Podcasts about pripravila

Kako različni smo si ljudje. Tudi ko gre za temeljna življenjska vprašanja. Večkrat bi bilo verjetno bolje, če bi se tega bolj zavedali in tudi sami storili kaj za to, da bi bili bolj zadovoljni. Zadovoljstvo ne prihaja kar tako samo od sebe, od zunaj, brez našega prizadevanja. Tako pa največkrat vidimo samo druge, za katere se nam zdi, da so na boljšem, sami pa se izgubljamo v tožbah, kako ubogi smo. Prav to mi je prihajalo na misel, ko sem poslušala pripoved znanke o dveh starejši gospeh. Obe sta stari čez osemdeset let. Ena je še kar zdrava in živi v hiši skupaj s sinom in njegovo družino. Druga ima veliko zdravstvenih težav in živi sama, otroci z družinami so v drugih krajih. Obe nekje na deželi. Na silvestrovo zvečer je obe poklicala. Prva je začela tožiti, kako sama je, kako težko ji je, kako ni ničesar v njenem življenju, kar bi jo razveseljevalo. Druga, ki živi sama v hišici, pa je zvenela prav zadovoljno. Res da marsičesa ne zmore, pa ji sem in tja pridejo pomagat. Kot prvo ji je rekla: »Tako lepo mi je.« Na ta praznični večer bom malo poslušala radio, pa kaj prebrala. Pripravila si je kar nekaj knjig, ki bi bile primerne za ta večer. No, vsega ne bo mogla prebrati, nekaj pa le. Tudi televizije ne mara preveč, radio ji je ljubši. Dve stari gospe in dva različna odziva na življenje. Verjetno je za prvo zdaj v tej pozni starosti že prepozno, da bi se učila drugače odzivati se na življenje. No, čisto nemogoče pa tudi to ni. Druga stara gospa je lahko samo hvaležna, da je takšna, kot je. Ne poznam je in ne vem, koliko je tudi sama prispevala k temu, da je takšna. Predstavljam pa si, da ima tudi sama zasluge pri tem. Potem pa sem poslušala še zgodbo, kako je znanka z družino obiskala to drugo staro gospo. Otroci so bili navdušeni nad njo. Obe njihovi babici sta že umrli, tako da zdaj nimajo nobene več. Sin, pubertetnik, pa je razmišljal takole: »Takšno babico bi želel imeti!« Ali bi mogla stara gospa dobiti še kakšno večje priznanje kot to, da ji pubertetnik reče, da bi želel imeti takšno babico?

Agencija za energijo zavrača vrnitev na prejšnji sistem obračunavanja omrežnine s prihodnjim mesecem, potem ko je vlada zahtevala, da vse potrebno za to pripravi najpozneje do danes. Trdi, da je nova metodologija pravična in sledi zastavljeni energetski politiki. Kako bo ukrepala vlada, še ni znano. V oddaji pa tudi: - Trump ne izključuje vojaških ukrepov za prevzem nadzora nad Grenlandijo in Panamskim prekopom. - Danes poteče mandat guvernerju Banke Slovenije Boštjanu Vasletu. Politika še vedno brez dogovora o novem kandidatu. - Občina Dravograda naj bi vložila ustavno presjojo o projektu graditve vetrnic na Ojstrici.

Toto leto sa stala veľmi slávnou americká 22-ročná dievčina menom Haliey Welchová kvôli tomu, že na virálnom videu povedala vulgárny vtip. Welchová sa však rozhodla pokúsiť sa naďalej monetizovať svoju slávu namiesto toho, aby sa utiahla do ústrania. To eventuálne viedlo až k obrovskému finančnému škandálu, ktorý začal minulý týždeň. O tom, čo presne sa stalo, ale aj o tom, čo to hovorí o našej spoločnosti, je nová epizóda Zoomu Michala Lukáča.

Ako sa žije a tvorí, keď máte slávnych rodičov? Dôverne to pozná aj spisovateľka Hana Lasicová. O plusoch aj mínusoch, ako aj o svojich detských aj dospelých láskach viac prezradí v rozhovore so Stanom Ščepánom. | Scenáristka a spisovateľka Hana Lasicová. Vyštudovala ekonómiu na Ekonomickej univerzite vo Viedni a komparatívnu literatúru na univerzite v Sorbone v Paríži. Žila vo Viedni, Varšave, v Manchesteri a v Paríži. Pripravila a dnes 28.10. pokrstila antológiu o svojom otcovi: Milan Lasica. | Hosť: Hana Lasicová (scenáristka a spisovateľka). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným. Tak som sa pripravila a myslela som aj na vás... Pripravila som pre vás súhrn podujatí, kde sa môžeme vidieť na živo. Teším sa, že mnohí už lístok máte. Info je pre tých, ktorí si informácie o podujatiach pre zaneprázdnenosť nevšimli. Ďakujem krásne a verím, že moja práca má a bude mať zmysel aj naďalej. Martina Valachová Link na 19.10.2024: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/ Link na Víkendovku 25-27.10.2024: https://www.40plus.sk/vikendovka-pre-zeny-soogood-jesen-2024-v-termine-25-10-2024-27-10-2024-prihlaska/ Link na podporu : https://herohero.co/odznova Podporiť ma môžete aj tak ako doteraz... Podpora je možná nasledovne: https://ko-fi.com/odznovapodcast alebo na č.u: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR. Ak ste z ČR alebo mimo EU, č.u.: 22 0165 1060/8330 - do poznámky prosím uviesť že ide o DAR Martina Valachová P.S: Priatelia. Lístky na 19.9.2024 s Dr. Pálešom sú vypredané. (edit 27.08.2024)

Veter in valovi so v zadnjih dneh s površja morja spet razpihali zaplate sluzi, ki se od sredine junija letos pojavlja takorekoč v celotnem severnem Jadranu. Želatinaste prevleke so mandrače in druge dele naših obal večkrat obarvale v rjavkasto-rumeno barvo. Ta, sicer, povsem naraven in občasen pojav, ne ponuja prav nobenega estetskega užitka morja željnim obiskovalcem. Že zato si večina ne predstavlja, da bi čofotala v sluzi. Vsem, pa tudi tistim, ki jih to ne moti, Nacionalni inštitut za javno zdravje odsvetuje kopanje tam, kjer se je sluz pojavila. Ker se vanjo lahko ujamejo tudi škodljivi organizmi. Kaj pa morski organizmi? Kako nanje vpliva sluzenje? In kakšne so trenutne razmere? Kaj pomeni za ribiče, ki ob letošnji sluzi opozarjajo predvsem na škodo pri ribolovu zaradi delfinov. O vsem tem v tokratni oddaji. Pripravila jo je Lea Širok, ki je preverila tudi, kako se sluzaste zaplate ponoči zasvetijo, če vanje vržeš kamenček.

1. Ochrana, renta, zmeny pri protestoch a iné novinky. 2. Aký extrém považujú v Smere za hrdinu. 3. Sľubovali koniec chaosu, ale už sa doň prepadávajú. 

Prvi poskus svetovnega atlasa je pred petsto leti nastal v Izoli. V začetku 16. stoletja ga je izdelal Benečan Pietro Coppo, humanist, kartograf in takrat ugledni meščan Izole. Na zemljevid njemu znanega sveta je že vrisal tudi novi svet, Ameriko, do katere je Krištof Kolumb priplul leta 1492. Prav tako je prvi zemljevid dobila Istra, na katerem je med drugim lepo vidno, da sta bila Koper in Izola takrat še otoški mesti. Ta izjemen dokument, z imenom Piranski kodeks Pietra Coppa, hrani piranski pomorski muzej, do 3. decembra pa si ga zdaj lahko ogledamo v Narodnem muzeju Slovenije, na razstavi desetih najbolj pomembnih dokumentov naše države, uvrščenih na nacionalno UNESCO listo Spomin Slovenije. Več o Pietru Coppu, njegovem delu in času, v katerem je Piranski kodeks nastal, pa v tokratni oddaji. Pripravila jo je Lea Širok.

Predlog sprememb za omejitev graditve na poplavno najbolj ogroženih območjih bo pripravljen do konca leta. Pripravila ga bo delovna skupina pod vodstvom vodje sveta za vode Roka Fazarinca. Kot je dejal, bodo spremembe tudi olajšale prostorsko umeščanje javne infrastrukture. Druge teme: - Nove ogrevalne sezone ne pričakujemo v takšni zaskrbljenosti kot lani. Evropska unija je namreč od zemeljskega plina iz Rusije odvisna le še 10-odsotno, skladišča pa so skoraj 93-odstotno polna je povedal direktor podjetja Plinovodi Marjan Eberlinc - Slovensko-italijanski dogovor o nakupu še drugega transportnega letala bo Slovenski vojski zagotovil stalno operativnost letalskega transporta. Prvo bo pod imenom Martin Krpan k nam priletelo še letos, posadka se usposablja v Torinu. - Nova azerbajdžanska vojaška operacija v Gorskem Karabahu bi lahko pomenila začetek že tretje vojne v tej separatistični pokrajini v treh desetletjih. K takojšnji prekinitvi ognja sta pozvala tako Rusija kot Evropska unija.

Poletje, morje, brezdelje. Po drugi strani pa tudi supanje, surfanje, plavanje, kolesarjenje, tek. Za novodobne turiste ni več dovolj le pogled na morje, želijo si doživetij, uživanja v naravi in možnosti rekreacije, poudarjajo v Resortu Adria Ankaran, ki je letos prejel nagrado evropskega združenja ACSI kot najbolj športno naravnan kamp v Sloveniji. Kot istrsko športno središče se vse bolj uveljavlja Koper. Za poletni živžav v mestu je zadnji teden poskrbelo več kot 2500 mladih rokometašev Eurofesta iz vse Evrope in Azije. Kaj pa domačini? Kako doživljajo življenje v mestih, kjer se prebivalstvo poleti večkratno poveča? O vsem tem, pa tudi o novostih na portoroški plaži in koprskem obmorskem parku, kjer je po novem tudi velika plaža za pse, govorimo v tokratni oddaji. Pripravila jo je Lea Širok.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám v každý deň šampionátu prinášame rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravila ho Jana Sedláková, prečítal Ladislav Urbán.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinášame rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravila ho Jana Sedláková, prečítal Ladislav Urbán.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravila ho Jana Sedláková, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravila ho Jana Sedláková, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravila ho Jana Sedláková, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú.  Pripravila ho Jana Sedláková, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú.  Pripravila ho Jana Sedláková, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Vabljeni k poslušanju evangeličanskega bogoslužja. Pripravila ga je evangeličanska duhovnica iz Gornjih Petrovcev Jana Kerčmar.

Demokratické štátne zriadenie je jednou z hlavných prekážok víťazstva vo vojne – s takýmto zdôvodnením obhajovali svoje počínanie aténski spiklenci, ktorí napokon v roku 411 pred n. l. vykonali štátny prevrat a demokratickú vládu nahradili oligarchiou. Hoci ani tá nemala dlhého trvania, argument, že politický systém Atén ohrozuje samotné Atény sa neobjavil prvý raz. Priazeň aténskeho ľudu si totiž často získavali dobrodruhovia a populistickí politici, akým bol napríklad Alkibiades a riskantné podniky akým bola napríklad Sicílska výprava v roku 415 pred n. l. Tá sa napokon skončila pre Atény katastrofou. Mala v tomto zmysle Sparta, vedená v duchu vojenských pravidiel, navrch? A čo mala do celého konfliktu gréckych obcí povedať Perzská ríša? V novom vydaní podcastu Dejiny sa vraciame k peloponézskym vojnám. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Hmyz a červy v potrave - informácie na túto tému plnia stránky internetov. Ako sa na tému pozerať, čo si všímať? A je telo človeka pripravené tento typ potravy spracovať? Nielen v tráviacom ústrojenstve, ale aj v hlave? Ivana Stenzlová je mikrobiologička a strave sa venuje desiatky rokov. Ivany som sa pýtala aj: Kde najviac ľudia robili a robia chyby? Čo im najviac škodí? Má vôbec ľudský organizmus enzýmy a tráviace šťavy pripravené na spracovanie kobyliek vo zvýšenom množstve? Ako si všímať označenie na obaloch potravín? Minule som čítala, že napríklad moje obľúbené cukríky z detstva obsahujú už od dávna isté prímesi z chrobákov... Kde všade sú? Veľa ľudí dnes trpí na alergie. Pomaly každý druhý človek. Alergia je jedna vec ale mimo alergie aké nežiadúce účinky môžem mať na nás konzumácia kobyliek? A čo deti? Treba mať pri deťoch ešte väčší výkričník? Má rodič právo dopytovať sa a zasahovať do zloženia produktov ktoré sa nakupujú do školskej jedálne? Čo sa týka prognózy trúfate si predvídať aké budú ďalšie kroky po zavedení týchto aditív do jedla? V zmysle znižovania chovu hospodárskych zvierat ? Čo sa týka školského stravovania - čo môžu rodičia urobiť aby si urobili jasno v tom, čo deti jedia? Smernica EU tu: bit.ly/3xoSqW0 Vysvetlenie ako smernicu čítať a čo si všímať? https://www.40plus.sk/odtucneny-praso... Ivanu nájdete tu: webová adresa s odkazmi na knihy, e-booky, on-line semináe a sobotné semináre v Škole pětielementového vaření a Integrativní výživy: https://www.ivanastenzlova.com/ odkaz na FB profil a záznamy živých vysílání : https://www.facebook.com/stenzlovaivana Rozhovor sme zobrali komplexne. Príjemné sledovanie... Pripravila a moderuje: Martina Valachová Chcem poďakovať všetkým, ktorí podporujú tvorbu podcastu a obsahu 40plus.sk.

Teším sa, že moje pozvanie prijal profesor, psychiater a kňaz Max Kašparů. 2. Diel rozhovoru tu:    • Max Kašparů: Sme...   Pan Kasparu bol pracovne na Slovensku a točili sme priamo v hotelovej izbe. Pýtala som sa ho aj: Zbláznil sa svet? Prečo je dnes toľko problémov v oblasti psychiky u detí? Aká je úloha nás dospelých pri výchove detí v čase, keď na nich útočia rôzne informácie zo všetkých strán Majú dnešné deti príliš veľa slobody a možností, až sa v tom strácajú? Je možné stanoviť hranice ochrany dieťaťa zo strany rodiča pred negatívnymi, traumatizujúcimi vplyvmi súčasného života? Ak áno, kde sú tie hranice, aby dieťa napokon nebolo ešte viac traumatizované realitou? Čo považujete za najviac nebezpečné spomedzi rôznych agend a vplyvov, ak to tak môžem nazvať, ktoré máme aktuálne na stole a týkajú sa detí? Jednou z najdiskutovanejších tém dneška je správne pochopenie ľudí a komunity LGBTI. Aby sa cítili prijatí. Ale ďalšia diváčka mi napísala otázku k vášmu postoju ku gejom a lesbám. Doslova sa pýta: Už nejakých "liečil" vyháňaním diabla z nich? Ak áno, ako to prebiehalo a podarilo sa? Čítala som, pri všetkej úcte voči pánovi Kašparu, že ich považuje na rozdiel od lekárskej vedy za chorých.“ Koniec otázky... Mne sa nepodarilo nájsť zdroj k takémuto vášmu postoju – počula som ale, že rozporujete 75 gendrov. Môžeme sa pri tejto téme pristaviť? Nesúvisí náš pohlaď na nadmieru šikany medzi deťmi s tým, že si minulosť idealizujeme alebo zle pamätáme? Ako podnietiť dospelých k uvedomeniu, že deti vychovávajú svojim príkladom? A ak vychovávajú svojim príkladom a máme toľko problémov u detí, tak čo robia rodičia alebo škola zle? Dospelí sa na adresu iných dospelých vyjadrujú hanebne, pohŕdavo, povýšenecky. Ide o formu nálepkovania a zosmiešňovania. Dieťa to všetko vníma, nasáva. Ja si takéto niečo z mojich mladých čias nepamätám, že by sa dialo. V takýchto rozmeroch... Prejavuje sa táto forma komunikácie a zosmiešňovanie aj u detí? Viete poradiť pár trikov a tipov ako na to, aby čim ďalej tým menej detí, tínedžerov a mladých dospelých končilo u odborníkov? Rozhovor sme zobrali komplexne. Príjemné sledovanie... Pripravila a moderuje: Martina Valachová Chcem poďakovať všetkým, ktorí podporujú tvorbu podcastu a obsahu 40plus.sk.

Ovplyvňuje sa počasie? Odkedy a prečo? • Mohli experimenty s počasím významne prispieť k súčasnej globálnej zmene klímy? • Využíva sa geoinžinierstvo aj na vojenské účely? • Ako vieme, že sa to deje priamo nad našimi hlavami? Táto otázka smeruje k čiaram na oblohe. Oplatí sa pozorovať stopy na oblohe? • Ako suvisí táto téma s transformáciou človka na umelú inteligenciu? • Aké dopady má ovplyvňovanie počasia/klimy na zdravie človeka a prírodu? • Je možné posúvať hranice ľudskej opovážlivosti a zvíťaziť nad prírodou? „Poručit vítru a dešti?“ Univerzitné vzdelanie Radovan Dluhý Smith získal v USA. Bol konzultantom OSN vo Viedni. V Justičnej akadémii viedol projekt na zefektívnenie českého súdnictva. Od roku 2008 prednáša na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií Univerzity Palackého v Olomouci. Pripravila a moderuje: Martina Valachová Chcem poďakovať všetkým, ktorí podporujú tvorbu podcastu a obsahu 40plus.sk.

Oplatí sa fotovoltika? Dá sa byť sebestačný? A koľko treba investovať? Nedávno som dala na FB obrázky, ako funguje fotovoltika v zime. Traduje sa totiž, že v zime je to o ničom. Musím skonštatovať, že aj v zime sa to celkom oplatí. Otázok okolo fotovoltiky je veľa, preto som prizvala Petru Šmuhařovú, ktorá sa venuje fotovoltike ako konzultantka. Pýtala som sa aj: Čo všetko si musí človek uvedomiť, než sa rozhodne uvažovať nad investíciou do fotovoltiky? Je dôležitá orientácia domu? Mňa sa ľudia pýtajú, že koľko nás to stálo. Každého zaujíma finančná stránka. Ale.. je rozdiel, ak má človek aj batériu alebo ide len na virtuálnu batériu. Aké sú finančné nároky na jednotlivé riešenia? Ako vyzerá technické riešenie s pevnou batériou? A oplatí sa virtuálna batéria aj pre domácnosti, ktoré majú pevnú batériu? Veľa ľudí chce byť dnes sebestačných. Dá sa to vôbec dosiahnuť? Existujú aj dotácie? Kto o ne môže požiadať?

Anny Hogenovej som sa v rozhovore pýtala aj:

Kurent je slovenska ljudska pravljica. Pripravila knjižničarka Bernarda Buh.

Dnešný rozhovor budeme venovať emočnému jedeniu, zajedaniu nespokojnosti samého so sebou či vzťahmi. Budem sa rozprávať s koučkou zdravia a som rada, že moje pozvanie prijala Nela Sullenes

Sociálny kredit v Číne a iné zaujímavosti očami Slováka, Pavla Dvořáka. Mojim dnešným hosťom je Pavel Dvorák, ktorý žije, pracuje a tvorí v Číne. Píše knihy, točí videá a ukazuje nám život Slováka v absolútne odlišnej kultúre. V našich končinách sa často rozpráva o tom, že celosvetovo si politici snažia upevňovať moc a že smerujeme v budúcnosti k obdobe Čínskeho modelu a k sociálnym kreditom. Môže za to digitalizácia a množstvo nariadení a ľahká kontrola kvôli digitalizácii. Čo to teda vlastne v tej Číne prebieha? Hľadala som odpovede... Pavla som sa pýtala aj: • ako presne to v Číne vyzerá ? • osobná sloboda, • systém zákazov (napríklad s ohľadom na uhlíkovú stopu, alebo keď človek povedzme prejde viackrát na červenú... eviduje sa to kdesi? Evidujú to všetkým alebo je to len vzorka ľudí? Akási testovacia skupinka?) • tabule hanby na verejnosti... existuje také niečo? • ako to ľudia vnímajú? Berú to ako dobro? A je rozdiel ako to vnímajú domáci a ako ľudia tvojho typu? .... • Zdravotníctvo v Číne... koľko to stojí a môžu si bežní ľudia dovoliť ísť k lekárovi? • Tradičná čínska medicína – je postupne vytesňovaná? Stáročia fungovala a prejavuje sa jej postupné vytesňovanie, aby si ludia kupovali lieky? Ako to bolo s očkovaním? Bol tam tlak alebo niečo ako povinné očkovanie? Ako veľmi korona zmenila život v Číne? Pavlovu knihu si môžete objednať tu: https://vydavatelstvorak.sk/pavel-dvo...Pripravila a moderuje: Martina Valachová

Vladna koalicija je na vrhu začrtala temelje plačne reforme v javnem sektorju. Po besedah premiera Roberta Goloba je cilj, da ne more biti več plač pod minimalno plačo. V koaliciji obljubljajo tudi ukrepe za nižje stanovanjske najemnine. V treh letih bi poskrbeli za zgraditev po 3 tisoč najemnih stanovanj na leto. Druge teme: - Kako rešiti pomanjkanje kadra v zdravstvu - o tem bo tekla beseda na seji strateškega sveta za zdravstvo. Učinki povečanega vpisa na medicinski fakulteti bodo vidni šele čez 10 let. Med kratkoročnimi ukrepi je administrativna razbremenitev zdravnikov in kot pravi dekan ljubljanske medicinske fakultete Igor Švab, so tam, kjer je medicinska družina pomemba, družinski zdravniki med najbolje plačanimi v zdravstvenem sistemu. - Evropska komisija, sicer ne v polni zasedbi, odhaja na obisk v Kijev. V ospredju bo približevanje Ukrajine Uniji. Bruselj naj bi sicer razblinil upanje o skorajšnji včlanitvi, bo pa obljubil nadaljnjo finančno in vojaško pomoč. - Košarkarji Olimpije so z zmago nad Venezio v evropskem pokalu prekinili niz porazov in ohranili kanček upanja na preboj v končnico.

"Nikdy nerozmýšľam o sebe ako o starej. (pozrite si aj či sa oplatí fotovoltika a solár https://youtu.be/QdO0nCjORSI) )Keď sedím s rovesníkmi, až sa čudujem. Skoro každý sa sťažuje - tu ma bolí, tu ma pichá." Hovorí Darinka. Jej kondícia je neuveriteľná, aj napriek tomu, že absolvovala operáciu kĺbu. Zistila, že na trhu nie je žiadna kniha a manuál, ako sa starať o svoj pohybový aparát a ako zostať v dobrej pohyblivosti, nech máte koľkokoľvek rokov. Aj keď má po 70-ke, vyšlliape na Skalnaté pleso. Túto epizódu som sa rozhodla zaradiť preto, aby sa ľudia v Darinkinom veku, ale aj tí mladší, inšpirovali a prípadne si kúpili jej knihu. Rozhovor isto padne vhod aj ľuďom, ktorí majú doma rodičov a blízkych, ktorí stratili vieru a motiváciu, že sa dá na sebe pracovať, nech máte koľkokoľvek rokov. Darinkina kniha dobre poslúži aj fyzioterapeutom, ako manuál na prácu s klientmi. Kniha Od nemohúcnosti k pohybu sa dá kúpiť vo všetkých kníhkupectvách, ale aj priamo u Darinky tu: https://odnemohucnostikpohybu.sk/knih... Pripravila a moderuje: Martina Valachová

Numerológia na rok 2023? (pozrite si aj rozhovor ofotovoltike: https://youtu.be/QdO0nCjORSI ) Po roku som si pozvala numerologičku Katarínu Čičmancovú a spýtala som sa jej, ako vyzerajú podľa čísiel možnosti roku 2023.

Verím, že rozhovor, v ktorom analytik Lukáš Kovanda zdôvodňuje dôležitosť zachovania hotovosti, ale aj to, ako by vyzeral svet bez hotovosti, môže vniesť do diskusie veľa podstatných myšlienok. Dôležité je, aby ľudia vedeli, čo by zrušenie hotovosti znamenalo. Jedným z aspektov je aj to, aby si uvedomovali rozdiely, čo do súkromia a slobody. Digitálna mena centrálnej banky by mohla totiž so sebou priniesť veľa hrozieb a pripraviť ľudí nielen o slobodu nakladania so svojimi prostriedkami, ale aj uplatnenie záporných úrokov v desiatkách percent... Pozrite si rozhovor a ak poslúži k zamysleniu a pomôže, tak účel bude splnený. Ďakujeme, že nás podporujete. Chcem poďakovať všetkým, ktorí podporujú našu tvorbu. Aj vy sa môžete pridať tu: https://ko-fi.com/odznovapodcast Pripravila a moderuje: Martina Valachová ODznova podcast je súčasťou obsahu Magazínu 40plus.sk

O čo viac si uvedomujeme svoju zraniteľnosť, o to viac si môžeme vážiť život... Povedal Juraj Mesík v rozhovore. Našou témou boli globálne výzvy. Juraj bol dlhoročný analytik Svetovej banky, po návrate z Ameriky niekoľko rokov učil predmet “ Globálne výzvy na UK v Bratislave a “Myslieť nemysliteľné: Scenáre globálnych katastrof” na Palackého Univerzite v Olomouci. Spisovateľ, lekár, pre niekoho kontroverzný, pre iných odvážny a pre mnohých čudák... Pýtala som sa ho na to, ako vidí scenáre pre Slovensko a svet v aktuálnej dobe. A či sa je na čo tešiť... Prebrali sme aj úlohu odvahy u jednotlivcov. Bavili sme sa aj o tom, ako sa pripraviť na prípadné kolízie, blackouty a iné scenáre. Ako to majú napríklad vo Švédsku? Rozhovor to je ale povzbudzujúci. Juraj dal veľa tipov, ako prežiť, ako užívať život a na čo sa sústrediť... Pripravila a moderuje: Martina Valachová Chcem poďakovať všetkým, ktorí podporujú našu tvorbu. Aj vy sa môžete pridať tu: https://ko-fi.com/odznovapodcast

Jozef Banáš sa v rozhovore vyjadril k aktuálnym časom, ku kultu mladosti a krásy a vysvetlil svoj pohľad na to, prečo sa v našej krajine prestalo diskutovať. "Niektoré otázky nemôžete položiť. Ak sa ich spýtate, ste dezolát alebo konšpirátor. Kým sa nenaučíme diskutovať, tak tu nebude dobre..." Pozrite si rozhovor, ktorý sme koncipovali aj s ohľadom na aktuálnu knihu Jozefa Banáša Karneval Krýs. V závere rozhovoru sme sa dostali aj k téme dlhoročného spokojného manželstva a vzťahu. Pripravila a moderuje: Martina Valachová Chcem poďakovať všetkým, ktorí podporujú našu tvorbu. Aj vy sa môžete pridať tu: https://ko-fi.com/odznovapodcast

Večji del šolskih počitnic je za nami; tako se v izobraževalnih ustanovah že sprašujejo, kako se bo začel pouk glede na epidemične razmere. Kot kaže zdaj, naj bi za šole veljalo obvezno samotestiranje, ki bi ga učenci ob pojavu simptomov izvajali doma, če pa se bodo razmere zelo poslabšale, bi se testirali vsi. O tem naj bi danes svetovalna skupina pripravila priporočila. Druge teme oddaje: - Vnovična uvedba prispevka za energetsko učinkovitost bo znova podražila pogonska goriva - Ob spoprijemanju z novo jedrsko grožnjo mineva 77-ta obletnica jedrske katastrofe na Japonskem - Rusija začasno ustavila ameriške inšpekcijske preglede v skladu z dogovorom o jedrskem razoroževanju

Správy.Téma dňa. Bratislava sa pripravila na turistickú sezónu. Hlavné mesto má nové mestské divadlo. Avízo. 6 kola súťaže Od Tatier k Dunaju.

Strokovna skupina za covid v novi zasedbi je prenovila tudi strategije spopadanja z epidemijo. Pripravila je tri scenarije poteka epidemije, na podlagi katerih bo oblikovala ukrepe. V osnovnem naboru neobveznih ukrepov so sicer med drugim zračenje prostorov, delo na domu in uporaba zaščitnih mask. Drugi poudarki oddaje: - Kandidatka za predsednico Marta Kos: Sloveniji je treba povrniti ugled. - Vrhunska srečanja skupine G7 in zveze Nato v znamenju pomoči Ukrajini. - Ocena: Zgodba z zahodne strani na odru Križank ni povsem izpolnila pričakovanj.

NAPOVED. Vojna v Ukrajini je pospešila energetski preobrat, ki ga je Nemčija načrtovala postopno, v prihodnjem desetletju. V nekaj več kot dveh tednih je zmanjšala odvisnost od ruske nafte s 35 na 12 odstotkov. Težava je pri plinu, saj ta še vedno obsega več kot polovico celotne plinske oskrbe Nemčije. Vlada pospešeno gradi terminale za utekočinjeni plin in išče nadomestne partnerice. Vse države skupine gospodarsko najrazvitejših G7 naj bi postale popolnoma neodvisne od ruske energije do leta 2030, napoveduje predsedujoči Berlin. Kako je vojna v Ukrajini spremenila nemške energetske načrte, o pospešenih spremembah zakonodaje za hitrejšo zgraditev vetrnih turbin in drugih načrtih Nemčije v tokratni oddaji Eppur si muove. Pripravila jo je berlinska dopisnica Polona Fijavž. Nemce čakajo številne spremembe v vsakdanjem življenju Vojna v Ukrajini je pospešila energetski preobrat, ki ga je Nemčija načrtovala postopno, v prihodnjem desetletju. V nekaj več kot dveh tednih je zmanjšala odvisnost od ruske nafte s 35 na 12 odstotkov. Težava je pri plinu, saj ta še vedno predstavlja več kot polovico celotne plinske oskrbe Nemčije. Vlada pospešeno gradi terminale za utekočinjen plin in išče nadomestne partnerice. Vse države skupine gospodarsko najrazvitejših G7 naj bi postale povsem neodvisne od ruske energije do leta 2030, napoveduje predsedujoči Berlin. Kako je vojna v Ukrajini spremenila nemške energetske načrte, o pospešenih spremembah zakonodaje za hitrejšo izgradnjo vetrnih turbin in drugih načrtih Nemčije v tokratni oddaji Eppur si muove.  

V družini Marjete Debevec so prišli spontano na idejo, ob začetku vojne v Ukrajini, da bi pripravili igrico za otroke, ki so se zatekli v Slovenijo po zatočišče, dostojanstvo in mir. Zaupala nam je, da njena družina razume tovrstne stiske. Njeni otroci in še nekaj prijateljev je združilo talente, pripravili so predstavo Ele Peroci Muca Copatarica.

Globalni logistični kaos z zamudami v dobavnih verigah in rastjo cen energentov je izziv tudi za koprsko pristanišče. Če so logistični akterji pred pandemijo koronavirusa zastoje merili v minutah in urah, danes govorimo o večdnevnih zamudah, v severni Evropi tudi do 20 dni. Oskrbovalne verige so izgubile zanesljivost in tudi napovedi za jesen niso rožnate. To je le nekaj poudarkov z okrogle mize v Kopru, ki jo je Luka Koper ob svoji 65-letnici organizirala skupaj z Upravo za pomorstvo. V modrem gospodarstvu pa sta vse bolj pomembna tudi trajnosten razvoj in varovanje okolja. Prav ozaveščanju o pomenu uresničevanja teh ciljev je bil namenjen letošnji Evropski dan pomorstva, o katerem prav tako govorimo v oddaji. Pripravila jo je Lea Širok.

Majk Spirit. Rapper, z ktorého ide pokoj a pokora. Rozprávali sme sa o živote, veď ako inak. Majkova manželka pochádza z Ukrajiny, nevyhli sme sa ani téme, ktorá je nanajvýš aktuálna. Ale rozprávali sme sa aj o jeho šťastnom čísle, snoch, ale aj o cenzúre. Čo znamená pre Majka sloboda? A čo si najviac zo všetkého praje? Nájdete v rozhovore. Pripravila a moderuje: Martina Valachová Ak chcete podporiť našu tvorbu, môžete tak urobiť zakúpením virtuálnej kávičky tu: https://ko-fi.com/odznovapodcast

Nemecko sa pripravuje na to, že by Rusko vyplo prívod plynu do Európy, Slovensko znížilo počet ruských diplomatov o 35 ľudí, už dva a pol milióna detí je na úteku a mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom zatiaľ stále bez zásadného posunu. Počúvate Ukrajinský spravodaj, pravidelný súhrn informácii o vojne na Ukrajine zo stredy, 30. marca. Pripravila ho Zuzana Kovačič Hanzelová. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ukrajincom sa podarilo obkľúčiť niektoré ruské jednotky, Rusom sa zase na východe Ukrajiny podarilo obkľúčiť Ukrajincov a obciam v okolí Kyjeva hrozí humanitárna katastrofa. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, pravidelný súhrn informácii o vojne na Ukrajine, za stredu 23. marca. Pripravila ho Nina Sobotovičová a Tomáš Prokopčák. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Vojna v Ukrajini bi lahko povzročila najhujšo begunsko krizo v Evropi v 21. stoletju. V le dveh tednih od začetka ruske invazije je iz Ukrajine zbežalo več kot dva milijona ljudi, večinoma ženske z otroki. Evropska unija se je prvič doslej odzvala hitro, enotno in solidarno ter sprožila 20 let star mehanizem za začasno zaščito beguncev. A verjetno bodo potrebovali dolgotrajnejšo pomoč. Posebno tveganje pa so številni otroci brez spremstva, ki so lahka tarča trgovine z belim blagom. Več v oddaji Eppur si muove, ki je namenjena reševanju ukrajinske begunske krize. Pripravila jo je Sandra Krišelj z dopisniki Polono Fijavž, Boštjanom Anžinom in Igorjem Juričem.

Ruské vojská obsadili jadrovú elektráreň, niektoré ukrajinské mestá sú stále pod silnou paľbou, zatiaľ čo v Kyjeve je ticho pred búrkou. Vitajte pri Ukrajinskom spravodaji, súhrne najdôležitejších správ z vojny na Ukrajine. Toto je zhrnutie z piatku 4. marca. Pripravila ho Jana Maťková. –   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron po telefonáte s Vladimirom Putinom svetu nechal znepokojivý odkaz. Medzitým ruská armáda obsadila prvé veľké mesto a v blokáde ďalšieho pokračuje. Ukrajinci ale hovoria, že Putin narazil na odpor, s akým nepočítal a preto mení svoju bojovú stratégiu. No a správy prišli aj z Haagu. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, denný súhrn toho najdôležitejšieho z diania na Ukrajine 3. marca 2022. Pripravila ho Nikola Šuliková Bajánová. –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Kurent je slovenska ljudska pravljica. Pripravila knjižničarka Bernarda Buh.

Ešte nevidíme koniec jednej pliagy – a ňou je pandémia koronavírusu s tisícami obetí – a máme tu ďalšiu v podobe všadeprítomného zdražovania – od elektriny a plynu, cez potraviny až k raketovému nárastu cien nehnuteľnosti. Naviac ľuďom sa doslova „pália“ úspory. A za všetkým je dnes akoby všadeprítomná a rekordy lámuca „inflácia“. Sú však aj tí, ktorí v nej vidia aj príležitosť či výhody. Jedným z nich je Maroš Ovčarik, svojho času analytik, ktorý stál za finančným kompasom, dnes je na čele jednej zo silných investičných spoločností. Práve on je hosťom dnešného Ráno Nahlas.

Pesnitev Povodni mož Franceta Prešerna. Pripravila knjižničarka Tanja Erlah.

Stále ďalej a ďalej na sever, medzi večné ľadovce, do krutého mrazu a do oblastí, kde od obzoru po obzor lemuje náš výhľad biela pláň. Čo je to za chorobu, ktorá núti človeka, aby podnikal takúto už na prvý pohľad absurdnú cestu? Podľahli jej pritom tí najvýznamnejší muži v dejinách polárnych expedícií – Robert Edwin Pearry, Fridtjof Nansen, Ernest Henry Shackleton či Roald Amundsen. V populárnej literatúre sa často stretneme s termínom – polárne šialenstvo. Práve táto diagnóza do určitej miery vysvetľuje správanie sa viacerých polárnikov, ktorí akoby v sebe potlačili pud sebazáchovy a vrhali sa do najnebezpečnejších expedícií. Ďaleká Arktída pritom od samého počiatku prebúdzala ľudskú predstavivosť. Tak ako každá historická epocha i doba veľkých objaviteľských ciest k severnému pólu si pre seba vytvárala imaginárne krajiny, či jedným slovom utópiu – pomyselný raj za hranicou mrazu, kam neprenikne dokonca ani ľudská zloba, chamtivosť a kde ešte pretrváva dávno stratený zlatý vek. Čo všetko v človeku vyvolával a stále vyvoláva pohľad do polárnych oblastí našej planéty? A ako to ovplyvnilo našu kultúru a naše vnímanie sveta? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klimatológom a literárnym vedcom Pavlom Matejovičom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Ob nadaljnem zaostrovanju epidemičnih razmer pri nas je vlada pripravila nov protikoronski zakon, ki ga mora potrditi še državni zbor. Med ukrepi, vrednimi 180 milijonov evrov, so med drugim odškodnine za zaplete po cepljenju, delna povrnitev izgubljenega dohodka samozaposlenim, solidarnostni dodatki in podaljšanje turističnih bonov. Druge teme oddaje: - Šolska ministrica Simona Kustec bo najverjetneje uspešno prestala interpelacijo - V Bruslju zadovoljni s predlaganjem evropskih delegiranih tožilcev iz Slovenije - Veliko nagrado 34-ega grafičnega bienala Ljubljana je prejel Johannes Paul Raether

Najprej so bili večerni klepeti, javni dogodki, ki so se začeli pred 16timi leti. Kot marsikaj drugega, je koronavirus to prekinil. Nataša se je lotila knjige. Pripravila je izbor Izolank in Izolanov, njihove strnjene portrete, ki odslikavajo ne le njihova življenja, ampak tudi zanimivosti in intimnosti, ki tekstu dodajo poseben čar. Ob prebiranju teh portretov se vprašaš, ali si sploh pozoren na ljudi, ki živijo okrog tebe. Ali znaš razbrati dragocenosti in posebnosti, ki se skrivajo v ljudeh in zaradi katerih so kraji in mesta taki, kot so. Nataši je to gotovo uspelo.

Najprej so bili večerni klepeti, javni dogodki, ki so se začeli pred 16timi leti. Kot marsikaj drugega, je koronavirus to prekinil. Nataša se je lotila knjige. Pripravila je izbor Izolank in Izolanov, njihove strnjene portrete, ki odslikavajo ne le njihova življenja, ampak tudi zanimivosti in intimnosti, ki tekstu dodajo poseben čar. Ob prebiranju teh portretov se vprašaš, ali si sploh pozoren na ljudi, ki živijo okrog tebe. Ali znaš razbrati dragocenosti in posebnosti, ki se skrivajo v ljudeh in zaradi katerih so kraji in mesta taki, kot so. Nataši je to gotovo uspelo.

V kultúrno-komunitnom centre pokračoval projekt STOROČNICA - letné kino v BAŠTE prednáškou o dokumentárnom filme. Pripravila ju pre vás Mária Ferenčuhová. Po prednáške sme sa s ňou porozprávali a pripravili pre všetkých, čo sa nemohli zúčastniť krátky podcastový rozhovor.

Približno polovica slovenskih rek je onesnaženih z mikroplastiko, medtem ko je na rečnih brežinah plastičnih kar 70 odstotkov vseh odpadkov. Z mikroplastiko je najbolj obremenjen dolenjski del Save, a so jo našli tudi v reki Soči. Tako kažejo analize prvega dela vzorčenja, ki poteka v okviru evropskega projekta skupnostne znanosti Pirati plastike – Dajmo Evropa. Projekt v Sloveniji vodi Morska biološka postaja Piran NIB v sodelovanju z Inštitutom za vode in Ekologi brez meja. Pomembne podatke je znanstvenikom pomagalo zbrati skoraj 800 sodelujočih učencev, dijakov in mentorjev iz 33 osnovnih in 15 srednjih šol. Enako izjemen je odziv za jesenski del vzorčenja, ki je že v teku. Piratom plastike smo namenili tokratno oddajo, ki je nastala tudi s pomočjo EU v sklopu projekta Zelena kohezija.Pripravila jo je Lea Širok.

Piška, stresi se! je slovenska ljudska pravljica iz zapuščine Milka Matičetovega, objavljena v knjigi Anje Štefan: Tristo zajcev. Pripravila knjižničarka Danijela Dolinar.

Kako se je ženila veverica je slovenska ljudska pravljica. Pripravila knjižničarka Tanja Erlah.

Trije čiči junačiči je slovenska ljudska pravljica, zapisana v zbirki pravljic Za devetimi gorami. Pripravila knjižničarka Neža Hribernik.

NAPOVED. Evropska unija namerava odločno ukrepati zoper podnebne spremembe, k temu bomo morali prispevati prav vsi državljani. Zaradi revščine in pomanjkanja hrane je na Kubi izbruhnilo silovito nezadovoljstvo, oblasti v Havani pa so prst znova uperile v Združene države Amerike. Bo potrdilo o cepljenju proti covidu-19 postalo vstopnica za normalno življenje? Tudi o tem v Labirintih sveta ob 14.30 na Prvem. Pripravila jih je Sandra Krišelj.

O šepavi rački je ruska ljudska pravljica, zapisana v zbirki pravljic Lonček kuhaj. Pripravila knjižničarka Polona Homec.

Premier Janez Janša je najprej v slovenskem in nato v evropskem parlamentu predstavil program slovenskega predsedovanja Svetu Evropske unije. Poleg pohval in spodbud je požel predvsem kritike in opozorila na področjih vladavine prava in medijev. Teden je minil tudi v znamenju kampanje, zapletov in predčasnega glasovanja pred referendumom o pitni vodi. Bolj kot politika pa je za poletni nemir skrbelo širjenje različice koronavirusa delta, cepljenje je potekalo prepočasi. Športno veselje nam je ta teden z uvrstitvijo na olimpijske igre prinesla košarkarska ekipa. Vse to in še veliko več v Tedenskem aktualnem mozaiku. Pripravila ga je Zdenka Bakalar.

Divji labodi je pravljica Hansa Christiana Andersena. Pripravila knjižničarka Ana Miklavčič.

Zakaj imajo zajčki preklano ustnico je pravljica, ki jo je Lojze Zupanc zapisal v knjigi Zlato pod Blegošem. Pripravila knjižničarka Saša Ambrožič.

Kako je fužinar ukanil škrata je gorenjska pravljica iz Železnikov, ki jo je Lojze Zupanc zapisal v knjigi Zlato pod Blegošem. Pripravila knjižničarka Tatjana Bertoncelj.

O lisici in ježu je rezijanska pravljica. Pripravila knjižničarka Tatjana Šmid.

Janček ježek je slovenska ljudska pravljica. Pripravila knjižničarka Mojca Kalan.

Kurent je slovenska ljudska pravljica. Pripravila knjižničarka Bernarda Buh.

Pesnitev Povodni mož Franceta Prešerna. Pripravila knjižničarka Tanja Erlah.

Pet čez deseto se bo začela tretja iz niza petih oddaj cikla Skladatelj tedna, ki ga je pripravila Suzana Vidas Karoli. Skladatelj tedna je tokrat Edvard Grieg. Čeprav je Grieg leta 1868, štiri leta po končanem študiju glasbe v Leipzigu, napisal svojo prvo mojstrovino - Koncert za klavir in orkester v a-molu - je bilo njegovo življenje v tistem času vse prej kot lagodno. Družino je preživljal s poučevanjem glasbe, koncertiranjem in dirigiranjem, skladanju pa se je posvečal le v poletnih mesecih, med počitnicami. Vse se je spremenilo leta 1874, ko je prejel zelo zanimivo naročilo – Henrik Ibsen ga je prosil, naj napiše scensko glasbo za njegovo igro Peer Gynt. Popoldanski sklop ob 12. uri in 5 minut začenjajo Arsove spominčice. Pripravila jih je glasbena urednica Tjaša Krajnc, ki bo predstavila orkestrska dela iz zakladnice poljske glasbe. V izvedbi izvrstnih slovenskih solistov, Simfoničnega orkestra RTV Slovenija in Orkestra Slovenske filharmonije boste lahko slišali dela Frédérica Chopina, Henryka Wieniawskega in Witolda Lutoslawskega. Od današnjih glasbenih oddaj izpostavljamo še Srce šansona; oddaja se bo na programu ARS začela ob 19. uri in trideset minut. Avtorica Urška Preiss jo tokrat namenja izbranim posnetkom s plošče Chansons francoskega igralca, pevca in slikarja italijanskega rodu Serge-a Reggianija. Ob dvajsetih pa vas v Arsovem art ateljeju prav lepo vabimo k spremljanju neposrednega prenosa koncerta sopranistke Therese Plut, tenorista Martina Sušnika in pianistke Lovorke Nemeš Dular. Glasbeniki, ki bodo nastopili v Studiu 13 Radia Slovenija, bodo izvedli koncert iz cikla Koncertnega ateljeja Društva slovenskih skladateljev. Poleg radijskega prenosa boste dogodek lahko spremljali tudi na arsovi spletni strani in na facebook profilu Programa Ars v obliki spletnega video prenosa studijskega koncerta. Glasbeniki bodo izvedli dela Tomaža Bajžlja, Helmuta Lachenmanna, Andreja Makorja, Janeza Matičiča, Pavla Merkuja in Vita Žuraja, med njimi tudi tri novitete. Po koncertu bo potekal tudi pogovor z izvajalci. Z vprašanji in temami pogovora boste lahko sodelovali tudi poslušalci, oziroma vsi, ki boste spremljali ta koncert, tako da boste v času koncerta podali vprašanja oziroma iztočnice za pokoncertni pogovor v komentarjih video prenosa na facebook profilu Programa Ars. Z glasbeniki bo besedo ali dve spregovoril urednik prenosa Marko Šetinc.

To je bilo čudno leto. Začelo se je z novicami s Kitajske o novi, pljučnici podobni bolezni, sledila so zaprtja mej, zaustavitve družbenega življenja in preštevanje mrtvih. V tem letu je zadržanost Irana, kljub ameriškim provokacijam, preprečila izbruh dodatne krize. Združeno kraljestvo in Evropska unija sta tik pred rokom vendarle podpisala sporazum o prihodnjih odnosih, v Združenih državah Amerike je na predsedniških volitvah Joe Biden premagal Donalda Trumpa, Ruski predsednik Vladimir Putin pa si je še utrdil oblast. Te in druge dogodke, ki so zaznamovali leto 2020, med prepletanjem posledic ukrepov za zajezitev širjenja bolezni covid -19, zaradi česar v prihodnje grozijo pandemija lakote, raka, zadolženosti, kriza demokracije, smo zajeli v oddaji Svet v letu 2020. Pripravila jo je Rajka Pervanje.

Pripravila som pre teba niekoľko rozhovorov než skončí rok 2020 aby si sa mohla inšpirovať a mohla z tohto roku vyťažiť čo najviac. Nazvala som tieto rozhovory podcastovým maratónom, pretože ich naozaj bude niekoľko. V tejto prvej časti je mojim hosťom nutričná poradkyňa a spoluautorka knihy Cesta k opravdovému jídlu Markéta Gajdošová, ktorá prezradí viac o tom aké je to podnikať. Podnikať online a vo výžive. Epizóda je plná užitočných rád a informácií, o ktoré sme sa spoločne s Markét chceli podeliť.

Odborníci varujú pred zaplnením nemocníc. Pripravila vláda krajinu na druhú vlnu pandémie dostatočne? Šéfka eurokomisie predstavila nový Pakt o migrácii, s ktorým má ale vláda problém. Kedy Sas zruší gastráče a prečo minister prenechal podiel vo Východoslovenskej energetike Nemcom? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Celý článok: https://www.expres.sk/229913/musime-dosledne-kontrolovat-dodrziavanie-opatreni-a-lepsie-strazit-hranice-hovori-sulik/

Čaká aj vaše dieťa nástup do škôlky? Počúvajte podcast, ktorý vám pomôže v tom, aby ste dobre zvládli adaptačný proces dieťaťa do škôlky. Pripravila ho pre vás skúsená liečebná pedagogička Mgr. Barbora Vodičková, PhD., ktorá aktuálne pôsobí ako odborná asistentka na PdF UK v Bratislave na katedre liečebnej pedagogiky. Akademický svet prepája s praxou v Centre podpory vývinu dieťaťa - WE WIN.  Mgr. Barbora Vodičková, PhD. sa venuje problematike včasnej a liečebnopedagoickej intervencie a poradenstvu u detí s nerovnomerným, rizikovým a oslabeným vývinom, ťažkostiam v učení a správaní v ranom, predškolskom a ml. školskom veku. Pomôžte malým škôlkarom dobre zvládnuť ďalšie doležité zručnosti, ktoré sa im v škôlke zídu. Viac informácií nájdete TU.  

Študentka žurnalistiky Aďka Henčeková predstaví program Mladí reportéri pre životné prostredie a taktiež nám vysvetlí, prečo je dôležitá mediálna gramotnosť. Pripravila si tiež niekoľko tipov, podľa ktorých je možné rozpoznať hoax. Už v pätnástej epizóde sa s ňou zhovárali Maruška a Michal.

Miro Jaroš urobil krásnu pesničku o spoločnom zvládnutí koronakrízy Zvládneme to. To inšpirovalo učiteľku slovenčiny v Mníchove Jarmilu Buchovú, ktorá pôsobí aj v slovenskej víkendovej škole. Podľa textu pesničky pripravila 36 úloh zo slovenského jazyka pre slovenské deti v zahraničí. Jarmila pracovné listy už posielala aj do USA, Austrálie či do Kuvajtu. Všade tam, kde žijú Slováci a Slovenky v zahraničí so svojimi deťmi. Medzinárodný inštitút a Asociácia slovenských vzdelávacích centier vyhlásili súťaž: do konca júla treba poslať minimálne 5 vypracovaných úloh. Všetky informácie nájdete na stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo stačí napísať na slovencina.iseia@gmail.com.

Nela Sullens je trénerka a výživová poradkyňa. Pripravila pre vás komplexný program, ktorý štartuje už od pondelka. 14 dní za 19€ a budete fit. „Z práce s klentmi viem, že problém nie je samotné cvičenie, pohyb, či vedomosti. Ale to, ako sa donútiť, ako sa presvedčiť. A ako sa pravidelne v aktivite udržať“, hovorí Nela Ako návyky zaviesť do života a udržať ich tam… Toto roky riešim v mojich programoch, ktoré sú šité na mieru jednotlivca. Zatiaľ som nerobila tréningy pre verejnosť v skupinách, pretože mi to nedávalo zmysel. Teraz robím výnimku, pretože táto situácia si to podľa mňa vyžaduje. Spracovala som dve cvičenia pre začiatočníkov a pokročilých. Tie dávam zdarma. Zároveň otváram od pondelka 30.03.2020 program na 14 dní. Cena programu je 19€. Ak sa chcete programu zúčastniť, vyplňte formulár. Pošlem vám link na cvičenia zdarma a tiež vás zaradím do uzavretej skupiny na FB, kde budeme denne preberať všetky aspekty cvičenia a stravy – aj na základe vašich otázok: LINK NA FORMULÁR: http://www.nelasullens.com/sk/cvicenieprihlasenie/

Querida Amazonia - ali Ljubljena Amazonija. Takšen je naslov papeževe Apostolske spodbude za Cerkev z amazonskim obrazom, ki jo je Sveti sedež objavil 12. februarja. Z njo je papež povzel sklepe oktobrske škofovske sinode o panamazonski regiji. Udeleženci so takrat podprli predlog, da bi lahko v specifičnih razmerah odmaknjenih amazonskih krajev v duhovništvo posvečali tudi poročene diakone; podprli so krepitev vloge ženske v tamkajšnjih katoliških skupnostih in se zavzeli za oblikovanje novega, specifično amazonskega liturgičnega obredja. Toda na razočaranje mnogih ti predlogi niso našli v papeževo Apostolsko spodbudo - vsaj ne neposredno. Vsebini le-te in odzivom nanjo - tudi slovenskim - namenjamo tokratno oddajo Sledi večnosti. Pripravila sta jo Nataša Lang in naš rimski dopisnik Janko Petrovec.

Gost oddaje Obrazi sosednje ulice je priljubljeni mariborski igralec Vlado Novak, ki mu je Društvo slovenskih režiserjev nedavno podelilo nagrado Bert za življenjsko delo na področju filmske in televizijske igre. Vlado Novak je poleg številnih gledaliških vlog oblikoval tudi 60 filmskih in televizijskih likov. Odličen igralec v pravem pomenu besede ima rad komične vloge, posebej prepričljiv pa je pri upodabljanju malega človeka, je med drugim v obrazložitvi nagrade zapisala žirija. » Nimam posebne tehnike, kako oblikovati vlogo. Pomembno je občutenje preprostih ljudi, da občutiš človeško nesrečo ali pa srečo, konflikt, ki nastane v medsebojnih odnosih ali pa v odnosu človeka do družbe«, pravi Vlado Novak. O dolgoletni filmski karieri je spregovori v oddaji Obrazi sosednje ulice. Pripravila jo je Brigita Mohorič.

Besede 'filkati' ne boste našli v nobenem slovarju in če bi radi izvedeli, kaj pomeni, prisluhnite pogovoru s Francem Jelušičem s turistične kmetije Pri Filetu v Slopah. Pojasnil bo, kako je domačija dobila ime, pa tudi, kaj je botrovalo njeni zmagi v akciji S kmetije za Vas. Ta uspeh je bil v mesecu številnih prireditev ob prazniku občine Hrpelje-Kozina tudi povod za pogovor. Pripravila ga je Jasna Preskar.

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Konkrétne: Vrátila sa doba audioknižných detektíviek a thrillerov. Opäť moderujú len Petra a Michal, dnes žiaden hosť. Zas zavíta výchovné okienko, dnes ako priviesť deti k čítaniu (30:10). Petra sa má najlepšie, keď nevysielame naživo (0:39). Zrejme na oslavu toho spravila super prípravu aj s prechodovými mostíkmi. Super! Ale nadväzovanie jej zatiaľ moc nejde (15:00). Pripravila sa aj na moju otázku, ktorá nedošla. Zato došla iná (9:56). A áno, podarilo sa jej dostať do tohto dielu aj Harryho Pottera (6:15). Michal vysvetlí, ako je to s tou jeho rozbitou appkou (tou novou, redizajnovanou) (11:33), takže sa od neho konečne dozviete, ako sa mu páči audiokniha Strážce nádrže - Zdeněk Svěrák. A tiež máte šancu vypočuť si, ako sa snaží správne vysloviť Řbitov zviřátek a nechce mu to ísť (22:47). Reč príde aj na projekt Dabujeme, náš pokus o prvoaprílový fórik z pred pár rokov (15:33) a na to, čo vedie ľudí k písaniu pod pseudonymom (21:42). Ale hlavne sme sa venovali týmto audioknihám: Firewall - Henning Mankell (1:23) Na dostřel - Taylor Adams (7:00) Věř mi - J.P.Delaney (13:53 a 19:34) Řbitov zviřátek - Stephen King (22:45 a 26:44) Pohádkovník (29:00) Čo nás tentokrát zaujalo? Petru aprílové fóriky, hlavne tie, na ktoré sama naletí (16:13). Michala zase nový podcast Maturita s Hashtagom (32:47). Tak ako, viete kdeže je tá Mohavská púšť (9:57)? A viete akej farby ste si mohli vybrať auto od Henryho Forda (32:10)? A nezabudnite, všetky nové audioknihy nájdete tu. Dopočutia zase o dva týždne.

Ob slavnostni projekciji digitalizirane in restavrirane verzije filma Na svoji zemlji režiserja Franceta Štiglica v terminu Ars humane ponavljamo oddajo, ki je nastala ob 50. obletnici nastanka filma. V njej so ustvarjalci filma rekonstruirali povojne pionirske čase slovenske filmske umetnosti. Pripravila jo je Ingrid Kovač Brus.