrétnym ľuďom, zasiahnutým vojnou. V prípade Krymu i Charkova ide o jeho bývalé židovské komunity, ktorým slúžil ako rabín.   „Vojna je výberom zla. No ako je človek schopný voliť si aj dobro, som presvedčený, že práve ono zvíťazí, lebo dobro vždy zvíťazí“, tvrdí rabín Kapustin. Odkazuje pritom na trojtisícročnú písomnú tradíciu, ktorú zachytáva židovská biblická tradícia.   V podcaste sa dozviete, čo si myslí o Putinovej agresii, ale tiež o konkrétnej pomoci Ukrajine. Rovnako o stave židovskej komunity na Slovensku.   „Žid by mal byť človekom skutkov. Až oni sú prejavom viery“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kam sa uberáš Slovensko? Po rozhádanom a nevyužitom lete prichádza jeseň, keď Hegerovi zabuchol Sulík - pre Matoviča, aspoň tak to hovorí. A verejnosť zatiaľ nevypočutá očakáva odpovede na chlebové témy – v kontexte Putinovej vojny a správ o neúnosnom zdražovaní energií. O čom je politika na Slovensku a o čom by mala byť? Téma pre politického matadora – niekdajšieho predsedu parlamentu, predtým človeka disentu, ktorý o politike hovorí ako o službe.   Hosťom dnešného rannného podcastu je František Mikloško.   „Poviem úprimne, prvýkrát prežívam aj istú úzkosť“, tak reaguje na otázku, či sleduje koaličnú roztržku medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.   Sám má s Igorom Matovičom osobnú skúsenosť. Ešte v roku 2012 totiž aktuálny minister financií, vtedy líder svojho OľaNO, posielal na detektor lži skupinu politikov okolo Vladimíra Palka, ktorých vtedy pozval na kandidátku svojho hnutia.   František Mikloško pripomína, že už vtedy bol Igor Matovič „človekom chaosu“ a „okamžitých nápadov“.   Niekdajší predseda parlamentu však okrem Igora Matovič viní za aktuálnu krízu aj parlamentný klub hnutia OľaNO.   „Predsa len oni vidia ten chaos a nechcú si ho priznať, radi by zostali na kandidátke celé štyri roky. No oni stratili zmysel pre štát, zmysel pre riešenie veľmi vážnych problémov. (…) Spolupatričnosť strane je falošnosť“, tvrdí Mikloško.   Má aj radu pre premiéra Eduarda Hegera: „Ak sa nevymaní z Matovičovho zovretia, pred dejinami akoby neexistoval“, tvrdí. „Heger by dnes mal vsadiť aj na spor s Matovičom, pre dobro Slovenska“, dopĺňa. Heger ho mal „pre dobro krajiny“ rovno odvolať z postu ministra financií.   „A keby to preňho hneď znamenalo koniec politickej kariéry, navždy zostane v premiérskom klube“ – dodáva.   „Pre mňa situácia dozrela, že to treba skončiť a uskutočniť predčasné voľby“, vidí riešenie súčasnej koaličnej krízy. Ficovmu Smeru pritom predpovedá osud Mečiarovho HZDS. „Síce bude silné vo voľbách, no postupne sa naň bude zabúdať a skončí ako HZDS“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kam sa uberáš Slovensko? Po rozhádanom a nevyužitom lete prichádza jeseň, keď Hegerovi zabuchol Sulík - pre Matoviča, aspoň tak to hovorí. A verejnosť zatiaľ nevypočutá očakáva odpovede na chlebové témy – v kontexte Putinovej vojny a správ o neúnosnom zdražovaní energií. O čom je politika na Slovensku a o čom by mala byť? Téma pre politického matadora – niekdajšieho predsedu parlamentu, predtým človeka disentu, ktorý o politike hovorí ako o službe.   Hosťom dnešného rannného podcastu je František Mikloško.   „Poviem úprimne, prvýkrát prežívam aj istú úzkosť“, tak reaguje na otázku, či sleduje koaličnú roztržku medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.   Sám má s Igorom Matovičom osobnú skúsenosť. Ešte v roku 2012 totiž aktuálny minister financií, vtedy líder svojho OľaNO, posielal na detektor lži skupinu politikov okolo Vladimíra Palka, ktorých vtedy pozval na kandidátku svojho hnutia.   František Mikloško pripomína, že už vtedy bol Igor Matovič „človekom chaosu“ a „okamžitých nápadov“.   Niekdajší predseda parlamentu však okrem Igora Matovič viní za aktuálnu krízu aj parlamentný klub hnutia OľaNO.   „Predsa len oni vidia ten chaos a nechcú si ho priznať, radi by zostali na kandidátke celé štyri roky. No oni stratili zmysel pre štát, zmysel pre riešenie veľmi vážnych problémov. (…) Spolupatričnosť strane je falošnosť“, tvrdí Mikloško.   Má aj radu pre premiéra Eduarda Hegera: „Ak sa nevymaní z Matovičovho zovretia, pred dejinami akoby neexistoval“, tvrdí. „Heger by dnes mal vsadiť aj na spor s Matovičom, pre dobro Slovenska“, dopĺňa. Heger ho mal „pre dobro krajiny“ rovno odvolať z postu ministra financií.   „A keby to preňho hneď znamenalo koniec politickej kariéry, navždy zostane v premiérskom klube“ – dodáva.   „Pre mňa situácia dozrela, že to treba skončiť a uskutočniť predčasné voľby“, vidí riešenie súčasnej koaličnej krízy. Ficovmu Smeru pritom predpovedá osud Mečiarovho HZDS. „Síce bude silné vo voľbách, no postupne sa naň bude zabúdať a skončí ako HZDS“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Obyčajný poslanec si nedovolí premiéra a vicepremiéra urážať len tak. 2. Zaslúži si Sulík padáka za embargo na ruskú ropu? 3. Sto dní Putinovej vojny, sto dní slovenského zahraničnopolitického zázraku.

Európski lídri sa dohodli na šiestom sankčnom balíku pre Moskvu. Po týždňoch zdĺhavých rokovaní dali zelenú embargu na dovoz Putinovej ropy. Oproti pôvodnému návrhu však pôjde len o čiastočný zákaz: do našich končín bude môcť pritekať cez ropovod Družba. Balík obsahuje aj sankcie voči najväčšej ruskej banke Sberbank, zákaz pre tri ďalšie ruské štátne televízie a zoznam osôb, ktoré spáchali vojnové zločiny na Ukrajine. Nakoľko môžu nové sankcie obmedziť Putinove zdroje pre financovanie vojny? Téma pre Jozefa Badidu z portálu energieprevas.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na problém integrácie ľudí, ktorí z Ukrajiny pred vojnou utekajú k nám. Dôvodom je dlhodobé neriešenie cudzincov a utečencov na Slovensku. Prečo sa tomu doposiaľ nevenovala dostatočná pozornosť a čo navrhuje neziskový sektor? Denisa Žilová sa o integrácií nielen Ukrajincov rozprávala s riaditeľkou Nadácie Milana Šimečku, Veronikou Fishbone Vlčkovou.    Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

„Na rovnaké udalosti sa pozeráme optikou ruských médií a toho, ako sa o nich píše v renomovaných zahraničných médiách“. Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ mimovládnej organizácie Memo98, opisuje najnovší projekt na odkrývanie Putinovej propagandy o vojne na Ukrajine.   Hovorí o „osvedčených sovietskych metódach“. Ktoré to sú? Najtradičnejšou sú ruské štátne televízne kanály.   „Putin sa postupne zbavil všetkých hoci len potenciálne kritických staníc. Po 24. februári tam už slobodných médií niet“, tvrdí Kužel.   „Aj vďaka špeciálnej legislatíve každý, kto by prišiel s iným názorom, končí vo väzení“, dopĺňa. Aktuálne Putinove kroky mu už pripomínajú stalinské časy „tvrdých represálií“.   „Element strachu a emócii spôsobuje, že ľudia ani nechcú hľadať alternatívu k štátnej propagande“, vysvetľuje položenie obyčajných Rusov.   Memo98 napriek tomu začal s projektom monitoringu toho, čo sa o vojne vysiela v ruských štátnych televíziách a píše v novinách. Rovnako si všíma aj sociálne siete. A ruskú verziu udalostí potom konfrontuje s tým, ako sa na ne pozerajú svetové médiá.   Akýmsi „výkričníkom“ pre vojnovú propagandu Vladimíra Putina sú matky zavraždených ruských vojakov. „Čo je to za štát, ak sa pre informácie o svojich deťoch radšej obrátite na ‚nepriateľskú‘ stranu? Hnev týchto matiek bude zdrojom domáceho nesúhlasu a odporu“, tvrdí analytik.   Bulletin je okrem angličtiny aj v ruštine a každé nové číslo zachytáva udalosti predchádzajúceho týždňa. „Chceme ním aj otvárať oči“, tvrdí Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ Memo98.   Monitoring pripravuje tím ľudí, medzi ktorými sú aj samotní Rusi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Na rovnaké udalosti sa pozeráme optikou ruských médií a toho, ako sa o nich píše v renomovaných zahraničných médiách“. Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ mimovládnej organizácie Memo98, opisuje najnovší projekt na odkrývanie Putinovej propagandy o vojne na Ukrajine.   Hovorí o „osvedčených sovietskych metódach“. Ktoré to sú? Najtradičnejšou sú ruské štátne televízne kanály.   „Putin sa postupne zbavil všetkých hoci len potenciálne kritických staníc. Po 24. februári tam už slobodných médií niet“, tvrdí Kužel.   „Aj vďaka špeciálnej legislatíve každý, kto by prišiel s iným názorom, končí vo väzení“, dopĺňa. Aktuálne Putinove kroky mu už pripomínajú stalinské časy „tvrdých represálií“.   „Element strachu a emócii spôsobuje, že ľudia ani nechcú hľadať alternatívu k štátnej propagande“, vysvetľuje položenie obyčajných Rusov.   Memo98 napriek tomu začal s projektom monitoringu toho, čo sa o vojne vysiela v ruských štátnych televíziách a píše v novinách. Rovnako si všíma aj sociálne siete. A ruskú verziu udalostí potom konfrontuje s tým, ako sa na ne pozerajú svetové médiá.   Akýmsi „výkričníkom“ pre vojnovú propagandu Vladimíra Putina sú matky zavraždených ruských vojakov. „Čo je to za štát, ak sa pre informácie o svojich deťoch radšej obrátite na ‚nepriateľskú‘ stranu? Hnev týchto matiek bude zdrojom domáceho nesúhlasu a odporu“, tvrdí analytik.   Bulletin je okrem angličtiny aj v ruštine a každé nové číslo zachytáva udalosti predchádzajúceho týždňa. „Chceme ním aj otvárať oči“, tvrdí Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ Memo98.   Monitoring pripravuje tím ľudí, medzi ktorými sú aj samotní Rusi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Boje na Ukrajine nejdú podľa predstáv Ruska. Takzvaný Blitzkrieg, prvá fáza, Putinovej armáde nevyšiel, museli sa stiahnuť, vraví profesor a analytik Alexander Duleba. „Boli sme 3 týždne svedkami dobýjania Kyjeva, nepodarilo sa. Tým sa skončila druhá fáza,“ vysvetľuje. Ruská armáda sa následne začala preskupovať a presunula sa. „To bola tretia fáza, následne začala bitka o Donbas, teda štvrtá fáza,“vraví. Ako vidí momentálnu situáciu v Mariupole? Putin niektorým štátom „vypol plyn“. Čo týmito krokmi chce dosiahnuť? A čo to môže znamenať pre Európu? Viac sa dozvieš v novej epizóde Diskusného klubu so Šimonom Žďárským.

František Mikloško hovorí o tom, ako sa ho osobne dotkla vojna na Ukrajine, prečo sa jeho názorový svet zásadne oddelil od sveta Jána Čarnogurského a aká je jeho výhrada ku konzervatívcom, ktorí po odsúdení Putinovej agresie dodávajú slovíčko "ale". Mikloško hovorí aj o duchovnom rozmere vojny na Ukrajine a prezrádza, prečo považuje fatimské zjavenia spred viac ako storočia za relevantné pre dnešnú dobu.

„Štát si cení špičkových športovcov, víťazov olympiád, prečo to nerobí so špičkovými umelcami?“ - pýta sa Marián Turner, ktorý je od začiatku tohto roka novým generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie.   Stretli sme sa na veľkonočnom festivale Berlínskych filharmonikov v nemeckom kúpeľnom meste Baden Baden, kde v spoločnosti svetovej hudobnej špičky vystupoval aj Slovenský filharmonický zbor.   Pod taktovkou šéfdirigenta Berlínskych filharmonikov, ruského dirigenta Kirilla Petrenka, tam predviedli dve opery ďalšieho významného Rusa Petra Iľjiča Čajkovského: Pikovú dámu a Jolantu.   V kontexte Putinovej agresie na Ukrajine tak šlo aj o paradox. „Puškin nie je Putin. Je to iný kontext. Kvalitnú kultúru nemôžeme vymazať“, vysvetľuje Marián Turner.   Podcastový rozhovor sme nahrávali v jednom z najväčších operných a festivalových domov sveta. Festspielhaus v Baden Badene má kapacitu 2500 miest. Slovenská filharmónia má 708 miest.   „Skúsme sa učiť od krajín, kde si vysokú kultúru vážia“, tvrdí šéf filharmónie Turner. „Vychádzajú pritom aj z prepočtov, ako sa kultúra prejavuje na ekonomike štátu. A štúdie ukazujú, že jej dosah sa blíži dosahu automobiliek“, dodáva.   Poukazuje však aj na fakt, že vysoká kultúra je prevenciou pred vojnami.   V rozhovore sa dozviete aj o tom, či pandémia a vojna na Ukrajine zdvihnú cenu kultúry na Slovensku a tiež, ako Marián Turner vníma silu ministerku kultúry, alebo ako sa stavia k situácii nespokojných sólistov v opere SND.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Štát si cení špičkových športovcov, víťazov olympiád, prečo to nerobí so špičkovými umelcami?“ - pýta sa Marián Turner, ktorý je od začiatku tohto roka novým generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie.   Stretli sme sa na veľkonočnom festivale Berlínskych filharmonikov v nemeckom kúpeľnom meste Baden Baden, kde v spoločnosti svetovej hudobnej špičky vystupoval aj Slovenský filharmonický zbor.   Pod taktovkou šéfdirigenta Berlínskych filharmonikov, ruského dirigenta Kirilla Petrenka, tam predviedli dve opery ďalšieho významného Rusa Petra Iľjiča Čajkovského: Pikovú dámu a Jolantu.   V kontexte Putinovej agresie na Ukrajine tak šlo aj o paradox. „Puškin nie je Putin. Je to iný kontext. Kvalitnú kultúru nemôžeme vymazať“, vysvetľuje Marián Turner.   Podcastový rozhovor sme nahrávali v jednom z najväčších operných a festivalových domov sveta. Festspielhaus v Baden Badene má kapacitu 2500 miest. Slovenská filharmónia má 708 miest.   „Skúsme sa učiť od krajín, kde si vysokú kultúru vážia“, tvrdí šéf filharmónie Turner. „Vychádzajú pritom aj z prepočtov, ako sa kultúra prejavuje na ekonomike štátu. A štúdie ukazujú, že jej dosah sa blíži dosahu automobiliek“, dodáva.   Poukazuje však aj na fakt, že vysoká kultúra je prevenciou pred vojnami.   V rozhovore sa dozviete aj o tom, či pandémia a vojna na Ukrajine zdvihnú cenu kultúry na Slovensku a tiež, ako Marián Turner vníma silu ministerku kultúry, alebo ako sa stavia k situácii nespokojných sólistov v opere SND.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Začala sa druhá fáza Putinovej ofenzívy – aspoň tak o nej hovorí Ukrajinská strana. S cieľom – prevziať plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou obasťou a zabezpečiť tak stabilitu pozemného koridoru s polostrovom Krym. Bude druhá fáza aj tou konečnou? A ak by sa Moskva uspokojila s východom Ukrajiny, dopustí jej zabratie Kyjev a medzinárodné spoločenstvo? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   „Čím dlhšie držíme Putina na uzde, tým skôr bude situáciu prehrávať. Či už ekonomicky alebo vojensky. Zásoby ruskej armády jednoducho nie sú neobmedzené. A ekonomické turbulencie vo vnútri Ruska sa budú s postupujúcim časom len znásobovať.“   „Takže ak sa nám podarí Vladimíra Putina a jeho vojsko udržať na východe Ukrajiny, i keď to bude za vysokú cenu, konflikt tak môžeme v ďalšom horizonte zastaviť“, dodáva analytik Havlíček.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na LexUkrajina. Podľa Slovenskej komory učiteľov je aspoň na školách nefunkčný a paradoxne diskriminuje učiteľov z Ukrajiny. Problémom je požadovaný posudok od klinického psychológa.   V podcaste budete počuť aj skúsenosť z praxe v podaní riaditeľky jednej z bratislavských materských škôl Dagmar Luknárovej.   „Žiaden slovenský účiteľ nemusí absolvovať vyšetrenie u psychológa, neviem prečo by to ten ukrajinský absolvovať mal.“   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Začala sa druhá fáza Putinovej ofenzívy – aspoň tak o nej hovorí Ukrajinská strana. S cieľom – prevziať plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou obasťou a zabezpečiť tak stabilitu pozemného koridoru s polostrovom Krym. Bude druhá fáza aj tou konečnou? A ak by sa Moskva uspokojila s východom Ukrajiny, dopustí jej zabratie Kyjev a medzinárodné spoločenstvo? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   „Čím dlhšie držíme Putina na uzde, tým skôr bude situáciu prehrávať. Či už ekonomicky alebo vojensky. Zásoby ruskej armády jednoducho nie sú neobmedzené. A ekonomické turbulencie vo vnútri Ruska sa budú s postupujúcim časom len znásobovať.“   „Takže ak sa nám podarí Vladimíra Putina a jeho vojsko udržať na východe Ukrajiny, i keď to bude za vysokú cenu, konflikt tak môžeme v ďalšom horizonte zastaviť“, dodáva analytik Havlíček.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na LexUkrajina. Podľa Slovenskej komory učiteľov je aspoň na školách nefunkčný a paradoxne diskriminuje učiteľov z Ukrajiny. Problémom je požadovaný posudok od klinického psychológa.   V podcaste budete počuť aj skúsenosť z praxe v podaní riaditeľky jednej z bratislavských materských škôl Dagmar Luknárovej.   „Žiaden slovenský účiteľ nemusí absolvovať vyšetrenie u psychológa, neviem prečo by to ten ukrajinský absolvovať mal.“   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Už je to viac ako mesiac, odkedy ruská armáda prekročila hranice Ukrajiny. Dnes sa zdá, že nie je jediná a za hranice postupuje aj Putinova propaganda. O tom, že ovládla celé Rusko, niet pochýb. Ružové to však nie je ani u nás. Prokremeľskej propagande totiž dôveruje viac ako pätina Slovákov a Sloveniek. Túto šokujúcu informáciu potvrdzuje prieskum, ktorý vykonal vedecký kolektív z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV). Prieskum bol realizovaný medzi dňami 22. až 24. marca a získané údaje ukázali, že aj napriek množstvu informácií, ktoré k nám prúdia priamo z Ukrajiny, sa vplyvu propagandy nevyhneme. V dnešnom podcaste sa dozvieš: KATASTROFA: Až pätina Slovákov a Sloveniek verí Putinovej propagande (PRIESKUM) Martin Královič je nočný primátor Bratislavy. Svoje noci trávi v meste a často v koordinácii s Mestskou políciou Slovenský startup ušetrí firme aj 50 000 eur ročne. Adam v prístroji videl najskôr sci-fi, dnes žne úspechy Bagrista Ľuboš: Šikovný chlap zarobí 3-násobok priemerného platu Slováka V Benátskych hoteloch vás po novom bude čakať aj vodná pištoľ. Hostia ňou môžu odháňať otravné čajky Bruce Willis končí s hereckou kariérou. Dôvodom má byť diagnostikovaná afázia - porucha reči Mladík si za 365 dní ručne postavil Bugatti, ktoré sa predáva za viac ako 3 milióny eur Vyhostení ruskí diplomati si robia nákupy pred odchodom do Ruska Prezidentka odobrila zníženie trestov za marihuanu pre vlastnú spotrebu Ceny na Slovensku by tento rok mali vzrásť približne o 8 %, budúci rok ešte viac o 10 až 14 % Astrobiologička: USA vďaka SpaceX nepotrebujú na cestovanie do vesmíru Rusov. Tých to štve Veľmajster Jerry: Ako komik som zarobil aj 14 000 eur mesačne Nezabudni sa prihlásiť na odoberanie nášho Newslettra

Keď v roku 2006 vyšiel román Vladimira Sorokina Deň opričníka hovorilo sa o ňom ako o antiutópii. Dnes sa stáva realitou i keď jeho dej je zasadený do roku 2027. Sorokin je dlhoročným kritikom V. Putina a býva terčom protestov rôznych hnutí ako napr. Putinovej mládeže. Zorganizovali aj verejné ničenie jeho kníh. Deň opričníka sa odohráva v Rusku, ktoré je opäť monarchiou a krajina je obohnaná nepreniknuteľnou stenou. Európa sa zmieta v chaose a najbiižším spojencom je Čína. Problémom je všadeprítomná zrada, ktorá cieli na panovníka a teda - na celé Rusko. Sám Sorokin priznal, že nepredpokladal, že by sa jeho román stal tak presným predobrazom budúcnosti.Iba vraj napísal túto knihu ako varovanie a „mystické opatrenie“. Čítať dnes Deň opričníka je úplne iným zážitkom ako pred 16-timi rokmi keď vyšiel. V cykle Fenomny sa bude Mariana Jaremková rozprávať (nielen) o tomto románe Vladimira Sorokina s prekladateľom Jánom Štrasserom, ktorý Sorokina dlhé roky prekladá do slovenčiny. A počuť budete i samotného autora.

Už je to mesiac Putinovej dobyvačnej vojny. Ukrajinci sa ale stále hrdinsky bránia. Zelenský žiada svet o pomoc a Putin je viac a viac izolovaný. Náš parlament medzitým prijal LEX Ukrajina, a na Slovensko má prísť bojová jednotka NATO. Ako teda pomôžeme deťom utekajúcim so svojimi matkami, ako si u nás nájdu prácu a ako štát pomôže ľuďom, ktorí ich prichýlia, či budú chcieť zamestnať? Máme na to dosť kapacít a voľných miest? Robí Slovensko a Európa dosť aby pomohla zastaviť Putinove vojnové šialenstvo? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom práce sociálnych vecí a rodiny a podpredsedom hnutia Sme Rodina Milanom Krajniakom.

28 dní Putinovej vojny, tisíce mŕtvych, medzi nimi aj desiatky mŕtvych, zničené, školy, nemocnice, poničené mestá. Zatiaľ čo pokračujú rokovania, pokračujú aj ruské raketové útoky. Naše hranice už prekročilo cez 250 tisíc ľudí, 50 tisíc z nich zatiaľ u nás zostáva. Ako to dnes vyzerá na Ukrajine? Ako sa vyvíja Putinova vojna? Čo je pravdy na tom, že jeho vojaci majú stále problémy s benzínom či potravinami a že sa chystá použiť chemické zbrane? Pomôže Putinovi jeho priateľ Lukašenko? Je Slovensko a Európa pripravená? Braňo Závodský sa rozprával s reportérom CNN Prima News Matyášom Zrnom so štátnym tajomníkom ministerstva obrany Mariánom Majerom.

Týždne Putinovej agresie, vraždenia ľudí, ničenia Ukrajiny, dôvery aj ekonomiky. To všetko dopadá aj na nás. Viac ako dvestotisíc utečencov, vojenská aj humanitárna pomoc. Robíme dosť? Vydržíme to, aj keď sa prúd utečencov nebude zastavovať? Aj keď bude Putin pokračovať v jeho vojne? Ako sú na tom naše verejné financie? Sme ochotní sa uskromniť a vysvetľuje nám to vláda dostatočne? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia OĽANO a ministrom financií Igorom Matovičom.

“Kľúčovým predpokladom nášho šťastného života je každodenný pocit bezpečia,” píše sa na internetovej stránke Severoatlantickej aliancie NATO. A hoci sme téme “sloboda a bezpečnosť” v poslednom období nevenovali takú pozornosť, akú mala po 2.svetovej vojne, súčasnosť nás presviedča o tom, že zraniteľní sme vždy. Severoatlantickej aliancii sa v reporáži venuje Catalina Florez 

„Je to vojna dobra a zla a ja verím, že som na dobrej strane,“ hovorí o Putinovej vojne rabín Miša Kapustin. Po ruskej okupácii Krymu v roku 2014 odišiel žiť s rodinou na Slovensko,  teraz pomáha nielen židovským utečencom, ktorých vyhnala z domov ruská armáda.  

Kto je vlastne Putin? Čo všetko znamená ďalšia okupácia Ukrajiny? Je Západ pripravený primerane reagovať na svet sily? Ako môžeme Kyjevu pomôcť?