Podcasts about totalit

durée : 00:11:45 - L'invité de 7h50 du week-end - par : Ali Baddou, Marion L'hour - "Au bout de dizaines de milliers d'enfants tués, se contenter de dire à quel point cela est horrible ne suffit pas", estime l'historien et écrivain Elias Sanbar, ancien négociateur des accords de Paix d'Oslo, ancien ambassadeur de la Palestine à l'Unesco. - invités : Elias Sanbar - Elias Sanbar : Historien, poète, essayiste, traducteur Vous aimez ce podcast ? Pour écouter tous les autres épisodes sans limite, rendez-vous sur Radio France.

Totalitärt tänkande, hur förhindrar man egentligen det? Eva-Lotta Hultén vill slå hål på några myter om lydnad och kunskap. Lyssna på alla avsnitt i Sveriges Radio Play. ESSÄ: Detta är en text där skribenten reflekterar över ett ämne eller ett verk. Åsikter som uttrycks är skribentens egna.När Ron Jones tonåriga elever uttryckte förvåning över vanliga tyskars medlöperi under andra världskriget beslutade han sig för att visa vad det innebär att leva i en totalitär stat. Jones införde strikta regler för hur man skulle sitta, stå, gå och tilltala varandra. Han skapade en särskild hälsning, en vågrörelse med armen, och lät eleverna skandera slagord som ”styrka genom disciplin” och ”styrka genom gemenskap”. Eleverna fann sig snabbt till rätta.Det som kom att hända har bildat underlag för böcker och filmer. Fler och fler elever från andra klasser anslöt. Regelboken svällde och ungdomarna började ange varandra och utesluta dem som gjorde fel eller var kritiska.I slutet av veckan berättade Ron Jones att deras rörelse var del av en världsvid organisation med ett viktigt uppdrag och på eftermiddagen bjöd han in eleverna till skolans aula. Där visade han bilder från Nazityskland och berättade att de i själva verket hade låtit sig manipuleras in i en totalitär rörelse.Ett totalitärt system bygger en stark gemenskap och en känsla av ett högre syfte men kanaliserar också rädsla och pekar därför ständigt ut nya fiender. Filosofer, sociologer, socialpsykologer och författare som Hannah Arendt, Solomon Asch, Sigmund Freud, Elias Canetti och Gustave Le Bon har skrivit om den destruktiva mänskliga benägenheten att ge upp sin individualitet för en gruppidentitet och gett det namn som masshysteri och masshypnos.I boken ”Totalitarismens psykologi” finner den belgiske psykologiprofessorn Mattias Desmet en grogrund för dessa totalitära tendenser i vår tids mekanistiska världsbild. Vi ser världen som helt igenom mätbar och varandra som maskiner – och förlorar den kännande kontakten med vår omgivning och med oss själva. Hannah Arendt konstaterade i sitt stora verk ”Totalitarismens ursprung” att det är en mycket fruktbar grogrund för ett totalitärt samhälle. Siffror och logik fångar långt ifrån allt. Det innebär inte på något vis en förminskning av förnuftets betydelse, påpekar Desmet. Det för däremot med sig att vi inte kan avgöra vad som är gott med hjälp av mätningar och siffror. I stället krävs inlevelse, moral och empati. ”Livet”, skriver Desmet ”kan bara försvaras med metaforer och poesi och dessa har vanligtvis en lägre volym än dånet från de mekanistiska argumenten.” Samtidigt visar Mattias Desmet, oavsiktligt, hur vanskligt ett begrepp för att tillskriva andra extrem gruppmentalitet kan vara. Det går ju alltid att hävda att när stora skaror människor bildat sig åsikter man inte själv uppskattar så beror det på masshysteri, eller massbildning, som Desmet väljer att kalla det. Dit tycks han räkna acceptans av de flesta restriktioner under pandemier och alla önskemål om att anpassa sin livsstil efter planetära gränser, och det väcker min skepsis till hans bok.Vilket borde göra Desmet nöjd med mig. Han uppmanar ju till att ifrågasätta forskare och hänvisar till studier som visar att en stor del av all publicerad forskning bygger på mätfel, oklara frågeställningar eller vantolkade resultat. Forskare är bara människor. I några studier där man förhört sig om det hänt att de avsiktligt förvrängt sitt underlag för att driva hem en tes svarade en mycket stor andel ja.Mattias Desmet är förstås medveten om det motsägelsefulla i att hänvisa till forskning för att ifrågasätta densammas ställning men vill vi undvika ett totalitärt samhälle behöver vi hela tiden öva på att se saker ur flera synvinklar och våga ifrågasätta auktoriteter och vedertagna sanningar. Och varför inte börja redan i grundskolan? De senaste decennierna har hört många rop på att göra skolan striktare och minska på elevdemokratin. Det påstås vara för elevernas eget bästa: de lär sig ju inte tillräckligt om de får lägga tid på att resonera och vara med och bestämma. Det är som om vi glömt poängen med att ge elever medbestämmande.I en artikel i tidningen Vi lärare kallar fyra forskare 1947 års svenska, parlamentariskt tillsatta skolkommission för ”de svenska skolformernas stora frihetsbrev”. Andra världskriget var nyss avslutat och politiker från höger till vänster enades om att fostran av kritiskt tänkande medborgare som kunde stå emot totalitära krafter var ett av skolans mest centrala mål. Nu överskuggar kunskapsuppdraget alla andra som skolan har.Faktakunskap är förvisso viktigt men denna nedmontering av övriga uppgifter för utbildningsväsendet sker samtidigt som demokratin går ner över hela världen och antidemokratiska krafter i Sverige rekryterar barn på både nätet och skolgården. Och det sker helt i onödan. Skolans metoder ska bygga på vetenskap och den visar ingalunda på något motsatsförhållande mellan lärande och elevinflytande. Ordning, arbetsro och trivsel förbättras till och med om eleverna fått vara med och ta fram reglerna.Som Ron Jones experiment mycket tydligt visade så räcker det inte att förklara skillnaden mellan fascism och demokrati för att skydda det öppna samhället. Inte heller fungerar det att instruera barn att vara ifrågasättande när det passar.När jag som ung lärarvikarie undervisade om andra världskriget sa jag åt mina elever att ifrågasätta vad människor säger och att det även gällde vad jag sa. En elev svarade med viss upproriskhet i rösten ”Det gör vi också”. Men i stället för att protestera mot saker jag sa höll de sig resten av lektionen lugna och tysta och lade sig alltså platt för min auktoritet. I stället för att försöka befalla dem till uppstudsighet borde jag vid något tillfälle då de faktiskt framförde kritiska synpunkter tagit dem på allvar och uppmuntrat dem. Jag kunde också ha skapat rollspel där de fått träna praktiskt på att resonera och fatta beslut tillsammans.Att upprepa Ron Jones övning är emellertid inget jag kan rekommendera. Vad hade hänt om han inte lyckats väcka sina elever igen? Skaparna av dramafilmen Die Welle, som bygger på Jones experiment, väljer att visa vad som mycket väl hade kunnat hända. En av eleverna – en före detta mobbad pojke med verklig förebild – som äntligen välkomnats in i gemenskapen, blir så besviken att han drar en pistol och skjuter en av de andra eleverna och sedan sig själv.Året för Ron Jones experiment var 1967 och platsen Palo Alto i Kalifornien, som idag är starkt förknippad med den techindustri som gett oss internet, och med det oändliga möjligheter att hitta kunskap och finna gemenskaper men också att manipulera, sprida propaganda och radikalisera på sätt som mycket effektivt kan välta allt vad demokrati heter över ända.Vi är inte maskiner utan levande, kännande varelser invävda i relationer, normer och kunskapsvärldar. Vill vi skydda vårt öppna samhälle kan vi inte behandla varandra som kuggar i ett maskineri eller bildning och vetande som lösryckta fakta, vare sig i skolan eller i livet i övrigt.Eva-Lotta Hulténförfattare och journalistLitteraturMattias Desmet: Totalitarismens psykologi. Översättare: Urban Lindström. Bokförlaget Augusti, 2024.

Freies Lehren - Die Totalität des Himmelreichs - EKIW Session mit #KironJ Mehr Informationen zum Programm der Aleph Akademie: https://www.aleph-akademie.de Telegram: https://t.me/AlephAkademie WhatApp https://chat.whatsapp.com/L40lKLGeL7H5JM8BTvFY1J #alephakademie #einkursinwundern #ekiw Alle Sessions als Audio sind hier zu finden: SoundCloud: https://soundcloud.com/aleph-akademie Spotify: https://open.spotify.com/show/3HRjaWo11mazIcgEaSWNt3 Apple-Podcast: https://podcasts.apple.com/de/podcast/aleph-akademie/id1531860057 Amazon Music: https://music.amazon.de/podcasts/3f5c0081-60eb-47ef-a6ac-d55335c26b4a/Aleph-Akademie deezer: https://deezer.page.link/TgUdkZFGCmmaiZZN9 Alle Zitate stammen aus Ein Kurs in Wundern ©2006 Foundation for Inner Peace, Novato, CA 94949, https://acim.org, verwendet mit freundlicher Erlaubnis.

durée : 01:17:10 - Les Nuits de France Culture - par : Antoine Dhulster - Les problèmes de civilisation, le principe féminin, le rationnel et l'irrationnel (1ère diffusion : 28/09/1970) Par Bernard Latour - Avec Gilbert Durand, Gehrard Adler et Marie-Madeleine Davy - Lectures de "Problèmes de l'homme moderne" de Carl Gustav Jung, par Bernard Latour - réalisation : Virginie Mourthé

durée : 01:18:26 - Les Nuits de France Culture - par : Philippe Garbit, Albane Penaranda, Mathilde Wagman - Par Bernard Latour - Avec Carl-Alfred Meier, André Virel, Jean Chevalier, Roland Cahen, Marie-Madeline Davy, Aniéla Jaffé, Karlfried Graf Durckheim et Lilian Freroehn - Lectures de "Psychologie et religion", "La guérison psychologique" et L"es types psychologiques" de Carl Gustav Jung, par Bernard Latou - réalisation : Virginie Mourthé

durée : 01:14:56 - Les Nuits de France Culture - par : Antoine Dhulster - Par Bernard Latour - Avec Marie-Louise Von Franz, Etienne Perrot, Elie Humbert et Gilbert Durand - Lectures de "La dialectique du moi et de l'inconscient" ; "Psychologie et alchimie", et "Ma vie", de Carl Gustav Jung, par Bernard Latour - réalisation : Virginie Mourthé

durée : 01:14:58 - Les Nuits de France Culture - par : Antoine Dhulster - Par Bernard Latour - Avec Jean Chevalier, Marie-Louise Von Franz, Laurens Van der Post, Lilian Freroehn, Jolande Jacobi et Emile Von Durckheim - Lectures de "L'énergétique psychique" et "L'homme à la découverte de son âme", et "Les types psychologiques", de Carl Gustav Jung, par Bernard Latour - réalisation : Virginie Mourthé

durée : 01:12:42 - Les Nuits de France Culture - par : Antoine Dhulster - Par Bernard Latour - Avec Carl Alfred Meier, François le Lionnais, Roland Cahen, Gehrard Adler, Gilbert Durand, André Virel, René Malamoud, Edward Bennet, Jolande Jacobi et Michel Jouvet (1ère diffusion : 31/08/1970) - réalisation : Virginie Mourthé

durée : 01:10:24 - Les Nuits de France Culture - par : Antoine Dhulster - Par Bernard Latour - Avec Elie Humbert, André Virel, Marie-Louise Von Franz, Jolande Jacobi, Gehrard Adler, Heinrich Firtz, Pierre Solié, Etienne Perrot, Marie-Madeleine Davy et Gilbert Durand - réalisation : Virginie Mourthé

durée : 01:11:21 - Les Nuits de France Culture - par : Antoine Dhulster - De l'ombre et de la projection de l'énergétique psychique (1ère diffusion : 17/08/1970) Par Bernard Latour - Avec Elie Humbert, Roland Cahen, André Virel, Marie-Louise Von Franz, Jolande Jacobi, Aniéla Jaffé, Gehrard Adler, Edward Bennet et Lilian Freroehn - réalisation : Virginie Mourthé

durée : 01:20:48 - Les Nuits de France Culture - par : Antoine Dhulster - Par Bernard Latour - Avec Roland Cahen, Gehrard Adler, Etienne Perrot, Aniéla Jaffé, Jolande Jacobi, Laurens Van Der Post et Edward Bennet - Avec en archives, la voix de Gaston Bachelard (1955) - réalisation : Virginie Mourthé

Begreppet propaganda för tankarna till lögner och manipulation, men det började som ett heligt uppdrag att försvara den katolska tron gentemot reformationen. Under världskrigens totalmobilisering på 1900-talet fick propagandan sin moderna karaktär. Radio och film skapade helt nya möjligheter för masspåverkan.Totalitära regimer som Nazityskland och Stalins Sovjet förfinade propagandans estetik och metodik. Affischer, parader, tal och slogans blev verktyg för att forma både verklighetsbild och folkvilja. Och i Sverige och Finland har propagandans verktyg använts för att få oss att dricka mjölk.I detta avsnitt samtalar programledaren Urban Lindstedt med Mats Bergman, professor i kommunikation vid Svenska social- och kommunalhögskolan vid Helsingfors universitet och aktuell med skriften Propaganda. Detta är ett betalt samarbete med Svenska litteratursällskapet i Finland.Enligt en etablerad definition är propaganda en avsiktlig, systematisk ansats att utforma perceptioner, manipulera kognitioner och styra handlingar i syfte att gynna sändarens mål. Det centrala är alltså inte nödvändigtvis lögnen, utan ensidigheten och manipulativiteten. Propagandan är inte dialogisk utan monologisk – inte inriktad på att främja förståelse, utan lydnad.Vissa forskare har dock menat att denna syn är för snäv. De menar att propaganda inte bara handlar om vilseledning, utan om att konstruera verklighet – att forma identiteter, offentligheter och hela samhällsnarrativ. Med denna förståelse rör sig propaganda inte bara i informationssfären utan i själva ontologin. Den bygger inte bara falska bilder, utan formar själva det som uppfattas som verkligt.På 1600-talet inrättade påven Gregorius XV myndigheten Sacra Congregatio de Propaganda Fide – en institution med syfte att sprida katolicismen och bekämpa reformationen. Det latinska propagare betyder att sprida, alstra eller utvidga – ett uttryck med både agrikulturella och militära undertoner.Men redan i det antika Egypten och Rom användes reliefer, mynt och texter för att förstärka makthavares legitimitet och militära triumfer. Caesar själv agerade propagandist i sina krigskrönikor, och även Bayeuxtapeten kan ses som ett ideologiskt verk som berättigar en erövring.Propagandans dystopiska potential blev tydlig, inte minst i George Orwells 1984, där språket i sig förvandlades till ett kontrollinstrument. Även efterkrigstidens kalla krig innebar ett ideologiskt mediekrig mellan öst och väst, där inte bara bomber utan också budskap var avgörande vapen.Men propaganda är inte alltid lögn. Flera kända propagandister – såsom Nazitysklands Joseph Goebbels – betonade faktiskt vikten av att hålla sig nära sanningen, om än i selektiv eller manipulerad form. Det är därför mer korrekt att tala om propaganda som en teknik för att forma verkligheten snarare än att alltid direkt förvränga den.Med digitaliseringens framväxt har propagandan återigen genomgått en förvandling. I dag är det inte längre enbart stater eller medier som står för påverkan – alla med en internetuppkoppling kan delta i informationskriget. Den nya propagandan är snabb, ofta automatiserad och gränslös.Bild: Beredskapspropaganda som vykort. Kalmar läns museum, Digitaltmuseum. Public Domain.Musik: Strolling Downtown av New Library Sounds. Storyblock Audio.Lyssna också på Från grötmiddag till ensam-sallad framför tv-n på 50 år.Klippare: Emanuel Lehtonen Vill du stödja podden och samtidigt höra ännu mer av Historia Nu? Gå med i vårt gille genom att klicka här: https://plus.acast.com/s/historianu-med-urban-lindstedt. Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Seit seiner Rückkehr ins Weiße Haus sorgt Donald Trump mit Dekreten weltweit für Aufsehen und Irritation. Was wie Chaos wirkt, folgt einer Strategie: Der US-Präsident zwingt die Welt in den Krisenmodus – und seine Kritiker zur Unterwerfung. Gedanken von Harald Welzer

Arnaud Riou est l'invité du 193ème épisode du podcast C'est quoi le bonheur pour vous? Vivez en alignement avec votre essence profonde. Et si le véritable bonheur naissait de l'harmonie entre qui nous sommes et ce que nous vivons ? Une interview passionnante pour vous donner un avant-goût de la conférence d'Arnaud qui se tiendra le 13 juillet au 2ème congrès C'est quoi le bonheur pour vous? à Arcachon. La billetterie est ouverte ! Pour prendre vos places c'est par ici https://congres.cestquoilebonheur.fr/Arnaud Riou vous invite à un voyage intérieur puissant, où sagesse ancestrale et pleine conscience deviennent des alliés pour se libérer des conditionnements, écouter sa voix intérieure et cultiver une paix durable. À travers une approche inspirante et accessible, cette conférence s'adresse à celles et ceux en quête de sens, offrant des clés concrètes pour incarner pleinement leur authenticité. Trouver l'équilibre entre le corps, l'esprit et le cœur, c'est s'ouvrir à une vie plus alignée, plus sereine et profondément épanouissante. Autodidacte, Arnaud Riou a exploré les différentes dimensions de l'être humain à travers le théâtre, la méditation, le bouddhisme, le chamanisme et les arts martiaux avant d'élaborer en 2006 la Voie de l'Acte® (Approche Consciente de la Totalité de l'Être), une voie de transformation qui s'appuie sur la sagesse orientale dans une approche occidentale. Il dirige l'Académie de l'Acte et le Moulin de Beaupré. Il est l'auteur de 24 ouvrages dont le best-seller Réveillez le chaman qui est en vous. Pour en savoir plus : https://arnaud-riou.com/

Vendredi, samedi et dimanche dans Europe 1 Soir Week-end, Pascale de La Tour du Pin reçoit un invité au cœur de l'actualité.Distribué par Audiomeans. Visitez audiomeans.fr/politique-de-confidentialite pour plus d'informations.

Aujourd'hui dans la gang ➜ Les Félixonneries : Félix-Antoine Tremblay a vécu un gros deuil animal... Que faire avec ses restants de chocolat de Pâques? On se donne des idées avec Caroline de BoChoco! Le Mom Shaming et les problèmes qui viennent avec : Mélanie Bilodeau, psychoéducatrice, nous en parle! Bonne écoute!

Peter Hirseland tog sig 666 km söderut till Döda Katten för att snacka om tidigare band på 80 och 90-talet; så som Svart Snö och Sunday Morning Einsteins till dagens projekt Skamfläck och Nerverna. Vi tog också ett snack om det där med att driva skivbolag, spela i Göteborg, max tre plattor, Kronofogden, Totalitär, Sika Äpärä, Agoni, Avart, No Security, bibliotek, Pipeline, Tigerdrottningen och en hel del annat.

In einem seiner Lieder heißt es: „Alles oder nichts gilt nur von Fall zu Fall. Doch alles prüfen, das Gute behalten, das gilt überall.“ Damit bekennt sich Jörg Swoboda zu einem besonnenen Umgang mit der Tradition und lässt gleichzeitig seinen christlichen Hintergrund durchscheinen. Er hat rund 400 Erweckungslieder geschrieben, die außerhalb der christlichen Gemeinden weitgehend unbekannt sind. Doch den unabhängigen Gemeinden fehlten aktuelle Lieder, also hat Swoboda eigene Stücke ausprobiert und sich dabei an Pete Seeger und an Gospel-Gesängen orientiert. Er erzählt, wie sich die Gemeinden dem Totalitätsanspruch der DDR widersetzen konnten, indem sie aus persönlicher Überzeugung Christus folgten, nicht dem Staat, nicht der Partei. Das gilt heute wieder, denn es zeichnet sich eine Entwicklung ab, die auf einen neuen Alles-oder-nichts-Totalitarismus hinausläuft. 

„Mladým lidem vyčítáme, zejména v souvislosti s nějakým výročím, že nevědí, co se v minulosti stalo. Oni to opravdu nevědí, ale může za to jejich školní výuka, o které sami nerozhodují. To mě zlobí,“ říká Karel Strachota, ředitel a mj. zakladatel vzdělávacího programu Jeden svět na školách organizace Člověk v tísni.

„Mladým lidem vyčítáme, zejména v souvislosti s nějakým výročím, že nevědí, co se v minulosti stalo. Oni to opravdu nevědí, ale může za to jejich školní výuka, o které sami nerozhodují. To mě zlobí,“ říká Karel Strachota, ředitel a mj. zakladatel vzdělávacího programu Jeden svět na školách organizace Člověk v tísni. Všechny díly podcastu Hovory můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

O plano da Administração Trump para moldar a democracia dos Estados Unidos em redor das ideias e dos interesses do culto extremista e nacionalista MAGA continua a ser implementado a uma velocidade extraordinária. Definida pelo vice-presidente norte-americano, J.D. Vance, como uma guerra contra o “inimigo interno” que reside dentro das fronteiras dos EUA, a nova ordem trumpiana já está a afectar tribunais, órgãos de comunicação social, universidades, imigrantes e a própria liberdade de expressão. “Há uma agenda interna, a tal luta contra o ‘inimigo interno’, que vai desde as universidades até às escolas, ao Departamento de Educação, às agências de assistência externa e à pressão sobre juízes independentes ou juízes de esquerda (…) que pretende concentrar todos os poderes no executivo, na própria acção do Presidente”, diz o Carlos Gaspar. “A própria expressão – ‘inimigo interno’ – é reveladora; não há inimigos internos na política democrática, há rivais, há adversários, mas não há inimigos. Isto é uma linguagem típica dos agentes totalitários. É uma espécie de bolchevique de direita que nos está a dizer aquilo que os bolcheviques originais nos diziam para os comunistas e para os nazis: ‘O inimigo interno é, obviamente, mais importante do que o inimigo externo’”. O objectivo desta “espécie de blitzkrieg”, explica o Carlos Gaspar, é “tornar as mudanças na política norte-americana irreversíveis nos próximos dois anos, antes das eleições intercalares”: “O Presidente Trump e o seu vice-presidente têm uma ideologia, um programa e um calendário para executar esse programa”. Sobre o ataque concreto às universidades dos EUA, um dos principais eixos do softpower norte-americano e da sua posição de liderança na investigação e na inovação científica a nível mundial, a Teresa de Sousa diz que o Governo de Trump quer “impedir o conhecimento autónomo e a verdade enquanto facto fundamental para o debate público” no país. “Passámos anos – no final do século passado e no princípio deste – a estudar as transições democráticas. Há muitos livros publicados [sobre o assunto], mas ainda há poucos estudos sobre as transições autoritárias. Na América, estas assumem uma profundidade e uma velocidade (…) que não imaginávamos como possível”, lamenta. Do escândalo do jornalista incluído num chat onde se discutiram planos de guerra contra os houthis, passámos para o Partido Democrata: a minoria nas duas câmaras do Congresso e as dificuldades em “digerir a derrota” nas eleições presidenciais do ano passado e em perceber as suas “razões”, ajudam a explicar o “silêncio” ensurdecedor do maior partido da oposição nos EUA face a tantas linhas vermelhas que estão a ser cruzadas pela Casa Branca. Mas há quem defenda, dentro dos democratas, que a estratégia a seguir é “fazerem-se de mortos” e esperar que os norte-americanos tenham “saudades” deles. Isto é viável? No episódio desta semana do podcast Diplomatas também debatemos os protestos na Turquia, iniciados com a detenção de Ekrem Imamoglu, presidente da Câmara de Istambul, apontado como principal rival de Recep Tayyip Erdogan. Classificando a Turquia como um “regime autoritário”, dominado por um “partido maioritário” que “manipula as eleições e que põe os principais dirigentes de composição na cadeia”, o Carlos Gaspar admite que as manifestações dos últimos dias “não têm precedentes” e podem “precipitar uma transição pós-autoritária” no país.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stāsta ērģeļbūves meistars un klavieru tehniķis Jānis Kalniņš Lai atceramies Lūciju Garūtu un viņas aizliegtos meistardarbus – Klavierkoncertu un kantāti “Dievs, Tava zeme deg!” Šodien grūti noticēt, ka Pēterim Vaskam bija jābrauc mācīties uz Viļņas konservatoriju, jo Rīgā viņam ticības dēļ durvis bija slēgtas. Daži stāsti šodien skan kā anekdote, par kuru varētu arī pasmieties, ja tajā neslēptos dziļš traģisms. Viens no tiem ir par Emīlu Gilelsu (1916–1984), kurš kļuva slavens agri – viņam bija tikai 17 gadu, kad 1933. gadā viņš uzvarēja pirmajā Vissavienības pianistu konkursā. Baumoja, ka Staļins lika viņam pārcelties uz studijām Maskavā pie Heinriha Neihausa (Heinrich Gustav Neuhaus, 1888–1964). Ne Gilelsam, ne Neihausam nebija izvēles – viņiem bija jāveic līdera griba. Viņi uzreiz nepatika viens otram: Neihauss bija vācietis, izsmalcināts intelektuālis, zināja daudzas valodas, mīlēja glezniecību un literatūru. Gilelss piedzima Odesā ebreju ģimenē, viņa tēvs bija grāmatvedis, māte bija mājsaimniece. Kad Gilelss vēlāk tika publiski saukts par Neihausa studentu, viņš apgriezās un atstāja istabu. Bet viņu attiecībām ir arī otra puse. Par to ir zināms galvenokārt no Maskavas inteliģences mutvārdu stāstiem, kuri vispilnīgākajā versijā ir Grigorija Gordona grāmatā "Emīls Gilelss. Ārpus mītiem" (Maskava, 2007, 152. lpp.). 1941. gadā Neihauss tika arestēts un ieslodzīts. Gilelss vērsās pie Staļina kādā oficiālā pasākumā un lūdza savu skolotāju atbrīvot. Staļins atbildēja: "Ar šo jautājumu pie manis vairs neatgriezties!" Bet Gilelss nebaidījās "atgriezties": viņš atkārtoja lūgumu pieņemšanā, kuru Staļins rīkoja par godu Čērčilam 1944. gadā. Acīmredzot Staļins nobijās, ka Gilelss atteiksies spēlēt pieņemšanā un lika Neihausu atbrīvot. Gilelss ar lielām grūtībām atrada viņu tranzīta cietumā Urālos, un dabūja atļauju izmocītajam Neihausam atgriezties Maskavā. Bet tas neuzlaboja viņu attiecības, un Gilelss nekad nevēlējās runāt par šo tēmu. Otrs stāsts ir no pirmajiem pēkara gadiem. Lai cik dīvaini tas arī neizklausītos, Staļinam esot paticis radio klausīties klasisko mūziku. Tāpēc vakaros Maskavas radio, kam vēl nebija pietiekamas ierakstu kolekcijas, bet bija savs orķestris, organizēja tiešraides no koncertstudijas. Dažus koncertus ierakstīja uz Vācijā salaupītajām iekārtām, bet lenšu trūkuma dēļ ne visus. Kādu vakaru 1948. gadā tika pārraidīts V. A. Mocarta 20. klavierkoncerts reminorā. Pie klavierēm bija Marija Judina (1899–1970), diriģēja Nikolajs Golovanovs. Pēc koncerta visi mūziķi devās mājup. Pēkšņi radio direktora kabinetā atskanēja zvans – Staļins. "Apsveicu, lielisks izpildījums! Ceru, ka esat to ierakstījuši." Protams, ka nekas nebija ierakstīts, bet direktors neuzdrošinājās to pateikt un nomurmulēja, ka ir. "Brīnišķīgi! Sagatavojiet man uz rītdienu platīti." Kas tad sākās! Tūlīt sasauca visu orķestri, studijas tehniķus, Judinu, un ap vieniem naktī sākās ieraksts – bet Golovanovam trīc rokas! Tika izsaukts otrs vadošais Maskavas diriģents – Aleksandrs Gauks, bet arī viņa rokas trīcēja! Tika izsaukts Golovanova palīgs, mazpazīstams diriģents Sergejs Gorčakovs. Mocarta 20. koncerts diriģentam ir vienkāršs, klavieru partija gan ir virtuoza, bet Judina nekļūdījās ne reizi atšķirībā no diriģentiem! Līdz rītam ieraksts bija gatavs, un diktatoram steidzīgi izgatavoja skaņuplati. Šī plate esot bijusi uz atskaņotāja Staļina istabā slepanajā vasarnīcā Kuncevo, kad 1953. gada martā viņš tika atrasts miris. Par laimi, ieraksts ir saglabāts Maskavas radio arhīvā un vēlāk izdots skaņuplatē. Ar šo pašu Mocarta klavierkoncertu saistīts kāds amizants gadījums. Tieši pēc 50 gadiem, 1998. gadā Amsterdamā Marija Žao Piresa (Maria João Pires) piedzīvoja šoku, kad, atskanot orķestra ievadam, atklājās, ka viņa sagatavojusi citu Mocarta koncertu! Īsā laikā viņa spēja pārvarēt šoku, sakoncentrējās un izcili nospēlēja 20. koncertu pēc atmiņas!

Soyez prêt pour un épisode spécial dédié au Podcasthon ! Pendant 7 jours, plus de 650 francophones du podcast se mobilisent pour mettre en valeur le monde associatif et ses valeurs ! C'est une belle mobilisation et Colette se Confesse est fière d'y participer !Pour cette édition caritative exceptionnelle, avec mon invité Alexis Gannat, sexologue et formateur spécialisé en handicap, on a choisi de mettre en lumière l'association Corps Solidaire qui propose un service d'accompagnement sensuel et d'assistance sexuelle pour des personnes adultes en situation de handicap (physique, psychique, sensoriel, déficience intellectuelle...) qui souhaitent (re)découvrir leur vie intime. Cette mission nous tient particulièrement à coeur car la question de la sexualité touche directement la reconnaissance de l'autre comme un être humain.On va parler de l'absence de reconnaissance des personnes en situation de handicap comme des êtres sexués et désirables. Les propos d'Alexis m'ont beaucoup émus, j'espère que vous serez touché·es par la même sincérité !On parle aussi :Le manque d'intimité dans les institutions et foyers de vieL'infantilisation des personnes en situation de handicapLe manque de formation des professionnels sur ces questions de sexualitéL'invisibilisation des violences sexuelles subies par les personnes en situation de handicapPour soutenir l'association Corps Solidaire : https://www.corps-solidaires.ch/faire-un-donCet épisode existe aussi en transcription écrite, pour la télécharger clique ici : https://decouvrir.coletteseconfesse.fr/handicap-alexis-gannat

När lojalitet blir en huvudprincip utmanas demokratin. Donald Trumps nya politiska styre i USA kan karaktäriseras som en totalitär demokrati, skriver Bo Rothstein, professor i statsvetenskap. Inläsare: Staffan Dopping

Gespräch mit Prof. Dr. Fritz B. Simon

durée : 00:20:24 - Journal de 18h - A l'issue du conseil interministériel de contrôle de l'immigration organisé à Matignon, François Bayrou veut que soit réexaminés la totalité des accords entre la France et l'Algérie.

durée : 00:20:24 - Journal de 18h - A l'issue du conseil interministériel de contrôle de l'immigration organisé à Matignon, François Bayrou veut que soit réexaminés la totalité des accords entre la France et l'Algérie.

Le Premier ministre François Bayrou a annoncé ce mercredi 26 février que la France envisage de réexaminer la "totalité des accords" avec l'Algérie, soulignant des manquements dans leur application.

IDAG drar F1-säsongen 2025 igång på riktigt. För nu börjar testerna. Och då känner vi att det är allvar! Vi går igenom vad vi bör förvänta oss, vad vi kommer får se, och vilka frågor vi vill ha svar på under de tre kommande dagarna i Bahrain. Dessutom slaktar vi live-eventet i London, med all rätt. Nu har också Ben Sulayem aktiverat bestraffningarna för svordomar, så vi sågar det så hårt vi kan också.

Jahre nach dem Zusammenbruch einer perfekten, computergesteuerten Gesellschaft erreicht den Offizial Ossip, der ein perfektes Rädchen in diesem System war, eine Order. Pflichtgemäß macht er sich auf den Weg zu der angegebenen Dienststelle in einer verwüsteten, chaotischen Stadtlandschaft. Dort wird er überraschenderweise vom Computer als Sicherheitsrisiko eingestuft und einem entwürdigenden Überprüfungsritual unterzogen. Ossip, der Offizial, wird Opfer einer kollabierten Ordnungsutopie, deren nach Totalität strebendes Muster nichts als eine Wüste zurückgelassen hat. Mit: Ernst Alisch, Robert Atzorn, Gerd Baltus, Ulrike Bliefert, Gustav Gromer, Klaus Hemmerle, Klaus Knobloch, Barbara Kozarisczuk, Luitpold Müller, Claus Plänkers, Walter Renneisen, Felix Schellenberg, Toni Slama, Reinhart von Stolzmann, Utz Thorweide, Berthold Toetzke, Johannes Warth und Jannis Zoidis | von Gregor Retti | Regie: Andreas Weber-Schäfer | Technische Realisation: Jochen Prandhoff, Andrea Mammitzsch | Produktion: Süddeutscher Rundfunk 1986 | Erstausstrahlung: 10.03.1986

Mattias, Cretan, Joel och Andreas i råpunkbandet Slan slog sig ner i ett rum utan fönster på Lindholmen för att snacka om storyn bakom bandet, Krigshot, No Security, Totalitär, Excrement Of War, Discharge och ultramangel. Vidare till Shitlickers, husockupationer, snabb efterräka, Luke Perry, Strul, mopeder, Gbg Punx, Bränd, punk, text och musik, Trucken, Earth Crust Displacement, Alphaville och Strange Fruit.

Der Rechtsstaat ist in Gefahr. Nicht etwa durch Extremisten aller Couleur, sondern durch den Staat selbst.

Takto ako dnes, nás chceli zakazovať i za komunistov či fašistov, hovoria predstavitelia Slovenského skautingu. Podľa nich poslanie vychovávať mladých ľudí k hodnotám skautingu, našu spoločnosť nijako ohroziť nemôže, práve naopak. Nerozumiem, čo na tom, čo robíme, je zlé a prečo z nás robia "agentov západných mocností," hovorí pre Ráno Nahlas skautka Mária Budzáková. Kto sú teda Slovenskí skauti?Nemali ich radi fašisti a nemali ich radi ani komunisti. Boli na obtiaž obom totalitám, ktoré sme tu na Slovensku zažili a tak sa dočkali nielen zákazov, ale rovno rušenia celej ich organizácie a dokonca členov skautu - za ich angažovanie sa v mene slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých vyrastali, totalitné režimy aj prenasledovali či dokonca zatvárali či rovno popravovali. I to sú naši Slovenský skauti.Dnes Slovenský skauting patrí medzi jednu z organizácií, ktorá sa venuje ako deťom, tak aj dospelým či celým rodinám a spoločenstvám. Deťom dávajú bezpečné útočisko, poskytujú im spoločenstvo či aktívné prežívanie voľného času i formovanie v duchu deklarovaných skautských hodnôt - teda povinnosti voči sebe, voči druhým i voči Bohu. To sú dnes Slovenskí skauti.Skauti teda rozhodne nie sú len tí povestní nosiči betlehemského svetielka v predvianočnom, resp. v adventnom čase. Ich snahou je primárne formovanie mládeže, ale aj aktívna participácia na našej občianskej spoločnosti."Pri skautskom sľube sa človek zaväzuje, že bude dodržiavať skautský zákon teda -ako byť čestný či ako byť priateľom každého človeka dobrej vôle a to robí skauta skautom.Skautský sľub je záväzok, že - áno, chcem byť dobrým človekom a pre mnohých je to to sľub, že chcem na sebe pracovať a nechcem si to nechať iba pre seba, ale chcem to odovzdať ďalej - druhým ľuďom." hovoria skauti Mária Budzáková a Michal Tarbaj.Počúvate Ráno Nahlas, dnes o slovenskom skautingu, so skautmi Máriou Budzákovou a Michalom Tarbajom. Pekný deň a pokoj v duši prajú Jakub Dobšinský a Braňo Dobšinský.

Takto ako dnes, nás chceli zakazovať i za komunistov či fašistov, hovoria predstavitelia Slovenského skautingu. Podľa nich poslanie vychovávať mladých ľudí k hodnotám skautingu, našu spoločnosť nijako ohroziť nemôže, práve naopak. Nerozumiem, čo na tom, čo robíme, je zlé a prečo z nás robia "agentov západných mocností," hovorí pre Ráno Nahlas skautka Mária Budzáková. Kto sú teda Slovenskí skauti?Nemali ich radi fašisti a nemali ich radi ani komunisti. Boli na obtiaž obom totalitám, ktoré sme tu na Slovensku zažili a tak sa dočkali nielen zákazov, ale rovno rušenia celej ich organizácie a dokonca členov skautu - za ich angažovanie sa v mene slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých vyrastali, totalitné režimy aj prenasledovali či dokonca zatvárali či rovno popravovali. I to sú naši Slovenský skauti.Dnes Slovenský skauting patrí medzi jednu z organizácií, ktorá sa venuje ako deťom, tak aj dospelým či celým rodinám a spoločenstvám. Deťom dávajú bezpečné útočisko, poskytujú im spoločenstvo či aktívné prežívanie voľného času i formovanie v duchu deklarovaných skautských hodnôt - teda povinnosti voči sebe, voči druhým i voči Bohu. To sú dnes Slovenskí skauti.Skauti teda rozhodne nie sú len tí povestní nosiči betlehemského svetielka v predvianočnom, resp. v adventnom čase. Ich snahou je primárne formovanie mládeže, ale aj aktívna participácia na našej občianskej spoločnosti."Pri skautskom sľube sa človek zaväzuje, že bude dodržiavať skautský zákon teda -ako byť čestný či ako byť priateľom každého človeka dobrej vôle a to robí skauta skautom.Skautský sľub je záväzok, že - áno, chcem byť dobrým človekom a pre mnohých je to to sľub, že chcem na sebe pracovať a nechcem si to nechať iba pre seba, ale chcem to odovzdať ďalej - druhým ľuďom." hovoria skauti Mária Budzáková a Michal Tarbaj.Počúvate Ráno Nahlas, dnes o slovenskom skautingu, so skautmi Máriou Budzákovou a Michalom Tarbajom. Pekný deň a pokoj v duši prajú Jakub Dobšoinský a Braňo Dobšinský.

Šajās dienās risinājušies vairāki analīzes vērti notikumi, tāpēc mums bija jāizdara izvēle. Pamatā šoreiz uzmanību fokusēsim austrumu virzienā. Jaunievēlētais Savienoto Valstu prezidents Donalds Tramps ir licis saprast, ka viņa ārpolitikas centrā būs Amerikas attiecības ar Ķīnu. Abu lielvalstu attiecības ir saspringtas jau šobrīd, tomēr līdz ar prezidenta maiņu situācija varētu kļūt vēl sarežģītāka.Tas, kāda būs ASV politika attiecībā pret Ķīnu, var ietekmēt gan karu Ukrainā, gan Krieviju, protams, visu Āzijas reģionu. Interesants ir jautājums arī par Ziemeļkoreju, jo šīs valsts ļoti ciešā draudzība, kas tai tagad ir izveidojusies ar Krieviju, rada gan jaunus jautājumus, gan savus izaicinājumus, ko tas nozīmēs arī pašai Ziemeļkorejai, šai pasaules noslēgtākajai valstij? Bet nevar nepieminēt arī Tuvos Austrumus, kur no 27. novembra rīta spēkā ir stājies pamiers starp Izraēlu un grupējumu "Hezbollah". Aktualitātes analizē Austrumeiropas politikas pētījuma centra pētnieks Armands Astukevičs un Rīgas Stradiņa universitātes Politikas zinātnes doktorantūras vadītāja, Ķīnas studiju centra direktore, Latvijas ārpolitikas institūta Āzijas programmas direktore Una Aleksandra Bērziņa-Čerenkova. Milžu danči – Ķīnas un Rietumu attiecību visjaunākā vēsture 2020. gada 23. jūlijā, uzstājoties ar priekšlasījumu Ričarda Niksona Bibliotēkā Kalifornijā, toreizējais Savienoto Valstu valsts sekretārs Maiks Pompeo nāca klajā ar tēzi, ka tuvināšanās ēra starp Brīvo pasauli un komunistisko Ķīnu, kas iestājās pagājušā gadsimta septiņdesmitajos gados, ir galā. Ķīnas komunistiskais režīms īsteno negodīgu tirdzniecības politiku, zog intelektuālo īpašumu, pārkāpj cilvēktiesības Honkongā un Siņdzjanā un agresīvi uzvedas Dienvidķīnas un Austrumķīnas jūrās. Šī uzstāšanās zināmā mērā vainagoja attiecību pasliktināšanos starp Pekinu un Vašingtonu, kas iezīmējās Donalda Trampa pirmās prezidentūras četrgadē. Amerikāņu puses iniciēts, starp abām superlielvarām uzliesmoja tirdzniecības karš, apmainoties desmitiem miljardu vērtām ievedmuitas tarifu paaugstināšanas paketēm. Savienotās Valstis noteica arī ierobežojumus investīcijām un potenciāli militāriem mērķiem lietojamu tehnoloģiju eksportam uz Ķīnu, kā arī ķīniešu sakaru tehnikas importam, balstoties aizdomās, ka šī tehnika var tikt izmantota spiegošanai. Neiztika bez politiski motivētām sankcijām, visvairāk pret tām ķīniešu amatpersonām un organizācijām, kuras bija vainojamas brīvību žņaugšanā Honkongas autonomijā. Par vēl vienu sāpīgu momentu kļuva Pekinas režīma loma Covid-19 pandēmijas uzliesmošanā, noklusējot informāciju par infekcijas izcelšanos savā teritorijā un mēģinot slēpt pēdas. Nepiepildījās arī Pekinas cerības, ka būtiskas izmaiņas šai ziņā nesīs Trampa nomaiņa ar Baidenu Baltajā namā. Arī pie demokrātu administrācijas tarifi, sankcijas un kritiska retorika pret Ķīnas politiku palika nemainīga. Ķīnas kā drošības izaicinājuma piesaukšana parādījās NATO konceptuālajos dokumentos. Domājams, zemāko punktu Vašingtonas un Pekinas attiecības piedzīvoja 2022. gada augustā pēc Kongresa Pārstāvju palātas spīkeres Nensijas Pelosi vizītes Taivānā. Salīdzinoši daudz mierīgākas šai periodā bijušas Ķīnas attiecības ar Eiropas Savienību, kas gan, jāpiebilst, no Pekinas puses pamatā tiek realizētas kā attiecības ar atsevišķām dalībvalstīm. Spilgts piemērs bija Francijas prezidenta Emanuela Makrona un Eiropas Komisijas prezidentes Urzulas fon der Leienas pagājušā gada aprīļa kopīgā vizīte Ķīnā, kuras laikā Eiropas Savienības galvenās izpildinstitūcijas galva tika tur uzņemta teju kā Francijas prezidenta pavadošā persona. Tieši šī samita laikā Makrons izteicās, ka Eiropai vajadzētu mazināt savu stratēģisko atkarību no Savienotajām Valstīm un distancēties no iespējamās ASV un Ķīnas pretstāves Taivānas jautājumā. Kvalitatīvi gluži jauna situācija iestājās pēc Krievijas plaša mēroga iebrukuma Ukrainā. No vienas puses, Pekina ietur formāli neitrālu pozīciju, lielākoties atturoties ANO balsojumos par Krievijas agresijas nosodīšanu. Tomēr ir diezgan skaidrs, ka tieši Pekinas tehnoloģiskais atbalsts ražošanas iekārtu, dzinēju, mikroprocesoru, dažu specifisku ķimikāliju un citu militārajai ražošanai izmantojamu materiālu veidā ļāvis agresorvalstij līdz šim vest šo karu sev salīdzinoši labvēlīgā veidā. Kima zvaigžņu stunda Formālais iemesls, kāpēc Savienotās Valstis un to partneri deva Ukrainai atļauju apšaudīt Krievijas pamatteritoriju ar Rietumu piegādātajām raķetēm, ir Korejas Tautas Demokrātiskās republikas karavīru parādīšanās Ukrainas frontē. Kā ziņojuši Ukrainas mediji, raķešu triecienos esot nogalināti apmēram piecsimt ziemeļkorejieši un ievainots prominents Phenjanas režīma ģenerālis, kurš, acīmredzot, ieradies koordinēt savu tautiešu kaujas darbību Krievijas Kurskas apgabalā. Krievijas atbilde bijusi uz rūpnīcas „Južmaš” teritoriju Ukrainas Dņipro pilsētā tēmētā ballistiskā raķete „Orešņik”, kas gan neradīja nopietnus postījumus, taču daudzviet lika nervozi sarosīties tiem, kuri baidās no kodolkara draudiem. Galu galā minētais „Orešņik”, pagaidām vēl, kā tiek pausts, izmēģinājumu stadijā esošs izstrādājums, esot paredzēts aprīkošanai ar kodollādiņu. Totalitārās Ziemeļkorejas vadonis Kims Čenuns, domājams, jūt savu zvaigžņu stundu situšu. Viņš, kurš gadiem mēģinājis kutināt savam reģionam nervus ar kodolbruņošanās programmu, beidzot ticis pie reālas lomas globāla mēroga kodoldraudu „šovā”. Pēc Dienvidkorejas izlūkdienesta ziņām par lielgabalu gaļas piegādi no Kremļa saimnieka Kims pretim saņēmis pretgaisa aizsardzības iekārtas, taču netiek izslēgta iespēja, ka varētu tikt piegādāts arī kas tāds, kas noderētu nesējraķešu vai pat kodollādiņu ražošanā. Par Kima starptautiskā svara pieaugumu liek domāt arī 26. novembrī mediju izplatītā ziņa, ka jaunievēlētais prezidents Tramps apsverot iespēju aktivizēt abu dialogu. Vairākas tikšanās ar Kimu bija viens no ekstravagantākajiem Trampa pirmās prezidentūras starptautiskās politikas gājieniem, kaut beidzās bez nozīmīgiem rezultātiem. Visus prezidenta Baidena mēģinājumus uzsākt sarunas bez priekšnoteikumiem Ziemeļkorejas diktators ignorēja un vēl pagājušajā nedēļā, runājot militārās tehnikas sasniegumu izstādē Phenjanā, paziņoja, ka Ziemeļkoreja jau esot nesekmīgi izmēģinājusi visus iespējamos ceļus sarunām ar Savienotajām Valstīm, bet tās, kā bijušas, tā palikušas agresīvas un naidīgas. Sagatavoja Eduards Liniņš.

Je možné svrhnout totalitu humorem? To možná leckoho napadne při čtení knihy Happeningem proti totalitě s podtitulem Společnost za veselejší současnost v roce 1989. Jejím autorem je český historik Petr Blažek. Publikace je věnovaná této nezávislé iniciativě, jejíž pouliční happeningy patří mezi nejznámější veřejné opoziční projevy v posledním roce komunistického režimu v Československu. Pro pořad Ex libris, který vysíláme v repríze, se do ní začetl Pavel Hlavatý.

„Konspirační teorie je příliš dokonalá, a navíc odpovídá na otázku, na kterou ses neptala. Oni ti něco podsouvají. Oni ti říkají, kam to má směrovat, a kdo za to může,“ říká bezpečnostní analytik Jan Schneider v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 1. díl, 29.10.2024, www.RadioUniversum.cz

Wie kann man Sinn von Unsinn unterscheiden? Sich sogar gegen Fake News immunisieren? Thilo Baum hat ein ganzes Buch über diese Frage geschrieben und mit Holger darüber gesprochen. Es geht darum, ob Lügen von der Meinungsfreiheit gedeckt sind (Spoiler: nein), wer welche Verantwortung und Pflichten hat und wie man dazu beitragen kann, den öffentlichen Diskurs zu versachlichen und damit die liberale Demokratie gegen Demagogie und Totalitarismus zu verteidigen.

Arnaud Riou est enseignant spirituel. Il s'inspire des enseignements et initiations qu'il a reçus pendant vingt ans de ses maîtres indiens, tibétains et mongols, pour transmettre ce savoir à travers la Voie qu'il a créée, la Voie de l'ACTE (Approche Consciente de la Totalité de l'Être), établissant ainsi des ponts entre la sagesse des peuples premiers et notre monde moderne. Dans cet épisode, Arnaud nous explique la différence entre une habite et un rituel et si les rituels marchent vraiment. Je lui demande également comment faire un rituel pour nous reconnecter à la nature. Il nous parlera également de magie, d'énergie, d'intention, de protection et nous donnera ses conseils pour trouver un enseignant intègre. Vous pouvez retrouver les dates des stages ainsi que le livre d'Arnaud sur son site internet : Arnaud Riou - La voie de l'acte (arnaud-riou.com) Belle écoute ! ⁠⁠⁠⁠Anouk Corolleur⁠⁠⁠ Episode monté par ⁠⁠⁠Laëtitia Garnache

Le Journal en français facile du vendredi 31 mai 2024, 18h00 à Paris.Retrouvez votre épisode avec la transcription synchronisée et des exercices pédagogiques pour progresser en français : https://rfi.my/AeWr.A

Chcete-li podpořit Studio Svobodného přístavu, můžete tak učinit v krypto i korunách! Pravidelná podpora a LN: https://opristavu.urza.cz/ BTC: bc1qwy8l3w0v826amd69h4awpt9hee6srxn4gk2cpg LTC: ltc1q2w2zezyj4anh3v428msf9kqvzelt76n62ys93h Číslo účtu: 2201359764/2010; variabilní symbol: 6 -------- Václav Szőcs je libertarián a dlouhodobý podporovatel Svobodného přístavu; je zároveň kritikem ideologie progresivismu, kterou považuje za potenciální hrozbu, jelikož se na ní dá vybudovat totalita, na čemž se s ním shodnu. Neshodneme se však na tom, jak v takovém případě postupovat a čemu se vlastně bránit; domnívám se, že progresivismus je pouze zástupnou hrozbou – tou skutečnou je etatismus. Ve videu se snažím vysvětlit, proč boj s progresivismem jako takovým naopak hrozbu totality zvyšuje. – Václav Szőcs; libertarián; anarchokapitalista; podporovatel Svobodného přístavu; odpůrce progresivismu – Urza (www.urza.cz); autor knihy Anarchokapitalismus; tvůrce Svobodného přístavu; spoluzakladatel a hlava Institutu Ludwiga von Misese; člen předsednictva Svobody učení; učitel ve svobodné škole Ježek bez klece

Nessa palestra que apresentei no evento do Fórum da Liberdade 2024, exploro como o Estado tem usado o controle monetário como uma ferramenta para exercer poder sobre a população. Ao longo dos séculos, diversas táticas foram empregadas para regular e manipular economias, mas a inovação mais invasiva pode estar apenas começando. Com o advento das moedas digitais estatais, o controle estatal promete ser mais abrangente e penetrante do que nunca, invadindo aspectos da vida privada nunca antes acessados. No entanto, há uma luz no fim do túnel. Discuti como o Bitcoin oferece uma alternativa descentralizada, livre do controle dos bancos centrais e das fronteiras nacionais, promovendo não apenas a liberdade econômica, mas também a proteção das liberdades civis em um mundo cada vez mais digital.

durée : 00:07:29 - L'invité de 6h20 - par : Mathilde MUNOS - Christophe Bechu réunira ce lundi les acteurs de l'écosystème de la mode, des chercheurs, des associations, des personnalités du monde de l'influence et des industriels du textile : Julia Faure, cofondatrice de la marque de vêtements responsables Loom est l'invitée de 6h20.

Unsere demokratische Republik ist nicht nur von Rechtsextremisten bedroht. Auch in der liberalen Mitte der Gesellschaft, die jetzt gegen Rechtsextremismus und die AfD demonstriert – und dies gern als den „Aufstand der Anständigen“ tituliert – gibt es gefährliche totalitäre Tendenzen, meint unser Autor Udo Brandes. Dieser Beitrag ist auch als Audio-Podcast verfügbar. Weiterlesen

Toute cette semaine, RFI donne la parole aux candidats à la magistrature suprême en République Démocratique du Congo. Quelles sont leurs ambitions, quel est leur projet ? Floribert Anzuluni est l'ancien coordinateur du mouvement citoyen Filimbi. Président du parti Alternative citoyenne et candidat désigné par la société civile, il dénonce le système de prédation entretenu, selon lui, par la classe politique congolaise. RFI : Pourquoi êtes-vous candidat à la prochaine élection présidentielle ?Floribert Anzuluni : D'abord, c'est une initiative, il est important de le préciser, qui est collective, qui est portée par des acteurs issus de la société civile et de l'engagement citoyen qui ont décidé de prendre un engagement politique partisan pour mettre fin au système de gouvernance que nous appelons « prédateur », qui malheureusement est incarné par la quasi-totalité de la classe politique qui a pris le pays en otage depuis trop longtemps et qui est à la base de la quasi-faillite du pays aujourd'hui. J'ai été mis en avant à travers un processus assez inédit de primaires citoyennes organisées par un réseau d'organisations de la société civile, primaires publiques pour une fois avec des débats publics et à l'issue de ce processus, j'ai été désigné candidat président alternatif.Selon vous, quels devraient être le ou les chantiers prioritaires du prochain chef de l'État ?Pour nous, les chantiers prioritaires sont à trois niveaux. Le premier niveau, c'est la question sécuritaire. On en parle, il n'y a pas de solution parce qu'il n'y a pas de volonté, et il n'y a véritablement pas de compréhension suffisante. Prioritairement la question de l'Est, mais également d'autres questions d'insécurité à travers le pays. Et la deuxième question, c'est la question de la gouvernance. C'est ce que nous, nous appelons justement le système de prédation, le système de gestion prédateur. C'est ce système qui empêche en réalité le pays de se développer parce que les ressources qui doivent être mises à disposition pour investir, pour reconstruire le pays, sont détournées par un petit groupe de personnes. Et ça, il faut y mettre un terme véritablement en dehors des slogans. Et le troisième segment, très clairement, c'est ce que nous, nous appelons l'économie au service du social. Il faut qu'on mette en place un contexte économique qui permette non pas simplement de surexploiter les quelques entreprises qui existent, mais de mettre un cadre qui va permettre de multiplier les entreprises, principalement des PME locales, qui va leur permettre de créer de l'emploi, augmenter l'assiette fiscale et en bout de ligne, régler les problèmes sociaux des citoyens.Et sur ces sujets, comment comptez-vous vous y prendre ?Sur la question sécuritaire aujourd'hui, la première des difficultés, c'est qu'une bonne partie des personnes qui sont à l'origine et qui ont été impliquées et qui sont à la base des questions sécuritaires, malheureusement sont actives politiquement. Nous avons eu des brassages, des mixages où finalement des personnes, des hommes, qui pour une partie d'entre eux n'étaient pas des militaires, n'étaient pas formés, n'ont pas les règles et puis, ensuite, ne sont pas bien traitées parce que les conditions sociales et formations des policiers ou militaires et à l'intérieur du renseignement ne sont pas bons, ce sont ces mêmes personnes qui doivent résoudre le problème. Ce n'est pas possible. Pour nous, il faut « un nettoyage » de l'espace du système de défense et de sécurité. Il faut extraire toutes les personnes qui ont commis des actes qui nécessitent qu'ils soient extraits, il faut renforcer ceux qui vont rester, mettre en place ces conditions pour que ces agents soient dans de bonnes conditions. Et ensuite, reconstruire l'armée. Pour nous, c'est minimum 5 ans pour avoir une armée au minimum opérationnelle, je dirais, et c'est possible.

durée : 00:05:44 - La Revue de presse internationale - par : Catherine Duthu - La crise entre la Finlande et la Russie a franchi un cap supplémentaire mercredi avec la décision d'Helsinki de ne garder qu'un seul poste-frontière ouvert avec son voisin qu'elle accuse d'orchestrer une crise migratoire. La Finlande a rejoint l'Otan, en réaction à l'assaut russe contre l'Ukraine.

Polský důstojník, odbojář, politický vězeň a zpravodajec Witold Pilecki byl v roce 1948 komunistickým režimem v politickém procesu odsouzen k trestu smrti a zastřelen.