Podcasts about sociologi

Sociologi e scienziati cercano di capire come funziona la memoria, in un'epoca di saturazione e di oblio. Ma a volte un romanzo spiega meglio come sono i luoghi e i traumi del presente che riattivano i ricordi e li plasmano. Perché anche il passato è malleabile, non ha nulla di rigido e di definitivo. Giorno di risacca di Maylis de Kerangal Questo e gli altri podcast gratuiti del Post sono possibili grazie a chi si abbona al Post e ne sostiene il lavoro. Se vuoi fare la tua parte, abbonati al Post. Learn more about your ad choices. Visit megaphone.fm/adchoices

Hrdá Bratislavčanka a veľká lokálpatriotka, hoci má korene pri Trnave (po mame) a po otcovi na južnej Morave, kam ju to plynúcim časom stále viac ťahá. Mama z nej chcela mať lekárku, otec architektku, no Silvia Porubänová si už na základnej škole vybrala sociológiu aj vďaka knihám poľského sociológa prof. Jana Sczepanského, ktorý v nej prebudil záujem o spoločenské zákonitosti a spoločenskú realitu. V rodinnom postavení je jedinou dcérou a tiež matkou jedinej dcéry, a tiež má jedinú vnučku. Pričom práve materstvo aj staro-rodičovstvo pre ňu znamenajú veľmi veľa.... Za najväčší dar považuje priateľstvo, pretože, ako sama hovorí, „bez priateľstva niet ani trvalej , či dlhej lásky...“. Miluje cestovanie, knihy, filmy, a užíva si radosť zo života... Do NP prišla Silvia Porubänová - sociologička a výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Rozpráva sa s ňou Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hostka: Silvia Porubänová (sociologička, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Po rozhovoroch so športovcami či trénermi sme si povedali, že sa pozrieme na šport aj z trochu inej a pre niekoho netradičnej stránky. Pozvali sme si tak na rozhovor sociologičku športu Zuzanu Botikovú a prebrali s ňou viacero zaujímavých tém. Prečo vôbec ľudia chodia či nechodia na šport? Ako bola u nás prerušená tradícia, ale aj to, že otvorením fanshopu ju nevybudujete sa dozviete v najnovšej časti Olympijského videocastu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo ľudia (ne)chodia na športže bola prelomená tradícia a nedarí sa ju až tak obnovovaťže otvoriť fanshop nestačío tradičných a konzumných fanúšikovže sa dá úspech naformulovať ako chcemeo fenoméne športových osobnostío národnej hrdostišpecifiká slovenského fanúšikao fenoméne dedinského futbalu

Po rozhovoroch so športovcami či trénermi sme si povedali, že sa pozrieme na šport aj z trochu inej a pre niekoho netradičnej stránky. Pozvali sme si tak na rozhovor sociologičku športu Zuzanu Botikovú a prebrali s ňou viacero zaujímavých tém. Prečo vôbec ľudia chodia či nechodia na šport? Ako bola u nás prerušená tradícia, ale aj to, že otvorením fanshopu ju nevybudujete sa dozviete v najnovšej časti Olympijského videocastu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo ľudia (ne)chodia na športže bola prelomená tradícia a nedarí sa ju až tak obnovovaťže otvoriť fanshop nestačío tradičných a konzumných fanúšikovže sa dá úspech naformulovať ako chcemeo fenoméne športových osobnostío národnej hrdostišpecifiká slovenského fanúšikao fenoméne dedinského futbalu

Zuzana Botiková je naša rozhlasová kolegyňa, ale aj sociologička venujúca sa športu. Sama je často v pohybe – je vášnivá cyklistka a tancuje v súbore Poleno. Porozprávali sme sa s ňou o ceste vlakom na Majstrovstvá Európy vo futbale, zoberie nás do Indie, ale aj na iné miesta, keďže rada cestuje a nazrieme aj do športového zákulisia, lebo športová sociologička vidí v tomto odvedví ďaleko viac ako my. So Zuzanou Botíkovou sa porozprávala Eva Viteková.

Nielen miestami až neznesiteľné teplo a vlny horúčav, ale aj suchá, kríza s dostupnosťou vody, potravín, nový fenomén sťahovania sa za znesiteľnejšími klimatickými podmienkami, znevýhodnení chudobní a hrozba až sociálnych nepokojov. To všetko so sebou nesú stále vypuklejšie klimatické zmeny. Aj toto leto prepisovalo teplotné rekordy vôbec od začiatku meraní. Na Slovensku sa v horizonte hodín objavila klimatická výzva, podporená stovkou osobností, ktorá hovorí, že pri klimatickej kríze nejde len o prírodný a technický problém, ale že má vážne presahy na fungovanie samotnej spoločnosti. Pozrieme sa na ňu s jej iniciátorkou, sociologičkou Zuzanou Fialovou. „Utrpenie a bezmocnosť (ľudí sužovaných klimatickými zmenami) môžu viesť až k frustrácii a do naozaj veľkých a hlbokých sociálnych konfliktov“, hovorí Fialová. Budeme hovoriť o „boji o zdroje“ pre možný obmedzený prístup k nim, o „energetickej“ a „klimatickej“ chudobe a o zmene migračných tokov, ktoré presmerujú ľudí do oblastí s prijateľnejším klimatickými podmienkami na prežitie. V podcaste načrtneme aj možné scenáre vývoja. Nahrával Jaroslav Barborák.

Nielen miestami až neznesiteľné teplo a vlny horúčav, ale aj suchá, kríza s dostupnosťou vody, potravín, nový fenomén sťahovania sa za znesiteľnejšími klimatickými podmienkami, znevýhodnení chudobní a hrozba až sociálnych nepokojov. To všetko so sebou nesú stále vypuklejšie klimatické zmeny. Aj toto leto prepisovalo teplotné rekordy vôbec od začiatku meraní. Na Slovensku sa v horizonte hodín objavila klimatická výzva, podporená stovkou osobností, ktorá hovorí, že pri klimatickej kríze nejde len o prírodný a technický problém, ale že má vážne presahy na fungovanie samotnej spoločnosti. Pozrieme sa na ňu s jej iniciátorkou, sociologičkou Zuzanou Fialovou. „Utrpenie a bezmocnosť (ľudí sužovaných klimatickými zmenami) môžu viesť až k frustrácii a do naozaj veľkých a hlbokých sociálnych konfliktov“, hovorí Fialová. Budeme hovoriť o „boji o zdroje“ pre možný obmedzený prístup k nim, o „energetickej“ a „klimatickej“ chudobe a o zmene migračných tokov, ktoré presmerujú ľudí do oblastí s prijateľnejším klimatickými podmienkami na prežitie. V podcaste načrtneme aj možné scenáre vývoja. Nahrával Jaroslav Barborák.

Slováci v Kanade: sociologička Anna Zajacová. Veduta Bratislavy vo Florencii (repríza)

Neviem či nastane sadnutie si za spoločný okrúhly stôl, ale teraz ide o to, netlačiť na emócie a vzájomné obviňovanie sa, ale skúšať vecnú debatu o tom aké Slovensko chceme, hovorí po atentáte na premiéra sociologička Zuzana Fialová. "Poďme sa naozaj vecne baviť o tom, čo chceme pre túto krajinu. Aké Slovensko chceme - pre nás a pre naše deti. To je dnes téma," dodáva sociologička, ktorá sa dlhodobo venuje riešenieu konfliktov. „Aj mne občas napadalo, že mám právo nenávidieť. Ale to je strašný omyl. Nenávisť a pomsta sú nenásytné. Nenávisť je ako žravý netvor, ktorý má stále hlad. Nenávisť poškodzuje hlavne toho, kto nenávidí, a nie toho proti komu je namierená," píše v závere svojej knihy "Premohla som hnev a nenávisť“ preživšia Holokaustu Rachel Hanan. Napriek všetkým hrôzam, ktoré prežila však pred nenávisťou varuje. Podobne pred nenávisťou varuje aj známy nemecký filozof Friedrich Nietzche: "Ten, kto bojuje s monštrami, by si mal dávať pozor, aby sa jedným z nich napokon i on sám nestal. Keď dlho hľadíte do priepasti, raz sa aj priepasť pozrie späť do vás,“ jasnozrivo prorokuje tento klasik filozofie. Slovensko je pár dní po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica - a aj keď je ešte priskoro na vynášanie jednoznačných záverov, z dostupných informácií je zrejmé, že atentátnika v jeho šialenom čine poháňala nenávisť, nenávisť z politických dôvodov. Slová, a ich moc. Majú moc tvoriť, no majú i moc ničiť. Napokon: "Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo Boh," píše sa už v samotnej biblii, No aký je to Boh - či je to boh obetovania Izáka, zničenia Sodomy a krvnej klanovej pomsty alebo je to boh kázania na hore, univerzálnej lásky k blížnemu a odpustenia, to je už na voľbe každého z nás. "Poukazovanie na to, že voliči tej druhej strany sú tí zlí a sprostí, tak presne toto nikam nevedie. Treba sa pozrieť do vlastného hniezda. My totiž neponúkame žiadny obraz hrdosti alebo žiadne pozitívne príbehy, ku ktorým by sme sa - ako národ žijúci na tomto území, vedeli upnúť. To aké témy, aký príbeh a aké hodnoty nastoľujeme, to je ale naozaj na nás. Pretože, ak to neurobia vzdelaní ľudia v tejto spoločnosti, tak to nemáme od koho čakať," tvrdí sociologička Zuzana Fialová.Atentát na premiéra a Slovensko pred výbuchom nazhromaždenej frustrácie a polarizácie. Ako z toho von a ako sa vlastne deeskalujú hlboké spoločenské konflikty? Téma dnešného Rána Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Neviem či nastane sadnutie si za spoločný okrúhly stôl, ale teraz ide o to, netlačiť na emócie a vzájomné obviňovanie sa, ale skúšať vecnú debatu o tom, aké Slovensko chceme, hovorí po atentáte na premiéra sociologička Zuzana Fialová. "Poďme sa naozaj vecne baviť o tom, čo chceme pre túto krajinu. Aké Slovensko chceme - pre nás a pre naše deti. To je dnes téma," dodáva sociologička, ktorá sa dlhodobo venuje riešenieu konfliktov. „Aj mne občas napadalo, že mám právo nenávidieť. Ale to je strašný omyl. Nenávisť a pomsta sú nenásytné. Nenávisť je ako žravý netvor, ktorý má stále hlad. Nenávisť poškodzuje hlavne toho, kto nenávidí, a nie toho proti komu je namierená," píše v závere svojej knihy "Premohla som hnev a nenávisť“ preživšia Holokaustu Rachel Hanan. V roku 1944 celú jej rodinu odvliekli do koncentračného tábora Osvienčim. Prišla o rodičov i o väčšinu príbuzných, ale dokázala prežiť aj lágre v Bergen-Belsen, Duderstadt a Thieresien-stadt. Napriek všetkým hrôzam, ktoré prežila však pred nenávisťou varuje. Podobne pred nenávisťou varuje aj známy nemecký filozof Friedrich Nietzche: "Ten, kto bojuje s monštrami, by si mal dávať pozor, aby sa jedným z nich napokon i on sám nestal. Keď dlho hľadíte do priepasti, raz sa aj priepasť pozrie späť do vás,“ jasnozrivo prorokuje tento klasik filozofie. Slovensko je pár dní po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica - a aj keď je ešte priskoro na vynášanie jednoznačných záverov, z dostupných informácií je zrejmé, že atentátnika v jeho šialenom čine poháňala nenávisť, nenávisť z politických dôvodov. Slová, a ich moc. Majú moc tvoriť, no majú i moc ničiť. Napokon: "Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo Boh," píše sa už v samotnej biblii, No aký je to Boh, či je to boh obetovania Izáka, zničenia Sodomy a krvnej klanovej pomsty alebo je to boh kázania na hore, univerzálnej lásky k blížnemu a odpustenia, to je už na voľbe každého z nás. "Poukazovanie na to, že voliči tej druhej strany sú tí zlí a sprostí, tak presne toto nikam nevedie. Treba sa pozrieť do vlastného hniezda. My totiž neponúkame žiadny obraz hrdosti alebo žiadne pozitívne príbehy, ku ktorým by sme sa - ako národ žijúci na tomto území, vedeli upnúť. To aké témy, aký príbeh a aké hodnoty nastoľujeme, to je ale naozaj na nás. Pretože, ak to neurobia vzdelaní ľudia v tejto spoločnosti, tak to nemáme od koho čakať," tvrdí sociologička Zuzana Fialová.Atentát na premiéra a Slovensko pred výbuchom nazhromaždenej frustrácie a polarizácie. Ako z toho von a ako sa vlastne deeskalujú hlboké spoločenské konflikty? Téma dnešného Rána Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Slováci v Kanade: Bratislavčanka Anna Zajacová je odborníčka v oblasti sociológie, demografie a sociálnej epidemiológie; V súčasnosti vyučuje na Západnej univerzite v Londýne, v kanadskom Ontariu; Slováci v Taliansku: Archeologička a historička Ivana Kvetánová žije takmer 15 rokov v Ríme, vďaka nej sa v posledných rokoch viac hovorí o vedute Bratislavy, ktorá sa nachádza v talianskej Florencii. Ide o jedno z najstarších zobrazení Bratislavy, pochádza z roku 1565. O vedute napísala knihu a natočila film; Slováci v Rakúsku: Žijú aj v prihraničnej obci Marcheg, o slovenských aktivitách v tejto obci hovorí Juraj Gregor;

Regeringen vil have et mere moderne og mangfoldigt forsvar, og derfor har den foreslået at indføre værnepligt for kvinder på lige fod med mænd. Men i Forsvaret er idealet for, hvad der kendetegner en god soldat, at det er en mand. Det viser Thit Gaarskjær Jørgensens forskning. Hun er ved at skrive en ph.d., og så har hun selv en fortid i Forsvaret, hvor hun to gange har været udsendt til Afghanistan. Hun mener, at en ligestillet værnepligt er en god idé.Spørgsmålet er, om ligestilling i værnepligt vil få flere kvinder til at gøre karriere i Forsvaret? Og om Danmark får et bedre forsvar med flere kvinder? Gæst: Thit Gaarskjær Jørgensen, ph.d.-stipendiat på Institut for Sociologi og Socialt Arbejde ved Aalborg Universitet, kaptajn af reserven og veteranVært: Jacob GrosenTilrettelægger: Mathias BondeKlip og produktion: Nicolai Dupont Til dagens episode er der lånt klip fra DR

Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Jej kniha Ako sme žili v rokoch normalizácie nám umožňuje nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi. V spomienkach otvárajú témy emigrácie, rodiny, väznenia, vypočúvania, spoločenstva blízkych ľudí, osobnej slobody. O témach, ktoré sú vysoko aktuálne aj dnes s Oľgou Gyárfášovou.

Zatiaľ čo 50.roky socializmu boli akýmsi "Veľkým bratom", Normalizácia bola niečím ako Veľkou sestrou z románu "Bol som dlho preč". Kto chcel za normalizácie konformne žiť, tak mohol, ale kto sa rozhodol žiť v pravde, tak musel počítať s represáliami zo strany režimu, hovorí o ére posledných 20. rokov socialistického režimu, sociologička Oľga Gyarfášová. Aké to bolo žiť - a nesúhlasiť, v časoch husákovskej normalizácie?Normalizácia. Lapidárne, chladné a neosobné slovo pre éru, v ktorej Československo - našu krajinu, okupovala stotisícová armáda po zuby ozbrojených sovietskych okupantov, ktorí mali presadiť brežnevovu doktrínu obmedzenej suverenity a v ktorej sa režim vedený prezidentom Gustávom Husákom nemilosrdne postaral s akoukoľvek formou odporu voči spôsobom, ktorými tento nikým nevolený systém presadzoval svoju brachiálnu moc.Pre niekoho sú to dnes údajne "zlaté časy" tzv. husákových detí. Časy, v ktorých sa horúčkovito (a neraz celkom bezohľadne) stavali prefabrikované paneláky, deti sa hrali v betónom vyliatych pieskoviskách a na uliciach bolo vraj tak bezpečne, ako nikdy predtým - a ani nikdy potom. A vraj každý mal i prácu. Akú, to už pamätníci radšej nespomínajú.Nečudo, veď všetko, čo akokoľvek vyčnievalo - alebo malo iný názor či presvedčenie, než bolo to oficiálne hlásané masívnou štátnou propagandou bolo z verejného priestoru eliminované alebo aspoň ostrakizované. Pre niekoho to tak bola doba celozávodných dovoleniek ROH - za odmenu azda až v bájnej Juhoslávii, mladomanželských pôžičiek, no pre iných to však bola éra permanentnej ostrakizácie alebo i perzekúcie - za zlý triedny pôvod otcov či dedov alebo pre vieru či iný ideový - a nebodaj ešte i odlišný politický názor.Krajine pevnou rukou vládla Komunistická strana, ktorá si svoj mocenský monopol poistila priamo v Ústave, slobodné voľby boli ilúzia, možnosť sa politicky či spoločensky angažovať mimo tzv. Národného frontu vedeného Stranou bolo nemožné a nad tlačou, médiami - ako i slobodou prejavu, vládla všadeprítomná štátna cenzúra poistená všemocnou tajnou štátnou políciou ŠTB, ktorá neváhala porušovať akékoľvek - i vlastné, zákony.Ako sa nám teda žilo v týchto časoch plných oficiálnych lží, všadeprítomnej propagandy, ktorej však už prakticky nik neveril a mocenského monopolu jednej strany a jej normalizačných kádrov? Prečo na to tak radi spomíname ako na údajne "zlaté časy" a aké pamäťové stopy v nás toto obdobie zanechalo?No a kto boli oponenti tejto nedemokratickej štátnej moci, kde brali silu čeliť mocnému štátnemu molochu a ako na tento odpor reagovala normalizačná moc? A napokon, koľko metrov štvorcových bytu v paneláku stojí svedomie a za koľko dovoleniek na Jadrane sa dá kúpiť česť a rovná chrbtica?To sú témy a otázky pre sociologičku Oľgu Gyarfášovú a autorku knihy "Ako sme žili v rokoch normalizácie", ktorá prináša rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zatiaľ čo 50.roky socializmu boli akýmsi "Veľkým bratom", Normalizácia bola niečím ako Veľkou sestrou z románu "Bol som dlho preč". Kto chcel za normalizácie konformne žiť, tak mohol, ale kto sa rozhodol žiť v havlovskej pravde, tak musel počítať s represáliami zo strany režimu, hovorí o ére posledných 20. rokov socialistického režimu, v ktorej štátu vládol prezident sociologička Oľga Gyarfášová. Aké to bolo žiť v časoch husákovskej normalizácie?Normalizácia. Lapidárne, chladné a neosobné slovo pre éru, v ktorej Československo - našu krajinu, okupovala stotisícová armáda po zuby ozbrojených sovietskych okupantov, ktorí mali presadiť brežnevovu doktrínu obmedzenej suverenity a v ktorej sa režim vedený prezidentom Gustávom Husákom nemilosrdne postaral s akoukoľvek formou odporu voči spôsobom, ktorými tento nikým nevolený systém presadzoval svoju brachiálnu moc.Pre niekoho sú to dnes údajne "zlaté časy" tzv. husákových detí - napokon, som jedným z nich. Časy, v ktorých sa horúčkovito (a neraz celkom bezohľadne) stavali prefabrikované, no i nekvalitné paneláky, deti sa hrali v betónom vyliatych pieskoviskách a na uliciach bolo vraj tak bezpečne, ako nikdy predtým - a ani nikdy potom. A vraj každý mal i prácu. Akú, to už pamätníci radšej nespomínajú.Nečudo, veď všetko, čo akokoľvek vyčnievalo - alebo malo iný názor či presvedčenie, než bolo to oficiálne hlásané masívnou štátnou propagandou bolo z verejného priestoru eliminované alebo aspoň ostrakizované. Pre niekoho to tak bola doba celozávodných dovoleniek ROH - za odmenu azda až v bájnej Juhoslávii, mladomanželských pôžičiek, no pre iných to však bola éra permanentnej ostrakizácie alebo i perzekúcie - za zlý triedny pôvod otcov či dedov alebo pre vieru či iný ideový - a nebodaj i odlišný politický názor.Krajine pevnou rukou vládla Komunistická strana, ktorá si svoj mocenský monopol poistila priamo v Ústave, slobodné voľby boli ilúzia, možnosť sa politicky či spoločensky angažovať mimo tzv. Národného frontu vedeného Stranou bolo nemožné a nad tlačou, médiami ako i slobodou prejavu vládla všadeprítomná štátna cenzúra poistená všemocnou tajnou štátnou políciou ŠTB, ktorá neváhala porušovať akékoľvek zákony i normy slušnosti a práva.Ako sa nám teda žilo v týchto časoch plných oficiálnych lží, všadeprítomnej propagandy, ktorej však už prakticky nik neveril a mocenského monopolu jednej strany a jej normalizačných kádrov? Prečo na to tak radi spomíname ako na údajne "zlaté časy" a aké pamäťové stopy v nás toto obdobie zanechalo?No a kto boli oponenti tejto nedemokratickej štátnej moci, kde brali silu čeliť mocnému štátnemu molochu a ako na tento odpor reagovala normalizačná moc? A napokon, koľko metrov štvorcových bytu v paneláku stojí svedomie a za koľko dovoleniek na Jadrane sa dá kúpiť česť a rovná chrbtica?

"Adresná pomoc je ideál, ku ktorému sa hlásia všetci. Ale takmer všetky politické strany zároveň hlásia, že treba znižovať stavy úradníkov. Ale bez dostatočného počtu verejnej správy na rôznych úrovniach nie je možné robiť adresnú politiku," hovorí sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá o chudobe a adresnej pomoci chudobným."Na Slovensku ani domácnosť v strede príjmového rebríčka nie je chránená pred sociálnymi a materiálnymi depriváciami. Zoberme si ten údaj o podiele domácností, ktoré sa nevedia vyrovnať s nečakanými výdavkami 420 eur. Takýchto domácností máme až 27 percent. Čo je dvojnásobok oproti domácnostiam, ktoré sú v riziku chudoby," dodáva Kusá a prízvukuje, že na Slovensku sú najohrozenejšie chudobou deti.Aké opatrenia by pomohli rodinám, ktoré sú ohrozené chudobou? Ako robiť pomoc ľuďom naozaj adresnú? A aký veľký problém máme v dostupnosti bývania? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so sociologičkou SAV Zuzanou Kusou.

Unge debuterer allerede med porno når de er omkring 13 år gamle. Det kalder på nogle ordentlige tilbud, der viser realistiske kroppe og realistisk sex - det mener journalist, Ditte Giese. Hun peger på at DR passende kunne løfte den opgave. Men skal vi have statsfinansieret porno? Det debatterer vi i dagens Ring til Radio4, som også handler om, om man kan joke med krænkelsessager - og så taler vi om, om det er okay hvis ikke-kritiske kræftpatienter skal vente lidt længere på behandling, for at andre sygdomme kan opprioriteres. Medvirkende: Sidsel Harder (Adj. Sociologi, KU) Rasmus Kjeldahl (Direktør i Børns Vilkår) Ellen Mindegaard-Müllertz (Leder, Unge Moderater) Jens Hillingsø (Fmd. Dansk Kirurgisk Selskab) Svend Erik Bodi (Prostatakræftforeningen)See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sedan 2018 har vi haft en förändrad våldtäktslagstiftning i Sverige, en lagstiftning som bygger på att sex ska vara frivilligt. I det här avsnittet pratar vi med Sara Uhnoo, docent i Sociologi, vid institutionen för Sociologi och arbetsvetenskap vid Göteborgs Universitet och Moa Bladini, lektor i straffrätt vid juridiska institutionen vid Göteborgs universitet. Vi pratar om effekterna av samtyckeslagen, hur lagen förstås och tolkas i domstolar och vilken effekt det har fått på åtal och domar. Vi pratar också om vad hälso- och sjukvårdspersonal behöver känna till och fråga om när vi möter patienter som blivit utsatta för sexuella övergrepp.  Moa Bladini och Sara Uhnoo  

Étos politického spasiteľa nie je absolútne namieste,  prenášame ním iba vlastnú zodpovednosť za naše správanie na vyvoleného politika, hovorí na margo rozhodnutia prezidentky už viac nekandidovať sociologička Oľga Gyarfášová. Čo teda od politikov očakávame a prečo si opakovane volíme politikov, ktorí nás už sklamali a prečo sme tak dôverčiví k politikom? Rozhodnutie hlavy štátu Zuzany Čaputovej opätovne nekandidovať na post prezidenta vyvolalo v spoločnosti búrlivé reakcie a otvorilo diskusiu aj o tom, čo to vlastne politika je a či ju máme chápať ako akúsi obetu v prospech vlasti či spoločnosti a to i za cenu zdravia či rodiny alebo je výkon verejnej moci len akýmsi remeslom, na ktoré si spoločnosť najíma tých najkompetentnejších z nás a po uplynutí mandátu majú politici právo na svoj vlastný život.  Téma je však hlbšia, a znie: Odráža aktuálny stav slovenskej politiky skutočne a verne našu spoločnosť, jej nálady a najmä problémy? Alebo sa z našej politiky stal akýsi odtrhnutý vagón uháňajúci po vlastných virtuálnych koľajniciach poháňaných virtuálnou realitou a honbou za väčšinovou, ale čoraz viac tekutejšou a premenlivejšou, verejnou mienkou?  Prečo si teda opätovne volíme politikov, ktorí nás už v plnení svojich sľubov podviedli a sklamali tak očakávania voličov? Koho dnes reprezentuje politická scéna a ako je vlastne prepojená so skutočnou realitou, našou spoločnosťou a jej problémami? Ako si vyberáme tých, ktorí nás budú viesť a reprezentovať vo verejnom živote a prečo tomu neraz nevenujeme ani toľko pozornosti ako kúpe auta či podpisu hypotéky? No a napokon, ako nájsť spoločenský konsenzus v pasci narastajúcej nedôvery medzi nami? Témy a otázky pre sociologičku z Univerzity Komenského Oľgu Gyarfášovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Étos politického spasiteľa nie je absolútne namieste,  prenášame ním iba vlastnú zodpovednosť za naše správanie na vyvoleného politika, hovorí na margo rozhodnutia prezidentky už viac nekandidovať sociologička Oľga Gyarfášová. Čo teda od politikov očakávame a prečo si opakovane volíme politikov, ktorí nás už sklamali a prečo sme tak dôverčiví k politikom? Rozhodnutie hlavy štátu Zuzany Čaputovej opätovne nekandidovať na post prezidenta vyvolalo v spoločnosti búrlivé reakcie a otvorilo diskusiu aj o tom, čo to vlastne politika je a či ju máme chápať ako akúsi obetu v prospech vlasti či spoločnosti a to i za cenu zdravia či rodiny alebo je výkon verejnej moci len akýmsi remeslom, na ktoré si spoločnosť najíma tých najkompetentnejších z nás a po uplynutí mandátu majú politici právo na svoj vlastný život.  Téma je však hlbšia, a znie: Odráža aktuálny stav slovenskej politiky skutočne a verne našu spoločnosť, jej nálady a najmä problémy? Alebo sa z našej politiky stal akýsi odtrhnutý vagón uháňajúci po vlastných virtuálnych koľajniciach poháňaných virtuálnou realitou a honbou za väčšinovou, ale čoraz viac tekutejšou a premenlivejšou, verejnou mienkou? Prečo si teda opätovne volíme politikov, ktorí nás už v plnení svojich sľubov podviedli a sklamali tak očakávania voličov? Koho dnes reprezentuje politická scéna a ako je vlastne prepojená so skutočnou realitou, našou spoločnosťou a jej problémami? Ako si vyberáme tých, ktorí nás budú viesť a reprezentovať vo verejnom živote a prečo tomu neraz nevenujeme ani toľko pozornosti ako kúpe auta či podpisu hypotéky? No a napokon, ako nájsť spoločenský konsenzus v pasci narastajúcej nedôvery medzi nami? Témy a otázky pre sociologičku z Univerzity Komenského Oľgu Gyarfášovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Vyštudovala sociológiu na Trnavskej univerzite. Jej záujem o scitlivovanie spoločnosti ju priviedol do organizácie Eduma, ktorá pomáha ľuďom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Aktuálne je jednou z tém, ktorým sa venuje, podpora náhradných rodín starajúcich sa o rómske deti v nerómskom prostredí. Čo Veroniku Vanochovú motivuje robiť túto prácu? Pýtal sa Juraj Turis.

Kedy si poviete, že ste na niečo starí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Zamýšľame sa nad tým, aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí a akým problémom čelia seniori na pracovisku a v spoločnosti. Osobné výpovede mojich troch hostiek sú inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí. Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie.   

Vi lever i en verden, hvor krige, naturkatastrofer eller sygdomme desværre rammer. Det er heldigvis noget, der sjældent sker i Danmark. Men verden over, er det et vilkår for en stor del af vores medmennesker. Og her KAN du være med til at gøre en forskel. Der findes heldigvis et hav af nødhjælpsorganisationer, der bekæmper malaria eller støtter med tæpper, mad og telte til jordskælvsofre i Tyrkiet og Syrien. Men har du nogensinde overvejet, hvor du får mest velgørenhed for de penge, du sender afsted? Måske ikke. Men hos organisationen Giv effektivt, forsøger de at regne ud, hvilke organisationer, der er mest effektive og gør den største forskel for de penge, de får. Nogle organisationer er 100 gange mere effektive end gennemsnittet, viser det sig. Samtidig bliver vi klogere på, hvad danskerne har tendens til at donere deres penge til, og hvorfor donationer til krigen i Ukraine slog alle indsamlingsrekorder sidste år. Gæster: Jonas Kristoffer Lindeløv, Forperson i Giv effektivt Thomas P. Boje, Professor i Sociologi og forsker i civilsamfund See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podpora Európskej únie vo všeobecnosti v EÚ ako celku stúpa. Celkovo vníma členstvo v Únii ako dobrú vec 62 percent opýtaných a 72 percent opýtaných z celej EÚ je presvedčených, že ich krajina z členstva v Únii profituje. Na Slovensku je však situácia odlišná. Napriek tomu, že 70 percent Slovákov si myslí, že členstvo v EÚ je pre krajinu prínosom, za dobrú vec ho považuje iba 44 percent respondentov zo Slovenska.  Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra. To je aj téma najnovšieho podcastu Európa. Hosťami sú sociologička Oľga Gyárfášová a vedúcei Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek. Podľa Roberta Sermeka sme roky po vstupe patrili medzi krajiny, ktoré mali v rámci pozitívneho vnímania EÚ najoptimistickejšie čísla. Teraz sme na chvoste. „Menej ako polovica Slovákov považuje členstvo Slovenska v Únii za dôležité, čo je najmenej v celej Únii," hovorí Sermek. Prieskum ukázal viacero rozporov. Oľga Gyárfášová v podcaste vysvetľuje, ako vnímali v minulosti Slováci EÚ a prečo sa to časom zmenilo. „Heslo späť do Európy bolo jedno z kľúčových hesiel Novembra 89," opisuje v podcaste vtedajšiu túžbu spoločnosti byť súčasťou západaných štruktúr a inštitúcií. V roku 1995 vtedajší premiér Vladimír Mečiar na zasadaní Európskej rady v Cannes odovzdala oficiálnu žiadosť Slovenska o členstvo v Európskej únii. Sociologička Gyárfášová v podcaste tiež opisuje ako vyzeralo obdobie príprav na vstup. „Potom nastali roky obdobia tretej vlády Vladimíra Mečiara, ktoré nás de-facto diskvalifikovali z integračného procesu - bola to nesplnená podmienka uznávania ľudských práv a menšín." Slovensko oficiálne do EÚ vstúpilo v roku 2004. Podľa Gyárfašovej prvé roky po vstupe nebola na Slovensku Únia spochybňovaná. „Prvé euroskeptické postoje sa objavili v roku 2012 - 2012. Vtedy sa týkali dlhovej krízy a eurovalu. Na tejto téme padla aj vláda Ivety Radičovej," v podcaste tiež približuje ďalšie krízy, ktoré mohli ovplyvniť, nálady Slovákov, ktoré sa ukázali v prieskume. Nemá podiel viny aj Únia za to, že dostatočne nevysvetľuje jej prácu? Čo ešte ukazuje prieskum? Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s európskym parlamentom. Podcast nahrala Denisa Hopková.

For få passagerer og høje priser på energi og brændstof, har givet et millionunderskud for de regionale trafikselskaber det seneste år. Det betyder færre busser og nedlægning af ruter i flere af landets regioner. Skal vi gøre mere for at holde hånden under dem? Det debatterer vi i dagens program, hvor vi også skal tale om Lise Nørgaards betydning for ligestillingen og om, hvorvidt det er ok, at staten inkasserer renter fra studielån. Medvirkende: Jonas Herby, specialkonsulent i CEPOS, Anja Jørgensen, ved Institut for Sociologi og Socialt arbejde ved Aalborg Universitet, Yael Elbaum Bassan, ej af Copenhagen Bicycles, Janus Madsen, driver fansiden Matadoronline, Julie Lindmann, forperson for Danske Studerendes Fællesråd, Michael Møller, professor i finansiering på Copenhagen Business School. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Začiatok roka bude ekonomicky ešte ťažší ako doterajšia inflácia. Ak sa chcete mať lepšie, musíte zabojovať za svoje práva, hovorí sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová. Nepreháňa to televízia so zdražovaním a je naša situácia naozaj taká zlá?

Začiatok roka bude ekonomicky ešte ťažší ako doterajšia inflácia. Ak sa chcete mať lepšie, musíte zabojovať za svoje práva, hovorí sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová. Nepreháňa to televízia so zdražovaním a je naša situácia naozaj taká zlá?

Latvija izvēlas: Politologi un sociologi analizē jaunā parlamenta iespējamo sastāvu. Vērtē politologs un sabiedrisko attiecību speciālists Filips Rajevskis, laikraksta "Diena" žurnālists Atis Rozentāls un socioloģe pētījumu centra SKDS  pārstāve Ieva Strode. Sazināmies ar politiķiem un ekspertiem. Viedokli izsaka Māris Možvillo no "Apvienība Latvijai", Ainārs Šlesers no "Latvija pirmajā vietā!" un Miroslavs Mitrofanovs no Latvijas Krievu savienības. Sazināmies ar LR Ziņu dienesta korespondentu Kristapu Feldmani, kurš vēlēšanu gaitai visu dienu ir sekojis Jelgavā.  

Latvija izvēlas: Politologi un sociologi analizē jaunā parlamenta iespējamo sastāvu. Vērtē politologs un sabiedrisko attiecību speciālists Filips Rajevskis, laikraksta "Diena" žurnālists Atis Rozentāls un socioloģe pētījumu centra SKDS  pārstāve Ieva Strode. Sazināmies ar politiķiem un ekspertiem. Viedokli izsaka Māris Možvillo no "Apvienība Latvijai", Ainārs Šlesers no "Latvija pirmajā vietā!" un Miroslavs Mitrofanovs no Latvijas Krievu savienības. Sazināmies ar LR Ziņu dienesta korespondentu Kristapu Feldmani, kurš vēlēšanu gaitai visu dienu ir sekojis Jelgavā.  

Sociologi presenečeno ugotavljajo, da danes v očeh najstnikov niso največji junaki in vzorniki uspešni športniki ali zvezdniki, pač pa njihovi starši, zlasti očetje. Nenadomestljiva vloga očeta za vsakega človeka je univerzalna, značilna za vse kulture in vsa starostna obdobja. Če potreba po očetu ne bi spadala med naše primarne potrebe, bi Bog za svojega sina Jezusa gotovo lahko našel kakšno drugo obliko preživljanja mladosti kot to, o kateri nam priča 1. maj, praznik sv. Jožefa delavca. Philip Zimbardo , ameriški psiholog, navaja svoje japonske kolege, ki ocenjujejo, da se je že več sto tisoč mladeničev na Japonskem odločilo za življenjski slog, ki mu pravijo hikikomori. Ti mladeniči nikoli ne zapustijo stanovanja, ne iščejo službe, nočejo spoznati partnerja ali si ustvariti družine. So popolnoma družbeno izolirani in ves dan preživijo za računalnikom. Podobno je v Južni Koreji. V Evropski uniji in Združenih državah Amerike še ni tako hudo, a tudi v ZDA fantje do enaindvajsetega leta povprečno preživijo pred zasloni več kot štirideset ur na teden. Vse to je simptom nekega drugega pojava – da ti fantje po večini odraščajo brez očetov. Ločitve so najpogostejši, a ne edini razlog za to. Očetovstvo ni več družbena norma. Ne izginja samo iz družine, ampak tudi iz popularne kulture. Presenečeni smo, če v filmu vidimo tridesetletnega moškega igralca v vlogi očeta. Očetje manjkajo celo v družinskih nanizankah ali pa so prikazani kot karikature. Za družbo je taka odsotnost očetov izrazito škodljiva, saj mladeniči nujno potrebujejo odrasle moške, po katerih se lahko zgledujejo in ki jim pomagajo odrasti v samostojne in odgovorne posameznike. Tako pač deluje moška psihologija, zato brez očetov izgubljamo tudi junake. Matere otroka naučijo altruizma: dobrodelnosti, pomoči, sodelovanja in upoštevanja družbenih norm. Vendar se je treba za vsakdanje junaštvo po večini upreti pritisku skupine in prekršiti njene družbene zapovedi. Prav to, kar je tipično za očeta in o čemer govori psiholog Zimbardo, je poosebljal sv. Jožef. Nobenega razloga ni, da bi praznik sv. Jožefa obhajali napol sramežljivo in v nelagodju, da se oziramo v preživeti lik Jezusovega krušnega očeta. Nasprotno, bolj analiziramo stranpoti sodobne kulture, bolj vidimo, kako dragoceno orientacijo prepoznamo v sv. Jožefu, arhetipu in praliku skrbnega, zvestega, vernega in pokončnega očeta.

Obvinenie expremiéra a predsedu Smeru Roberta Fica posilní jeho pozície. „Úlohu martýra zahral dobre, a tí vždy majú podporu voličov,“ povedala v Ide o pravdu sociologička Soňa Szomolányi. Relácia bola nahraná v piatok 22. apríla dopoludnia, takže neodráža udalosti, ktoré sa stali neskôr.

Dagens tema är klass i Sverige och gäst är Daniel Suhonen, samhällsdebattör, författare och chef för tankesmedjan Katalys. Med utgångspunkt i boken ”Klass i Sverige”, som Suhonen skrivit tillsammans med en rad forskare, samtalar vi om vad klass betyder, vilka klasser som finns i Sverige och var de hör hemma ideologiskt. Vi pratar också om hur det kommer sig att Sverige gått från att vara världens mest jämlika land till att vara ett av de länder i världen med flest dollarmiljardärer per capita.Daniel Suhonens bok om klass: https://www.adlibris.com/se/bok/klass-i-sverige-ojamlikheten-makten-och-politiken-i-det-21a-arhundradet-9789179243487Stötta podden på patreon.com/bildningskomplexet och få avsnitt före alla andra.Facebook: BildningskomplexetInstagram: BildningskomplexetTwitter: @BenjaminElforsE-post: benjaminelfors@gmail.comMusikproduktion: Ivar EddingOmslag: Emma Westin/Matthew Sundin

Diskusiu o predčasných voľbách považuje za politickú hru. „Nikto by si to teraz nechcel s vládou vymeniť. Oponenti rátajú s tým, že moc prevezmú po pandémii,“ povedala v Ide o pravdu sociologička Silvia Porubänová.

Čo vyvolalo agresiu smerovanú voči vedeckej komunite a aký vplyv to bude mať na budúcnosť vedy na Slovensku? To sa dozviete v novej epizóde podcastu, v ktorom bola hostkou sociologička a politologička Silvia Miháliková zo Slovenskej akadémie vied. So sociologičkou sme sa rozprávali aj o: tom, či zažila útoky antivaxerov na vlastnej koži, tom, čo podnietilo útoky voči vedeckej komunite, úlohe Facebooku v šírení agresie voči vedcom, tom, prečo ľudia veria alternatívnym zdrojom informácií, tom, ako komunikovať s ľuďmi s opačným názorom.

Styrelseproffset Karin Mattsson läste en fil.kand i Sociologi och hennes stora ridintresse förde henne till posten som ledamot i Svenska Ridsportsförbundets styrelse 1993. 1995 Blev Karin Vice Ordförande för Riksidrottsstyrelsen och 2005 blev hon som första kvinna på posten Ordförande för Riksidrottsförbundet. I listan över hennes styrelseuppdrag finns idag Prins Carl Philips och Prinsessan Sofias Stiftelse, Länsförsäkringar, Wallenstam, Mellanskog, Astrid Lindgrens värld och Svenska Hockeyligan.  Hon mottog 2011 Arbetsgivaralliansens ledarstipendiat och är idag även delägare och ordförande i Frösö hästgård några kilometer från hemmet. .   .   . Häng med i snacket på poddens sociala kanaler: Chefssnack på Linkedin Chefssnack på Instagram

Styrelseproffset Karin Mattsson läste en fil.kand i Sociologi och hennes stora ridintresse förde henne till posten som ledamot i Svenska Ridsportsförbundets styrelse 1993. 1995 Blev Karin Vice Ordförande för Riksidrottsstyrelsen och 2005 blev hon som första kvinna på posten Ordförande för Riksidrottsförbundet. I listan över hennes styrelseuppdrag finns idag Prins Carl Philips och Prinsessan Sofias Stiftelse, Länsförsäkringar, Wallenstam, Mellanskog, Astrid Lindgrens värld och Svenska Hockeyligan.  Hon mottog 2011 Arbetsgivaralliansens ledarstipendiat och är idag även delägare och ordförande i Frösö hästgård några kilometer från hemmet. .   .   . Häng med i snacket på poddens sociala kanaler: Chefssnack på Linkedin Chefssnack på Instagram

La pandemia es uno de los factores que endeudó a los argentinos. Ariel Wilkis, Dr. en Sociología e investigador independiente del Conicet, hizo un estudio sobre el tema. Escuchá los datos que brindó el informe. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/urbanaplayfm/message

Odporcov očkovania pribúda. „Politici mali na začiatku ukázať, o koho im v prvom rade ide. Oni namiesto najstarších ľudí dali najskôr zaočkovať samých seba,“ povedala v relácii Ide o pravdu sociologička Zuzana Kusá zo SAV.

Zvyšovanie detských prídavkov nie je jediným a ani kľúčovým nástrojom propopulačnej politiky, odkazuje expremiérovi Matovičovi sociologička Zuzana Kusá. Podporiť mladé rodiny aby sa nebáli mať deti, to chce oveľa komplexnejšie riešenia a najmä - vyriešiť finančne dostupné bývanie. Expremiér a dnes minister financií ohlásil demografickú revolúciu, k výraznejšiemu plodeniu detí chce rodiny motivovať 200 eurovými detskými prídavkami. Príklady susedných štátov ale ukazujú, že za peniaze si štát viac detí – teda budúcich daňovníkov, zrejme nenahonobí. Čo sú teda tie kľúčové faktory, ktoré bránia mnohým mladým založiť si rodinu a priviesť sem na Slovensko svoje potomstvo? A ako sa tento štát vôbec stará o už žijúce deti, ktoré sa deň čo deň musia pretĺkať podmienkami takej hmotnej biedy akú si zrejme ani len nedokážeme predstaviť? A prečo sa tieto deti tak často nedokážu dostať z pasce generačnej chudoby v ktorej uviazli ich rodičia a starí rodičia? Témy pre sociologičku Zuzanu Kusú. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Zvyšovanie detských prídavkov nie je jediným a ani kľúčovým nástrojom propopulačnej politiky, odkazuje expremiérovi Matovičovi sociologička Zuzana Kusá. Podporiť mladé rodiny, podľa nej, chce komplexnejšie riešenia a najmä - vyriešiť finančne dostupné bývanie. Expremiér a dnes minister financií ohlásil demografickú revolúciu, k výraznejšiemu plodeniu detí chce rodiny motivovať 200 eurovými detskými prídavkami. Príklady susedných štátov ale ukazujú, že za peniaze si štát viac detí – teda budúcich daňovníkov, zrejme nenahonobí. Čo sú teda tie kľúčové faktory, ktoré bránia mnohým mladým založiť si rodinu a priviesť sem na Slovensko svoje potomstvo? A ako sa tento štát vôbec stará o už žijúce deti, ktoré sa deň čo deň musia pretĺkať podmienkami takej hmotnej biedy akú si zrejme ani len nedokážeme predstaviť? A prečo sa tieto deti tak často nedokážu dostať z pasce generačnej chudoby v ktorej uviazli ich rodičia a starí rodičia? A prečo si deti z rodín v núdzi zaslúžia aj oveľa viac než je koalíciou ponúkaných 333 eur? Témy pre sociologičku Zuzanu Kusú. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Emma Stenmark har en Fil Mag i Sociologi och jobbar som organisationsutvecklare vid Brilliant Future. Hon stödjer organisationer genom att hålla workshops, föreläsa, utbilda, coacha och rådge chefer, lednings- och arbetsgrupper för att förbättra effektivitet, samarbete och måluppfyllelse. Hon är expertskribent vid Motivation.se och skriver löpande artiklar med fokus på grupputveckling och effektiva team. Här hittar du henne på LinkedIn: https://www.linkedin.com/in/emma-stenmark-ab693529/

Ženy sa síce v slovenskej politike presadzujú stále viac, no i tak je ich tam výrazne menej ako mužov. Severské krajiny majú v tomto smere najférovejšie vlády aj parlamenty, zastúpenie žien a mužov je takmer pol na pol. Odborníci tvrdia, že ak chceme žiť v spravodlivej spoločnosti, malo by byť ich zastúpenie aj u nás oveľa vyššie. Prečo potrebujeme viac žien v politike? Čo konkrétne robia inak ako muži? Aké problémy by riešili razantnejšie a aké naopak citlivejšie? Sociologička Oľga Gyarfášová odpovie aj na to, či by ženy mohli prispieť práve k riešeniu problémov, na ktoré sa zabúda. Talkshow Hosť Andrey Poláčkovej pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. HAP vysielame každý pracovný deň po 13:00.

Ruská vakcína Sputnik by zrejme nebola žiadnym prelomom v zaočkovanosti Slovákov, hlásili sa k nej napríklad aj antivaxeri, tvrdí to sociologička Zora Bútorová. Slová expremiéra, ktorý operoval až miliónom životov tak podľa nej, čísla z aktuálnych prieskumov rozhodne nepotvrdili.  Slovensko sa pomaly a s veľkou dávkou opatrnosti postupne vynára z pandemickej hmly. Po mesiacoch sprísňovania protiepidemických opatrení nastáva čas ich opätovného uvoľňovania. Od pondelka si tak zrejme budeme môcť vychutnať už aj terasy reštaurácii či pohyb vo fitnescentrách. Niektorí odborníci už ale začali špekulovať o tretej – tentoraz letnej, vlne Korony. Je teda vládny postup uvoľňovania protiepidemických opatrení správny alebo sa tešíme na lete ešte príliš predčasné? Odpovie dátový analytik (a asistent poslanca SaS) Ivan Bošňák a so sociologičkou Zorou Bútorovou sa podrobne pozrieme na to, čo o odhodlanosti očkovať sa Sputnikom hovoria aktuálne prieskumy, ale aj na to, kde pramenia útoky politikov na vedu a vedcov. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.  

Ruská vakcína Sputnik by zrejme nebola žiadnym prelomom v zaočkovanosti Slovákov, hlásili sa k nej napríklad aj antivaxeri, tvrdí to sociologička Zora Bútorová. Slová expremiéra, ktorý operoval až miliónom životov tak podľa nej, čísla z aktuálnych prieskumov rozhodne nepotvrdili. Slovensko sa pomaly a s veľkou dávkou opatrnosti postupne vynára z pandemickej hmly. Po mesiacoch sprísňovania protiepidemických opatrení nastáva čas ich opätovného uvoľňovania. Od pondelka si tak zrejme budeme môcť vychutnať už aj terasy reštaurácii či pohyb vo fitnescentrách. Niektorí odborníci už ale začali špekulovať o tretej, letnej vlne Korony. Je teda vládny postup uvoľňovania protiepidemických opatrení správny alebo sa tešíme na lete ešte príliš predčasné? Odpovie dátový analytik (a asistent poslanca SaS) Ivan Bošňák. So sociologičkou Zorou Bútorovou sa zasa podrobne pozrieme na to, čo o odhodlanosti očkovať sa Sputnikom hovoria aktuálne prieskumy, ale aj na to, kde pramenia útoky politikov na vedu a vedcov.

47 % af anbragte børn og unge gennemfører ikke folkeskolens 9. klasses-afgangseksamen, og de, der gør, får i gennemsnit to karakterer lavere end deres jævnaldrende. Hør, hvordan de på Bogø Kostskole arbejder på at vende denne udvikling med bl.a. læringssamtaler, hvor eleverne inddrages i egen faglige udvikling. Læs mere om anbragte børn og unge på emu.dk her: https://emu.dk/grundskole/saerlige-elevgrupper/anbragte-boern-og-unge?b=t5-t136 Medvirkende Inge M. Bryderup, adjungeret professor på Institut for Sociologi og Socialt Arbejde på Aalborg Universitet. Thine Toft, lærer og vejleder på Bogø Kostskole Vært Simon Brix, podcastproducent i Kontekst & Lyd

Rigtig mange børn og unge, der vokser op uden for hjemmet, er fagligt udfordret – set over en bred kam klarer de sig langt dårligere end børn og unge på deres egen alder. Hør, hvordan de i Kolding Kommune arbejder på at vende denne udvikling med en systematisk tilgang til det tværprofessionelle samarbejde, der tydeliggør ansvarsfordeling, arbejdsgange og sikrer, at lærere og andre professionelle omkring eleverne bliver klædt på til at understøtte børn og unges læring og trivsel. Læs mere om anbragte børn og unge på emu.dk her: https://emu.dk/grundskole/saerlige-elevgrupper/anbragte-boern-og-unge?b=t5-t136 Medvirkende Inge M. Bryderup, adjungeret professor på Institut for Sociologi og Socialt Arbejde på Aalborg Universitet. Thomas Bertelsen, PPR-konsulent i Kolding kommune Vært Simon Brix, podcastproducent i Kontekst & Lyd

Ako národ sme zvládli dramatické historické momenty. „Sme skromní a vieme sa podvoliť príkazom. Ale nezaslúžime si, aby nás politici karhali či obviňovali,“ povedala sociologička Silvia Porubänová v relácii Ide o pravdu.

Sociálne siete a celkovo digitálny svet sa začlenili do nášho života tak rýchlo, že sme si ani nevšimli, že sa zmenil či narušil. Toto ovplyvňuje nielen naše pychické zdravie. Sociologička Karolína Presová, zakladateľka projektu Replug.me, v dnešnej epizóde zazdieľa, ako si nastaviť zdravé hranice s digitálnym svetom bez toho, aby sme sa ho vzdali. Nech si konzument alebo tvorca na sociálnych sietiach, máme spoločné jedno. Bojujeme proti inteligentným mozgom, ktoré pre nás tvoria aplikácie zadarmo. Zadarmo však odovzdávame to najcennejšie. Náš čas a duševné zdravie. Času pre seba máme za celú históriu ľudstva najviac, ale predsa máme pocit zahltenia a neschopnosti nájsť si na čokoľvek čas. Viac sa dozvieš v epizóde s Karolínou Presovou. Instagram: @replug.me Web: www.replug.me

Sociálne siete a celkovo digitálny svet sa začlenili do nášho života tak rýchlo, že sme si ani nevšimli, že sa zmenil či narušil. A že ovplyvňuje nie len naše pychické zdravie. Sociologička Karolína Presová založila projetk Replug.me v dnešnej epizóde zazdieľa nie len 1 radu ako si nastaviť zdravé hranice s digitálnym svetom bez toho aby sme sa ho vzdali. Nech si konzument alebo tvorca na sociálnych sietiach, máme spoločné jedno. Bojujeme proti inteligentným mozgom, ktoré pre nás tvoria aplikácie zadarmo. Zadarmo však odovzdávame to najcennejšie. Nás čas a duševné zdravie. Času máme za celú históriu ľudstva najviac, ale predsa máme pocit zahltenia a neschopnosti nájsť si na niečo čas. Viac už ale v epizóde s Karolínou Presovou.Instagram: @replug.meWeb: www.replug.me

"Vi skal være opmærksomme på de særligt udsatte grupper i befolkningen", sådan lød og lyder et mantra ifm. den verserende corona-epidemi. Og vi har øget vores fokus på at tage hensyn til mennesker som er særligt udsatte af diverse årsager; fysiske såvel som psykiske. Og ikke mindst de psykiske diagnoser synes at være tiltagende, muligvis som resultat af præstationssamfundet, som beskrevet af bl.a. den tyske filosof, Hartmut Rosa. Vi må spørge os selv, om vi kan holde fast i et nødvendigt fokus på og hensyn til de sårbare, også når pandemi-krisen er forbi. Medvirkende: Marit Benthe Norheim, billed- og rumkunstner. Anders Petersen, lektor i Sociologi, Aalborg Universitet. Carsten Ortmann, tilrettelægger og vært.

Rasmus Willig er både forsker og lektor i sociologi, forfatter, skribent, debattør og formand for foreningen Andelsgaarde. I denne udgave af Den Brogede Vej dykker vi sammen med Rasmus bag om hans lange CV. Vi bevæger os fra opvæksten på et nedlagt landbrug i Midtjylland, ind i den akademiske verden og hans forskerkarriere – til nu, hvor Rasmus har taget nogle konsekvente valg og er gået ind i klimakampen. I centrum for mange af hans valg står familien. Den Brogede Vej er et portrætprogram, hvor vi gør op med forestillingerne om den perfekte karrierevej og lader gæsten fortælle den ærlige version. Lyt med, når vi bryder med perfektionsidealet og viser, at karriere kan være mange ting, og at vejen gennem livet næsten altid er en broget affære. Vært: Anna Asghari Produceret af Ungdomsbureauet for Radio LOUD

Na Slovensku vyrastá takmer každé piate dieťa v chudobe. Takmer 190-tisíc detí tak dennodenne musí zápasiť s tým, či budú mať teplú vodu na rannú hygienu, či budú mať nejaké raňajky, alebo či zaspia vo vykúrenej izbe. Korona môže do takejto chudoby, podľa sociologičky Zuzany Kusej, uvrhnúť tisícky ľudí z tzv. strednej triedy, a to vrátane ich detí.

Na Slovensku vyrastá takmer každé piate dieťa v chudobe, takmer 190 tisíc detí tak dennodenne musí zápasiť s tým, či budú mať teplú vodu na rannú hygienu či prídu do školy najedené alebo či budú zaspávať vo vykúrenej izbe. Korona a jej ekonomické následky môže do takejto chudoby uvrhnúť tisícky ľudí z tzv. strednej triedy a to vrátane ich detí.

I dagens avsnitt pratar vi om konsumtionshets, hur och var syns det i samhället? Vi konstaterar att i princip allt är kapitalismens, koloniseringens och patriarkatets fel. Vi lyckas även som vanligt prata lite om kroppshår och Anni kommer med lite fun facts anknutet till ämnet. Hoppas ni gillar dagens samhälle och att några nya tankar kanske väcks! Följ oss gärna på instagram @pk_podden! (ps. boken som Caroline pratar om heter bara "Sociologi" och är skriven av Anthony Giddens)

V zadnjih desetletjih so se vloge moških kot očetov bistveno spremenile. Vedno več se jih aktivno vključuje v družinsko življenje in odmika od tradicionalno predpisanih vlog. Sociologi govorijo o fenomenu novega očetovstva oziroma o novih skrbnih očetih. Spremenile so se tudi politike, ki preko mehanizmov očetovskega in starševskega dopusta omogočajo bolj enakovredno starševstvo. O tem kako živijo moški med delom in starševstvom danes, o sodobnem očetovstvu smo spregovorili v oddaji Intelekta. Pred mikrofon smo povabili doktorico socioloških znanosti Živo Humer iz Mirovnega inštituta in direktorja ter ustanovitelja Ekvilib Inštituta, Aleša Kranjca Kušlana.

Uznávaná sociologička Sylvia Porubänová sa k spoločenským otázkam často vyjadruje v médiách a jej názory zazneli aj v Ráne na eFeMku. Dominika a Martin sa s ňou rozprávali o tom, ako sa na Slovensku máme aj o jej obľúbených témach, ku ktorým patrí výskum rodiny a marginalizované skupiny. Sylvia Porubänová vysvetlila, ktoré domácnosti a skupiny obyvateľstva sú v ohrození, a ktoré, naopak, nie sú. Priblížila tiež, čo ju viedlo k štúdiu sociológie, čo o nás prezradila pandémia a prečo neexistujú lepšie či horšie generácie.

"Det at forstå, at man altid er en del af et fællesskab, hvor man indimellem må underkende egne behov for at lade fællesskabet komme først, for at i det hele taget at have et sted at være - det er noget, der er på vej tilbage."Skal vi hver især stræbe efter at undgå lidelse i livet - eller i stedet arbejde med at styrke fællesskaberne, så vi sammen kan støtte hinanden med at klare vores respektive byrder? Det er et evigt tema i det moderne samfund, hvor individualisering og fællesskaber tit udgør de modpoler, der særligt belaster de unge generationer, der vokser op. Dagens gæst i Lægens ord er kultursociolog, forfatter og foredragsholder Emilia van Hauen, som bl.a. har specialiseret sig i de unge generationers vilkår i en moderne verden. Samtalen runder bl.a. disse spm.: - Hvilken rolle spiller lidelse i en sociologisk kontekst? - Hvorfor kan jagten på succes i livet blive til et tyranni? - Hvad har mennesker og fisk i akvarier til fælles? - Hvad gør de sociale medier ved oplevelsen af lidelse og fællesskabet? - Er vores tilværelse idag som en kollektiv teaterforestilling - eller mere som et individuelt realityshow? - Burde man have faget "Menneskelighed" i skolen? Og i så fald - skal der gives karakterer i det? Læs mere om Emilias arbejde her: https://www.emiliavanhauen.dk/Gæst: Emilia van HauenVært: Imran RashidMix: Imran RashidMusik: Kasper Holm Larsen

"Sympatický grázlik z Trnavy," takto charakterizuje premiéra Matoviča sociologička Silvia Porubänová. Premiér je podľa nej silný práve vo svojej nefalšovanej ľudovosti, jeho vládnutie sa však podobá na akúsi dobrodružnú cestu dobytým územím.  Parlament opätovne otvoril otázku interupcii, slovenská spoločnosť je však v týchto tzv. hodnotových otázkach oveľa liberálnejšia. Konzervatívci preto testujú nálady verejnosti a snažia sa podľa sociologičky takpovediac schmatnúť  príležitosť za pačesy.

"Sympatický grázlik z Trnavy," takto charakterizuje premiéra Matoviča sociologička Silvia Porubänová. Premiér je podľa nej silný práve vo svojej nefalšovanej ľudovosti, jeho vládnutie sa však podobá na akúsi dobrodružnú cestu dobytým územím.  Vládna koalícia prichádza so sociálnym balíčkom za pol miliardy eur. Tehotenské dávky či autobusy zadarmo pritom premiér ponúka v situácii keď stále čelíme hrozivým ekonomickým dopadom koronapandémie ako i doslova rozvrátených verejných financií. Ekonóm Róbert Chovanculiak preto balíček považuje za populisticku nezodpovednosť nie nepodobnú ľúbivej politike SMERu.

"Sympatický grázlik z Trnavy," takto charakterizuje premiéra Matoviča sociologička Silvia Porubänová. Premiér je podľa nej silný práve vo svojej nefalšovanej ľudovosti, jeho vládnutie sa však podobá na akúsi dobrodružnú cestu dobytým územím. A prečo konzervatívci opätovne otvorili tému interupcii hoci slovenská spoločnosť je v tejto téme pomerne liberálna? Testujú si nálady spoločnosti a chcú schmatnúť príležitosť za pačesy, odpovedá sociologička.    Vládna koalícia prichádza so sociálnym balíčkom za pol miliardy eur. Tehotenské dávky či autobusy zadarmo pritom premiér ponúka v situácii keď stále čelíme hrozivým ekonomickým dopadom koronapandémie ako i doslova rozvrátených verejných financií. Ekonóm Róbert Chovanculiak preto balíček považuje za populisticku nezodpovednosť nie nepodobnú ľúbivej politike SMERu.

I dagens udgave af 4-toget undersøger vi, hvad det betyder for vores forhold til penge, at kontanter er på vej ud. Og så taler vi om baggrunden for de nye demonstrationer i Hong Kong. Derudover: Biograferne åbner, lemmingeeffekten, hvornår er man kærester, langsom åbning af grænsen. Medvirkende: Kim Fos, direktør for Grand Teatret. Anders Petersen, lektor på Institut for Sociologi ved Aalborg Universitet. Jonas Hedman, professor ved Department of Digitalization, Copenhagen Business School. Stig Thøgersen, Kina-ekspert. Kisser Paludan, psykolog og forfatter.

I dagens udgave af 4-toget undersøger vi, hvad det betyder for vores forhold til penge, at kontanter er på vej ud. Og så taler vi om baggrunden for de nye demonstrationer i Hong Kong. Derudover: Biograferne åbner, lemmingeeffekten, hvornår er man kærester, langsom åbning af grænsen. Medvirkende: Kim Fos, direktør for Grand Teatret. Anders Petersen, lektor på Institut for Sociologi ved Aalborg Universitet. Jonas Hedman, professor ved Department of Digitalization, Copenhagen Business School. Stig Thøgersen, Kina-ekspert. Kisser Paludan, psykolog og forfatter.

In this Episode, I talk to Penney Peirce about transparency and transformation. These are the subjects of her latest book Transparency. “We are entering a new age, the intuition age. We are in the process of merging the left brain (the logical half) with the right brain (creativity and intuition).”If you like what you hear then please hit the subscribe button in your Apple Podcast App.  We really appreciate you following us. Penney Peirce is a world-renowned author, spiritual teacher, coach and consultant. She has taught and coached some of the world’s leading politicians and business leaders, and has written over a dozen books on intuition, dreams, and transformation, all translated into multiple languages. Penney’s contemplative work crosses over into the fields of psychology, philosophy, personality types, meditation, numerology and astrology. I denne episode taler jeg med Penney Peirce om; transparens og transformation. Det er også emnet for hendes seneste bog: “Transparency”. Vi taler om at træde ind i en ny tid, intuitionens tid. Hvordan vi skal begynde at smelte venstre hjernehalvdel (den logiske halvdel) sammen med højre hjernehalvdel (den kreative og intuitive halvdel).Penney har en baggrund inden for psykologi, filosofi, personlighedstyper, mediering og astrologi. Jeg kender Penney fra min barndom, da hun var en ven af familien - dog gik der over 25 år før vi mødtes igen over denne podcast. Jeg ringede til Penney da hun er i sit hjem i Florida, USA. Du kan læse en mere detaljeret opsummering at episoden på www.etvenligtsind.comRedigeret af: Sebastian Lundqvist

Uznávaná sociologička Zora Bútorová sa už od revolúcie zaoberá témou rodovej rovnosti, stála pri vzniku Inštitútu pre verejné otázky a v súčasnosti skúma sociologické aspekty starnutia. Prijala pozvanie do Rána na eFeMku, kde hovorila o tom, prečo sa rozhodla študovať práve sociológiu, ako jej prácu ovplyvnila normalizácia, ale aj o charakteristikách našej spoločnosti v súčastnosti. Vypočujte si celý rozhovor z Rána na eFeMku s Dominikou a Martinom.

Bliver samfundet i stigende grad mere sygdomsramt? Og søger vi mod alternative behandlingsformer, når konventionel lægevidenskab fejler? Lektor Inge Kryger Pedersen giver os en rundtur i sociologien om sundhed.

Zora Bútorová, sociologička, ktorá skúma aj zmeny v živote žien, bola hosťom Nočnej pyramídy v pondelok 27. 1. Rozhovor vedie moderátorka Katarína Martinková. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Rozhovor, interview vedie moderátor, hosť nemusí byť len „celebrita“. Respondent môže byť z najrôznejších oblastí, ako napr. umenie, kultúra, film, veda, šport, technika.

Vi skal tale hindanen mere op i 2020 - men hvordan? Og hvorfor? Og hvordan står det egentligt til med tilliden til hinanden? Vi tager diskussionen i dagens program. Og ser vi også tilbage på, hvilke ord der har formet 2019. Medvirkende: André Rogaczewski, administrerende direktør i Netcompany, Morten Frederiksen, lektor ved Institut for Sociologi og Socialt Arbejde på Aalborg Universitet, Mette Højen, retoriker, Asser Amdisen, historiker, Marianne Rathje, seniorforsker ved Dansk Sprognævn og Claus Elgaard, radiovært

Vi skal tale hindanen mere op i 2020 - men hvordan? Og hvorfor? Og hvordan står det egentligt til med tilliden til hinanden? Vi tager diskussionen i dagens program. Og ser vi også tilbage på, hvilke ord der har formet 2019. Medvirkende: André Rogaczewski, administrerende direktør i Netcompany, Morten Frederiksen, lektor ved Institut for Sociologi og Socialt Arbejde på Aalborg Universitet, Mette Højen, retoriker, Asser Amdisen, historiker, Marianne Rathje, seniorforsker ved Dansk Sprognævn og Claus Elgaard, radiovært

Vi skal tale hindanen mere op i 2020 - men hvordan? Og hvorfor? Og hvordan står det egentligt til med tilliden til hinanden? Vi tager diskussionen i dagens program. Og ser vi også tilbage på, hvilke ord der har formet 2019. Medvirkende: André Rogaczewski, administrerende direktør i Netcompany, Morten Frederiksen, lektor ved Institut for Sociologi og Socialt Arbejde på Aalborg Universitet, Mette Højen, retoriker, Asser Amdisen, historiker, Marianne Rathje, seniorforsker ved Dansk Sprognævn og Claus Elgaard, radiovært See omnystudio.com/listener for privacy information.

Er nye digitale platforme ved at disrupte arbejdsmarkedet, som vi kender det? Og hvor sandsynligt er det, at din fremtidige kollega er en robot? Vi snakker med lektor i sociologi, Anna Ilsøe, der forsker i arbejdsmarkedet.

Manca esattamente un mese a Natale e, nell'attesa, Ludo e Pietro ci parleranno del Demonio! Al centro della puntata troviamo, infatti, Il Signor Diavolo, l'ultimo film di Pupi Avati. Ma non finisce qui: parassiti, auto da corse e filosofe saranno i protagonisti degli imperdibili consigli di oggi

Ishtar Touailat startade sitt första företag; Studentkompetens, 2010, under tiden hon läste Sociologi vid Stockholms Universitet. Hon har därefter grundat en rad bolag och initiativ för att hjälpa andra start-ups, däribland Startup Bootcamp och Women in Business. 2012, grundade Ishtar också Innovationskontoret vid Stockholms Universitet på uppdrag av Näringsdepartementet. Sju år efter starten av sitt första företag, 2017, blev hon Innovationschef och ansvarig för AI-inkubatorn hos IT-jätten Tieto. Idag verkar Ishtar som entreprenör och investerare. Hon har bland annat blivit utsedd till Årets IT-kvinna 2016, varit på listan över Sveriges 101 Supertalanger, utsetts till Framtidens kvinnliga ledare av organisationen Ledarna och blev 2018 utsedd till en av näringslivets mäktigaste kvinnor. .   .   . Häng med i snacket på poddens sociala kanaler: Chefssnack på Linkedin Chefssnack på Facebook Chefssnack på Instagram

Ishtar Touailat startade sitt första företag; Studentkompetens, 2010, under tiden hon läste Sociologi vid Stockholms Universitet. Hon har därefter grundat en rad bolag och initiativ för att hjälpa andra start-ups, däribland Startup Bootcamp och Women in Business. 2012, grundade Ishtar också Innovationskontoret vid Stockholms Universitet på uppdrag av Näringsdepartementet. Sju år efter starten av sitt första företag, 2017, blev hon Innovationschef och ansvarig för AI-inkubatorn hos IT-jätten Tieto. Idag verkar Ishtar som entreprenör och investerare. Hon har bland annat blivit utsedd till Årets IT-kvinna 2016, varit på listan över Sveriges 101 Supertalanger, utsetts till Framtidens kvinnliga ledare av organisationen Ledarna och blev 2018 utsedd till en av näringslivets mäktigaste kvinnor. .   .   . Häng med i snacket på poddens sociala kanaler: Chefssnack på Linkedin Chefssnack på Facebook Chefssnack på Instagram

Er det længden på dine forældres bogreol eller tykkelsen på deres tegnebog, der afgør dine uddannelsesvalg? Og har smukke mennesker bedre livschancer end andre? Vi snakker med professor i sociologi, Mads Jæger, der forsker i ulighed.

Hvad er den sociologiske fantasi? Og hvem står bag denne podcast? Vi byder velkommen, og snakker lidt om tankerne bag Den Sociologiske Fantasi.

Dette afsnit af Pollster handler om værdierne hos de danske vælgere - og hvordan disse ændrer sig fremadrettet. En ændring i danskenes værdiger, vil kunne vende op og ned på styrkeforholdene mellem de politiske partier i fremtiden. Grundlæggende stemmer vi baggrund af et værdisæt. Det er derfor afgørende at kende værdierne i vores samfund, nu og i fremtiden. Til at hjælpe os med det, har vi fået besøg af Morten Frederiksen, Ph.D. og Lektor i Sociologi ved Aalborg Universitet og Nation Program Director for den danske del af den internationale værdiundersøgelse. Hvad er de danske værdier? Hvordan skiller de sig ud fra resten af Europa? Og hvordan vil de se ud i fremtiden? I Pollster Periskopet, hvor vi dykker ned i en aktuel historier, kigger Sune og Jesper denne gang på landsmøder og kongresser. Har landsmøder stadig en berettigelse? Hvad er den historiske kontekst? Og hvad kan Sune og Jesper selv huske fra kongresser? Værter: Sune Steffen Hansen & Jesper Claus Larsen Gæst: Morten Frederiksen Producer: Thomas Nørskov Del 1: Pollster Periskopet om Landsmøder (01.23 min) Del 2: Hvordan skiller de danske værdier sig ud i Europa? (13.13 min) Del 3: Hvor er danskerne på vej hen værdimæssigt? (26.01 min) Del 4: Opsamling og Konklusion (36.25 min) Pollster er lavet af A4 Lyd - En del af A4 Medier. Pollster er en podcast, der går bag om dansk og international politik og forsøge at kvalificere nogle af de bevægelser, der normalt bare bliver betegnet som land og by eller blå og rød, men i virkeligheden har en række andre akser, som bevægelserne sker på. Sørg for at abonnere på podcasten, hvis du automatisk vil få alle nye afsnit fra Pollster - og er indholdet relevant for dig, er vores allerstørste ønske, at du vil fortælle andre om Pollster.

I första avsnittet av Primaternas planet diskuterar Belinda och Jocke konsumtion. Är vi vad vi köper? Varför handlar vi så mycket? Och vad kan man egentligen göra mer än att gå på stan och titta i affärer? Saker som nämns: Att syftet med samhället är samlandet av grejer, prylar med ett äpple på, pengar som symbolspråk, “Sociologi” av Anthony Giddens, försöken att köpa gemenskap, labbkött, spirituell materialism, “How Soon is Now” av Daniel Pinchbeck, podden “The Future is beautiful”, Ullared vs yogaresor, elitism/klassförakt, vad man gör istället för att inreda sitt hem, bondesamhället, tionde budordet, att gå på stan, “The moneyless man” av Mark Boyle, hoarding, Lyxfällan, “Stuff: compulsive hoarding and the meaning of things” av Randy O Frost, minimalism, KonMari-metoden, “The life-changing magic av tidying up” av Marie Kondo. Kontakt:Instagram @primaternasplanet @bellisochframtiden @joakimkroksson

Hvis du var 5 år gammel, hvad ville så være den fedeste gave du kunne få, et rolex ur måske? Ida-sophia og Nicolas fortæller om deres bedste gave de nogensinde har fået. Vi bliver mere og mere tilbøjelig til at acceptere hvad andre folk går og foretager sig, Ida-sophia og Nicolas har talt med Morten Frederiksen der er lektor ved Institut for Sociologi og Socialt Arbejde på Aalborg Universitet, omkring befolkningens udvikling. Er det muligt at smugle 6 kg. kokain ind i Danmark og hvordan opdager man folk i at smugle kokain? Find ud af dette i dagens podcast, god fornøjelse.

Studijā notikumus komentē biedrības „Eiropas Kustība Latvijā" prezidents Andris Gobiņš un  vēsturniels Edgars Engīzers. Telefonintervijā - filoloģe Aiste Brusokaite.   Eiropas diena Šodien tiek atzīmēta Eiropas diena, kas veltīta mieram un vienotībai Eiropā. Tās pirmsākumi meklējami 1950. gadā, piecus gadus pēc 2. pasaules kara beigām, kad Eiropa joprojām cīnījās ar kara atstātajām sekām.  1950. gada 9. maijā Francijas ārlietu ministrs Robērs Šūmans Parīzē parakstīja deklarāciju, kurā ierosināja Eiropā ieviest jaunu politiskās sadarbības veidu, kas padarītu karu starp Eiropas valstīm neiedomājamu. Deklarācijā viņš raksta: Eiropu neizveidos uzreiz vai saskaņā ar vienotu plānu. To veidos konkrēti sasniegumi, kas pirmām kārtām radīs de facto solidaritāti. Eiropas tautu apvienošanās labad ir jāizbeidz gadiem ilgušais Francijas un Vācijas pretnostatījums. Jebkuram veicamajam pasākumam ir vispirms jāattiecas uz šīm divām valstīm.  Viņš ierosināja izveidot Eiropas Ogļu un tērauda kopienu, kuras dalībnieki apvienotu savu akmeņogļu un tērauda ražošanu. Šāda kopiena apvienotu Vāciju un Franciju, un tai brīvi varētu pievienoties arī citas valstis. Eiropas Ogļu un tērauda kopienu 1951. gadā, nepilnu gadu pēc Šūmaņa deklarācijas, dibināja  Francija, Rietumvācija, Itālija, Nīderlande, Beļģija un Luksemburga, un tā bija pirmā no pārnacionālajām Eiropas institūcijām un arī pirmais solis uz Eiropas Savienību. Par atzīmējamu dienu 9. maijs kļuva 1985. gadā, līdz tam Eiropas diena atzīmēta Eiropas Padomes dibināšanas dienā- 5.maijā.   Stambulas vēlēšanas Tas, kas uzvar Stambulā, uzvar Turcijā, - šos vārdus nereti izmantojis Turcijas prezidents Redžeps Erdogans. Martā notikušajās Stambulas mēra vēlēšanās prezidenta partija „Taisnīgums un attīstība”, kas pilsētu vadījusi kopš 1994.gada, zaudēja opoziocnāram Ekremam Imamoglu ar aptuveni 15 000 balsu starpību. Rezultāti tika apstrīdēti, un šonedēļ Turcijas vēlēšanu komisija paziņoja, ka jūnijā Stambulā tiks rīkotas jaunas vēlēšanas. Oficiāli atkārtotu vēlēšanu sarīkošana tiek pamatota ar dažādiem pārkāpumiem. Proti, ne visi vēlēšanu iecirkņu darbinieki ir bijuši ierēdņi, un atsevišķi balsu skaitīšanas protokoli neesot bijuši parakstīti. Tāpat uzsvērts, ka 15 000 balsu pārsvars tik lielā pilsētā kā Stambula esot pārāk mazs, lai varētu nešaubīgi noteikt uzvarētāju. Šeit jāpiebilst, ka pašvaldību vēlēšanas pats prezidents nodēvēja par valsts un viņa partijas izdzīvošanas jautājumu. Tās notika laikā, kad Turcija piedzīvo ekonomisko lejupslīdi, tādēļ vēlēšanas tika uztvertas arī kā sava veida uzticības balsojums Erdogana vadībai. Lai gan lielākajā daļā pašvaldību prezidenta partija uzvarēja, politiski lielākais zaudējums bija galvaspilsētā Ankarā un Stambulā. Tiesa, rezultāti apstrīdēti tikai Stambulā. Šobrīd ar prognozēm atkārtotajām vēlēšanām analītiķi ir piesardzīgi. No vienas puses – šāds lēmums, kas neuzlabo Turcijas ekonomisko stāvokli, jo pastiprina neziņu, var dot labumu opozīcijai un palīdzēt tai mobilizēt vēlētājus. No otras puses - Erdogans jau iepriekš ir riskējis un iznācis kā uzvarētājs. Lietuvas vēlēšanas Ekonomiskā izaugsme ir galvenais jautājums svētdien Lietuvā gaidāmo prezidenta vēlēšanu pirmajā kārtā. Par prezidenta krēslu cīnās deviņi kandidāti: sociāldemokrāts, Eiropas Savienības (ES) veselības un pārtikas drošības komisārs, bijušais veselības ministrs Vītenis Andrjukaitis; filozofs un viens no Lietuvas  tautas atmodas kustības "Sajūdis" dibinātājiem Arvīds Juozaitis; Eiropas Parlamenta (EP) deputāts Valentīns Mazuronis; Lietuvas poļu vēlēšanu akcijas - Kristīgo ģimeņu savienības" vadītājs Valdemārs Tomaševskis; Seima deputāti Mindaugs Puidoks un Naglis Puteiķis, tiesa Puteiķis vakar izteicies par iespēju izstāties no cīņas; premjerministrs Sauļus Skvernelis; Seima deputāte, bijusī finanšu ministre Ingrīda Šimonīte; Un ekonomists Gitans Nausēda; Pēdējie trīs - Nausēda, Šimonīte un Skvernelis ir populārākie kandidāti. Lai uzvaras laurus plūktu jau pirmajā kārtā, vēlēšanās ir jāpiedalās vismaz pusei balsstiesīgo, no kuriem vismaz pusei jāatbalsta viens kandidāts vai, ja piedalās mazāk nekā puse balsstiesīgo, tad uzvar tas kandidāts, kas saņem ne mazāk kā trešdaļu balsu. Šī brīža prognozes gan sliecas uz vēlēšanu otro kārtu, kur sacentīsies divi spēcīgākie kandidāti, visticamāk, ekonomists Gitans Nausēda un Seima deputāte Ingrīda Šimonīte. Sociologi norāda, ka šādā divcīņā, visticamāk, uzvarētu Nausēda. Jāpiebilst, ka Lietuvā prezidentam ir plašākas pilnvaras, nekā pie mums. Piemēram, prezidents ir tas, kurš nosaka ārpolitikas kursu un kopā ar valdību pie tās strādā.

Vi har Sofie Lau-Jeppesen og Laura Avlund Guldager i studiet til en snak om dette års sociologi-revy og arbejdet bag. Sofie og Laura er med i styringsgruppen til dette års revy, og kan derfor give os et indblik i deres proces. Dine værter er Stine Riis Christiansen og Matilde Kjær Hilligsøe.

I dagens udgave af ManFred er der aprilsnarre og MiljøMandag på programmet. Du kan bl.a. høre, hvordan Anne Tranum overlevede en uge uden plastik. Sofie Lau-Jeppsen og Laura Avlund Guldager gæster studiet og fortæller om arbejdet bag dette års Sociologi-revy. Dine værter er Stine Riis Christiansen og Matilde Kjær Hilligsøe.

3 min video fån inspelningen här! Boken heter "Sociologi 2.0" och gäst är författaren Simon Lindgren, professor i sociologi på Umeå Universitet.Vi beter oss och gör saker annorlunda beroende på vilka konstellationer vi befinner oss i med andra människor. Vi beter oss exempelvis lite annorlunda när vi är två personer mot när vi är tio personer. Inom sociologin intresserar man sig just för detta, hur vi människor fungerar och beter oss i allt ifrån mindre grupper till väldigt stora sammanhang (samhällsnivå). I programmet pratar vi bl.a. om vad sociologi är för något. Vi pratar om hur man kan använda sig av sociologi. Och vi pratar om hur man kan använda gamla teorier på nya samhällsfenomen. Lyssna och få en kortversion av boken! See acast.com/privacy for privacy and opt-out information.

Producerat av Kulturakademin i samarbete med Lindholmen science park under Audiovisual days 2018. Inspirationsföreläsning: Autentiskt Ledarskap -bli den bästa och tydligaste ledaren du kan. Ett autentiskt ledarskap är det som uteslutande betyder något, både i prestation och relation. Talare: Therese Appelqvist, ledarskapskonsulten Therese Appelqvist är Filosofie magister i Sociologi, från Göteborgs universitet. Accrediterad i Emotional and Social Intelligence Competence Inventory (ESCI), Hay Group London. Ljudtekniker: Peter Andersson Inspelade: 2018-10-20 www.kulturakademin.com

Arne Nilsson är Docent i Sociologi och har skrivit flera böcker bl.a. "Såna" och Riktiga Karlar, "Såna" på amerikabåtarna, En annan stad som alla handlar på olika sätt om homoliv i stads- och arbetsliv samt en självbiografi som heter Bög i Folkhemmet. Vi pratar mycket om Arnes självbiografi och om att växa upp som ung bög i Göteborg under 60- och 70-talet.

Gäst: Moa Eriksson, doktorand i Sociologi.

Aftonbladet-podden Lilla drevet undrar varför ingen seriös ekonom svarar på Roland Paulsens arbetskritik. Nu gör Pengar och politik ett helt avsnitt till om arbetstidsförkortning, teknikutveckling och att dela på jobben. Sociologi förtjänar definitivt ett bättre öde än som opium åt kulturvänstern.

Gäst: Hanna Bertilsdotter-Rosqvist, docent i Sociologi

Gäst: Simon Lindgren, professor i Sociologi